Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX I. G. proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -67 zo dňa 2. septembra 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil a vo výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. U r č u j e, že úver na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty číslo XXXXXXXXXXXXXXX (Časť 2.) zo dňa 18.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e. III. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením až 4 (ďalej len „“), , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2019 žiadal, aby súd určil, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezplatná, bezúročná a bez poplatkov a zároveň, aby zaviazal žalovaného na vyplatenie finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2014 uzatvoril so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. zmluvu o spotrebiteľskom

úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní karty a Rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX. Uviedol, že zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v nej boli použité. Poukázal na Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy a podľa ktorej v okamihu podpisu vyjadril súhlas s tým, aby mu v prípade omeškania so splácaním úveru boli vykonávané zrážky zo mzdy. Zahrnutie takejto dohody považuje rozporné s dobrými mravmi, spôsobujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom zhoršuje jeho postavenie ako spotrebiteľa. Ustálená súdna prax určuje takéto dohody za neplatné, nakoľko nimi nemožno platne zabezpečiť záväzok, ktorý de facto vznikne až v budúcnosti. Nakoľko sa dostal do omeškania s plnením dlhu, žalovaný túto dohodu využil a požiadal zamestnávateľa, aby tento vykonával zrážky z jeho mzdy. Ako ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v zmluve, ktorá len formálne umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu žalobcom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ďalej za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj poplatok za správu revolvingového úveru, pretože predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa na čiste administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru, a teda finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti len záujmom veriteľa. S účinnosťou od 10.06.2013 sa veriteľovi výslovne zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu plnení za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu. Poukázal na podmienenie práva spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru oznámením veriteľovi vopred, ktoré je v rozpore s ustanovením , na skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa vo veci oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, pričom je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Podľa neho je neprimeraná aj zmluvná podmienka týkajúca sa práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení jeho zmluvnej povinnosti. Na základe konštrukcie podmienky týkajúcej sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je spotrebiteľ vystavený neistote v otázke splatnosti dlhu, čo je z pohľadu zásad dobrých mravov a zmluvnej spravodlivosti neprípustné. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je potrebné vnímať ako prostriedok ultima ratio, pričom sám veriteľ má mať v prvom rade záujem na tom, aby zmluva trvala a spotrebiteľ priebežne plnil svoje záväzky. Tvrdenie, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov odôvodnil tým, že neobsahuje povinné náležitosti podľa ustanovenia , a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatky, pričom nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje a pre určenie práv a povinností zmluvných strán je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne poplatky. Ďalej neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s poukazom na skutočnosť, že ani podstata revolvingového úveru nezabraňuje určiť jasným, prehľadným a zrozumiteľným spôsobom dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy nie je zistiteľné ani to, či bola uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobcu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, nakoľko žalobca súhlas s uzatvorením zmluvy vyjadril osobitným podpisom, jasne a zrozumiteľne oddeleným od časti 1. úverovej zmluvy. Predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 30.05.2019, z ktorého vyplýva, že žalobca z kreditnej karty titulom revolvingového spotrebiteľského úveru vyčerpal celkovo sumu 1.169,14 eur, pričom podľa potvrdenia o prijatí splátok zo dňa 30.05.2019, uhradil celkom sumu 792,92 eur. Podľa časti 1. úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver na nákup tovaru vo výške 233,10 eur, ktorý splatil ešte v roku 2015. K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto je vyjadrená osobitne, odlišne od textu úverovej zmluvy a spĺňa všetky zákonné náležitosti a navyše ustanovenie v rámci výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok neuvádza dohodu o zrážkach zo mzdy. K námietke týkajúcej sa rozhodcovskej doložky uviedol, že táto nebola v podanej žalobe bližšie špecifikovaná. Poukázal na ustanovenia zákona o platobných službách s tým, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke zakotvené v časti 2 ods. 5 bode 5.3 úverovej zmluvy patrí k Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb, obsiahnutej v ods. 5 časti 2. úverovej zmluvy a je koncipované v súlade s platnou právnou úpravou, a to zákonom o platobných službách. Nie je preto v rozpore so zákonom a nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. K rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky uviedol, že v spojení s

