Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-108-2021.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/108/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. N. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťa rodičov: matky N. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na Q. ulici č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Viktóriou Hajduovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Trebišove na ulici M.R.Štefánika č. 3197/32 a otca O. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na H. ulici č. XXXX/XX v konaní o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/16/2016 - 633 zo dňa 27.11.2020 takto
rozhodol:
P o t v d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej J. sumou 130 Eur mesačne od 1.6.2018 do 31.8.2019, sumou 100 Eur mesačne od 1.9.2019 do budúcna, vždy do 15.dňa v mesiace vopred matke. Výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 12.1.2016 do 27.11.2020 v sume 2.945 Eur povolil otcovi splácať v 245 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám pomerov na strane dieťaťa i rodičov. Obaja rodičia uzavreli nové manželstvá a obaja majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol počas celého rozhodného obdobia s výnimkou dvoch mesiacov zamestnaný. Matka bola na rodičovskej dovolenke, v pracovnom pomere bola 7 týždňov, toho času je poberateľkou opatrovateľského príspevku, pretože sa stará o svoju starú mamu. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia uplynulo 6 rokov, výdaje na dieťa podstatne vzrástli, či už ide o výdaje na ošatenie, obuv, stravu, hygienu, školské potreby alebo voľnočasové aktivity. Naposledy určená výška výživného 30 % sumy životného minima nepostačuje na krytie ani polovice odôvodnených potrieb dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive vo väčšom rozsahu. U mal. J. boli preukázané bežné odôvodnené výdaje primerané dieťaťu v tomto veku. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového a právneho stavu zvýšil výživné na maloletú na 130 Eur mesačne od 1.6.2018 do 31.8.2019, nakoľko otec v tomto období dosahoval vyšší príjem a preto by sa mal na výdajoch dieťaťa podieľať vo väčšej miere a na sumu 100 Eur mesačne od 1.9.2019 do budúcnosti, nakoľko uzavretím pracovnej zmluvy príjem otca klesol, stabilizoval sa na úrovni cca 650 Eur mesačne. Keďže si otec neplnil vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, vznikol mu za obdobie od podania návrhu, t.j. od 12.1.2016 do 27.11.2020 dlh 2.945 Eur. Vzhľadom na vysokú sumu súd povolil otcovi splácať dlh v 245 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal výšku určeného výživného, ako aj výšku dlžného výživného. Konštatoval, že spolu s manželkou zarobia 900 Eur, z čoho musí platiť hypotéku 208,93 Eur, SIPO 245,95 Eur, internet a TV 19,92 Eur, mobil 37,82 Eur + 20 Eur, synovi škôlku 40 Eur. Okrem toho musí ešte mesačne platiť stravu, oblečenie, drogériu, naftu, lieky, potreby na domácnosť. K tomu musí prirátať ročné platby na daň z nehnuteľností plus komunálny odpad (62,28 Eur + 93 Eur), poplatok za psa 10 Eur, poistenie domu 89,92 Eur, poistenie auta 27,50 Eur každé tri mesiace, synovi musí zaplatiť jednorazovú ročnú platbu 50 Eur na potreby do škôlky, dvakrát do roka kupujú potreby do škôlky ako toaletný papier, vlhčené obrúsky, servítky, hygienické vreckovky, zubnú pastu, tekuté mydlo. Toto všetko im určuje škôlka. Z toho vyplýva, že maloletej nemá z čoho mesačne platiť 345 Eur. Navrhol výživné na mal. J. zvýšiť maximálne na 50 Eur mesačne. Poukázal na to, že matka so svojou bývajúcou rodinou zarobia mesačne cez 5.000 Eur. On s manželkou zarobí približne 900 Eur. Zdôraznil, že súd by mal vyhotoviť nové rozhodnutie, hlavne podľa toho, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Namietal, že má obmedzený kontakt s maloletou, či už osobný alebo prostredníctvom mobilu. Maloletá si ho zablokovala. Dcéra povedala babke (jeho mame), že chce chodiť ku nemu, ale matka nechce, tak musí počúvať, čo povie matka. Uviedol, že keď niečo kúpil maloletej, tak bločky si nenechával, lebo bral to tak, že je to jeho dcéra, tak na čo bude odkladať bločky. Ak maloletej niečo kúpil v obchode a vybrala si oblečenie, tak brala bločky domov, že ak by to bolo zlé, tak to pôjdu vymeniť. Konštatoval, že ak niečo kúpi dcére, matke sa to väčšinou nepáči, robí všetko tak, aby on vyzeral zle. Potvrdil, že v roku 2018 a 2019 pracoval ako živnostník, avšak musel platiť odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne, taktiež si musel uhrádzať cestovné, ubytovanie a stravu. Prácu na živnosť musel ukončiť, lebo niekedy práca bola, niekedy nie, avšak odvody platiť musel. Preto si musel nájsť niečo iné. Má aj zdravotné problémy s chrbticou. Konštatoval, že peniaze, ktoré zarobil, išli aj na opravu domu, keďže dom je starý. Uviedol, že v decembri 2020 a v januári 2021 firma pre nich nemala prácu pre korona vírus. Zdôraznil, že súdom určené výživné nemá z čoho platiť.