Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-186-2024.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Subarea
32Ek/186/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom AK Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO 36 436 640, proti povinnému: E. F. G., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX I. o vymoženie 359,05 eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Martin Hucík, Exekútorský úrad Nižná so sídlom Orličie č. 897, 027 43 Nižná, pod sp. zn. 385EX 58/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martin Hucík, Exekútorský úrad Nižná so sídlom Orličie č. 897, 027 43 Nižná, pod sp. zn. 385EX 58/24 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 32,41 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.01.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 359,05 eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 13Cpr/9/2015-550 zo dňa 03.10.2023.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.02.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Hucík vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/186/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: J.:K.:B.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 385EX 58/24.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 07.03.2024, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.03.2024 domáhal zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia uviedol, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu exekučného titulu. Exekúcia sa začala pre vymoženie pohľadávky vo výške 440,37 eur a trov exekúcie vo výške 113,40 eur s tým, že súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vedené na 19 listoch vlastníctva, ktoré majú hodnotu tisíckrát prevyšujúcu predmetnú pohľadávku a takýto postup súdneho exekútora je v rozpore so zásadou primeranosti, pretože je zrejmé, že predmetná pohľadávka môže byť vymáhaná inými spôsobmi ako to urobil súdny exekútor. Príslušný súd nemôže akceptovať postup súdneho exekútora, ktorý je v rozpore s morálnymi aspektami, ako aj s tým, že sa jedná o šikanózny výklad práva, kde takýmto spôsobom súdny exekútor navýšil trovy exekúcie ohľadne zriadenia exekučného záložného práva na všetkých listoch vlastníctva, kde tieto nehnuteľnosti povinný vlastní a teda konal v rozpore s dobrými mravmi a zákonom a povinný žiada, aby súd postúpil tento návrh na zastavenie exekúcie spolu s dôvodmi, ktoré uviedol na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora. Je zrejmé že súdny exekútor má právo vymáhať priznanú pohľadávku, ale musí to urobiť zákonným spôsobom a teda nie takým ako to urobil poverený súdny exekútor. Povinný žiada, aby takýto spôsob vymáhania exekúcie bol posúdený súdom ako aj Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalej povinný s odkazom na ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že
podľa jeho názoru mal súd najskôr pripustiť zámenu účastníkov konania na základe skutočností, ktoré nevyplývajú z návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré povinný namieta a ktoré sú nezákonné s tým, že oprávnený sa takýmto konaním mohol dopustiť porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a z uvedených dôvodov navrhuje exekúciu zastaviť. Na záver povinný s odkazom na ust. § 61k ods. 1 uviedol, že súd by mal exekúciu zastaviť a to z dôvodu, že takú sumu ako je vymáhaný nárok už uhradil a v tomto smere poukazuje na zmätočnosť a nesprávnosť exekučného titulu, ktorý bol použitý pri návrhu na začatie exekučného konania voči osobe povinného.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení oprávnený uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami povinného nakoľko namietané dôvody nie sú dané a zároveň uviedol, že voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní, v ktorých je vymáhaná nie nepatrná suma a povinný si svoj záväzok splácať svoje dlhy neplní riadne a včas. Preto exekútor logicky rešpektujúc zásadu obozretnosti a snahu povinného vyhnúť sa splateniu jeho dlhov, zabezpečil zaplatenie aj tejto exekučnej pohľadávky tak, aby mohla byť v exekúcii vymožená. Takýto prístup nie je v rozpore ani s mravnými aspektami a nejedná sa ani o šikanózny výklad práva. Povinnosťou súdneho exekútora je vymôcť vymáhanú pohľadávku. Nestotožňuje sa ani s tvrdením povinného o zámene účastníkov konania ako podmienke vykonávania exekúcie, pretože zámena účastníkov na exekúciu nároku nemá vplyv. Nakoniec oprávnený uviedol, že pokiaľ je pravdou tvrdenie povinného, že exekvovanú pohľadávku vymohol a je zaplatená, vrátane jej príslušenstva, nevidí dôvod, aby bola exekúcia vymožením pohľadávky riadne ukončená. Oprávnený si v rámci svojho vyjadrenia uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a to za dva úkony právnej služby celkovo vo výške 70,80 eur.
