Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 3, J., zastúpená advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, so sídlom Heydukova 16, Bratislava a otec - C.. E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, J., t.č. bytom Y. 5, J., o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -621, zo dňa 21.10.2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom a zročnom výživnom z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. -621, zo dňa 21.10.2020, zveril maloletého S. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 150 mesačne za obdobie od 8.6.2017 do 31.8.2020 a vo výške 200 eur mesačne od 1.9.2020, k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 8.6.2017 do 30.10.2020 vo výške 2.115 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Styk otca s maloletým neupravil a vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -56 zo dňa 11.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2016 a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S.. Zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -69, zo dňa 12.6.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2017. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -56, zo dňa 11.05.2016, (právoplatným dňa 13.06.2016), súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý S. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch s úpravou prázdninových a sviatočných období v samostatnom režime, výživné neurčil a oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V danom konaní v rámci konania vykonal rozsiahle dokazovanie, súčasťou ktorého bol aj pohovor s maloletým a pre objektívne posúdenie veci a zistenie skutočného stavu, ako aj najlepšieho záujmu maloletého, nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. Konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia sú duševne zdraví, majú rovnaké predpoklady pre výchovu maloletého a vzhľadom k tomu, že minimálne od roku 2017 sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje, znalkyňa odporúčala zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky so zachovaním čo najväčšieho rozsahu styku otca s maloletým, ktorý je v pubertálnom období a vplyv otca je pre jeho vývoj dôležitý. Pri rozhodovaní o zverení maloletého

do osobnej starostlivosti matky prihliadol na vyjadrenie maloletého, znalecké dokazovanie a ostatné dôkazy. Mal za nesporné, že minimálne od februára 2017 sa striedavá starostlivosť nerealizuje a jej ďalšia realizácia by nebola v záujme maloletého, ktorý si na prostredie u matky zvykol a je spokojný. Konštatoval, že nie je v záujme dieťaťa autoritatívnym rozhodnutím ho nútiť zotrvať v nefunkčnej starostlivosti zo strany rodičov. Prihliadol na adaptovanie maloletého v prostredí u matky, v domácnosti ktorej žije aj jeho plnoletý brat, ktorý čiastočne nahrádza maloletému funkciu mužského vzoru. Zohľadnil skutočnosť, že po dobu 3,5 roka sa maloletý s otcom riadne nestretáva, otec nezabezpečuje starostlivosť o neho, a zároveň vzal v úvahu najlepší záujem maloletého. Styk otca s maloletým, napriek odporúčaniam súdnej znalkyne, neupravil, prihliadajúc na vek maloletého (15,5 roka) a dospejúc k záveru, že maloletý vo svojom veku je sám schopný si zorganizovať prípadný kontakt s otcom a nie je vhodné ho k tomu nútiť súdnym rozhodnutím. Časti návrhu matky, ktorým žiadala len o jej určenie práva zastupovať a spravovať majetok maloletého, nevyhovel, keďže nevzhliadol žiaden dôvod na takúto zmenu. Výživné na maloletého určil otcovi vo výške 150 eur mesačne od 01.09.2020, od jeho nástupu na strednú školu vo výške 200 eur mesačne považujúc ho za primerané a zodpovedajúce príjmom oboch rodičov, výdavkom maloletého, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od výdavkov iných detí v podobnom veku. Dospel k záveru, že otec má dostatok možností a schopností dosahovať aspoň taký príjem, aby mohol riadne určené výživné platiť, keďže je v produktívnom veku, vzdelaný, ovláda cudzie jazyky a jeho povinnosťou je zamestnať sa. Vo zvyšku, v časti výživného, návrh matky zamietol vyhodnotiac určené výživné za primerané a súladné s rozhodnými kritériami. Dodal, že pri rozhodovaní vychádzal z aktuálnej situácie a z dôkazov zistených v čase rozhodnutia, neprihliadol na prebiehajúce konanie o zapretie otcovstva a mal za to, že pokiaľ nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci zapretia otcovstva, je otec naďalej v zmysle zákona považovaný za otca maloletého. Poznamenal, že konanie a správanie sa rodičov je