ustálenou rozhodovacou praxou neukladá dodávateľom povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozpis splátky na istinu, úroky, či poplatky. Ďalej k dobe trvania úveru uviedol, že pre revolvingový spotrebiteľský úver je charakteristické, že ide o úverový vzťah na dobu neurčitú, kedy dlžník úhradou príslušnej splátky spláca aj časť úverovej istiny, ktorú potom dlžník môže opätovne čerpať. Z tohto dôvodu termín konečnej splatnosti revolvingového úveru ani počet splátok nie je možné určiť, nakoľko ide o údaje závislé na splácaní a úhradách splátok dlžníkom. Súčasne však platí, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú (časť 2, bod. 2 úverovej zmluvy). K úhrade poplatku za správu revolvingového úveru poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu , podľa ktorej sa ustanovenie o zákaze požadovania poplatkov za správu spotrebiteľského úveru nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t. j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta. Napokon aj námietka údajného podmienenia práva spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru oznámením veriteľovi vopred je nedôvodná, pretože podľa časti 2., ods. 4, bod 4.2. úverovej zmluvy klient je oprávnený kedykoľvek splatiť celý zostatok revolvingového úveru alebo jeho časť. Takéto podmienené predčasné splatenie nie je v úverovej zmluve zakotvené. K žiadosti žalobcu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že túto časť žaloby žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, nepreukázal, že by mu konaním žalovaného vznikla akákoľvek fyzická, psychická alebo morálna ujma. Peňažné prostriedky čerpal dobrovoľne, avšak prestal ich splácať, bolo by nespravodlivé priznať práve žalobcovi, ktorý porušoval zmluvné záväzky tým, že čerpaný úver nesplácal, plnenie od žalovaného, ktorý si svoje zmluvné záväzky plnil. Žalovaný ako dôkazy predložil úverovú zmluvu, oznámenie-zaslanie kreditnej kary, sadzobník poplatkov, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatí splátok a prehľad obratov na kreditnej karte.

5. Žalobca na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedol, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere a revolvingu, časť prvá bral spotrebiteľský úver, tovar na splátky vo výške 233,10 eur s počtom mesačných splátok 10 po 25,97 eur. Nevedel ako spotrebiteľ, že podpísal aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere o vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Mal za to, že zmluva ním podpísaná je len o spotrebiteľskom úvere, za účelom kúpy tovaru na splátky. Nebol informovaný o tom, že podpisuje aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, nežiadal o kartu kreditnú a ani nebol dostatočne informovaný a poučený, že mu vydajú kreditnú kartu, o ktorú nežiadal. V tej dobe nevedel a ani nemal vedomosť o kreditnej karte. Nevedel, čo je to dohoda o zrážkach zo mzdy. V tom čase mal exekúcie a žalovaný mu napriek tomu schválil spotrebiteľský úver- tovar na splátky, pričom on ten tovar aj splatil. Konečná splatnosť bola v roku 2015 a vtedy ho aj splatil. Následne mu prišla poštou karta, a aj keď nevedel o čo sa jedná, zavolal na CETELEM a vyžiadal si PIN. V tom čase bol v zlej finančnej situácii, tak vybral z bankomatu peniaze vo výške 600,- eur. A potom vyberal, koľko mu dávali, asi toľko, koľko uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení. Niečo uhrádzal, keď mal peniaze na splátky šekmi a potom sa dostal do omeškania. Uviedol, že trvá na dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré uviedol v žalobe, pričom tieto dôvody sa týkajú časti 2 zmluvy. Ďalej uviedol, že netrvá na III. výroku žalobného návrhu tykajúceho sa primeraného finančného zadosťučinenia a v tejto časti zobral žalobu späť.

