Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/38/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: MJM TRANS, s.r.o., so sídlom Marcheggská 1506/38, 900 31 Stupava, IČO: 36 724 203, právne zast.: AK Mikolaj s. r. o., so sídlom Košická 56/5590, 821 08 Bratislava, IČO: 36 855 049, proti žalovanému: JRP trade, s. r. o., so sídlom Martin nad Žitavou 257, 953 01 Martin nad Žitavou, IČO: 47 318 571, právne zast.: JUDr. Michal Badinský, advokát, so sídlom ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 5.585,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.688,50 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.372,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.950,30 eur od 15.02.2019 do 19.11.2020, zo sumy 261,80 eur od 20.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.110,50 eur od 02.03.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,02 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.585,72 eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca vykonával pre žalovaného práce na stavbe Jarabinky (lokalita Ružinov - Bratislava). Jednalo sa o prepravu, nakladanie, vykladanie a uloženie materiálu a žalovaný práce prevzal. Žalobca uviedol, že žalovaný prvé dve faktúry vystavené v súvislosti s prácou na tomto diele uhradil; jednalo sa o faktúru č. 180884, splatnú dňa 28.12.2018 v sume 2.119,20 eur - uhradená 08.01.2019 a faktúru č. 180919, splatnú dňa 14.01.2019 v sume 637,20 eur - uhradená 15.01.2019. Ďalšie nasledovné dve faktúry však žalovaný už neuhradil, a to faktúru č. 190030, splatnú dňa 14.02.2019 v sume 4.206,24 eur a faktúru č. 190076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur. Jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa 13.03.2019 bola faktúra č. 190030 znížená na sumu 3.278,24 eur. Žalovaný list žalobcu zo dňa 13.03.2019 (zápočet, výzva) prevzal dňa 18.03.2019, dlžnú sumu 5.585,72 eur doposiaľ neuhradil. Žalobca si v žalobe tiež uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č. k. zo dňa 11.04.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.585,72 eur spolu s príslušenstvom.

3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že priložené Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy neboli spoločnosťou žalovaného nikdy odsúhlasené, ani podpísané oprávnenou osobou, a preto nemôžu byť použité ako podklad k fakturácii, nakoľko spoločnosť žalovaného nemala možnosť fakturované výkony prebrať a posúdiť správnosť fakturácie, čo do množstva a rozsahu vykonaných prác. Žalovaný tiež namietal výšku fakturovaných súm, nakoľko tie neboli nikdy dohodnuté, čo žalobcovi namietali písomne listom zo dňa 08.02.2019, na ktorý žalobca reagoval listom zo dňa 13.02.2019, pričom skutočnosť, že ceny pre stavbu "Jarabinky" neboli dohodnuté, žalobca potvrdil. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa v liste odvolával na jeho štandardný cenník, o ktorom mal byť stavbyvedúci p. Drgoňa upovedomený, avšak so žiadnym cenníkom žalobcu nebola spoločnosť žalovaného oboznámená, ani s ním nevyslovila súhlas, pričom žalovaný poukázal na , podľa ktorého je dohoda o cene podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Žalobca mal za to, že nároky uplatnené v tomto konaní sú na základe uvedených faktúr neoprávnené, nakoľko predmetné faktúry boli vystavené neoprávnene a nesprávne a navrhol súdu, aby návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a priznal žalovanému trovy súdneho konania.

4. Žalobca k podanému odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore nie sú pravdivé a sú v priamom rozpore s dohodami, ktoré medzi sebou uzatvorili zástupca žalobcu - p. Milan Bartalský (vedúci dopravy) a zástupca žalovaného - Mgr. Peter Drgoňa. Žalobca uviedol, že začal so žalovaným spolupracovať v auguste 2018. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 31.07.2018 žalobca vykonával pre žalovaného práce na stavbe: Odvodnenie a rekonštrukcia komunikácie Pútnická ulica - Záhorská Bystrica, pre ktorú si sporové strany písomne dohodli ceny (auto sklápač 29,- eur/ hodina; poplatok za skladovanie zeminy 5,00 eur/tona; poplatok za skladovanie betónu 12,00 eur/ tona, splatnosť faktúr 15 dní). Práce na tejto stavbe sa vykonávali v období 01.08.2018 - 21.09.2018. V súvislosti s touto stavbou žalobca žalovanému vystavil faktúry v celkovej sume 9.828,26 eur s DPH, ktoré žalovaný zaplatil, čím boli práce súvisiace s písomnou objednávkou zo dňa 31.07.2018 ukončené. Začiatkom decembra 2018 začal žalovaný realizovať novú zákazku na stavbe " Jarabinky " (mestská časť Ružinov, Bratislava) a zástupca žalovaného, stavbyvedúci Mgr. Peter Drgoňa telefonicky objednal a dohodol u vedúceho dopravy žalobcu (p. Milan Bartalský) prepravu materiálu, nakladanie, vykladanie a uloženie materiálu. Zástupca žalovaného bol viackrát informovaný o štandardnom cenníku žalobcu a prijal nasledovnú cenovú ponuku: (sklápače na odvoz odpadu v cene 30,00 eur/hodina, najazdené kilometre 1,3 eur/ km a uloženie odpadu na skládke v cene 20,00 eur/tona podľa priložených vážnych lístkov). Ústnou formou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ako aj k dohode o cene za vykonanie diela, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalovaný žalobcovi zaplatil prvé dve faktúry za práce vykonané na stavbe "Jarabinky". Žalobca ďalej uviedol, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že na stavbu "Jarabinky" sa vzťahujú ceny dohodnuté dňa 31.07.2018, alebo že neboli dohodnuté žiadne ceny, bol by žalovaný predmetné faktúry vrátil, žalovaný však tieto faktúry bez jedinej výhrady zaplatil. Žalobca k listu žalovaného zo dňa 08.02.2019 (ktorým vrátil žalobcovi faktúru č. 190030, ale súdu nepredložil "objednávku s dohodnutými cenami" ktorá sa v liste spomína) uviedol, že žalovanému bola v tom čase doručená v poradí tretia faktúra žalobcu týkajúca sa stavby "Jarabinky" - faktúra č. 190030, vystavená dňa 31.01.2019, splatná 14.02.2019, v sume 4.203,24 eur. Žalovaný ju podrobil kontrole a požiadal o jej opravu z dôvodu, "že vyúčtované ceny neboli dohodnuté a objednané. Žalovaný prosí o opravu faktúry a opätovné zaslanie". Z gramatického výkladu predmetného listu jednoznačne vyplýva, že žalovaný namieta iba vyfakturované jednotkové ceny, dátum vykonania prác, časový rozsah, najazdené kilometre a váha prepravovaného a na skládku uloženého materiálu boli pre žalovaného zjavne nesporné. Na vrátenú faktúru žalobca zareagoval listom zo dňa 13.02.2019, v ktorom žalovanému v liste vysvetlil rozdiel medzi stavbami v Záhorskej Bystrici a v Bratislave, poukázal na cenovú dohodu s H.om o použití štandardného cenníka, poukázal na dve uhradené faktúry týkajúce sa stavby Jarabinky, ktoré boli fakturované v zmysle novej ústne uzatvorenej zmluvy s H.m a v rámci odpovede žalobca žalovanému opätovne zaslal faktúru č. 190030 na sumu 4.203,24 eur. O dva dni neskôr (dňa 15.02.2019) žalobca vystavil žalovanému poslednú faktúru súvisiacu s prácami na stavbe "Jarabinka" - faktúru č. 90076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur. Žalovaný faktúru prevzal, k jej obsahu sa nevyjadril. V tomto období sa zástupca žalovaného (.) telefonicky snažil objednať u H. dopravu na ďalšie dni. Zástupca žalobcu mu vysvetlil, že meškajú s úhradou faktúry a má pokyn od konateľa (p. Pleva), aby ďalšie objednávky prijal až po úhrade faktúry. H.a bol prekvapený, nevedel o meškajúcej faktúre a sľúbil, že všetko preberie s konateľom (.) a zabezpečí úhradu realizovaných prác a výkonov. Mgr. Drgoňa sa v telefonickom rozhovore H. vyjadril v zmysle: "práce boli vykonané, nevidím dôvod, prečo by nemali byť zaplatené". Po opätovnom zaslaní faktúry č. 190030 aj konateľ žalobcu, (H.) telefonicky vysvetlil konateľovi žalovaného (p. S.adoslav Palovčík) vzniknutú situáciu a opätovne ho požiadal o úhradu