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 14.03.2024 na rozhodnutie. Súdny exekútor v podaní, ktorým predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie uviedol, že povinný návrh podal na pošte dňa 08.03.2024. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 23.02.2024, t.j. povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na obsah podaného návrhu na zastavenie exekúcie, tento pokladá za nedôvodný a navrhuje súdu, aby ho zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
11. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti spočívajúce v postupe súdneho exekútora, pričom však takéto skutočnosti nie sú spôsobilé vyvolať stav, pre ktorý by musela byť exekúcia zastavená. Súdny exekútor v zmysle Exekučného poriadku zisťuje majetok povinného v rozsahu exekúciou vymáhaného nároku pričom exekúciu je možné vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie, pričom uvedené neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť. V danej veci však zabezpečenie majetku povinného v rozsahu, ktorý presahuje nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za nezákonné, nakoľko voči povinnému je vedených niekoľko exekučných konaní a teda celkový rozsah majetku, ktorý je zabezpečený súdnym exekútorom nemožno vztiahnuť len na toto konkrétne exekučné konanie a v ňom vymáhaný nárok.
13. Povinný taktiež namietal, že súd by mal pripustiť zmenu účastníkov nakoľko domáhanie sa pohľadávky oprávneného považuje povinný za nezákonné, pri ktorom sa mohol oprávnený dopustiť porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Súd k namietanému uvádza, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 2 upravuje povinnosť preukázať prevod alebo prechod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu doloženým verejnej listiny alebo inej listiny, z ktorej prevod, resp. prechod vyplýva. Uvedené vyplýva aj z § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, ktorý ukladá oprávnenému povinnosť pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie listinu, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo. Pokiaľ ide o prevod práva vyplývajúceho z exekučného titulu, k jeho prevodu môže dôjsť aj na základe postúpenia pohľadávky (cesie). Postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a novým veriteľom (postupníkom). Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, kedy dochádza k zmene v osobe veriteľa. Na platnosť cesie sa tak nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Právne účinky cesie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Postupník sa stáva veriteľom postupovanej pohľadávky, s ktorou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Právne nástupníctvo (prevod práva z exekučného titulu) mal exekučný súd riadne preukázané zo strany oprávneného už v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2023 uzatvorenej medzi oprávneným z exekučného titulu ako postupcom a novým oprávneným ako postupníkom. S poukazom na vyššie uvedené je preto aktívne legitimovaným na iniciovanie exekučného konania oprávnený označený v návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Povinný v závere svojho návrhu uviedol, že takú sumu ako je vymáhaný nárok už uhradil a v tomto smere poukazuje na zmätočnosť a nesprávnosť exekučného titulu, ktorý bol použitý pri návrhu
na začatie exekučného konania voči osobe povinného. Z vyjadrenia povinného nie je zrejmé v čom by mala spočívať zmätočnosť a nesprávnosť exekučného titulu, avšak pokiaľ vo vzťahu k vymáhanému nároku povinný namieta, že tento už uhradil, súd musí konštatovať, že toto tvrdenie povinný nepodložil žiadnymi dôkazmi. Dôkazné bremeno v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie spravidla spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Pokiaľ teda povinný namieta, že pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní priznanú oprávnenému uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 13Cpr/9/2015-550 zo dňa 03.10.2023 uhradil, pričom však toto tvrdenie povinný nijakým spôsobom nepreukázal, súd poukazuje na to, že jednoduché tvrdenie skutočnosti bez podloženia ďalšími dôkazmi nepostačuje na to, aby takéto tvrdenie mohlo byť dôvodom na zastavenie exekúcie.
15. Premietnutím vyššie uvedených záverov na predmetnú exekúciu a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, je potrebné na tomto mieste dodať, že exekučný súd by ani v prípade včas uplatnených námietok zo strany povinného nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
16. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.
25. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 359,05 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 13,28 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 13,28 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 eur) a 20% DPH (5,40 eur) tak predstavujú celkovo sumu 32,41 eur.
26. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.