6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedol, že zotrváva na doterajších písomných vyjadreniach. Ďalej uviedol, že nepovažuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa vytvorila súdna prax ohľadne vyhlasovania úverov za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu, že úverové zmluvy neobsahovali skladbu tej ktorej anuitnej splátky pozostávajúcej z istiny úrokov a ďalších poplatkov, tak takáto súdna prax už je prekonaná, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR, ktorých sp. zn. uviedol vo vyjadrení. Najvyšší súd SR výslovne uviedol, že poskytovatelia úverov nemusia v úverových zmluvách uvádzať konkrétne rozčlenenie splátky úveru, a že prax ktorá bola vytvorená pred prijatými rozhodnutiami nebola v súlade s Európskymi právnymi predpismi a výklad nižších súdov nezodpovedal eurokonformnému výkladu. Aj z toho titulu zákonodarca novelizáciou spresnil zákonnú dikciu zákona o spotrebiteľských úveroch a legislatívne spresnil predmetné ustanovenie ohľadne rozčleňovania splátok tak, aby toto bolo v súlade s európskymi právnymi predpismi. Je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úverové zmluvy nemusia obsahovať vnútorné rozčlenenie tej ktorej splátky. Obdobné právne závery možno aplikovať aj na ustanovenia ohľadne termínu konečnej splatnosti, kedy aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v týchto otázkach boli novelizované v súlade s európskymi právnymi predpismi a teda zmluvy nemusia obsahovať termín konečnej splatnosti, tak ako to bolo prezentované doteraz súdmi nižších inštancií, teda, žeby sa musel uvádzať konkrétny dátum konečnej splatnosti napr. 15.10.2020 ale postačuje ak si spotrebiteľ túto informáciu vie vyvodiť z ostatných obsahových náležitosti zmluvy o

úvere. V predmetnej právnej veci ide navyše o revolvingový spotrebný úver, ktorý svojou povahou de facto vylučuje, aby zmluva obsahovala termín konečnej splatnosti, keďže spotrebiteľ čerpá z kreditnej karty finančné prostriedky a tieto sú dopĺňané poskytovateľom úveru. Navyše, aj v samotnej zmluve o revolvingovom úvere bolo výslovne uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Mal za to, že že žaloba je nedôvodná, žiadal, aby ju súd zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu v časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia na pojednávaní súdu späť, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení II. výrokom konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil.

8. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty číslo XXXXXXXXXXXXXXX. (Časť 2.) zo dňa 18.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu tak, ako to upresnil žalobca na pojednávaní súdu.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ- spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. bol ku dňu 30.06.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713. V spore je tak pasívne vecne legitimovaný žalovaný ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s.

10. Predmetom sporu je Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, dňa 18.12.2014, a to konkrétne jej časť 2. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Ide o poskytnutie revolvingového úveru vo forme úverového rámca s vydaním kreditnej karty na meno dlžníka. V Zmluve boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté tieto náležitosti: úverový rámec 5 000,- eur, aktuálny úverový rámec 600,- eur, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového úveru podľa Sadzobníka poplatkov, výška úrokovej sadzby 28,68 % p. a., RPMN 46,36 %, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, zvolený súbor poistenia - základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 3,33 %.

11. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalobca vyčerpal od žalovaného sumu 1.169,14 eur a z potvrdenia o prijatí splátok vyplýva, že žalovanému uhradil doposiaľ sumu 792,92 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z prehľadu splátok predložených žalovaným.

12. Prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami predložené a predstavujú totožné listinné dôkazy bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky stanovené obsahové náležitosti, a to konkrétne údaj o celkovej výške úveru, správny údaj RPMN a údaj o výške splátok istiny, ktoré patria medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o úvere a ich absenciu zákonodarca spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom bola dňa 18.12.2014 riadne uzatvorená v časti 2. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Žalobca Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.) ako aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (časť 2.) podpísal, čím prejavil vôľu urobiť tento právny úkon a vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu. Vyjadrenie žalobcu, že nemal vôľu vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu (mal len vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru (časť 1.) ostalo len v podobe jeho tvrdenia nepreukázaného žiadnym relevantným dôkazom. Pri svojom výsluchu na pojednávaní síce žalobca uviedol, že nebol informovaný o tom, že podpisuje zmluvu o revolvingovom úvere ani dostatočne poučený o tom, že mu vydajú kreditnú kartu, o ktorú nežiadal, avšak súčasne uviedol, že keď mu prišla karta domov, vyžiadal si PIN a túto následne aj riadne používal a čerpal z nej finančné prostriedky,