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tvrdenia v ňom uvedené len rekapitulujú dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Ona rozhodnutie súdu ohľadom výšky bežného výživného považuje za vecne správne a zákonné. Menej je spokojná s rozhodnutím o povolení splátok dlžného výživného. Konštatovala, že bez ohľadu na to, ako rozsiahlo sa otec snažil poprieť zmenu pomerov, tá rozhodne nastala na oboch stranách vyživovacieho vzťahu. Poukázala na to, že každý rodič je povinný smerovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a teda pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie v žiadnom prípade neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Nesúhlasila s tvrdením otca ohľadom jeho zlej pracovnej situácie, nakoľko od polovice januára je opäť zárobkovo činný a nachádza sa v zahraničí, kam odišiel za prácou, z čoho jednoznačne vyplýva, že príjem má. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v záujme maloletého dieťaťa. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil zmenu pomerov na strane maloletej, ako aj jej rodičov. Čo sa týka dlžného výživného, dal na zváženie prehodnotenie výšky mesačných splátok, ktorými súd prvej inštancie povolil otcovi splácať dlžné výživné z dôvodu jeho aktuálnych príjmových a majetkových pomerov.
6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
13. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
17. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného) alebo objektívne (vývojom životných nákladov). Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/250/2013-21 zo dňa 27.1.2014, právoplatným dňa 4.2.2014, súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň upravil styk otca s dieťaťom. Obaja rodičia boli v čase rozhodnutia súdu nezamestnaní. Otec si privyrábal na základe dohody o vykonaní práce, jeho príjem bol 140 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/16/2016-368 zo dňa 23.11.2018 súd schválil dohodu o úprave styku a zvýšil výživné na 70 Eur mesačne od 1.8.2018, zvýšenie výživného za obdobie od 12.1.2016 do 31.7.2018 zamietol. Súd zároveň rozhodol o dlžnom výživnom a trovách konania. Voči výrokom o výživnom podala odvolanie matka. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/73/2019-412 zo dňa 28.6.2019, odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že zvýšil výživné na mal. J. na 100 Eur mesačne od 12.1.2016 do 31.5.2018. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o výživnom od 1.6.2018 do budúcna a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že zmena pomerov nastala predovšetkým u mal. J., ktorá v čase pôvodného rozhodnutia navštevovala materskú školu, v súčasnosti má 11 rokov. Podstatná zmena nastala aj u otca, ktorý sa zamestnal, došlo u neho k zvýšeniu mzdy, ako aj vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti. Oženil sa a dňa 16.3.2016 sa mu narodil syn O.. Bolo preukázané, že za obdobie od 1/2018 do 7/2018 bol jeho priemerný mesačný príjem 686,10 Eur, od 8/2018 do 8/2019 bol jeho priemerný mesačný príjem 1.320,40 Eur v čistom. Za obdobie od 12/2019 do 10/2020 bol jeho priemerný mesačný príjem 673 Eur v čistom. Jeho výdavky sú zhrnuté v bode 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Aj matka sa opätovne vydala a dňa 28.1.2015 sa jej narodila dcéra D.. Do 1/2020 poberala rodičovský príspevok. V období od 18.3.2019 do 2.6.2019 a v období od 12.12.2019 do 8.3.2020 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 3.6.2019 do 15.6.2019, od 15.7.2019 do 27.7.2019 a od 12.9.2019 do 11.12.2019 pracovala pre CQ.a, spotrebné družstvo. Jej čistý príjem v mesiaci 6/2019 bol 158,97 Eur, v mesiaci 7/2019 v sume 158,97 Eur, v mesiaci 9/2019 v sume 250,43 Eur, v mesiaci 10/2019 v sume 232,90 Eur, v mesiaci 11/2019 v sume 205,53 Eur a v mesiaci 12/2019 v sume 39,49
