Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa (oprávnený z vyživovacej povinnosti): S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., ul. N. č. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom L., J. M. R. I. č. X, proti otcovi (povinný z vyživovacej povinnosti): S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., ul. Y. č. XXXX/X, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného z vyživovacej povinnosti (otca) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -287 zo dňa 17. decembra 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výrokoch v poradí prvom, treťom a štvrtom potvrdzuje.

Vo výroku v poradí druhom zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -287 zo dňa 17.12.2020 rozhodol, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný platiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti výživné vo výške 135,- eur mesačne s účinnosťou od 25.09.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný zaplatiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.09.2019 do 31.12.2020 vo výške 2.051,13 eur s tým, že súd povoľuje nedoplatok na výživnom povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou splatnou do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným. Taktiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2019 sa navrhovateľ ako osoba oprávnená z výživného (ďalej len „navrhovateľ) domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči otcovi ako osobe povinnej platiť výživné (ďalej len „otec“), a to v sume 150,- eur mesačne odo dňa začatia súdneho konania, nakoľko je študentom prvého ročníka vysokej školy (Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave), v rámci ktorého štúdia sa pripravuje na svoje budúce povolanie a má minimálne nepravidelné príjmy z brigád, nedisponuje žiadnym majetkom. Mal tak za to, že vyživovacia povinnosť jeho otca trvá až do doby, pokiaľ nebude schopný sám sa živiť. V súčasnosti jeho náklady hradí v prevažnej miere jeho matka, pokiaľ mu to príjem z brigády umožní, časť svojich nákladov si hradí aj sám. Otec žiadal, aby súd návrh na určenie výživného zamietol. Nemá kvalifikáciu, aby zarábal viac. Navrhovateľovi navrhol možnosť študentskej pôžičky, ktorú bude splácať po skončení štúdia. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a otca a oboznámením sa s pripojeným spisom sp. zn. a to konkrétne rozsudkom č. k. -219 zo dňa 29.06.2020 ako

aj s listinnými dôkazmi. Následne citoval ustanovenie , , , , , , , a o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“, s poukazom na ktoré a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že sú dané zákonné podmienky na to, aby otec ako rodič platil výživné na navrhovateľa. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ dovŕšil plnoletosť dňa 13.06.2018. V súčasnej dobe je študentom 2. ročníka Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, a teda sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou na vysokej škole, čo mu znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti s výnimkou brigádnickej práce študenta. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že navrhovateľ nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti schopný sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči nemu tak zostáva aj v plnoletosti zachovaná, a teda v danom prípade sú naplnené predpoklady stanovené zákonným ust. Zákona o rodine. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, resp. výšku výživného, pri jej určení vychádzal z ustanovenia Zákona o rodine a prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Prioritne sa zaoberal otázkou odôvodnených potrieb navrhovateľa. Ním vyčíslené výdavky spojené so zabezpečovaním jeho potrieb, zahŕňajúce pravidelné mesačné výdavky na ubytovanie na internáte, cestovné, strava, hygiena, oblečenie, knihy a telefón, považoval s poukazom na vykonané dokazovanie za primerané. Výdavok na bývanie formou internátneho ubytovania považoval za dôvodný, pretože navrhovateľ je povinný tento výdavok platiť, aj keď výučba prebieha momentálne dištančne, aby pridelené ubytovanie nestratil. Pokiaľ ide o vyčíslené výdavky na hygienu, voľný čas, oblečenie, ako aj telefón a internet považoval ich, aj vzhľadom na vek navrhovateľa, súčasnú cenu hygienických potrieb, oblečenia, či cenu telefónnych a internetových paušálov, za primerané. V tejto súvislosti uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetné výdavky je schopný navrhovateľ si ako plnoletá osoba hradiť sám, keď mesačne si dokáže privyrobiť cca 34,- eur do cca 700,- eur. Ďalej mal za to, že v prípade oprávneným preukázaných výdavkov 40,-eur na doučovanie a 400,- eur na autoškolu, ide o mimoriadne výdavky, pričom navrhovateľ nepreukázal potrebu pravidelného vynakladania takýchto výdavkov. Podľa názoru súdu v dospelom veku možno od dieťaťa spravodlivo v súlade s dobrými mravmi požadovať, že ak na krytie jeho odôvodnených potrieb v celom rozsahu nepostačujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, aby sa aj ono samé pričinilo o zabezpečenie zdrojov, z ktorých budú jeho odôvodnené potreby tiež uhrádzané. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ je schopný dosahovať príležitostne brigádnickou činnosťou príjem, ktorým sa môže aspoň čiastočne podieľať na krytí svojich výdavkov v súvislosti s voľným časom, hygienou, oblečením, výdavkov na telefón a internet, ako aj skrípt a ďalších učebných pomôcok, či doučovania. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa, okrem odporúčania na pravidelnú životosprávu, nevyplývalo nejaké iné stravovacie obmedzenie vyžadujúce si výrazne zvýšené výdavky na stravu, resp. na výživové doplnky alebo vitamíny, či inú liečbu. V prípade hodnotenia schopností, možností a majetkových pomerov na strane otca z hľadiska príjmov, okresný súd nevychádzal len z jeho dokladovanej priemernej čistej mesačnej mzdy cca vo výške 550,- eur. Skončenie pracovného pomeru v jeho prípade nevyhodnotil ako skutočnosť v jeho neprospech, a síce, že by sa sám pripravil o zamestnanie s cieľom znížiť si kvôli plateniu výživného príjem, pretože k ukončeniu pracovného pomeru došlo v snahe dosiahnuť striedavú osobnú starostlivosť o maloletú sestru navrhovateľa, keďže práca na zmeny by mu realizáciu striedavej starostlivosti neumožnila. Táto skutočnosť bola preukázaná aj v konaní pred súdom vedeným pod sp. zn. . Na tomto mieste však súd podotkol, že v súčasnej dobe je maloletá sestra navrhovateľa zverená matke do osobnej starostlivosti, čiže otcovi nič nebráni nájsť si iné, lepšie platené zamestnanie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že k skončeniu pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa Franke Slovakia, s.r.o., došlo z dôvodu vedenia trestného konania voči otcovi pred súdom pod sp. zn. , toto nebolo preukázané. Pri posudzovaní možností, schopností a zárobkových pomerov otca však vychádzal v zmysle ust. Zákona o rodine z príjmu, ktorý by mohol odôvodnene dosahovať vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, prípadne prax v odbore. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. umožňuje mu prihliadať k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec vzhľadom na vyučenie v odbore letecký mechanik a vzhľadom na jeho prax v priemysle, v ktorom odvetví pracuje, by mohol dosahovať vyšší príjem, keď v tomto odvetví priemerná mesačná mzda predstavovala za r. 2019 až sumu 1.103,- eur brutto, čiže čistú mzda 843,- eur. Súd poukázal aj na vek otca, ktorý je v produktívnom veku, a pokiaľ by vynaložil úsilie, mohol by si nepochybne nájsť lepšie platenú prácu, aj vzhľadom na vyštudovaný odbor,

