Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Csp-130-2017.pdf
PDF · 91.17 KB
Case nature
Area
Subarea
33Csp/130/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. N. XX, P., 8, o zaplatenie sumy .044,17,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2017 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 3.044,17 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaná (spolu s pôvodným žalovaným v 2. rade D. N.) ako dlžník uzatvorili dňa 28.10.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 0067544112271008, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 6.638,78 Eur (200.000 Sk). Podľa zmluvy o úvere mala žalovaná splácať úver v pravidelných 84 mesačných splátkach v sume 101,66 Eur k 20. dňu mesiaca. Žalovaná a dlžník D. N., ktorý po podaní žaloby stratil právnu subjektivitu, čerpali úver jednorazovo dňa 28.10.2008. Do podania žaloby uhradila žalovaná žalobcovi sumu 6.049,95 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná (a pôvodne aj dlžník D. N.) porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 19.06.2014 úver predčasne zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.06.2014 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 7 dní na úhradu predčasne zosplatneného úveru. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Keďže žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru následne uhradila čiastku v celkovej výške 130 eur , je v omeškaní s úhradou istiny úveru 3.044,17 eur s príslušenstvom.
2. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že popiera nárok žalobcu a považuje ho za premlčaný.
3. Nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, súd prvej inštancie na návrh pôvodného žalobcu pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu v prospech Intrum Slovakia s.r.o.
4. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 3.044,17 eur s príslušenstvom, a to úrok z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 2974,14,13 € od 05.07.2014 do 25.07.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 2883,44 € od 26.07.2014do 15.05.2015, úrok z omeškania vo výške 8,15% p.a. zo sumy 2863,44 € od 16.05.2015 do dňa zaplatenia.
5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku na zaplatenie požadovane istiny. Súd prvej inštancie, vec opätovne prejednal, vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru z 28.10.2008, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., prehľad úhrad úveru, výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 19.6.2014 spolu s doručenkou.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a žalovaná (spolu s pôvodným dlžníkom ) ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 28.10.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 6.638,78 eur (200.00,-SK), s celkovými nákladmi spotrebiteľa 2053,83 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 101,66 eur, celkom tak mala vrátiť sumu 8.692,61eur eur (uvedená ako celková čiastka). Ročná úroková sadzba bola dojednaná fixná vo výške 7,5% a RPMN bola vo výške 8,3%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 16,64%. Termín splatnosti prvej splátky bol uvedený dňom 20.11.2008 a splatnosť ostatných splátok bola dohodnutá na 20. deň v mesiaci.(zmluva o spotrebiteľskom úvere).
7. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 6638,78eur dňa 28.10.2018, a to bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného (nesporná skutočnosť).
8. Žalovaná podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila riadne 26 splátok vo výške 101,80 eur (za mesiace 11/2008-01/2011) a 8 splátok vo výške 115,76 eur (za mesiace 8/2011 až 3/2012), ďalej uhradila 17 splátok v nepravidelnej výške cca. 120 eur (od 10/2012 do 02/2014). Poslednú splátku vo výške 120,13 eur uhradila 11.02.2014. Splátky za mesiace 03 až 06/2014 neuhradila. Dňa 25.07.2014, teda po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa podania žaloby uhradila na úver sumu 110 eur a dňa 15.05.2015 sumu 20 eur. ( prehľad úhrad úveru).
9. Žalobcu úver zosplatnil ku dňu 19.06.2014 listinou označenou ako “Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom”, zo dňa 19.06.2014 a toto oznámenie doručil žalovanej 27.06.2014 (výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, doručenka).
10. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) tak ako sú uvedené v zátvorkách pri jednotlivých skutkových zisteniach. Všetky skutkové zistenia uvedené v bodoch 10 až 14 sú len reprodukciou obsahu listín, alebo vychádzajú z tvrdení strany, ktoré druhá strana nijako nepopierala.
11. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu (ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky) nie je ani čiastočne dôvodný.
12. Súd sa prednostne z dôvodu hospodárnosti konania zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom súd prvej inštancie bol viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú.
13. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je založený zmluvou, posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť VÚB, a. s. mala v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 OZ zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce OZ a v zákone č. 258/2001 Z. z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára
zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dodávateľ (veriteľ) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že (1) už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že (2) upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Inými slovami, kým neuplynú oba uvedené časové úseky (tri mesiace od omeškania danej splátky a 15, prípadne viac dní od uvedeného upozornenia), veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu.
16. V čase pred vyhlásením predčasnej splatnosti žalovaná uhradila poslednú splátku dňa 11.02.2014. Keďže žalovaná splátky v priebehu trvania zmluvného vzťahu nehradila pravidelne a žalobca nedoplnil skutkové tvrdenia, na ktorú splátku započítal jednotlivé úhrady realizované žalobkyňou v pribehu splácania úveru do predčasného zosplatnenia, súd vychádzal z toho, že ak žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, žalovaná bola v omeškaní s úhradou jednotlivej splátky v trvaní viac ako tri mesiace. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.06.2014., Predpokladom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak bolo omeškanie so splátkou splatnou 20.02.2014.
17. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanou bola vznesená námietka premlčania, je súd povinný prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Krajský súd v Trnave, v rozhodnutí sp. zn. 25CoCsp/55/2020, poukázal na to, že „podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pritom všeobecne platí, že trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, s dovetkom - ak nie je ďalej ustanovené inak. V nasledujúcom ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je nevyhnutné vo vzťahu k § 101 považovať za špeciálne, vo vete druhej je ale ustanovené, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, pričom nasleduje výslovne odkaz na § 565 Občianskeho zákonníka, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V právnom poriadku pritom platí zásada lex specialis derogat legi generali, ktorá znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov - noriem, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu.“ Krajský súd v Trnave v ďalej uviedol, že „ak k predčasnému zosplatneniu predmetných dlhov došlo v zmysle § 565 v spojení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na premlčanie zosplatnenej pohľadávky bolo potom v zmysle uvedenej zásady nevyhnutné aplikovať špeciálne ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda tej, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu“.
22. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/35/2015 zo dňa 25.1.2016, z ktorého vyplýva, že „citované ustanovenie § 53 ods. 8 OZ stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 OZ, upravuje osobitne § 103 OZ tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ, v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie § 103 OZ neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa § 565 OZ mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky). Naopak, § 103 OZ stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu). Odvolací súd len dodáva, že opačný výklad (prezentovaný žalobkyňou), by okrem toho, že nemá oporu v texte príslušných zákonných ustanovení, bol v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože by dodávateľovi poskytoval dlhšiu ako 3 - ročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práv zo spotrebiteľskej zmluvy (ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach pod stratou ich výhody.)".
23. S poukazom na uvedené právne názory, ako aj znenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začala plynúť dňom 21.02.2014, teda zročnosťou splátky splatnej 20.02.2014, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, ktoré trvalo viac ako tri mesiace a túto splátku, napriek predžalobnej výzve, žalovaná riadne a včas neuhradila. Žaloba bola na súd podaná dňa 05.06.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§101 OZ), ktorá podľa § 103 OZ začala plynúť už od nezaplatenej splátky za február 2014. Vzhľadom na vznesenú námietky premlčania zo strany žalovanej, súd žalobu žalobcu na zaplatenie 3.044,17 eur s príslušenstvom (špecifikovaným v bode 8 odôvodnenia) vo výroku II. zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa§ 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).