ktoré aj čiastočne veriteľovi uhradil. Ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ktorá vstupuje do záväzkového spotrebiteľského vzťahu na základe vlastného rozhodnutia, podľa názoru súdu nemožno chápať bezbreho v tom zmysle, že ak si spotrebiteľ predloženú zmluvu ani neprečíta, hoci má na to možnosť a napriek tomu ju podpíše, nemal vôľu uzavrieť podpísaný právny úkon. Samotné prečítanie si prehľadného a zrozumiteľného textu návrhu zmluvy možno vyžadovať aj od priemerne zdatného spotrebiteľa, akým je aj žalobca. Navyše z tvrdenia samotného žalobcu, tak ako bolo vyššie uvedené, vyplýva jeho aktívne konanie, keď opakovanie do dobu dvoch rokov používal kreditnú kartu a čerpal z úverového účtu finančné prostriedky v rôznych sumách, čo preukazuje jeho vedomosť o uzavretí aj Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a tiež jeho súhlas s touto Zmluvou. V prípade, že by žalobca skutočne nemal vôľu uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ako to tvrdí, nebol by pristúpil aktívne k používaniu kreditnej karty a čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingu a postačoval by mu len klasický úver na kúpu tovaru poskytnutý vo výške 233,10 Eur. Taktiež z názvu samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj z jej koncipovania a zreteľného označenia na časť 1. a časť. 2. je zrejmé, že ide o dve Zmluvy a teda nejde o podsunutie, resp. vnútenie ďalšieho právneho úkonu, ktorý by bol skrytý, alebo zakomponovaný do textu primárneho právneho úkonu a ktorý úkon žalobca ako dlžník nemal vôľu urobiť. Vzhľadom na uvedené súd považoval Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty za platne uzavretú.

14. Súd prvej inštancie následne, aj s prihliadnutím k tomu, že žalobca pri svojom výsluchu upresnil, že sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v časti 2. Zmluvy, pristúpil k preskúmaniu predmetnej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z pohľadu dodržania a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa , nakoľko zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalobcovi poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy v časti 1 bode 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,-eur, pričom žalobca v skutočnosti z úveru čerpal 1.169,14 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).

15. V zmluve ďalej absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú mal žalobca zaplatiť a obsahuje aj nesprávny údaj o výške RPMN podľa z dôvodu, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nebol započítaný náklad na poistné. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty vyplýva formulácia: "Zvolený súbor poistenia: Základný súbor poistenia" a formulácia: "Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru." Podľa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom ( ). Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúknutých podmienok ( ) a ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa ( ). Možno preto konštatovať, že poistenie, ak ide o doplnkovú službu k spotrebiteľskému úveru, sa nemá zahrnúť do celkových nákladov, a to vtedy, keď spotrebiteľ nemusí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania ohľadom dojednania o poistení zistil, že poistenie bolo dohodnuté v bode 1. Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, kde žalovaný ako zvolený

súbor poistenia označil Základný súbor poistenia. V časti 3. Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. X. uzavretými medzi Cetelemom a poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. s aktuálnymi všeobecnými poistnými podmienkami, súhlasí s nimi a svojím podpisom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Z uvedených dojednaní ani z iných častí Zmluvy však nevyplýva, že žalovaný mal možnosť toto poistenie vopred odmietnuť, resp. uzatvoriť Zmluvu aj bez poistenia. Samotná formulácia. "Zvolený súbor poistenia: Základný súbor poistenia" ešte neznamená, že žalobca si skutočne poistenie vybral a zvolil z vlastnej iniciatívy a to s poukazom na to, že evidentne ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalovaný vopred pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalobca nemal možnosť do textu zmluvy zasiahnuť. Uvedené naznačuje to, že uzatvorenie tejto služby sa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyžadovalo, čoho dôkazom je to, že v texte samotnej zmluvy sa neuvádza žiadna iná alternatíva, resp. možnosť odmietnutia poistenia úveru. Preto potom súd uzatvára, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru a ako také malo byť zahrnuté do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a vstúpiť do výpočtu RPMN, čo sa v danom prípade nestalo, v dôsledku čoho je potom v Zmluve uvedená RPMN uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. 16. Napokon Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje konkrétne, zrozumiteľne, určito a jasne uvedenú výšku mesačnej splátky úveru. V zmluve sa uvádza, že žalobca sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky, keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 600,- eur až do 5000,-eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu - výpisu z úverového účtu žalobcu na č. 36-37 spisu vyplýva, že raz bola splátka vo výške 60,- eur, z toho istina 38,29 eur, úroky 17,52 eur a poistenie 4,19 eur, neskôr bola splátka 45,- eur, z toho istina 22,11 eur, úroky 19,74 eur a poistenie 3,15 eur, pričom okrem výšky splátky poistenia sa stále menila výska splátky istiny a úroku. Nemôže byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti (percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť uvedená priamo v písomnej zmluve. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej

výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto konštatuje, že náležitosť podľa chýba (k tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).