neuhradených faktúr, pričom pán H.ík trval na znížení jednotkových cien a ďalej sa už neozval. Na podporu svojich tvrdení ohľadne realizovaných objemov materiálu žalovaného, ktorý žalobca naložil, vyložil a uložil na skládke, žalobca predložil "vážne lístky", kde "tonáž" uloženého materiálu je totožná s tonážou materiálu fakturovanou žalobcom žalovanému. Faktúra č. 1900030: Dňa 23.01.2019fakturované uloženie odpadu23,18t = 13,02t + 10,16t dňa 24.01.2019 fakturované uloženie odpadu 41,36t = 11,76t + 10,14t + 10, l0t + 9,36t dňa 29.01.2019 fakturované uloženie odpadu 21,96t = 1 l,40t + 10,56t Faktúra č. 190076: dňa 01.02.2019 fakturované uloženie odpadu 30,00t = 11,12t + 10,36t dňa 05.02.2019 fakturované uloženie odpadu 19,24t = 9,22t + 10,02t Žalobca tiež podotkol, že v súvislosti s vykonávaním prác na stavbe "Jarabinka" žalovaný žalobcovi zaplatil dve faktúry spolu v sume 2.756,40 eur a nezaplatil nasledovné faktúry:

- faktúru číslo 190030, splatnú dňa 14.02.2019 v sume 4.206,24 eur,

- faktúru číslo 190076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur a že jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa 13.03.2019 bola faktúra č. 190030 znížená na sumu 3.278,24 eur. Žalovaný list žalobcu zo dňa 13.03.2019 (zápočet, výzva) prevzal dňa 18.03.2019, dlžnú sumu 5.585,72 eur do dnešného dňa neuhradil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri porovnaní všetkých štyroch faktúr prišiel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nemenil ústne dohodnuté jednotkové ceny a v súvislosti so stavbou "Jarabinky" vždy fakturoval žalovanému rovnako. Na záver žalobca uviedol, že v rámci žalobného návrhu žalobca ako účtovná jednotka - platiteľ dane z pridanej hodnoty v zmysle neuhradené faktúry vedie v účtovníctve a uviedol ich aj v príslušných kontrolných výkazoch. Žalobca podotkol, že z odporu podaného žalovaným je zrejmé, že žalovaný si nesplnil zákonné povinnosti vyplývajúce z , zákona o upomínacom konaní, pretože v odpore voči platobnému rozkazu neuviedol, ako z pohľadu účtovníctva a DPH naložil s opätovne doručenou faktúrou č. 190030 ako aj s následnou faktúrou č. 190076. Na základe uvedeného žalobca požiadal súd, aby podľa zákona o upomínacom konaní požiadal o súčinnosť príslušný orgán štátnej správy v oblasti daní, ktorý odpovie na otázku, či žalovaný faktúry uplatnené v tomto súdnom konaní eviduje vo svojom účtovníctve a aby súd pokračoval v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , t. j. Okresnom súde Nitra a aby po vykonanom dokazovaní priznal pohľadávku žalobcu.

5. Dňa 20.09.2019 bol spis postúpený z Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Nitra (ďalej len "súd") podľa , nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle , resp. v zmysle o upomínacom konaní.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedol, že ceny prác a výkonov súvisiacich s novou stavbou "Jarabinky" boli dohodnuté v rovnakej výške ako ceny pre stavbu "Pútnická ulica - Záhorská Bystrica" v zmysle objednávky zo dňa 31.07.2018 s rozdielom, že konatelia žalobcu a žalovaného sa telefonicky dohodli na úprave ceny položky "auto sklápač" na cenu 25,00 eur/ hodina, namiesto pôvodnej ceny 29,00 eur/hodina. Žalovaný potvrdil, že zo strany žalovaného došlo k úhrade prvých dvoch faktúr (č. 180884 a č. 180919), avšak len z dôvodu, že žalovaný z nepozornosti neskontroloval obsah doručených faktúr, spoľahol sa na dohodu o cenách so žalobcom a faktúry v dobrej viere uhradil, až následne zistil, že boli vystavené s inými než dohodnutými cenami. Po doručení ďalších dvoch faktúr (č. 190030 a č. 190076) žalovaný po ich kontrole zistil, že aj tieto obsahujú nesprávne ceny, o čom informoval žalobcu a v telefonickom rozhovore sa konateľ žalobcu - p. Pleva a konateľ žalovaného - p. Palovčík dohodli, že prvé dve faktúry nakoľko už boli nedopatrením uhradené, žalobca upravovať nebude, ale upraví ďalšiu fakturáciu tak, aby zodpovedala popísanej dohode o cenách. Žalovaný si všetky 4 faktúry zaevidoval v účtovníctve, na základe dohody so žalobcom, že v ďalšej fakturácii dôjde k náprave a žalovaný si vo svojom účtovníctve nasledujúce dve faktúry (t. j. č. 190030 a č. 190076) vymení za opravené faktúry so správnymi cenami a čakal na doručenie upravených faktúr, no žalobca na neho podal žalobný návrh. Žalovaný vo svojom vyjadrení na záver uviedol, že tvrdenie, že zástupca žalovaného, stavbyvedúci E.a, dohodol u vedúceho dopravy žalobcu pána E. T. nové ceny, teda že bol informovaný o štandardnom cenníku a takúto ponuku prijal sa nezakladá na pravde, nakoľko by E.. C. ani nebol oprávnený žalovaného zaväzovať v rámci dohody o cenách. W. navrhol ako dôkaz výsluch Mgr. Petra C. a zároveň namietol v celom rozsahu položku "najazdené kilometre" vo všetkých vystavených faktúrach z dôvodu, že ceny za tieto položky neboli dohodnuté ani telefonicky ani v objednávke.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 02.04.2020 vyjadril, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, konateľ žalobcu sa s konateľom žalovaného nikdy nedohodli na oprave vystavených faktúr, dve neuhradené faktúry žalobca vystavil dňa 14.02.2019, resp. 01.03.2019 a fakturované jednotky boli rovnaké ako u dvoch predchádzajúcich faktúr z tej istej stavby, ktoré žalovaný zaplatil. K tvrdeniam žalovaného, že si faktúry zaradil do účtovníctva, ale počítal s tým, že žalobca ich opraví a on si faktúry vymení, žalobca uviedol, že sú absurdné, nakoľko daňový subjekt nemôže zaradiť do účtovníctva faktúry s vedomím, že sú chybné a nemieni ich zaplatiť. Námietku žalovaného ohľadne položky "najazdené kilometre" žalobca označil za nedôvodnú, keďže v zmysle cenníka si žalobca oprávnene vyfakturoval aj položku 1,30 eur bez DPH za každý najazdený kilometer. Žalobca záverom podotkol, že žalovaný potvrdil, že faktúry od žalobcu uviedol v kontrolnom výkaze, a preto navrhol, aby súd jeho pohľadávku rozsudkom priznal.

8. Pojednávania nariadeného na deň 14.08.2020 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, konateľ žalovaného a právny zástupca žalovaného, nezúčastnil sa ho žalobca. Toto pojednávanie bolo na návrh právnych zástupcov strán sporu z dôvodu mimosúdnych rokovaní odročené na deň 16.10.2020 o 09:30 hod.