ale predovšetkým z dôvodu, že má dve deti, ktoré sú svojou výživou odkázané aj na jeho príjem. Tvrdenie o nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý by mu znemožňoval hľadať si lepšie platenú prácu otec nepreukázal. V danom prípade preto vychádzal z jeho potencionálneho príjmu vo výške zodpovedajúcej priemernej mesačnej mzdy v priemysle, t. j. zo sumy 843,- eur netto. Pokiaľ ide o výdavky otca súd primárne prihliadol a zohľadnil u neho aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má k maloletej M., na výživu ktorej bol zaviazaný sumou 100,- eur mesačne rozsudkom súdu č. k. -219 zo dňa 29.06.2020. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky spojené s úhradou životných potrieb otca, zohľadnil aj výdavky na bývanie - inkaso a byt, ročný poplatok za daň a komunálny odpad, či iné náklady na chod domácnosti. Nezohľadnil jeho hypotekárny úver, keďže bol povinný vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku a podľa vyjadrenia otca na pojednávaní doposiaľ nedošlo k podpisu zmluvy o úvere a túto ani nepredložil. Neprihliadal ani na splátku úveru uvádzanú vo vyjadreniach otca vo výške 168,- eur, keďže na pojednávaní bolo preukázané, že tento úver bol splatený. Zároveň neprihliadal ani na platbu poistného na povinné zmluvné poistenie tohto motorového vozidla, keďže vozidlo využíva už dva roky výlučne pre vlastnú potrebu. Vzhľadom na uvedené súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi vo výške 135,- eur mesačne, ktorú výšku považoval v danom prípade za primeranú tak odôvodneným potrebám navrhovateľa a zároveň schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ďalšiu vyživovaciu povinnosť a taktiež na jeho bežné životné náklady a potreby, mohol návrhu navrhovateľa vyhovieť len čo do sumy 135,- eur mesačne od podania návrhu, resp. od 25.09.2019 a v ostatnej časti návrh navrhovateľa považovať za nedôvodný a tejto časti ho zamietnuť. Nakoľko vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu si musia plniť obaja rodičia, v tejto súvislosti súd poukázal aj na tú skutočnosť, že matka navrhovateľa je rovnako povinná podieľať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov na výžive navrhovateľa. V tomto smere konštatoval, že navrhovateľ väčšinu času trávi v spoločnej domácnosti so svojou matkou, táto tak má s každodennou osobnou starostlivosťou o navrhovateľa výdavky, rovnako aj výdavky s spojené s bývaním, či bežné každodenné náklady, a teda sa podieľa na vyživovacej povinnosti k nemu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka zarobí cca 972,- eur mesačne, pričom maloletú M. má vo svojej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k nedoplatku na výživnom, súd poznamenal, že ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 17.12.2020, došlo už k zročnosti výživného až do mesiaca december 2020 vrátane (keďže výživné sa platí mesiac vopred). Vzhľadom k tejto skutočnosti, zaviazal otca zaplatiť navrhovateľovi zameškané výživné vo výške 2.051,13 eur za obdobie od 25.09.2019, t. j. od podania návrhu, do 31.12.2020, do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený, t. j. 15 mesiacov a 6 dní (15 mesiacov x 135,- eur = 2.025,- eur a 135,- eur/31 dní x 6 = 26,13 eur, t. j. spolu 2.051,13 eur). Zameškané výživné povolil otcovi platiť v splátkach vo výške 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným so zročnosťou, ako uviedol vo výroku rozsudku, keďže mal za to, že v možnostiach otca nie je splatiť tento dlh na zameškanom výživnom jednorazovo a súčasne, že zohľadniac jeho možnosti a majetkové pomery je v jeho možnostiach tento dlh splatiť v splátkach v určenej výške. O trovách konania rozhodol súd podľa , ďalej len „C. m. p.“ podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zároveň nezistil okolnosti odôvodňujúce spravodlivé priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov. Konanie v tejto veci nevybočilo z rámca ostatných bežných konaní vo veci výživného plnoletých osôb, a to tak z hľadiska hmotného, ako i procesného práva. Zároveň z príslušných ustanovení C. m. p. upravujúcich konania vo veciach výživného plnoletých osôb nevyplýva účastníkom povinnosť dať sa zastúpiť zástupcom, a preto bolo slobodnou voľbou plnoletého dieťaťa zvoliť si právneho zástupcu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec čo do časti výroku I., II. a III., a to z dôvodov podľa , , ďalej len „“, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd mal preukázané, že navrhovateľ, ktorý je ako jeho syn plnoletý navštevuje vysokú školu, konkrétne druhý ročník. Vzhľadom na aktuálnu situáciu prebieha počas celého roka vyučovanie prevažne dištančnou formou a navrhovateľ tak brigáduje, pričom tento si mesačne zarobí približne 700,- eur. Súd vôbec nezohľadnil, že jeho mzda (rozumej otca - poznámka odvolacieho súdu) predstavuje mesačne sumu približne cca 550,- až 600,- eur, z ktorej uhrádza náklady na bývanie, stravu a úver. Po odpočítaní výživného na maloletú dcéru v sume 100,- eur a súdom určeného výživného na syna v sume 150,- eur mu tak zostane zo mzdy suma 300,- eur, z ktorej musí splatiť splátku úveru, kúpiť stravu a uhradiť