17. S argumentom žalovaného uvedeným či už v písomnom vyjadrení alebo na pojednávaní súd, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala rozčlenenie splátky na istinu, úroky a ďalšie poplatky sa súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nestotožnil. Predmetná obligatórna náležitosť uvedenia výšky splátky predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané. Súd uzatvára, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje určité a jednoznačné vyjadrenie výšky mesačnej splátky úveru. Tento záver súdu nie je v rozpore s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, pretože z tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že zmluva uzavretá na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi konštantnými splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny (bod 74), čo však nie je prípad Zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, v ktorej absentuje jasné a určité uvedenie samotnej výšky mesačnej splátky.

18. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až dva rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési zaokrúhľovanie a násobky túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa , a zákona č je potrebné úver s poukazom na ustanovenie a zákona č. 1292010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie v I. výroku napadnutého rozsudku.

19. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané neprijateľné zmluvné podmienky, súd uvádza, že žalobca na pojednávaní trval na preskúmaní Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z hľadiska jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čomu sa súd dostatočne venoval a vyhodnotil Zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú z dôvodov absencií náležitosti podľa a túto nepreskúmal už nad rámec toho, čo žalobca ako spotrebiteľ žiadal. Na margo niektorých zmluvných podmienok súd uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 12-05-2017 bola zmluvná podmienka týkajúca sa Dohody o zrážkach zo mzdy vyhlásená za neprijateľnú. Ohľadne poplatkov za správu revolvingového úveru, práva spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru a doby trvania zmluvy sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , , a Čl. 17 Základných princípov .

21. Proti rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil podal včas odvolanie žalovaný. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( , a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ). Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prizná nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Žalovaný namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky stanovené náležitosti, a to konkrétne údaj o celkovej výške úveru, správny údaj RPMN a údaj o výške splátok istiny, ktoré patria medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o úvere. Tieto závery súdu prvej inštancie nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Celková výška spotrebiteľského úveru je uvedená v časti 2., ods. 1 bod 1.1 Úverovej zmluvy, podľa ktorého maximálna výška úverového rámca je 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca je 600,- eur. Podmienky, upravujúce čerpanie revolvingového spotrebiteľského úveru, sú uvedené v časti 2 ods. 1 (Základné podmienky ZoRSÚ) a ods. 3 Úverovej zmluvy (Spôsob čerpania revolvingového úveru a úverový účet Klienta). V čase podpisu zmluvy je v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uvedená celková výška spotrebiteľského úveru formou výšky úverového rámca: 5.000,- eur a aktuálneho úverového rámca: 600,- eur. V danom prípade sú v časti 2., ods. 1, bod 1.1 Úverovej zmluvy uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN, výška čerpania 600,- eur, výška mesačnej splátky: 58,10 eur, poplatok za správu úveru: 2,99 eur, splatenie úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, celková čiastka k zaplateniu 733,08,- eur, RPMN: 46,36 %, priemerná hodnota RPMN: 24,28 %.