absolútne neprijateľné a má extrémne nepriaznivý vplyv na zdravý vývoj maloletého. Apeloval na rodičov, aby v záujme svojho syna zmenili vzájomný nevraživý postoj a správali sa tak, aby boli svojim deťom príkladom, pretože ich dlhotrvajúcimi spormi nepochybne najviac trpí maloletý. Výživné na maloletého určil od podania návrhu, t.j. od 08.06.2017 a nakoľko otec v období od 08.06.2017 do 30.10.2020 neprispieval na výživu maloletého dostatočne, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 2.115 eur, ktorý mu povolil v zmysle splácať v primeraných mesačných splátkach po 100 eur zohľadňujúc jeho príjem a výdavky. Konštatoval, že v spornom období mal otec zaplatiť za 38 mesiacov výživné vo výške 150 eur, podiel za mesiac jún 2017 vo výške 115 eur a 2 mesiace po 200 eur, spolu mal zaplatiť 6.215 eur a zaplatil 4.100 eur (v roku 2017 zaplatil 7 mesiacov po 100 eur, v roku 2018 zaplatil 12 x po 100 eur, v roku 2019 zaplatil 12 x 100 eur a v roku 2020 zaplatil 10 x 100 eur). Príspevky otca, ktorými prispel na Vianoce, narodeniny a v lete, vyhodnotil ako dary a tieto zo zročného výživného neodpočítal. O trovách konania rozhodol v zmysle . 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výšky výživného a s tým súvisiaceho výroku o zročnom výživnom podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 350 eur mesačne od 08.06.2017 do 31.08.2020 a výživným vo výške 400 eur mesačne od 01.09.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky s tým, že vyčíslené zročné výživné otec zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k jej rukám. Poukázala na ustanovenie Zákona o rodine vzťahujúce sa k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Mala za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 11 uviedol jej dosahovaný príjem od roku 2017 do roku 2020 a vo vzťahu k príjmu otca uviedol, že tento bol posudzovaný dôkladne v rámci konania o určenie výživného na plnoletého S. S., vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn , v rámci ktorého konania bolo preukázané, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, v produktívnom veku, ovláda 4 cudzie jazyky, v minulosti zastával významnú manažérsku pozíciu a z jeho výpovede bolo zistené, že v januári 2020 dosahoval príjem vo výške 2.233,45 eur, vo februári 2020 - 2.480,63 eur, v marci 2020 - 1687,04 eur, v apríli 2020 -1.442,44 eur, máji 2020 - 1.036,88 eur, v júni 2020 - 858,28 eur, v júli 2020 - 769,57 eur, teda jeho priemerný príjem za uvedené obdobie činil 1.501,18 eur. Rovnako súd konštatoval, že z predložených dokladov vyplýva, že otec má uzavreté dve dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou Inštitút jazykov a vzdelávania Žilina NO a spoločnosťou J. P. s limitovaným počtom 10 hodín týždenne na dobu určitú 24 mesiacov, pričom v minulosti mal uzavreté ďalšie dohody o pracovnej činnosti. Namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal výdavkami maloletého S.a, keď odôvodnenie výšky určeného výživného v napadnutom rozsudku spočíva len vo vyslovení, že jeho výdavky sú porovnateľné s deťmi jeho veku, pričom súd neuviedol v akej výške považuje výdavky za dôvodné, ktorá skutočnosť zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti a v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na základné právo účastníka konania, ktorým je riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom toto právo je garantované nielen SR,

a , ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznila, že že právo na spravodlivý proces vyžaduje a v sebe zahŕňa právo, aby rozhodnutie súdu bolo náležite odôvodnené, jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a aby nebolo arbitrárne. Uviedla, že výdavky na maloletého priebežne počas celého konania vyčíslovala dôvodiac rastom a vývinom maloletého, keď narastajú aj jeho náklady na stravu, oblečenie a obuv. Otec počas celej doby od vydania neodkladného opatrenia, ktorým mal uloženú povinnosť platiť výživné na maloletého 100 eur mesačne, prispieval na jeho výživu len touto sumou a to aj v čase kedy jeho príjem dosahoval 1.500 až 2.480 eur mesačne. Nesúhlasila s určenou výškou výživného na maloletého od 08.06.2017 do 01.09.2020 sumou 200 eur mesačne, keď pri vyčíslení výdavkov na maloletého v roku 2017 vo výške 437,43 eur, v roku 2018 vo výške 440,63 eur a v roku 2019 vo výške 702,80 eur považovala sumu 150 eur za nedostatočnú a rovnako tak sumu 200 eur mesačne od 01.09.2020, vzhľadom na nástup maloletého na gymnázium, čo samo o sebe svedčí o zvýšených výdavkoch, ktoré predstavovali 736,75 eur. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na fakt, že pri určovaní výživného je obligatórnym zákonným hľadiskom aj osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy aj napriek tomu, že na uvedené upozorňovala. Danou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal, napadnutý rozsudok ani v tomto smere neodôvodnil dostatočne, čim porušil jej právo na spravodlivý proces. Zdôraznila, že napriek osobnej starostlivosti o S., nielenže jej nezostávajú žiadne peniaze, ktoré si musí požičiavať od svojej matky dôchodkyne z nasporeného dôchodku a tieto bude musieť vrátiť. Percentuálne vyčíslila podiel príspevku otca na maloletého za celé obdobie od podania návrhu. Namietala, že súd nemôže porovnávať situáciu otca a matky, ktorá jediná zabezpečuje osobnú a finančnú starostlivosť o obe deti, maloletého S. a dospelého syna S.. Zdôraznila, že otec sa o S. vôbec nestará, od februára 2017 na neho neplatil výživné, ani sa s ním nestretával. Do rozhodnutia súdu vo veci samej prispieval na výživu S. len na základe neodkladného opatrenia sumou 100 eur mesačne. Poukázala na to, že jej príjem v porovnaní s príjmom otca je rovnaký alebo nižší, pričom nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, na ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadať. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 11 sa výslovne odvoláva na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č. k. , týkajúce sa výživného na plnoletého syna S. S., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k . V odvolaní podrobne citovala znenie tohto rozhodnutia a poukázala na to, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou vyššou, napriek jeho zdravotným problémom, keď dosahoval čistý mesačný príjem od 1.500 do 2.480 eur, pričom citované rozhodnutie uvedenú skutočnosť potvrdzuje. Namietala, že súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal, tiež sa nezaoberal výkonom práce otca, ktorý v minulosti zastával významnú manažérsku pozíciu, vzdaním sa jeho postavenia konateľa v obchodných spoločnostiach, bezodplatným výkonom konateľa s prevodom akcií na tretiu osobu za cenu 27 eur s tým, že akcie boli v menovitej hodnote 1.000 eur za akciu, čím mohol získať väčší majetkový prospech. Mala za to, že zárobkové pomery, možnosti a schopnosti otca umožňujú, aby maloletému platil výživné v ňou navrhovanej výške, keďže S. nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov. K argumentom otca o jeho povinnosti zaplatiť zaostalé výživné uviedla že podľa jej názoru, nie je dôvodné prihliadať pri určení výživného na otcom vzniknuté dlhy, do ktorej situácie sa dostal sám. Za zavádzajúce považovala tvrdenia otca prezentované na pojednávaní dňa 21.10.2020, že ak by mal finančné prostriedky, deťom by poskytol oveľa viac, pretože v čase, kedy zarábal mesačne 1.500 eur neprispel ani jednému zo synom vyšším výživným a opakovane tvrdil, že nemá peniaze, pretože musí vrátiť požičané peniaze, napriek tomu, že všetky jeho dlhy budú riešené v konkurze. Uviedla, že dňa 16.05.2018 bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I konkurz na majetok dlžníka E. S. a oddlžením sa pohľadávky stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, to však neplatí vo vzťahu k výživnému. Mala za to, že súd pri určovaní výšky výživného má prihliadať najmä na schopnosti rodičov a na ich faktické príjmy, ako aj objektívne možnosti, s ohľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Poukázala na možnosti na strane otca, jeho dosiahnuté vzdelanie, jazykové znalosti, skúsenosti z manažérskych pozícií, pracovné možnosti v rámci Bratislavy kde žije, na majetkové pomery otca, ktorý je zatiaľ podielovým spoluvlastníkom bytu č. 6 na Y. ulici č. 5 v J. a zdôraznila, že zákonnou povinnosťou otca je vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a zabezpečiť výživu svojich maloletých detí, ktorá je prednostnou pohľadávkou. 4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podaním zo dňa 12.03.2021 (doručeným súdu prvej inštancie a následne postúpeným odvolaciemu súdu) a zo dňa 7.9.2021 poukázal na to, že na súde prvej inštancie podal návrh na zníženie výživného na plnoletého S. S. a návrh na zníženie výživného na maloletého S. z dôvodu zmeny jeho pomerov v súvislosti so znížením príjmu, pričom v návrhoch popisuje svoju finančnú,