9. Vyjadrením zo dňa 22.09.2020 žalobca uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu, vyfakturované sumy korešpondujú s ústnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že dve zo štyroch faktúr žalovaný zaplatil, čo žalobca považuje za uznanie zvyšku dlhu v zmysle a obranu žalovaného o uhradení prvých dvoch faktúr omylom považuje žalobca za absurdnú. Žalobca uviedol, že je ochotný vziať žalobu späť v prípade, ak žalovaný do 10.10.2020 zaplatí žalobcovi istinu 5.585,72 eur (úroky z omeškania by žalobca odpustil) a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca by si neuplatnil úkon - vyjadrenie zo dňa 02.04.2020, neuplatnil by si cestovné, náhradu za stratu času ani paušály, žalobcovi by súd vrátil súdny poplatok.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 24.11.2020 uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí, nakoľko žalovaný stále trvá na zaplatení celej istiny, z ktorej žalobca uznáva len časť a jeho návrh dohody spočíva len v odpustení úroku z omeškania a časti trov konania, ktoré príslušenstvo sa žalovaný necíti povinný platiť, keďže v súlade so svojimi doterajšími vyjadreniami mal so žalobcom uzatvorenú dohodu o oprave nesprávne vystavených faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný v súlade s dohodou strán a v zmysle svojich doterajších vyjadrení uznáva zo žalovaného nároku na základe predmetných faktúr len položky "auto sklápač" - 29,00 eur/hod = 34,80 eur s DPH, a "poplatok za skladovanie betón"

- 12,00 eur/t = 14,40 eur s DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca fakturoval položku "auto sklápač" v jednotkovej cene 30,00 eur/hod bez DPH, takáto fakturácia nemá oporu v žiadnom dojednaní sporových strán, kedy posledná dohoda bola vzhľadom na skutočnosť, že práce mali trvať 2 roky vo výške 25,00 eur/hod. V snahe racionálne riešiť predmet sporu žalovaný teda akceptuje jednotkovú cenu 29,00 eur/hod (34,80 eur s DPH), dohodnutú v zmysle objednávky zo dňa 31.07.2018. Taktiež žalovaný v položke "poplatok za skladovanie betónu" (uloženie odpadu) neuznáva z rovnakých dôvodov fakturovanú jednotkovú cenu 20,00 eur/t bez DPH, ale uznáva len dohodnutú cenu 12,00 eur/t (14,40 eur s DPH). Položku "najazdené kilometre" žalovaný neuznáva z dôvodu, že táto nebola medzi sporovými stranami dohodnutá a teda nebol dôvod ju fakturovať. Na základe uvedeného žalovaný v súvislosti s faktúrami, ktoré sú predmetom konania uznáva, resp. neuznáva položky podľa nasledovného výpočtu: 3. Faktúra - č. 190030

1. položka - 5,25 hod x 34,80 eur = 182,70 eur 2. položka - 0,- eur 3. položka - 23,18 t x 14,40 eur = 333,80 eur 4. položka - 4,50 hod x 34,80 = 156,60 eur 5. položka - 0,- Eur 6. položka - 41,36 t x 14,40 % = 595,60 eur 7. položka - 3 hod x 34,80 = 104,40 eur 8. položka - 0,- eur 9. položka 3 hod x 34,80 = 104,40 eur 10. položka - 0,- eur 11. položka - 3,50 hod x 34,80 = 121,80 eur

12. položka - 0,- eur

13. položka - 21,96 t x 14,40 = 316,20 eur 14. položka - 4 hod x 34,80 = 139,20 eur 15. položka - 0,- eur Spolu uznané položky 1.950,30 eur s DPH (pôvodne fakturovaná suma 4.206,24 eur s DPH - zápočtom žalobcu znížená na 3.278,24 eur s DPH).

4. Faktúra - č. 190076

položka - 4,50 hod x 34,80 eur = 156,60 eur položka - 0,- eur položka - 3 hod x 34,80 eur = 104,40 eur položka - 0,- eur položka - 30 t x 14,40 = 432,- eur položka - 3,75 hod x 34,80 = 130,50 eur položka - 0,- eur položka - 19,24 t x 14,40 = 277,- eur Spolu uznané položky 1.110,50 eur s DPH (pôvodne fakturovaná suma 2.307,48 eur s DPH)

Spolu obe faktúry č. 190030 a č. 190076 - uznané položky = 3.060,80 eur.

Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko zo strany žalovaného došlo omylom k uhradeniu aj prvých dvoch faktúr č. 180884 a č. 180919, a teda došlo aj k úhrade neuznaných položiek a pri uznaných položkách k úhrade nesprávne fakturovaných jednotkových cien, v zmysle vyššie uvedeného na základe nasledujúceho výpočtu došlo k nižšie uvedeným platbám navyše.

1. Faktúra - č. 180884

položka - 2 hod x 34,80 eur = 69,60 eur položka - 0,- eur položka - 7,50 hod x 34,80 eur = 261 eur položka 0,- eur položka - 5,60 t x 14,40% = 80,64 eur položka - 3,50 hod x 34,80 = 121,80 eur položka - 0,- eur položka - 24,06 t x 14,40 = 346,46 eur položka - 5,25 hod x 34,80 = 182,70 eur položka - 0,- eur Spolu uznané položky 1.062,20 eur s DPH (pôvodne fakturovaná a uhradená suma 2.119,20 eur s DPH)

- rozdiel, t. j. uhradené navyše = 1.057,00 eur

2. Faktúra - č. 180919

položka - 6,50 hod x 34,80 eur = 226,20 eur položka - 0,- Eur položka - 2,75 hod x 34,80 eur = 95,70 eur položka - 0,- Eur Spolu uznané položky 321,90 eur s DPH (pôvodne fakturovaná a uhradená suma 637,20 eur s DPH)

- rozdiel, t.j. uhradené navyše = 315,30 eur. Spolu za faktúry 1 a 2 uhradené navyše = 1.372,30 eur.

V ďalšom texte žalovaný opätovne zhrnul, že k úhrade prvých dvoch faktúr došlo z nepozornosti. K neuhradeniu sumy, ktorú žalovaný uznal, nedošlo, pretože žalovaný čakal v zmysle dohody na opravu a výmenu nesprávne vystavených faktúr. Až z okolností, ktoré vyplynuli na pojednávaní a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.09.2020 vyplynulo, že žalobca definitívne nie je a ani nebude ochotný dohode dostáť a k oprave faktúr z jeho strany nedôjde. Žalovaný podotkol, že sporové strany sú obaja daňové subjekty, pričom majú povinnosť tak v zmysle daňových ako aj účtovných predpisov vykonávať platby na základe riadne a správne vystavených daňových dokladov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nárokuje

žalobu podľa nesprávne vystavených faktúr, ktoré ešte nemôžu byť po splatnosti, žalovaný nemôže byť v omeškaní s ich zaplatením, čím nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na úroky z omeškania, ani na podanie samotnej žaloby. Na záver žalovaný uviedol, že na základe uvedeného žalovaný uznáva sumu 1.688,50 eur, ktorú poukázal v prospech účtu žalobcu, vo zvyšku žalovaného nároku žalovaný trvá na svojich doterajších vyjadreniach.

