Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako správny súd, v právnej veci žalobcu: L. Q.. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXa, XX-XXX L. W., B. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 180, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11991-8/2019-BA zo dňa 21. augusta 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo: 11991-8/2019-BA zo dňa 21. augusta 2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 48882-1/2013-CA zo dňa 15. novembra 2013 a v e c v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 48882-1/2013-CA zo dňa 15. novembra 2013 podľa bod prvý o sociálnom poistení rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL, s.r.o. od 01.07.2012 do 12.07.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení poukázala na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia č. 988/2009 a na vykonávacie Nariadenie č. 987/2009, ktoré sa uplatňujú od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Pracovníci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vykonali dňa 26. februára 2013 kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca. Nebol prítomný ani žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolou nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom. Žalobcovi tak nevzniklo povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL, s.r.o.

2. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo: 11991-8/2019-BA zo dňa 21. augusta 2019 odvolanie žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 48882-1/2013-CA zo dňa 15. novembra 2013 zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo doručené aj zamestnávateľovi LONEVYL, s.r.o., ktorý je podľa tiež účastníkom konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že

zamestnávateľ je od 26. januára 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ dňa 09. júla 2012 podal prihlášku zamestnanca do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia 01. júla 2012. Zamestnanec bol v registri poistencov prihlásený do 12. júla 2013. Žalovaný poukázal na vyššie uvedené nariadenia Európskeho parlamentu a Rady s tým, že podľa týchto nariadení v situáciách, kedy fyzické osoby vykonávajú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce len postavenie osoby ako zamestnanca, ale taktiež musí byť splnených niekoľko podstatných náležitostí ako napr. reálny výkon činnosti. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby pracovný úväzok v iných členských štátoch, pričom v mnohých prípadoch nie je cieľom tejto činnosti výkon zamestnania, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Tieto skutočnosti oprávňujú Sociálnu poisťovňu vykonať kontrolu reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR. Na základe vykonanej kontroly Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR. Žalovaný ďalej poukázal na článok 16 vykonávacieho nariadenia s tým, že v súvislosti s určovaním uplatniteľnej legislatívy bolo Sociálnej poisťovni dňa 08. decembra 2014 v súlade s článkom 16 (2) tohto nariadenia doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS č. 420000/401/2-6-2013/UBS-UWU zo dňa 07. októbra 2013, ktorým ZUS na základe analýzy zhromaždených dokumentov určila, že zamestnanec podlieha od 01. júla 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Vychádzajúc z uvedeného sa na zamestnanca nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ podľa výpisu z obchodného registra sídlo, t.j. legislatíva Slovenskej republiky. Nápravu nesprávnej registrácie potom bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniknutí sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje legislatíva Poľskej republiky. Námietky zamestnanca uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nie je relevantná námietka, že zamestnanec na území SR vykonáva len prácu marginálneho charakteru. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa neriadila úvahou o marginálnom charaktere činnosti zamestnanca a toto rozhodnutie bolo vydané výlučne z dôvodu, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území SR. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou bol fakt, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa uskutočnila výmena informácií medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS, ktorá smerovala k definitívnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy.

3. V zákonnej lehote podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože odvolateľ nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Odvolateľ tak podlieha legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Vykonané kontroly preukázali, že zamestnávateľ má všetky dokumenty týkajúce sa pracovníkov a ich práce. Zamestnanec je povinný raz za rok vykonávať prácu, počas ktorej má pobyt na území Slovenska najmenej tri dni. Ďalej si zamestnanec sám usporiada svoju prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Žalobca namietal predpoklad, že práca sa bude vykonávať v sídle spoločnosti, keďže v pracovnej zmluve je stanovené, že sa musí vykonávať na území SR. Zamestnanec je činný aj na Slovensku a táto práca nepredstavuje marginálny charakter. Zápis v zmluve ukazuje dĺžku pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľsku žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5 %, teda nejde o prácu v marginálnom charaktere. Tvrdenia Sociálnej poisťovne spočívajúce v spochybňovaní reálneho výkonu práce nie sú pravdivé a sú v rozpore s kontrolným protokolom zo dňa 06.03.2013. Žalobca tak žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

4. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20. augusta 2020. Poukázal na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,základné nariadenie“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej len ,,vykonávanie nariadenie“), ktorých základnou úlohou je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Spoločenstva. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov v zmysle článku 76 základného nariadenia

povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby, komunikovať medzi sebou, preto Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddział w Tomaszowie Mazowieckom v súlade s článkom 16 odsek 2 vykonávacieho nariadenia zaslala Sociálnej poisťovni oznámenie č. 420000/401/2-6-2013/UBS-UWU zo dňa 07. októbra 2013, ktorým na základe analýzy zhromaždených podkladov určila, že zamestnanec v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia podlieha v období od 01. júla 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016 s tým, že práve definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