náklady na bývanie. Podľa neho je tak zrejmé, že nie je schopný pokryť ani svoje základné a nevyhnutné životné výdavky. Súd mal tiež preukázané, že spláca splátku úveru v sume 168,- eur (druhú polovicu spláca manželka), tiež internet a telefón v sume 47,- eur, inkaso v sume 39,54 eur, náklady na auto. Po úhrade všetkých nákladov sa ocitá pod hranicou životného minima. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že súdu dokladoval, že toho času žije už s manželkou, s ktorou si vzali spoločný úver na kúpu bytu, pričom podľa splátkového kalendára splátka predstavuje sumu 323,- eur mesačne, uvedené nezohľadnil a určil mu výživné v sume, ktorú nie je a ani nemôže byť zo svojho príjmu schopný splácať. Tiež považoval za nesprávne, že súd pre určenie výšky výživného vychádzal z možného potencionálneho príjmu, ktorý by dosiahol, ak by si našiel prácu v odbore, v ktorom je vyučený. Rovnako tak za jeho nesprávnu argumentáciu, že s ohľadom na vek pri vynaložení väčšieho úsilia by mohol dosahovať väčší príjem. V súvislosti s potencionálnym príjmom vyčísleným súdom mal za to, že princíp potencionality príjmu možno použiť len za takých okolností prípadu, keď ku zmenšeniu majetku, zníženiu príjmu alebo neprimeraným majetkovým rizikám, nedôjde z určitých závažných dôvodov. Pokiaľ súd použije princíp potencionality príjmu je tomu tak v prípade, že nenájde žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového prospechu povinným. Uviedol, že v danom prípade na jeho strane k zhoršeniu, resp. k zníženiu príjmu jeho pričinením nedošlo. U súčasného zamestnávateľa (spoločnosť Georg) je platený sumou 4,32 eur na hodinu, pričom v predchádzajúcom zamestnaní, t. j. v spoločnosti Franke bol platený v sume 4,17 eur na hodinu. V predchádzajúcom zamestnávaní pracoval s chemikáliami a tiež odrobil značné nadčasy, v dôsledku čoho síce mal o niečo vyšší príjem, avšak mal značné zdravotné problémy. Súd by mal povinne vždy skúmať všetky okolnosti a jednotlivo posúdiť všetky skutočnosti, ktoré sa na vec vzťahujú, a teda aj zohľadniť, že z dlhodobého hľadiska nie je možné vykonávať prácu nadčas sústavne a nepretržite a tiež zohľadniť skutočnosť, že on sa sám výhodnejšieho ani lepšieho zamestnania nevzdal. Súčasne uviedol, že nepostupoval správne pokiaľ sa zameral na potencionálne vykonávanie zamestnania ako letecký mechanik, ktorý príjem nezodpovedá reálnemu stavu a všetkým okolnostiam a je čisto hypotetickým záverom bez zohľadnenia podstatných faktorov. Zdôraznil aj v prvostupňovom konaní, že celý život pracuje ako tlačiar a v tomto odbore má 20 ročnú prax. Vzdelanie v odbore letecký mechanik síce ukončil, ale v tomto odbore nepracoval a nemá žiadnu prax. Súd tiež vôbec nezohľadnil reálnu situáciu na trhu práce aj v čase rozhodovania vo veci samej. Nakoľko nemá v odbore žiadnu prax a aj vzhľadom na vek, ktorý síce súd vyhodnotil ako produktívny, ale v jeho prípade bez akejkoľvek praxe, nie je možné nájsť si prácu, kde by ho niekto najprv zaučil. Ďalej otec uviedol, že hoci všeobecne v rámci súdnej praxe je nástup na vysokú školu hodnotený ako kritérium, kedy dieťa ešte nie je schopné samé sa živiť, uvedené nie je záväzné a nie je zákonným dôvodom. V čase vydania rozhodnutia vo veci samej a tiež v čase tomu predchádzajúcom, výučba na vysokej škole, ktorú syn navštevuje, neprebieha štandardne, resp. syn necestoval pravidelne na výučbu do Bratislavy, a teda aj jeho náklady sa výrazne znížili. Uvedené však súd bližšie neskúmal. Potom bolo potrebné zohľadniť, že navrhovateľ popri uvedenom vykonával zárobkovú činnosť. Analogicky možno poukázať na výučbu externou formou štúdia, kde vyživovacia povinnosť nevzniká, nakoľko takéto štúdium sa nerealizuje nepretržite formou osobnej účasti študenta a tak je tento popri ňom schopný sám sa živiť. Z hľadiska určenia výživného na plnoletého navrhovateľa tak bolo na mieste dôsledne posúdiť, aké veľké časové nároky sa kladú na predmetné štúdium a či si tento môže zabezpečiť popri ňom príjem a tiež v akej výške. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ si prostredníctvom hoci aj brigádnickej práce zabezpečí príjem v sume cca 700,- eur, ktorý príjem je vyšší ako jeho mzda, z ktorej mu bola uložená povinnosť uhrádzať výživné. Tiež mal za to, že skúmanie majetkových pomerov matky bolo nepostačujúce. Je povinnosťou súdu zisťovať vždy pomery oboch rodičov, a to v rovnakom rozsahu, pričom až vyhodnotením majetkových pomerov každého z rodičov, teda ich reálneho príjmu, výdavkov, nákladov na úhradu nevyhnutných výdavkov, môže súd určiť mieru, akou bude povinný prispievať na výživu dieťaťa. Otec navrhol preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.05.2021 navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania. Stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu vrátane jeho odôvodnenia a považoval ho za vecne správny. S tvrdením otca, že sa princíp potencionality uplatní len za okolností, že k zníženiu príjmu nedošlo zo žiadneho ospravedlniteľného dôvodu, sa nie je podľa neho možné stotožniť, nakoľko už zo samotného znenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že jedným z dôvodov, nie však jediným, pre ktoré súd nevychádza z reálneho príjmu povinného rodiča, ale z jeho schopností, možností a majetkových pomerov povinného je skutočnosť, že sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, ktorá skutočnosť z gramatického výkladu ustanovenia