11. Žalobca vyjadrením zo dňa 09.03.2021 potvrdil, že od žalovaného prijal dňa 19.11.2020 platbu vo výške 1.688,50 eur, a preto vzal žalobu zo dňa 26.03.2019 z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného v časti o zaplatenie istiny 1.688,50 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť (čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, pretože platil po podaní žaloby). Žalobca uviedol, že keďže žalovaný zaplatil na účet žalobcu jednu platbu a z jeho písomného podania nie je zrejmé, akú časť z ktorej žalovanej faktúry zaplatil, žalobca priradil platbu k najstaršej neuhradenej faktúre (č. 190030). Na základe uvedeného žalobca upravil žalobný petit v časti úrokov z omeškania, avšak trvá na zostatku žalovanej pohľadávky. V súvislosti s vykonávaním prác na stavbe " Jarabinka - Ružinov" žalobca vystavil žalovanému štyri faktúry: Nežalované faktúry:

- faktúru číslo 180884, splatnú dňa 28.12.2018 v sume 2.119,20 eur - úhrada 08.01.2019

- faktúru číslo 180919, splatnú dňa 14.01.2019 v sume 637,20 eur - úhrada 15.01.2019 Žalované faktúry:

- faktúru číslo 190030, splatnú dňa 14.02.2019 v sume 4.206,24 eur, jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa 13.03.2019 bola faktúra znížená na sumu 3.278,24 eur - úhrada 1.688,50 eur dňa 19.11.2020, neuhradený zostatok 1.589,74 eur

- faktúru číslo 190076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur - neuhradená. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný po takmer dvoch rokoch od vystavenia faktúr a po tom, ako si tieto faktúry zaradil do účtovníctva a mal z ich účtovania prospech (odpočet DPH, zníženie daňového základu), bez akéhokoľvek dôkazu popiera žalobcom fakturované položky, oprávnenosť aj prvých dvoch faktúr, ktoré údajne zaplatil omylom, pričom s týmito účelovými tvrdeniami prišiel žalovaný až vo vyjadrení z februára 2020. Žalobca podotkol, že s predchádzajúcim zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným (odvodnenie a rekonštrukcia komunikácie Pútnická ulica - Záhorská Bystrica) nemajú faktúry uplatnené touto žalobou nič spoločné, nakoľko k predchádzajúcej zákazke bola podpísaná písomná objednávka, ktorú žalobca dodržal a práce na tejto stavbe sa vykonávali v období 01.08.2018 - 21.09.2018. V súvislosti s touto stavbou žalobca žalovanému vystavil faktúry v celkovej sume 9.828,26 eur s DPH, ktoré žalovaný zaplatil, čím boli práce súvisiace s písomnou objednávkou zo dňa 31.07.2018 ukončené. Žalobca zopakoval ceny novej zákazky a to, že ústnou formou došlo k uzatvoreniu zmluvy ako aj k dohode o cene. Žalobca ďalej uviedol, že jednoznačným dôkazom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o cene realizovaných výkonov je skutočnosť, že žalovaný práce prevzal a žalobcovi zaplatil prvé dve faktúry. Žalovaný v konaní potvrdil, že všetky faktúry od žalobcu zaúčtoval a uviedol ich v kontrolnom výkaze DPH. Ak účtovný subjekt neuznáva fakturáciu, nezaradí ju predsa do účtovníctva, ale vráti ju. Žalovaný v podaní zo dňa 24.11.2020 tvrdí, že uznáva jednotkovú cenu práce auto sklápača 29 eur/hod (34,80 eur s DPH) a uskladnenie odpadu v cene 12 eur/t (14,40 eur/t s DPH), žalovaný neuznáva položku "najazdené kilometre", pretože údajne nebola dohodnutá - použijúc vyššie uvedené ceny žalovaný prepočítal jednotlivé položky fakturované žalobcom vo všetkých štyroch faktúrach a prišiel k záveru, že žalobcovi ešte dlží sumu 1.688,50 eur, ktorú dňa 19.11.2020 zaplatil. V súvislosti s prácami na diele jarabinka - Ružinov žalobca vyfakturoval žalovanému 4 faktúry v celkovej sume 9.270,12 eur, žalovaný zaplati1 sumu 4.444,90 eur (2.119,20 + 637,20 + 1.688,50), o sumu 928,00 eur bola celková fakturácia zníženia zápočtom, neuhradená zostáva suma 3.897,22 eur, čiže žalovaný sa špekulatívnymi tvrdeniami pokúša žalobcovi nevyplatiť cca 42 % celkovej fakturácie a žiadna firma by fakturovaný objem prác nevedela zrealizovať za sumu 5.372,90 eur, je to ekonomicky nemožné. Tvrdenie žalovaného o tom, že najazdené kilometre sa fakturovať nebudú je nepravdivé, pričom na pojednávaní konanom dňa 14.08.2020 žalobca ozrejmil súdu, že pri zákazke Pútnická ulica - Záhorská Bystrica sa kilometrovné neúčtovalo, pretože "pracovné miesto" a skládka boli blízko. Pri diele Jarabinka - Ružinov, BA sa odpad vozil do obce Zohor, t. j. viac ako 30 km od "pracovného miesta", kilometrovné v sume 1,30 eur bez DPH za km bolo samozrejmou súčasťou dohody o cene. Žalobca k položke uloženie odpadu uviedol, že žalovaný svojvoľne "ohodnotil" túto položku sumou 12 eur/t (14,40 eur/t s DPH), žalobca trvá na fakturácií 20,00 eur/t (24,00 eur/t s DPH), keďže od 01.01.2019 skládka Zohor zvýšila poplatok za uskladnenie betónu na sumu 35,00 eur/bez DPH (42 eur/t s DPH). Nadštandardné podnikateľské vzťahy žalobcu s prevádzkovateľom skládky umožnili žalobcovi dodržať zmluvnú cenu so žalovaným. Suma fakturovaná žalobcom žalovanému (t. j. 20 eur/t bez DPH) je rovnaká, akú žaloba zaplatil spoločnosti FCC Slovensko

s.r.o. (prevádzkovateľ skládky Zohor), za kód odpadu 170107 platil žalobca 13 eur/t + 7 eur/t základný poplatok obci. Na položke uloženie odpadu žalobca na žalovanom nezarobil nič. K listu žalovaného zo dňa 08.02.2019, žalobca opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré boli už predmetom jeho vyjadrenia k podanému odporu. Žalobca na záver predložil mailovú žiadosť účtovníčky žalovaného (p. Vastušková) zo dňa 02.06.2020, v rámci ktorej žalovaný žiada, aby žalobca potvrdil otvorené saldokonto záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške 6.513,72 eur, pričom po odpočítaní neskoršieho zápočtu (928,- eur) sa dostaneme k sume 5.585,72 eur, t. j. k pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Predložená žiadosť dokazuje, že ešte v lete 2020 žalovaný evidoval voči žalobcovi záväzok v žalobou uplatnenej výške a obranu žalovaného je nutné vyhodnotiť iba ako účelovú konštrukciu konateľa žalovaného, ktorý sa rozhodol nevyplatiť zmluvnému partnerovi 42 % objemu fakturácie. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.897,22 eur s príslušenstvom a trovy konania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.05.2021 uviedol, že si uvedomuje, že predchádzajúci ukončený zmluvný vzťah medzi sporovými stranami (Pútnická ulica - Záhorská Bystrica), vrátane v rámci neho dohodnutých cien, nemá s aktuálnym predmetom sporu nič spoločné a ceny vychádzajúce z uvedeného dojednania (Objednávka zo dňa 31.07.2018) žalovaný uznal v snahe urýchliť riešenie sporu. Žalovaný opätovne uviedol, že k žalobcom deklarovanej dohode o cene v zmysle cenníka medzi sporovými stranami nedošlo, s existenciou cenníka žalobcu sa žalovaný oboznámil až počas tohto konania, že dohoda sporových strán bola pri položke "auto sklápač" vo výške 25,00 eur/hod a pri položke "poplatok za skladovanie betónu" vo výške 12,00 eur/t bez DPH. K tvrdeniam žalobcu ohľadom ekonomickej nemožnosti poskytovať služby zo strany žalobcu za ceny aké uvádza žalovaný, žalovaný uviedol, že malo ísť o dlhodobú spoluprácu v trvaní cca. 2 rokov (stavba, ktorá je už v súčasnosti ukončená, skutočne toľko reálne trvala), pri ktorej by ceny, ktoré uvádza žalovaný a ktoré boli dohodnuté, dávali ekonomický zmysel vzhľadom na objem prác pri tak dlho trvajúcej spolupráci. Podľa názoru žalovaného, žalobca označil cenník, na ktorý sa odvoláva ako štandardný cenník žalobcu, avšak uvedený cenník sa nenachádza ani na webovej stránke žalobcu www.mjmtrans.sk, na uvedenej stránke sa nenachádzajú dokonca akékoľvek informácie o štandardných cenách služieb poskytovaných žalobcom, a teda skutočnosť, že žalovaný popiera vedomosť o cenníku žalobcu podporuje aj to, že v Obchodných podmienkach žalobcu zverejnených na jeho webovej stránke sa žiadny cenník nespomína, uvedené Obchodné podmienky (OP) neobsahujú na cenník ani žiadny odkaz. Naopak v ustanovení o cene (čl. II) OP hovoria o tvorbe ceny na základe ponúknutej ceny, resp. dohody, čo vyvracia tvrdenia žalobcu o štandardnom cenníku a podporuje (spolu s existenciou Objednávky z 31.07.2018 vzťahujúcej sa na predchádzajúci obchodný prípad) tvrdenie žalovaného, že o žiadnom cenníku nemal vedomosť a ceny sa medzi sporovými stranami dojednávali ad hoc na konkrétny obchodný prípad. Navyše cenník predložený v konaní obsahuje ceny len za prepravu aj to s platnosťou od 01.01.2019, pričom samotný žalobca uvádza, že práce začínal začiatkom decembra 2018. Žalovaný opätovne uviedol, že prvé dve faktúry vyplatil z dôvodu nepozornosti a omylu. Ohľadom údajnej dohody Mgr. Drgoňa s p. Bartalským ohľadne cien žalovaný uviedol, že Mgr. Drgoňa ceny nedojednával, nemal na to ani oprávnenie, robil tak štatutár žalovaného p. Palovčík, a teda Mgr. Drgoňa nemohol mať vedomosť z akého dôvodu došlo k problému s úhradou faktúr. Taktiež externá účtovníčka p. Vastušková takúto informáciu nemala a u žalobcu jednoducho automaticky overovala saldokonto, keďže nemala informáciu od konateľa žalovaného p. Palovčíka, že sa dohodla výmena nesprávne vystavených faktúr. Žalovaný na záver podotkol, že nemal nikdy v úmysle vykonané práce neuhradiť, jediným dôvodom vzniknutého sporu je fakturácia cien zo strany žalobcu, ktoré vo fakturovanej výške neboli dohodnuté, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že žalovaný svoje záväzky v dohodnutej výške uhradil a to, že tak urobil až po začatí súdneho konania bolo z dôvodu, že až potom sa stalo zrejmým, že k naplneniu dohôd o výmene nesprávnych faktúr definitívne nedôjde, v ostatnom sa žalovaný pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení a navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