23. Z bodu I.3 časti 2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 18.12.2014 vyplýva, že Cetelem je oprávnený na základe priebežného vyhodnocovania bonity, platobnej disciplíny a potrieb Klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac však do výšky úverového rámca dohodnutého v základných podmienkach ZoRSÚ. O tejto zmene Klienta písomne informuje. Aj z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že výška úverového rámca bola dohodnutá najviac na sumu 5.000,- eur, pričom aktuálnou výškou úverového rámca bola suma 600,- eur. To, že žalobca v skutočnosti čerpal sumu 1.169,14 eur, je dôsledkom povahy revolvingového spotrebiteľského úveru, ale aj dôsledkom stranami sporu dohodnutého ustanovenia časti 2., bodu I.3 Úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného jednostranne zvýšiť aktuálnu sumu úverového rámca - o tejto skutočnosti bol žalobca vždy informovaný pravidelnými mesačnými výpismi z účtu. Záver súdu prvej inštancie, že v časti 2. Úverovej zmluvy nie je uvedená celková výška revolvingového úveru, tak nevyplýva z vykonaného dokazovania. Svedčí to aj o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, keď súd síce správne aplikoval Zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak nesprávne vyložil ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v písm. g) požaduje uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru, a zároveň vyžaduje špecifikáciu druhu spotrebiteľského úveru (v danom prípade revolvingový spotrebiteľský úver) a doby trvania zmluvy (v danom prípade bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti neprihliadol na čl. II písm. a) prílohy č. 2 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch.

24. Ročná percentuálna miera nákladov je v časti 2. Úverovej zmluvy vypočítaná správne a v súlade s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. V danom prípade žalovaný listinným dôkazom preukázal, že poistenie nebolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru žalobcom. Táto skutočnosť vyplýva z Úverovej zmluvy, v ktorej v čl. 2., ods. 1, bod 1.1.. Úverová zmluva obsahuje súbor poistenia, ktorý si žalobca zvolil na základe vlastnej slobodnej vôle. Žalobca sa samostatne rozhodol pre základný súbor poistenia, vo výške čiastky určenej na úhradu poistného vo výške 3,33 %. Poistenie nebolo podmienkou poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru, z tohto dôvodu nie je možné poistenie (poistné) započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú relevantné pre výpočet RPMN - ročnej percentuálnej miery nákladov.

26. V časti 2., ods. 1 bod 1.1 Úverovej zmluvy jasne a zrozumiteľne vyplýva, že výška mesačnej splátky revolvingového spotrebiteľského úveru je vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky, zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Pri revolvingovom spotrebiteľskom úvere platí, že dlžník čerpá z kreditnej karty ľubovoľnú sumu do výšky poskytnutého úverového rámca, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy nie je známa výška čerpania ani výška dlžnej sumy istiny a táto sa napokon pravidelne mení v závislosti od čerpania dlžníkom a úhradami zo strany dlžníka. Treba uviesť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani iný všeobecne záväzný právny predpis neuvádza, akým spôsobom môže byť vyjadrený údaj o mesačnej splátke.

27. Nesprávny je aj výrok o náhrade trov konania aj s ohľadom na zastavenie konania vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal primeraného finančného zadosťučinenia. V tejto časti bol žalovaný procesne úspešnou sporovou stranou, preto mu mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie v tomto smere predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalovanému v časti žalobcom uplatneného nároku na primerané finančného zadosťučinenie nepriznal právo na náhradu trov konania.

28. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len vo vzťahu k výroku o trovách konania.

30. Vo veci sa s výnimkou záveru o potrebe rozčlenenia splátky na jednotlivé zložky a výroku o trovách konania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

32. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05.09.2019 vydaného vo veci C-331/18, článok 10 ods. 2 písm. h) až j) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. ako boli vyložené rozsudkom z 09.11.2016 Home Credit Slovakia (C-42/15) sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

33. Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že požiadavka konformného výkladu je obmedzená všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou právnej istoty, v zmysle ktorej nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem. Hoci povinnosť konformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem, vnútroštátne súdy musia v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi Smernice.

34. Vzhľadom na uvedené závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-331/18 vnútroštátne súdy sú povolané k zmene súdnej praxe, a to prostredníctvom zmeny vnútroštátnej judikatúry v tom zmysle, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí špecifikovať splátku úveru rozpisom na istinu, úrok a ostatné poplatky. Takýto výklad sa má uplatniť aj na zmluvy o úvere, o aké ide vo veci samej, ktoré boli uzatvorené pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ako aj pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanej s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

35. So zreteľom na uvedené, právny záver, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva absenciou rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky nespĺňala náležitosti vyplývajúce z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, už nemožno považovať za správny. Po

vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-331/2018 je dôvodné očakávať zosúladenie rozhodovacej činnosti najvyššej vnútroštátnej súdnej autority s týmto rozhodnutím.

36. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu, vyhodnotenie poskytnutého spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bezpoplatkového je správne.

37. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2014 boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky poskytnutého úveru (233,10), výšky a počtu mesačných splátok (10 splátok po 25,97 eur), celková čiastka (259,70 eur) a RPMN banky (27,04 %), konečná splatnosť úveru 15.10.2015.

38. V zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 18.12.2014 bola uvedená výška úverového rámca 5000,- eur, aktuálna výška úverového rámca 600,- eur, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, RPMN 46,36 %, základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 3,33 %. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN výška čerpania úveru 600,- výška mesačnej splátky 58,10 eur, poplatok za správu úveru 2,99 eur a splatenie úveru v 12 mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Celková čiastka 733,08 eur, priemerná RPMN 24,28 %.

39. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 18.12.2014 neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle ust. .

40. Z dikcie ust. jednoznačne vyplýva, že celkovou výškou spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorazovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti. Správnym je záver súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve musí byť uvedený jeden údaj, a to jasne, určito a zrozumiteľne. ktorý je pre spotrebiteľa záväzný.

41. Správny je aj záver súdu prvej inštancie v tom smere, že v Zmluve o revolvingovom úvere je nesprávne uvedená celková čiastka náležitosť vyžadovaná ust. . V zmluve je uvedená vo výške 733,08 eur. Do čiastky 733,08 eur žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nezahrnul doplnkové služby, a to poistenie výdavkov vo výške 3,33 % z výšky poskytnutého úveru, čo pri počte 12 mesačných splátok celkovo predstavuje sumu 19,98 eur.

42. Podľa ust. , celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmysle ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

43. Z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.12.2014 (č.l. 4 súdneho spisu) nevyplýva možnosť spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby. Žalobca nepredložil súdu žiadnu samostatnú poistnú zmluvu uzavretú so žalovanou, z ktorej by bolo možné vyvodiť platné a od úveru nezávislé dojednanie o povinnosti žalovanej platiť poistné. Podľa predloženého formulára zmluvy o úvere, jeho súčasťou boli i doplnkové služby bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

44. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vychádzajúc z tohto základného výkladového pravidla, ak zo zmluvy o úvere jednoznačne nevyplýva, že dojednané doplnkové služby nemali charakter služieb, ktoré musel spotrebiteľ uzavrieť, je potrebné vychádzať z toho, že išlo o náklady na doplnkové služby, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

45. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky 58,10 eur (58,10 eur + 2,99 eur poplatok za správu úveru) a počte splátok 12, celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť, predstavovala sumu 733,08 eur + 19,98 eur (3,33 % x 600 eur) = 753,06 eur. Ide teda o sumu vyššiu v porovnaní so sumou 733,08 eur, uvádzanou v zmluve o revolvingovom úvere. Ak žalobca pri výpočte RPMN nezohľadnil všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od správne uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Navyše, ako už bolo skôr konštatované, v zmluve o úvere nie je správne uvedená ani celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nepochybné, že v zmluve musí byť táto čiastka uvedená správne. Nesprávne uvedené obligatórne náležitosti zmluvy majú rovnaké dôsledky, ako by údaj nebol uvedený vôbec.

46. S nesprávne uvedenými predpokladmi použitými na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) a písm. d) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

47. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

48. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie o trovách bolo odôvodnené citáciou ustanovenia , ods. 1 a s odôvodnením, že aj napriek zastaveniu v časti konania zavinením žalobcu bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa Základných princípov nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. V prejednávanej veci predmetom konania boli viaceré samostatné nároky, a to nárok na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia s príslušenstvom. V časti uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie vzal žalobca žalobu späť a konanie súd prvej inštancie v tejto časti zastavil. Pri právach so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bol úspešný a v akom rozsahu, a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania je potrebné dodať, že v časti nároku na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov mal plný úspech žalobca a v časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovaný mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

49. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť i pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. V prípade, ak tak bez ďalšieho súd neučiní porušuje tým právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

50. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( . V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyplývajúce z ustanovenia .

51. Zároveň postupom podľa ust. súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).