Zákona o rodine vyplýva zo spojenia „prihliadne súd aj vtedy“. Z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dôvodom na uplatnenie princípu potencionality príjmu povinného je aj skutočnosť, že povinný s určitou kvalifikáciou a pracovnými skúsenosťami a praxou nevyužije svoj potenciálne vyhľadať si lepšie ohodnotené zamestnanie, funkciu. Súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal s otázkou zmeny zamestnania otca, kedy nevyhodnotil zmenu zamestnania v jeho neprospech ako to tento tvrdí. Ďalej navrhovateľ uviedol, že na stránke www.istp.sk <http://www.istp.sk>, na ktorej je prístupná aj kartotéka zamestnaní spracovaná na základe údajov získaných zo zdrojov MPSVaR obsahuje aj charakteristiku zamestnania „tlačiar“ s úplným stredným vzdelaním, ktorej súčasťou je aj mzda v tejto profesii, ktorá je podľa údajov z r. 2020 v Žilinskom kraji nastavená od 748,- eur (čistá mzda 594,59 eur), medián 1.024,- eur (čistá mzda 778,19 eur) až do sumy 1.366,- eur (čistá mzda 1.028,09 eur). Uvedené dokazuje, že otec by mohol aj v odbore, ktorý momentálne vykonáva, a v ktorom je zamestnaný, a v ktorom má 20-ročnú prax, dosahovať vyšší príjem ako je jeho súčasný príjem. Ďalej navrhovateľ uviedol, že čo sa týka výdavkov otca, najmä výdavkov na hypotekárny úver tak z príloh odvolania vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o hypotekárnom úvere došlo dňa 18.11.2020, kedy už bola určená súdnym rozhodnutím (rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -219 zo dňa 29.06.2020) výška výživného na dcéru M. H. a v tom čase prebiehalo aj konanie o jeho návrhu. Otec si uvedený hypotekárny úver bral na kúpu trojizbového bytu na I. v L. (zapísaný na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie L.), v ktorom súčasne žije len so svojou manželkou a dochádza v ňom k stretávaniu s maloletou M.. Vzhľadom na uvedené je možno na mieste posúdiť, či si otec musel brať tak vysokú hypotéku a či si svoje bývanie nemohol zabezpečiť s menšími finančnými výdavkami, kedy by mesačná splátka hypotekárneho úveru nebránila v plnení jeho vyživovacej povinnosti voči nemu. Podlahová plocha bytu, ktorý si kúpil je cca 70 m2, čo pre dve dospelé osoby považuje za nadštandardné bývanie. Nespochybňuje potrebu zabezpečiť si bývanie otca. Okrem toho však uviedol, že ako to bolo uvedené aj na pojednávaní konanom dňa 17.12.2020 otec získal z predaja bytu na Z. ulici v L. 50.000,- eur, čo spolu s hypotekárnym úverom určeným na kúpu nehnuteľnosti vo výške 81.200,- eur predstavuje spolu sumu 131.200,- eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že má vedomosť od sestry maloletej M., že otec predmetnú nehnuteľnosť rekonštruuje, čo sa nezaobíde bez ďalších peňažných prostriedkov, ktoré budú ním vynakladané, zase len na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči nemu. Vzhľadom na uvedené bolo teda možné optimalizovať jeho výdavky tak, aby nebola ohrozená jeho vyživovacia povinnosť. Navyše uviedol, že životná úroveň jeho otca sa kúpou predmetnej nehnuteľnosti výrazným spôsobom zvýšila oproti jeho životnej úrovni, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že momentálne býva s matkou, sestrou a starými rodičmi v trojizbovom byte o rozlohe cca 60 m2. Matka nemá finančné prostriedky na kúpu inej nehnuteľnosti a tiež na splácanie hypotekárneho úveru z banky. Tvrdenie otca, že on si na základe dohody o brigádnickej činnosti privyrobí cca 700,- eur mesačne je zavádzajúce a nesprávne. Tak ako bolo v pôvodnom konaní uvedené, jeho mzda za brigádnickú činnosť sa pohybuje od cca 34,- eur do 700,- eur mesačne. V niektorých mesiacoch nemá žiadny príjem. Ide o príležitostný príjem, ktorý určite nemá povahu trvalého charakteru prostredníctvom ktorého si hradí časť svojich osobných potrieb, a ak mu to príjem dovoľuje pomáha matke s úhradou nákladov na domácnosť. Jeho snaha privyrobiť si finančnú hotovosť by podľa neho nemala byť vyhodnotená v jeho neprospech a v prospech otca, že by bol od povinnosti platiť výživné oslobodený. Jeho štúdium na vysokej škole naďalej trvá a teda sa naďalej pripravuje na výkon budúceho zamestnania, čiže nie je schopný sám sa živiť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nespochybňuje, že v čase vydania rozhodnutia prebiehala výučba na vysokej škole formou dištančného vzdelávania a teda mu nevznikli náklady na cestovanie do Bratislavy, kde sa vysoká škola nachádza, avšak naďalej bol povinný platiť si internát, zabezpečiť si učebné materiály a hradiť aj iné výdavky spojené so štúdiom. Analogické poukázanie otca na externú formu štúdia z dôvodu momentálne dištančnej formy výučby, kedy sa študent vysokej školy osobne nezúčastňuje na výučbe, ako dôvod zániku vyživovacej povinnosti, považoval za irelevantné. Napriek aktuálnej situácii prebiehali prednášky aj cvičenia určite vo väčšom rozsahu ako je to pri externých študentoch. Priebeh semestra bol časovo rovnako náročný, keďže počet cvičení, prednášok a zadaní sa nemenil. Rozhodujúca bola podľa neho skutočnosť, že bol prijatý na denné štúdium a nie na externé štúdium. Čo sa týka skúmania schopností, možností a majetkových pomerov matky uviedol, že táto si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť, žijú v spoločnej domácnosti, uhrádza nielen výdavky na bývanie, bežné každodenné výdavky, ale aj nepredvídateľné výdavky. Riadne sa preto podieľa na jeho výžive. Na záver navrhovateľ uviedol, že napriek predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku, kedy je otec povinný uhrádzať sumy súdom určeného výživného oprávnenému od okamihu doručenia rozsudku, ani v jeden mesiac až doposiaľ nedošlo k úhrade plnej sumy výživného. Za obdobie od decembra 2020 doposiaľ mu bolo z titulu výživného zaslané v mesiaci december 2020 - 0,- eur, v