13. Pojednávania nariadeného na deň 29.09.2021 sa zúčastnili konateľ žalobcu, právny zástupca žalobcu, konateľ žalovaného a právny zástupca žalovaného, svedkovia: MO.a.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že strany sporu v roku 2018 spolupracovali najskôr na stavbe v Záhorskej Bystrici, Putnícka ulica. Na tomto diele si žalovaný objednal odvoz materiálu a žalobca vykonal požadované práce, tieto práce vyfakturoval a boli zo strany žalovaného aj zaplatené. Tým bol zmluvný vzťah viažuci sa na práce v Záhorskej Bystrici ukončený. Niekedy koncom

r. 2018 zástupca žalovaného p. Drgoňa oslovil zástupcu žalobcu p. Bartalského, že žalovaný začína realizovať práce na stavbe v Bratislave - Ružinov, názov Jarabinka. Keďže p. Bartalský poznal zástupcu žalovaného p. Drgoňa z práce na predchádzajúcom diele, ústnou formou ho informoval o cenách vzťahujúcich sa k práci v Bratislave. Bola dohodnutá cena za uskladnenie materiálu 20,00 eur/tona, cena za prácu sklápača 30,00 eur/hodina a kilometrovné 1,30 eur/km. Bolo vysvetlené, že ceny v Záhorskej Bystrici nemôžu byť použité z dôvodu, že skládka v Stupave je od jesene zatvorená, je nutné voziť materiál, odpad na skládku do Zohora, kde žalobca platí prevádzkovateľovi skládky skladné vo výške 20,00 eur/ton bez DPH. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety a za cenu uloženia odpadu na skládke Zohora si nepripočítal žiadnu maržu a fakturoval rovnakú sumu, ako platil prevádzkovateľovi skládky. V súvislosti s týmto poukázal právny zástupca žalobcu na obsah spisu, kde precízne vydokladovali tak tonáž uskladneného materiálu v prospech žalovaného ako aj cenu pre skladovateľa skládky. Zástupcom žalovaného p. Drgoňom bola navrhovaná cena prác súvisiacich so stavbou Jarabinka akceptovaná a žalobca začal vykonávať práce pre žalovaného. V ďalšej časti opísal vystavenie faktúr, uhradenie prvých dvoch faktúr žalovaným, ako aj už skôr uvedené skutočnosti týkajúce sa tretej a štvrtej faktúry, ich neuhradenie, komunikáciu s p. Plevovou, ktorá poukázala na skutočnosť, že prvé dve faktúry boli zaplatené, čo jednoznačne potvrdzuje akceptáciu cenovej ponuky žalobcu. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že si myslí, že následne prebehol telefonický dohovor medzi konateľmi žalobcu a žalovaného, kde konateľ žalobcu trval na dohodnutých zmluvných cenách, konateľ žalovaného sa vyjadril, že takéto ceny neakceptuje a preto vo februári 2019 boli práce zastavené. Pre úplnosť uviedol, že tieto práce boli vyfakturované faktúrou č. 190076 splatnou 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur. Z titulu neuhradenia 2 zo 4 faktúr, po znížení fakturácie zápočtom, si žalobca uplatnil formou žaloby pohľadávku vo výške 5.585,72 eur. Vzhľadom na písomné vyjadrenia, ktoré sa v procese konania vystriedali, žalovaný doplatil 1.688,50 eur. K dnešnému dňu zostáva neuhradená práca v sume 3.897,22 eur. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na absurdnosť obrany žalovaného v tom smere, že prijal prvú faktúru od žalobcu, zaradil si ju do účtovníctva a dňa 08.01.2019 ju zaplatil, o ktorej tvrdí, že ju zaplatil omylom. Žalovaný prijal druhú faktúru, ktorú zaplatil 15.01.2019, o ktorej tvrdil, že ju zaplatil omylom. Tretiu vrátil, medzičasom prijal aj štvrtú, prijal si ju účtovníctva s tým, že ich neuznáva a má za to, že budú vymenené. Z účtovného hľadiska je to nelogické. Trval na tom, že došlo ústnou formou k uzatvoreniu zmluvy, tieto ceny žalovaný akceptoval, čo potvrdzuje aj úhrada prvých dvoch faktúr, ktoré v texte precízne udávajú, čo je fakturované.

15. Právny zástupca žalovaného v reakcii na tom istom pojednávaní uviedol, že v podstate samotný nárok, o ktorý sa opiera žalobca pri uplatnení nároku, nie je daný, nakoľko k žiadnej dohode o cene v zmysle žaloby nedošlo. Nie je pravdou, že zástupcovia sporových strán p. Drgoňa a p. Bartalský uzatvárali dohodu o cenách, nikdy sa tak nedialo ani v predchádzajúcej spolupráci sporových strán. Títo páni na uzatvorenie takejto dohody nemajú oprávnenie. Dohodu o cenách vždy dohadovali konatelia sporových strán, ktorá bola v tomto prípade, ako je obsahom vyjadrení žalovaného pri položke autosklápač 25,00 eur/hodinu a pri položke skladovanie betónu 12,00 eur/hodinu za tonu bez DPH. Pokiaľ žalobca namieta nerentabilnosť takéhoto dojednania, opätovne uviedol, že sa malo jednať o dlhodobú spoluprácu, v rámci ktorej by bola dosiahnutá rentabilnosť, pričom podotkol, že v dnešnej dobe, keď je už daná stavba ukončená, reálne trvala približne dva roky, na ktorú dobu mala byť spolupráca dohodnutá. Ohľadne skutočností zaúčtovania predmetných faktúr uviedol, že nie konateľ spoločnosti žalovaného vykonáva v spoločnosti žalovaného účtovné operácie, a preto je úplne logické, že si chybu vo fakturácii všimol až s časovým odstupom potom, ako došlo zo strany účtovníčky žalovaného k úhrade prvých dvoch predmetných faktúr. Po zistení tejto skutočnosti došlo k ústnej dohode medzi konateľmi sporových strán o tom, že fakturácia zo strany žalobcu bude opravená, nakoľko presne ako to poznamenal právny zástupca žalobcu, muselo by sa pracne opravovať účtovníctvo. Z tohto dôvodu, keďže v tom čase žalovaný stále predpokladal, že sa jedná len o nedorozumenia a vychádzal z toho, že obchodná spolupráca bude trvať minimálne najbližšie dva roky, ponechal si predmetné faktúry v účtovníctve čakajúc na ich opravu a výmenu. Namiesto toho obdržal žalobu a keď v rámci pokusu o zmier v rámci tohto súdneho konania sa stalo zrejmým, že k žiadnej náprave nedôjde, uhradil práce za vykonané diela v zmysle uzatvorenej dohody o cenách, pričom má žalovaný za to, že touto úhradou vysporiadal všetky nároky žalobcu, a teda vo zvyšku považuje nárok za neoprávnený a navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného tiež poukázal na to, že vzdialenosti uvedené v zázname o prevádzke vozidla nekorešpondujú s reálnymi vzdialenosťami.