Eur. Od 1.1.2020 jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý sa jej zvýšil od 1.7.2020 na sumu 438,97 Eur mesačne. Výdaje na mal. J. v r. 2018 vyčíslila nasledovne: ošatenie, obuv cca 80 Eur mesačne, lieky a vitamíny 20 Eur, nákupy potravín 150 Eur, školské potreby 20 Eur, hygiena 15 Eur, kultúrne vyžitie za obdobie 8-11/2018 cca 41,40 Eur ( H., aquapark ), strava v škole 10,45 Eur, školská družina 5 Eur, podiel maloletej na inkase 36,50 Eur, cestovné do školy 12,40 Eur. K tomu uviedla jednorazové výdaje na okuliare 26 Eur, ZRPŠ - Divadlo v škole 20 Eur. Vyčíslila aj pravidelné výdaje v r. 2019: strava 100 Eur, ošatenie, obuv 100 Eur (zmenila sa výrazne postava dieťaťa), školská družina 10 Eur, školské pomôcky 20 Eur, zábavná literatúra 15 Eur; nepravidelné výdaje: mobil 120 Eur, školská taška 60 Eur. Pravidelné výdaje v r. 2020 vyčíslila nasledovne: strava 150 Eur, ošatenie, obuv 100 Eur, školské potreby 30 Eur, ŠKD 10 Eur, strava v škole 4 Eurá, cestovné 12 Eur, lieky 25 Eur, drogéria a doplnky 20 Eur, krúžok Folklór 22 Eur ročne. Výdaje rodiny: elektrina, plyn 112 Eur, drevo 400 Eur ročne, strava 300 Eur, mobil O2 vrátane internetu 50 Eur, pôžičky VÚB na rekonštrukciu strechy a fasády domu 103,70 Eur a 170 Eur, zákonné poistenie motorového vozidla 38 Eur ročne, domová daň 22 Eur ročne, odpad - vodné stočné 40 Eur ročne, ošatenie + obuv 50 Eur, hygienické potreby + drogéria 50 Eur, lieky 20 Eur. Odvolací súd má za to, že tým bola dostatočne preukázaná zmena pomerov účastníkov, aby mohlo byť opätovne rozhodnuté o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nich úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. Natálie a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.
19. Matka podaním návrhom žiadala zvýšiť výživné zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 12.1.2016 na sumu 120 Eur mesačne do budúcnosti. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8P/16/2016-368 zo dňa 23.11.2018 zvýšil výživné na 70 Eur mesačne od 1.8.2018, zvýšenie výživného za obdobie od 12.1.2016 do 31.7.2018 zamietol. Krajský súdu v Košiciach rozsudkom č.k. 8CoP/73/2019-412 zo dňa 28.6.2019, po odvolaní matky, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil výživné na mal. J. na 100 Eur mesačne od 12.1.2016 do 31.5.2018 a zrušil rozsudok vo výroku o výživnom od 1.6.2018 do budúcnosti. Odvolací súd po dôslednom porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie, že zvýšené výživné zodpovedá potrebám maloletej a nezistil
okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou. Určené diferencované výživné kopíruje zárobkové pomery otca, ktorý od 8/2018 do 8/2019 zarábal 1.320,40 Eur v čistom a v období od septembra 2019 klesol jeho príjem priemerne na 673 Eur mesačne. Nestotožnil sa s námietkou poukazujúcou na pomery matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní aj osobnou starostlivosťou. Preto rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletej osobnou starostlivosťou. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že zvýšenie výživného súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že zvýšené výživné 130 Eur mesačne (4,33 Eur denne), resp. 100 Eur mesačne (3,33 Eur denne) zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. Natálie a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dcéru sa osobne stará a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu (oprava domu, hypotéka, mobil, auto), preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu mal. dieťaťu, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, ktorých rodičia nežijú spolu, majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom súdu prvej inštancie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.
20. K odvolacej námietke otca, že nie je v jeho schopnostiach platiť výživné v sume 345 Eur mesačne (bežné výživné + dlžné výživné), k tomu odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 232 ods. 3, 4 CSP z ktorých vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci (výživné na mal. dieťa), priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (od 12.1.2016), nepovažuje za spravodlivé priznať dlhšiu lehotu splatnosti ako jeden rok, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plnil vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné a postupne vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, pretože je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb mal. Natálie nebola zvýhodnená splátkami a musela jej potreby uspokojovať postupne tak ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži.
21. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).