januári 2021 - 50,- eur, v mesiaci február 2021 - 50,- eur, v mesiaci marec 2021 - 30,- eur a v mesiaci apríl - 0,- eur.

4. Otec v replike (reakcii na vyjadrenie navrhovateľa) zo dňa 05.10.2021 uviedol v prvom rade, že navrhovateľ a jeho matka nekomunikovali s ním ohľadom štúdia na predmetnej vysokej škole. Rovnako navrhovateľ klamal v otázke, prečo si vybral práve školu v Bratislave, keď uviedol, že má väčšie meno a skôr sa uplatní na trhu práce. Dôvodom bola priateľka, ktorá po ukončení vysokej školy odchádzala práve do Bratislavy. Podľa neho si mal navrhovateľ vybrať školu v mieste bydliska a nie luxus v Bratislave. Aj pre bezcharakternosť navrhovateľa mal súd z morálneho hľadiska zamietnuť jeho návrh o výživné. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s postupom súdu, ktorý pri posudzovaní jeho zárobkových pomerov použil ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uplatnil potencionalitu príjmu pred reálnou mzdou lebo tabuľková mzda nerozlišuje tlačiarov do viacerých skupín, ale zjednocuje ich do priemeru. Podľa vzdelania je zrejmé, kto koľko zarobí a on je iba tlačiar nekvalifikovaný cez úrad práce, takže s nízkou kvalifikáciou s platom okolo 600,- eur. Mal aj vyšší príjem, a to vďaka daňovým bonusom a prídavkom okolo 730,- eur. Tieto už má uplatnené bývalá manželka. Jeho príjem preto výrazne poklesol, čo mal súd uznať ako nové okolnosti z hľadiska zmeny príjmov, kde klesol príjem na jeho stane a narástol na strane matky navrhovateľa. Okrem toho súd sa poriadne neoboznámil s jeho pracovnou zmluvou, pretože pracuje ako pomocný knihár väčšinu času a nie tlačiar. Tiež uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu právny zástupca navrhovateľa neustále rieši to, keď okresný súd jasne uznal, že v rozvodovom konaní opustil zamestnanie z rodinných dôvodov (jeho otec je onkologický pacient) a kvôli termínom s maloletou dcérkou. Nesúhlasil s názormi na jeho hypotekárny úver. Kvôli covidu nebola možnosť lepšieho výberu, ceny bytov prudko vzrástli v priebehu 4 mesiacov od predaja ich starého bytu, do ktorého pred jeho predajom minul na rekonštrukciu takmer 2.000,- eur. Sumu 50.000,- eur, ktoré dostal za predaj bytu na polovicu s bývalou manželkou išla suma 7.800,- eur na refinancovanie úveru na auto, ktoré bývalá manželka rok a pol bez problémov užívala a ponechala splácanie úveru na neho. Vzhľadom na jeho výdavky (540,- eur a poplatky za právne služby 770,- eur) sa zadlžil, 1.500,- eur vrátil rodičom, ktorí mu pomáhali, keď mal problémy všetko uhrádzať a 3.000,- eur odmena pre realitného agenta, ktorý všetko vybavoval. Takže z 50.000,- eur neostalo ani 38.000,- eur a to kupoval dcérke ešte bicykel, korčule a skateboard, všetko v hodnote 560,- eur a prednedávnom psíka. Ďalej otec uviedol, že navrhovateľ si kúpil osobný automobil zn. VW Golf TDI. Keďže tento neustále poukazuje na jeho životnú úroveň, nevie čo znamená potom táto kúpa. Tiež sa jeho finančná situácia zhoršila, pretože súd mu ponechal daňový bonus a matka si ho uplatnila. Nepoberá už prídavky na deti, takže jeho reálny príjem klesol asi o 130,- eur. Ďalej doložil doklad o sporení bývalej manželky, kde v čase rozvodu bolo na účte asi 8.300,- eur, ktorá suma by v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala byť rozdelená na polovicu. Pokiaľ táto uviedla, že to sú peniaze pre deti, tak nech aj jeho polovicu dá na synovu školu. Ďalej dokladá súdu doklad o zdravotnom hendikepe pravej nohy ako dôkaz nemožnosti nosiť pracovnú obuv s pevným špicom, ktorá sa vo väčšine firiem používa. Aj preto pracuje v chránenej dielni. Tento hendikep si vyžaduje operatívne riešenie a jeho rekonvalescencia by trvala asi jeden rok. Ďalšie vyšetrenia a operačný zákrok nemôže absolvovať, lebo by nebol schopný splácať úver a výživné na maloletú.

5. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (reakcii na repliku otca) zo dňa 15.10.2021 trval na všetkých doterajších vyjadreniach a tvrdeniach, ktorú súdu uviedol a predložil. Zotrval na odvolacom návrhu.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( C. m. p., ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania ( , C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie s viazanosťou rozsahom odvolania ( C. m. p.) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C. m. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, a to vo výrokoch v poradí prvom, treťom a štvrtom ako vecne správny potvrdil ( C. s p.).