16. Právny zástupca žalobcu v reakcii poukázal na zásadu koncentrácie a poučenie, ktoré bolo stranám sporu doručené spolu s platobným rozkazom, kde v odpore takúto námietku žalovaný nevzniesol.

17. Z výsluchu svedka - p. Milana Bartalského vyplynulo, že je zamestnancom žalobcu. Raz sa videl so žalovaným. Uviedol, že vie, čo je predmetom tohto sporu. So žalovaným mali dve akcie. Pri druhej akcii nastali nezhody s tým, že si u neho objednávali techniku podľa platného cenníku s tým, že nastali nezhody ohľadne ceny. Na otázku právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k druhej akcii, kto ho oslovil a s kým dohodol ceny, svedok uviedol, že to bol p. Drgoňa, ktorý mu volal, že potrebuje od neho auto na Jarabinky pre odvoz betónu na skládku. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, akú cenovú ponuku p. Drgoňovi predostrel, svedok uviedol, že pri jeho požiadavke to bolo auto, na ktoré účtujú 1,30 eur/km a 30,00 eur/hodina nakládky a vykládky. Čo sa týka likvidácie, vozenia na skládku, oznámil H.vi, že cena je vyššia ako na akcii v Záhorskej Bystrici, nakoľko skládka z prvej akcie bola už uzavretá. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si spomenie na cenu ukladania materiálu na skládku Zohor, svedok uviedol, že to bolo 20,00 eur. Na zákazke Jarabinka robili asi tri mesiace. S p. Drgoňom komunikovali bežne podľa potreby. Raz mu p.. volal, potreboval auto, kde mu svedok povedal, že to musí prebrať s konateľom, nakoľko sú tam nejaké neuhradené faktúry, na čo mu p. Drgoňa povedal, že to nie je možné, ale preverí to. Táto akcia začala v roku 2019, začiatok stavby október - november 2018. Svedok ďalej uviedol, že so žalovaným spolupracoval aj na predchádzajúcej akcii. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či aj na tejto predchádzajúcej akcii on dojednával ceny s p. Drgoňom svedok uviedol, že áno. Na prvej akcii mali zľavu na auto, zľava bola v kompetencii konateľa. K dohodám dochádzalo telefonicky ale aj osobne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či pri poskytovaní cien predkladal p. C.vi cenník, alebo mu vymenoval konkrétne položky, svedok uviedol, že mu vymenoval konkrétne položky. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako H.eagoval na uvedené ceny svedok uviedol, že reagoval že dobre, že dohodnuté.

18. Z výsluchu svedka p. H.a, vyplynulo, že nepozná žalobcu, kde žalovaný je jeho bývalý zamestnávateľ. Mal vedomosť o tom, že je tu spor ohľadom nejakej ceny. P. T. pozná z videnia. U žalovaného pracoval ako stavbyvedúci, kde bolo jeho náplňou práce starať sa o chod, aby stavba prebehla riadne a riadenie pracovníkov Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či v rámci jeho povinností bolo aj objednávanie služieb u žalobcu, svedok uviedol, že čo sa týka služieb, že objednávať počet áut, tak áno, pričom tieto služby objednával telefonicky. Čo sa týka cien, žiadne ceny nikdy nedohadoval. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa vie vyjadriť k tvrdeniam žalobcu o tom, že mu bol položkovite oznámený cenník, respektíve ceny za jednotlivé výkony, svedok uviedol, že o tomto nevie, že by bol takýto rozhovor, nikdy žiadne ceny nedohadoval so žiadnym dodávateľom, ktorý robil subdodávku. Nepotvrdzoval ceny ohľadom stavby Jarabinka žalobcovi ani nedohadoval ceny predchádzajúcej stavby v Záhorskej Bystrici. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako manažoval práce na stavbe žalobcu, svedok uviedol, že dostal tel. kontakt, dojednával počet, množstvo áut. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako hodnotí práce žalobcu pre žalovaného svedok uviedol, že nemali sme žiadny konflikt. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo skončil žalobca na prácach pre žalovaného na stavbe v Jarabinke, či má o tom vedomosť, svedok uviedol že nie, asi čo sa týka jeho, už nepotrebovali ďalšie práce.

19. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu poukázal na obsah spisu a posledné vyjadrenie zo dňa 09.01.2021, kde žalobca zareagoval na platbu žalobcu realizovanú počas súdneho konania a upravil žalobný petit tak, ako je uvedené v závere tohto podania. Čo sa týka vykonaných dôkazov, sú tu dve protichodné tvrdenia zamestnancov sporových strán, tie vyhodnotí súd. V spisovom materiáli podľa jeho názoru, nie je žiadny dôkaz, ktorý by podporil tvrdenia žalovaného. Na strane žalobcu sú realizované práce, vystavené faktúry v zmysle cenovej dohody, zaúčtované štyri faktúry v zmysle cenovej dohody, splnené daňové povinnosti zo všetkých štyroch úhrad a najmä úhrada dvoch faktúr, ktorá potvrdzuje cenovú dohodu uzatvorenú ústnou formou medzi zástupcami sporových strán. Žiadna dohoda medzi konateľmi sporových strán o oprave faktúr 3, 4 neexistovala, ak súd uzná za vhodné, môžu sa k tomu vyjadriť. Za veľmi dôležité považoval vyjadrenie svedka C., ktorý hovorí, že žalobca prestal pracovať na stavbe Jarabinka preto, lebo žalovaný ho už nepotreboval. Je to v priamom rozpore s teóriou žalovaného o tom, že toto bola druhá zákazka na dva roky, kde mali byť nižšie ceny a práve dĺžka tejto zákazky, by žalobcovi ekonomicky odôvodnila poskytnutie zľavy. Vyjadrenie svedka preukazuje, že boli zneužití na odvoz materiálu a jeho uskladnenie a následne žalovaný vykonštruoval teóriu o neexistencii dohody o cene za práce na stavbe Jarabinka. Podotkol, že p. C. a p. T. sa poznali zo zákazky W. Bystrica. P. Bartalského oslovil p. Drgoňa a preto ho p. Bartalský v dobrej viere informoval o jednotlivých položkách

a H.a ich akceptoval. Zaplatenie dvoch faktúr je jednoznačným dôkazom toho, že dohoda o cene, ako bola prezentovaná žalobcom v žalobnom návrhu aj počas celého súdneho konania, existovala. Poukázal na , podľa ktorého konanie zástupcu žalovaného zaväzuje žalovaného a úhrada prvých dvoch faktúr potvrdzuje tento jeho právny názor. Na základe uvedeného trval na podanom návrhu v plnom rozsahu a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu upraveného v písomnom podaní zo dňa 09.03.2021.

20. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že žalobca počas celého konania, ale ani v rámci tohto konania nepreukázal základný predpoklad na uplatnenie svojho nároku a to existenciu dohody o cenách v takej výške, v akej boli v žalobnom návrhu uplatnené. Pokiaľ považuje žalobca úhradu prvých dvoch faktúr predtým ako došlo k zisteniu chybovosti za uznanie existencie dohody o cenách, nebodaj za uznanie celého záväzku upozornil na znenie obch. zákonníka. Pokiaľ žalovaný uvádza, že k dohode o cenách došlo prostredníctvom zástupcov sporových strán s poukazom na poukázal na to, že žalobca už od počiatku vedel, že stavbyvedúci žalovaného nie je osobou oprávnenou uzatvárať akékoľvek dohody o cene. Už v rámci objednávky z 31.07.2018 na predchádzajúcu stavbu bolo písomne uvedené, že svedok C.e len kontaktnou osobou a z tohto dôvodu režim nie je možné uplatniť. Rovnako svedok C. na dnešnom pojednávaní výslovne uviedol, že nie len v rámci tohto obchodného prípadu, ale v rámci všetkých prípadov počas jeho šesť ročného pôsobenia pre žalovaného v pozícii stavbyvedúceho nebol oprávnený dohadovať ceny a ani tak nikdy neurobil. Ceny dohadovať bol oprávnený výlučne štatutár žalovaného. Uvedená výpoveď svedka C. je aj v priamom rozpore s výpoveďou svedka BI.ho, ktorý tvrdil, že oboznamoval p. C. s platnými cenami podľa cenníka žalobcu v období október, november 2018, pričom cenník žalobcu v zmysle súdneho spisu je platný od 01.01.2019 a teda dané ceny v tomto období ešte neexistovali. Rovnako poukázal na časť výpovede svedka T., kedy uviedol, že on dohadoval s p. C. ceny aj ohľadne stavby v Záhorskej Bystrici, pričom zo spisu vyplýva, že takéto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. K výpovedi svedka Drgoňu uviedol, že pokiaľ svedok uviedol, že žalovaný už služby žalobcu nepotreboval, uviedol tak s tým, že stavba bola v tom čase čiastočne ukončená, pričom poukázal na to, že sa jednalo len o prvú z piatich etáp danej stavby a v tom čase žalovaný rátal so službami žalobcu aj na zvyšné etapy stavby. Vo zvyšku sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, mal za to, že zo strany žalovaného, keďže došlo k uznaniu výšky cien v zmysle dohody, bol jeho záväzok splnený, zvyšný nárok žalobcu nemá oporu v dokazovaní a žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne podloženia ním uplatneného nároku v tomto konaní.

21. Podľa (ďalej len ""), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

25. Podľa , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami: Faktúra č. 190030 zo dňa 31.01.2019 a záznam o prevádzke vozidiel, Faktúra č. 190076 zo dňa 15.02.2019 a záznam o prevádzke vozidiel, List žalobcu zo dňa 13.03.2019 (zápočet, výzva), podací lístok, potvrdenie o doručení, úrokové sadzby ECB, List žalovaného zo dňa 08.02.2019 (Vrátenie faktúry č. 190030), List žalobcu zo dňa 13.02.2019, odpovede na žiadosti o súčinnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ceník prepravy žalobcu platný od 01.01.2019, Objednávka zo dňa 31.07.2018, Faktúra č. 180884 zo dňa 14.12.2018, Faktúra č. 180919 zo dňa 31.12.2018, vážny lístky zo dňa 23.01.2019, vážne lístky zo dňa 24. a 25.01.2019, vážne lístky zo dňa 29.01.2019, vážne lístky zo dňa 01.02.2019, vážne lístky zo dňa 05.02.2019, cenník zneškodnenia Zohor platný od 01.01.2019, faktúry spoločnosti FCC Slovensko, s.r.o., mail zo dňa 02.06.2020 - saldokonto záväzkov žalovaného, všeobecné obchodné a pracovné podmienky žalobcu;

ďalej písomnými podaniami strán konania a ústnymi prednesmi na pojednávaní, ako aj výsluchom svedkov: E.a.

27. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa (ďalej len ""), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné)

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je nárok žalobcu čiastočne dôvodný. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dokladmi zistil, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosti na stavbe Jarabinka - prepravu, nakladanie a uloženie materiálu, pričom za vykonané práce vystavil celkovo štyri faktúry. Uvedený právny vzťah súd nevyhodnotil ako zmluvu o dielo, ale ako nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy o preprave veci, keďže predmetom činnosti žalobcu bola preprava materiálu na skládku. Prvé dve faktúry č. 180884 a č. 180919 žalovaný uhradil v plnom rozsahu, z čoho vyplýva odplatnosť tohto zmluvného vzťahu. Predmetom tohto sporu sú zvyšné dve faktúry č. 190030 a č. 190076, ktoré žalovaný neuhradil z dôvodu, že tieto faktúry boli podľa neho vystavené v nesprávnej výške, teda s inými než dohodnutými cenami, kde aj prvé dve faktúry mali byť podľa žalovaného uhradené z dôvodu, že žalovaný z nepozornosti neskontroloval obsah doručených faktúr. Súd mal v danom prípade za sporné v akej výške bola medzi stranami dohodnutá cena za vykonané práce, keďže skutkové tvrdenia strán si v tomto smere odporovali. Rozsah vykonaných prác nemal súd za sporný, nakoľko tento po doručení ďalších dokladov (predložené vážne lístky) nebol žalovaným spochybňovaný, zároveň žalovaný uznal jednotlivé položky vo faktúrach, pričom neuznal len položku najazdené kilometre, keďže táto nemala byť podľa jeho skutkových tvrdení dohodnutá. Žalovaný zároveň až na pojednávaní nariadenom na deň 29.09.2021 spochybnil vzdialenosti uvedené v zázname o prevádzke vozidla, keď tieto nemali korešpondovať s reálnymi vzdialenosťami, pričom súd na toto neprihliadol s poukazom na ods, 2 . Nič to však nemení na skutočnosti, že žalobcu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázania dohody ohľadom ním tvrdených cien - sklápače na odvoz odpadu v cene 30,00 eur/hodina, najazdené kilometre 1,3 eur/ km a uloženie odpadu na skládke v cene 20,00 eur/tona, pre úspešné uplatnenie nárokov z faktúr č. 190030 a č. 190076.

29. Súd konštatuje, že na základe vykonaných dôkazov nemá za preukázané dohodnutie cien tak, ako sú prezentované žalobcom, ale ani ako sú prezentované žalovaným. Súd síce nespochybňuje, že prvé dve faktúry boli žalovaným uhradené, čo medzi stranami sporu ani nie je sporné, uvedené však podľa názoru súdu nemožno automaticky považovať za uznanie existencie dohody o cenách tak, ako sú v konaní uvádzané žalobcom. Súd je tiež toho názoru, že nemožno usudzovať, že takýmto plnením žalovaný uznal aj zvyšok dlhu pri faktúrach č. 190030 a č. 190076, kde z následného správania žalovaného (popieranie nárokov žalobcu) nemožno takúto skutočnosť vyvodiť. Uvedená skutočnosť, t. j. zaplatenie dvoch faktúr, nemôže jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázať skutočnú dohodu strán ohľadom ceny za vykonané práce a to ani odkazmi na to, kto a akým spôsobom tieto faktúry vykazoval v účtovníctve. Pokiaľ ide o subjektívne stanovisko svedka - p. Drgoňa o tom, prečo boli práce ukončené, toto tiež nepreukazuje reálnu dohodu cien medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o cenníky zneškodnenia Zohor, respektíve faktúry spoločnosti FCC Slovensko, ide o listiny tretích osôb mimo právneho vzťahu žalobca - žalovaný. Súd je preto toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca iba nepriamo naznačujú, že jednou z možností by mohla byť aj existencia dohody o cene tak, ako bola prezentovaná žalobcom, uvedené však súd nemal za nepochybne preukázané, keďže toto v konaní nebolo podporené ďalšími dôkazmi priamejšieho charakteru. Takým nie je ani tá skutočnosť, že žalovaný evidoval ešte v lete roku 2020 voči žalobcovi záväzok v žalobcom uplatňovanej výške, keďže žalovaný už dňa 08.02.2019 vrátil žalobcovi faktúru č. 190030, respektíve nárok žalobcu rozporoval už v priebehu roka 2019, a to aj v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica.