pracovnú i zdravotnú situáciu s oznámením, že sa nachádza v hmotnej núdzi. Súčasťou jeho podaní sú doklady o výkone jeho práce, vzdaní sa funkcie konateľa, jeho zdravotnom stave, o konkurznom konaní, o jeho pomeroch, splátkach pôžičiek, o prebiehajúcich trestných konaniach. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a ods. 1 (ďalej ), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku zrušiť. 7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8. Podľa v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie , tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté. 9. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkami matky uvedenými v podanom odvolaní súvisiacimi s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa. 10. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 11. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh na zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, svoje rozhodnutie v časti o určení výživného na maloletého dostatočne neodôvodnil, čím sa stalo nepreskúmateľným. Z obsahu súdneho rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s nákladmi na odôvodnené potreby maloletého, s príjmami a pomermi oboch rodičov, keď uviedol len veľmi všeobecne a stručne dôvody svojho rozhodnutia, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé akú výšku nákladov na maloletého mal súd preukázanú. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (ust. ). Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných aj nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi ne patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace splnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrývať vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch budú podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých kritérií, t.j. zárobkových schopností a možností rodičov, ich majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu ich iných vyživovacích povinností, plnenia si osobnej vyživovacej povinnosti o dieťa aj osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je členom, plnenia aj iným spôsobom, t.j. vecnými plneniami. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. 12. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle a udáva, že neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

13. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a odvolaniu matky vyhovel. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o výživnom na maloleté dieťa a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle , tzn. vyhodnotiť a ustáliť mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a príspevky otca na maloletého s prihliadnutím aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, posúdiť príjmy, pomery, výdavky, majetkové pomery rodičov a aktivity otca súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti (vrátane vzdania sa pozície konateľa v obchodnej spoločnosti), uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zároveň doplniť dokazovanie o doloženie dokladov o nákladoch maloletého súvisiacich s jeho mimoškolskou činnosťou (za účelom preukázania nákladov maloletého na plávanie, návštevu krúžku anglického a nemeckého jazyka), doložiť príjem matky za obdobie od júla 2020, jej náklady na bývanie (z ktorých podiel pripadá aj na maloleté dieťa), doklady o podnikateľských aktivitách otca (listiny preukazujúce jeho účasť v obchodných spoločnostiach - spoločník, konateľ), o príjme otca a príjme obchodných spoločností, ktorých bol konateľom a spoločníkom za jednotlivé roky od podania návrhu vrátane príjmu z dohôd o pracovnej činnosti a vyplatených odmien konateľa v obchodných spoločnostiach, ktorých bol otec konateľom a vyplatených iných príjmov spoločníka, doplniť doklady o majetkových pomeroch otca, a ku dňu vyhlásenia rozsudku aktualizovať doklady o nákladoch na maloletého súvisiace aj so zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti, doklady o príjmoch a pomeroch rodičov a posúdiť a vyhodnotiť ich aj v súvislosti s dôkazmi predloženými v rámci celého, t.j aj odvolacieho konania. Vzhľadom na zrušenie výroku o výživnom, bude potrebné znovu rozhodnúť aj o na neho nadväzujúci výrok o zročnom výživnom.

14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a zročnom výživnom zrušil podľa ustanovenia , vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, ktoré pochybenie nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Podľa odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil riadne v súlade s ust. so zameraním sa na určenie výživného na maloleté dieťa. 15. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).