5. Žalovaný zdôraznil, že podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia neboli výsledky vykonanej kontroly, ale práve definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti použitia § 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia (žalobca v žalobe nesprávne uvádza článok 11 ods. 2 písm. a/ - poznámka žalovaného) a s tým súvisiacim stavom, že v danom období podlieha uplatniteľnej legislatíve dvoch štátov, žalovaný uviedol, že poľský orgán sociálneho zabezpečenia ako aj Sociálna poisťovňa majú za preukázané, že k reálnemu výkonu činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky nedochádza, a teda tu neexistuje súbeh v zmysle článku 13 ods. 3 základného nariadenia, ako naznačuje žalobca. Žalobca preto podlieha systému sociálneho poistenia len jednej krajiny, t.j. Poľskej republiky, v ktorej vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca si nemôže zvoliť systém sociálneho zabezpečenia tej krajiny, kde je to pre jeho podnikanie ekonomicky výhodnejšie, ale má povinnosť prihlásiť sa do systému sociálneho poistenia toho štátu, ktorému v zmysle koordinačných nariadení podlieha. Ani správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú, že by činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky vykazovala znaky zanedbateľných (marginálnych) činností. Zamestnávateľ síce žalobcu prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, teda do systému slovenského sociálneho poistenia, v súvislosti s čím bolo žalobcovi automaticky vygenerované za účelom registrovania rodné číslo, avšak táto skutočnosť nemá za dôsledok, že žalobca podlieha uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa neporušila princíp rovnakého zaobchádzania a neuplatňuje diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Podľa žalovaného žalobca neuviedol konkrétne ustanovenia koordinačných opatrení ani vnútroštátnych predpisov, ktorých porušenia by sa žalovaný skutočne dopustil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

6. Ďalší účastník sa k doručenej žalobe (doručenka na č.l. 60 spisu) písomne nevyjadril.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.10.2020 uviedol, že rozhodnutie ZUS č. -2013/UBS- UWD bolo napadnuté odvolaním a prípad čaká na okresnom súde. Ďalej uviedol, že rozhodnutie citované spoločnosťou Sociálna poisťovňa je nezákonné a v danom prípade ide o námietku neuplatnenia článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, ktoré obsahuje kolíznu normu, ktorá odkazuje na právne predpisy uplatniteľné na sociálne zabezpečenie. Podľa základného nariadenia osoba, ktorá vykonáva zamestnanie v inej krajine EÚ, podlieha z hľadiska sociálneho zabezpečenia právnym predpisom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. V tomto prípade žalobca požadoval určenie platných právnych predpisov s tým, že súčasne podniká na území Poľska a vykonáva prácu na dohodu na základe pracovnoprávneho vzťahu so slovenským zamestnávateľom. V konaní pred slovenskou inštitúciou sociálneho poistenia bolo sťažovateľovi pridelené číslo poistenia, pričom poisťovňa nemohla túto okolnosť ignorovať. V prípade pochybnosti o platnosti dokumentu má inštitúcia členského štátu, ktorý dokument prijíma, požiadať inštitúciu, ktorá dokument vydala, o objasnenie alebo stiahnutie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody jeho vydania a v prípade potreby ho stiahne. Predmetom sporu je aplikácia článku 13 Nariadenia č. 883/2004 a kolízne pravidlo v ňom uvedené jasne naznačuje stav sociálneho poistenia. Žalobca tak žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a uznanie, že má nemocenské poistenie, dôchodkové poistenia a poistenie v nezamestnanosti od 01.07.2012 do 12.07.2013, pretože je zamestnaný u zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o.

8. Na doručené vyjadrenie žalobcu (doručenka z č. l. 83 spisu) žalovaný písomne nereagoval.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri skonštatovaní absencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

10. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -96 zo dňa 14.10.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. a .

11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa a nasl. ( - ďalej len ) a žaloba je podaná žalobcom - fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa , , teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa zároveň správny súd vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

12. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

14. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,“) sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

17. Podľa do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

18. Podľa , , Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v

sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

19. Podľa , , , Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

20. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

21. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

22. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

23. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

24. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie), osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých

členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

25. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.

Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

26. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu list subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Tomaszowie Mazowieckom č. 420000/401/2-6-2013/UBS- UWU zo dňa 07. októbra 2013, podľa ktorého zamestnanec v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia podlieha v období od 01. júla 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú registračné listy fyzickej osoby

- žalobcu s vyznačením pracovného pomeru u zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o. s dátumom vzniku poistenia 01.07.2012 a dátumom zániku poistenia 12.07.2013.

27. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou.

29. Správny súd konštatuje, že v tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda zamestnávateľa majúceho formu obchodnej spoločnosti, sídliacej na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

30. Skutočnosť, že žalobca má bydlisko na území Poľskej republiky, odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou

inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane.

31. Správny súd uvádza, že nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej ako ZUS) žalobcovi určila ako uplatniteľnú legislatívu v období od 01.07.2012 legislatívu poľskú. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Žalobca vo vyjadrení uviedol, že podal žalobu na poľský súd vo veci rozhodnutia ZUS, Oddział w Tomaszowie Mazowieckom. Pre rozhodnutie správneho súdu je pritom podľa ust. rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. K tomuto času nemožno konštatovať, že by z administratívneho spisu vyplývali okolnosti preukazujúce opak. Rovnako existencia takýchto okolností nebola zistená ani v konaní pred správnym súdom, keď skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom.

32. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 07. októbra 2013 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 08.12.2014, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty, t.j. dňa 12.02.2016, konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR č. k. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ... ,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS- OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná.“.

33. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu 12.02.2016, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej

legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, sp. zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj na zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. ).

34. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 07. októbra 2013, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

35. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (LONEVYL, s.r.o.) v období od 01.07.2012 do 12.07.2013 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01. júla 2012 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018. Zvýrazňuje pritom správny súd, že uvedené závery môžu platiť len za situácie, že v následnom konaní pred správnym orgánom nebude zistená existencia okolností preukazujúcich opak vo vzťahu k vyššie uvedenému určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi.

36. Podľa správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

38. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania nepriznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke.

39. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené, a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi

konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.