7. V preskúmavanej veci okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný platiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti výživné vo výške 135,- eur mesačne s účinnosťou od 25.09.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný zaplatiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.09.2019 do 31.12.2020 vo výške 2.051,13 eur s tým, že súd povoľuje nedoplatok na výživnom

povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou splatnou do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným.

8. Otec odvolaním napadol rozsudok okresného súdu do výroku v poradí prvom a treťom. Pokiaľ v ňom uviedol, že ho podáva do časti výroku I. (v poradí prvom o určení výživného), výroku II. (v poradí druhom o zamietnutí zvyšnej časti) a výroku III. (v poradí treťom o určení nedoplatku výživného) odvolací súd má za to, že s ohľadom na jeho obsah ( ) týkajúci sa určenia výživného nenapadá výrok II. t.j. v poradí druhom o zamietnutí zvyšnej časti. Rozsudok okresného súdu preto vo výroku v poradí druhom zostáva nedotknutý.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého tohto rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámením sa s odvolaním otca, vyjadrením navrhovateľa, replikou otca a duplikou navrhovateľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a i napriek tomu, že sa nestotožnil so všetkými jeho závermi, považuje za správny právny názor o určení výživného navrhovateľovi zo strany otca v sume 135,- eur mesačne.

10. Otec v odvolaní namietal existenciu vyživovacej povinnosti s poukazom na to, že v čase vydania rozhodnutia vo veci samej a tiež v čase tomu predchádzajúcom, výučba na vysokej škole neprebiehala štandardne, a že navrhovateľ popri uvedenom vykonával zárobkovú činnosť. Podľa neho analogicky možno poukázať na výučbu externou formou štúdia, kde vyživovacia povinnosť nevzniká, nakoľko takéto štúdium sa nerealizuje nepretržite formou osobnej účasti študenta a tak je tento popri ňom schopný sám sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká najskôr narodením a plnenie vyživovacej povinnosti trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Štandardná vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie, čím treba rozumieť najmä ukončenie štúdia. Pri akomkoľvek štúdiu treba rozlišovať, či ide o štúdium, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti výkonu budúceho povolania, alebo ktoré je len doplnenie jeho vzdelania (kurzy). Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže vzniknúť výnimočne, aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na štúdium nepripravuje. Nejde pritom o ojedinelé zlé študijné výsledky, ale o sústavné zanedbávanie štúdia, ktorého dôsledkom je buď opakujúce sa opakovanie ročníka alebo opakovaná zmena školy, ktorú dieťa navštevuje.

13. Odvolací súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že navrhovateľ vzhľadom na dennú formu štúdia na vysokej škole sa pripravuje na budúce povolanie, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti schopný sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť je daná aj za stavu, že navrhovateľ študuje a pracuje brigádnicky. Ani to, že výučba na vysokej škole neprebiehala štandardne vzhľadom na epidemiologickú situáciu nebolo rozhodujúce. Nepovažoval formu tejto výučby (nepravidelnú a dočasnú) za analogickú s externou formou štúdia.

14. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou rodičov navrhovateľa prispievať na jeho výživu podľa svojich možností a schopností v rozsahu, v akom je to potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľa.

15. Otec v odvolaní považoval za nesprávne aj to, že súd pri určení výšky výživného vychádzal z možného potencionálneho príjmu, ktorý by dosiahol, ak by si našiel prácu v odbore, v ktorom je vyučený. Zo súčasného príjmu nie je v jeho schopnostiach prispievať určeným výživným aj vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukázal aj na príjmy navrhovateľa z brigádnickej činnosti.

16. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa odvolacieho súdu možno súhlasiť s odvolaním otca v tom, že okresný súd nepostupoval správne, keď dal prednosť potencionalite jeho príjmu práce, ktorej sa vyučil pred skutočným (faktickým) príjmom, ktorý v čase rozhodovania súdu dosahoval. Z vyjadrenia otca totiž vyplynulo, že profesiu, ktorej sa vyučil, a to letecký mechanik nikdy nevykonával a nemá v nej žiadnu prax. Z obsahu spisu bolo preukázané, že vykonával prácu chemika u s.r.o. Franke Slovakia, so sídlom Žilina, ul. M. R. Štefánika č. 71, IČO: 36 389 501 od 09.02.2018 do 30.07.2019. Pred výkonom tejto práce, podľa vyjadrenia otca, pracoval u terajšieho zamestnávateľa - Z. I. - GEORG, so sídlom Žilina, ul. Bajzová č. 1, IČO: 30 577 225, a to 12 rokov. Od 02.09.2019 je v pracovnom zaradení - obsluha strojov, pomocný knihár, tlačiar. Dohodnutá mzda predstavuje 4,32 eur/hod. v hrubom vyjadrení. Podľa odvolacieho súdu za stavu, keď otec profesiu, dlhodobo po vyučení nevykonával, nemohol okresný súd vychádzať z príjmov v tejto profesii. Je všeobecne známe, že aj s ohľadom na situáciu na trhu práce, ľudia nemôžu vždy vykonávať prácu, v ktorej sa vyučia. Okrem toho nešlo o prípad, kedy by otec bol dobrovoľne nezamestnaný, a keď by sa muselo vychádzať z príjmu, aký by vyučením dosiahol. Súčasnú prácu otec vykonával aj v minulosti dlhodobo, a preto v nej nadobudol zručnosti. Vychádzajúc z príjmu otca (cca 550,- eur až 600,- eur) a jeho opodstatnených výdavkov však odvolací súd konštatuje, že je v jeho schopnostiach prispievať určeným výživným v sume 135,- eur mesačne. Aj keď má otec ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére, na túto bol zaviazaný prispievať výživným v sume 100,- eur mesačne, pričom ide o dieťa vo veku 11 rokov navštevujúce základnú školu. Navrhovateľ je však dospelý mladý muž, vo veku 21 rokov, navštevuje vysokú školu a preto náklady na jeho výživu a potreby spojené s návštevou školy sú podstatne vyššie a rozdielnejšie ako u maloletej dcéry otca. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa (ubytovanie na internáte, cestovné, strava, hygiena, oblečenie, knihy, telefón) tieto okresný súd správne zhodnotil. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné prihliadať na námietku otca, že výučba na vysokej škole v čase vydania rozhodnutia vo veci samej a tiež v čase tomu predchádzajúcom neprebiehala štandardne preto nemal výdavky s cestou na výučbu. Vzhľadom na uvedenú situáciu sa naopak dlhodobejším zdržiavaním v domácnosti matky zvýšili výdavky navrhovateľa na bývanie či stravu. Čo sa týka výdavkov otca, pokiaľ ide o splácanie úveru v súvislosti so zabezpečením bytovej otázky, ktorú nemožno spochybniť ale aj v spojení s užívaním bytu, na týchto sa podieľa aj jeho manželka, ktorá je zamestnaná. Ak otec v odvolaní uvádza mzdu, ktorá mu zostane po odpočítaní výživného na maloletú dcéru v sume 100,- eur a súdom určeného výživné na syna v sume 150,- eur, tak odvolací súd poukazuje na to, že výživné na navrhovateľa bolo určené súdom v sume 135,- eur mesačne. Pokiaľ však do výšky výživného započítava aj splácanie nedoplatku, tak túto skutočnosť si zavinil svojím konaním. Napokon nebolo tiež preukázané

tvrdenia otca, že by si navrhovateľ v rámci brigádnickej činnosti zabezpečil príjem v sume cca 700,- eur. Podľa navrhovateľa pracoval ako pokladník u spoločnosti Metro. Odvolací súd mal za to, že k príjmu uvádzanému otcom (712,75 eur) došlo len jednorazovo v decembri 2019 keď je nepochybné, že na uvedenú výšku mali vplyv vyššie tržby z predaja v obchodnej spoločnosti počas vianočných sviatkov. Od podania návrhu (25.03.2019) príjem navrhovateľa predstavoval totiž nižšie sumy (3/2019 - 81,95 eur, 6/2019 - 210,93 eur, 7/2019 - 263,22 eur, 8/2019 - 371,74 eur, 9/2019 - 34,13 eur, 10/2019 - 99,88 eur, 11/2019 - 218,42 eur, 1/2020 - 104,- eur, 2/2020 - 238,78 eur, 3/2020 - 423,76 eur, 4/2020 - 61,34 eur. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že navrhovateľ si aj bol nútený takýmto spôsobom príjem získavať, keďže otec mu ani čiastočne na výživu neprispieval. Dokonca podľa vyjadrenia navrhovateľa aj po rozhodnutí okresného súdu mu prispieval otec z titulu výživného len minimálnou sumou. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že na výdavkoch navrhovateľa sa podieľa aj jeho matka, a to nielen zabezpečovaním bývania, ale aj pokrývaním ďalších potrieb, lebo tieto sú vyššie ako predstavuje určené výživné. Poukazovanie otca na nepostačujúce skúmanie majetkových pomerov matky bez ich označenia považoval za všeobecné.

18. Vzhľadom na to, že v odvolaní otca neboli uvádzané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd sa stotožnil s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, výškou a splácaním zameškaného výživného a výrokom o trovách konania (založenom na ust. § 52 C. m. p.). Z týchto dôvodov rozsudok okresného v napadnutej časti, a to vo výrokoch v poradí prvom, treťom a štvrtom ako vecne správny potvrdil.

19. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 C. m. p.). C. m. p. však pripúšťa výnimky. Výnimku zo zásady uvedenej v § 52 C. m. p. predstavuje aj ust. § 55 C. m. p., ktoré oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom neodôvodnil, prečo možno v danej veci uvedený nárok spravodlivo požadovať. Ani sám odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. C. m. p. O trovách odvolacieho konania preto rozhodol podľa v spojení s , C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).