30. Súd žalobcom tvrdené skutočnosti nemal preukázané ani výpoveďami svedkov. Svedecké výpovede p. BI.ňa si priamo odporovali, keď svedok p. T. v rámci svojej výpovede uvádzal, že oboznamoval p. C. s konkrétnymi položkami cenníka, pričom svedok C. uviedol, že žiadne ceny nikdy nedohadoval, ani nepotvrdzoval, ceny nedohadoval ani ohľadom predchádzajúcej stavby a uviedol tiež, že nevie o tom, že by mu boli oznámené ceny za jednotlivé výkony, s ktorými by vyslovil súhlas, respektíve, že by bol o tomto

nejaký rozhovor ohľadom cien za jednotlivé položky. Výpovede svedkov si tak priamo odporovali, teda súd nemal ani na základe týchto výpovedí za preukázanú dohodu o cene v rozsahu tvrdenom žalobcom, respektíve, že by došlo k dohode podľa cenníka, a teda súdu v konaní v konečnom dôsledku absentoval priamy dôkaz ohľadom dohody ceny prác. V prípade faktúr č. 190030 a č. 190076 zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, keďže tento si uplatňoval nároky z týchto faktúr, pričom jeho tvrdenia ohľadom ceny a akceptácie tejto ceny žalovaným pre úspešné uplatnenie nárokov z týchto faktúr nie sú preukázané. Súd tak mohol mať nárok žalobcu z týchto dvoch faktúr preukázaný len v rozsahu, v akom ho urobil nesporným sám žalovaný, ktorý uznal položku vo výške 1.950,30 eur pre faktúru č. 190030 a takisto vo výške 1.110,50 eur pre faktúru č. 190076. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru že nárok žalobcu je pri týchto dvoch faktúrach dôvodný v žalovanom uznanom rozsahu.

31. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že žalovaný od týchto uznaných súm odpočítaval ešte úhrady z faktúr č. 180884 a č. 180919, súd uvádza, že toto vyhodnotil ako kompenzačnú námietku žalovaného, ktorú však žalovaný neuplatnil včas ale až vo svojom v poradí treťom vyjadrení, teda nebol tento prostriedok procesnej obrany žalovaného uplatnený v lehotách podľa , bol uplatnený až po prvom nariadenom pojednávaní vo veci, súd preto na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadol. Navyše súd uvádza, že tieto faktúry neboli predmetom tohto konania a súd tiež reálne ani nemal preukázanú cenu dohodnutých prác tak, ako bola tvrdená žalovaným, ani zo strany žalovaného, keďže absentuje vo veci písomná dohoda respektíve také dôkazy, na základe ktorých by súd vedel zistiť, na akej výške ceny sa strany dohodli. V spisovom materiáli nie je dôkaz, ktorý by podporil tvrdenia žalovaného o cene 29,00 eur/hod pre položku auto sklápač a poplatok za skladovanie betónu v cene 12,00 eur/t, pričom všetky skutočnosti tvrdené žalovaným sú v tomto smere založené len na skutkových tvrdeniach žalovaného bez reálneho preukázania toho, že medzi stranami bola dohodnutá cena tak, ako ju prezentuje žalovaný. Tiež nie je žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalovaného, že medzi konateľmi sporových strán existovala dohoda o oprave faktúr č. 190030 a č. 190076 z dôvodu preplatenia prvých dvoch faktúr. Vyššie uvedené skutočnosti boli zároveň žalobcom rozporované. Súd bol toho názoru, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preplatenie faktúr č. 180884 a č. 180919 zaťažuje žalovaného, teda ak si žalovaný odpočítal ešte ďalšie nároky, v tomto prípade to bol práve žalovaný, ktorý mal preukázať, že dojednaná cena bola len v ním tvrdenej výške a že vo zvyšku sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pokiaľ ide o faktúry č. 180884 a č. 180919. Súd bol toho názoru, že ani v samostatnom konaní, pokiaľ by sa žalovaný domáhal vrátenia ním tvrdeného preplatenia uvedených faktúr v samostatnom konaní, by nemohol byť žalovaný úspešný, vzhľadom na vyššie uvedené nepreukázané skutkové tvrdenia žalovaného, nakoľko dôkazné bremeno preukázania bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu by bolo na žalovanom. Súd dospel k záveru, že nie je možné priznať žalovanému relevantnosť započítania/odpočítania úhrady, keďže nie je preukázaná oprávnenosť takéhoto odpočtu úhrad, ktoré mali byť podľa žalovaného zaplatené navyše, za stavu, kedy je rovnaká dôkazná situácia pre obe strany, teda keď ani jedna strana nepreukázala výšku dohodnutej ceny relevantným a nespochybniteľným spôsobom a keď v danom prípade zaťažuje dôkazné bremeno preplatenia faktúr žalovaného, ktorého skutkové tvrdenia sú zároveň protistranou popreté a nie sú žiadnym spôsobom preukázané akýmkoľvek dôkazom.

32. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru že je nárok žalobcu dôvodný v žalovaným uznanej časti 1.950,30 eur pre faktúru č. 190030 a takisto vo výške 1.110,50 eur pre faktúru č. 190076, spolu v sume vo výške 3.060,80 eur krátenej o žalovaným uhradenú sumu vo výške 1.688,50 eur, v ktorej časti súd konanie zastavil, t. j. nárok žalobcu je dôvodný vo výške 1.372,30 eur. Súd tiež žalobcovi priznal úroky z omeškania z vyššie uvedených žalovaným uznaných nárokov žalobcu vo výške 1.950,30 eur a 1.110,50 eur, z ktorých úhradou sa žalovaný dostal do omeškania od splatnosti faktúr č. 190030 a č. 190076, pri zohľadnený žalovaným uskutočnenej platby vo výške 1.688,50 eur zo dňa 19.11.2020. Súd tiež priznal žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle Nariadenia vlády SR č.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca má ku dňu vydania tohto rozhodnutia v konaní úspech spolu v sume 3.699,11 eur, ktorý pozostáva z časti žalovaným uznaných nárokov vo výške 3.060,80 eur (priznaná istina vo výške 1.372,30 eur + platba žalovaného vo výške 1.688,50 eur, ku ktorej došlo až po podaní žaloby), spolu s úrokom z omeškania vo výške 309,69 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.950,30 eur od 15.02.2019 do 19.11.2020 - deň úhrady sumy 1.688,50 eur), s úrokom z omeškania vo výške 22,20 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 261,80 eur od 20.11.2020 do 29.10.2021

- deň vydania rozsudku), s úrokom z omeškania vo výške 266,42 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.110,50 eur od 02.03.2019 do 29.10.2021 - deň vydania rozsudku) a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. 34. Celkovo uplatňované nároky žalobcu podľa žalobného petitu ku dňu vydania tohto rozsudku predstavujú sumu vo výške 6.977,95 eur, ktorá pozostáva zo žalovanej istiny vo výške 5.585,72 eur, úrokov z omeškania vo výške 798,63 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.278,24 eur od 15.02.2019 do 29.10.2021 - deň vydania rozsudku), s úrokom z omeškania vo výške 553,60 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.307,48 eur od 02.03.2019 do 29.10.2021 - deň vydania rozsudku) a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.

35. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že mal žalobca ku dňu vydania rozsudku úspech v konaní 53,01 % (v sume 3.699,11 eur z celkovej sumy 6.977,95 eur ku dňu vydania rozsudku), a teda v 46,99 % bol žalobca v konaní neúspešný. Pokiaľ ide o pomer úspechu vo veci, tak v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalobca, a to v rozsahu 6,02 % (rozdiel 53,01 % - 46,99 %).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.