Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom A. XX, I. - A. S. A., proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S. XX/X, Y., o zaplatenie 1.439,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -131 z 22. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.439,98 eur s príslušenstvom titulom úhrady spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd vec právne posúdil v zmysle ust. , o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že označený žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v prejednávanej veci. Vychádzal zo zistenia, že pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, uzatvorila ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 22.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému finančné prostriedky v sume 1.500,- eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný si povinnosť riadne a včas uhrádzať dohodnuté splátky úveru v zmysle predmetnej zmluvy neplnil, preto uvedená spoločnosť pristúpila k okamžitému zosplatneniu úveru, čo žalovanému oznámila listom z 19.08.2017. Okresný súd však tieto tvrdenia nepovažoval za preukázané, pretože mu zo strany žalobcu nebol predložený žiadny dôkaz, že skutočne bol žalovanému označený list právneho predchodcu žalobcu doručený. Okresný súd mal preukázané, že na základe Projektu rozdelenia zlúčením z 11.12.2017 práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy prevzala K. V. I., a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava - Ružinov, ktorá v prejednávanej veci podala žalobu na okresný súd 02.04.2020, ani ona však nepreukázala, že doručovala žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky. Okresný súd konštatoval, že nemal preukázané splnenie zákonných podmienok zosplatnenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v čase, keď došlo k jej postúpeniu z pôvodného žalobcu banky na aktuálneho žalobcu, potom v zmysle nemohol pôvodný žalobca, K. V. I., platne postúpiť pohľadávku voči žalovanému na aktuálneho žalobcu, pre ktorú skutočnosť žalobu zamietol. Podľa , (ďalej „“) žalovanému ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že za účelom preukázania aktívnej vecnej legitimácie súdu predložil výzvu svojho právneho predchodcu zo dňa 25.06.2017, ktorou preukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ktorú si uplatňuje voči žalovanému, a to v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Právny predchodca túto výzvu zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, ktorú skutočnosť preukazuje predloženou doručenkou. Zákon o bankách neuvádza, akú formu má mať výzva banky pred postúpením, uvádza len obsahové náležitosti výzvy. Každý právny úkon sa však vykladá podľa svojho obsahu. Zo znenia zákonného ustanovenia, na ktoré poukazoval okresný súd vyplýva, že banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že a/ klient bol písomne vyzvaný na zaplatenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorého zaplatením je v omeškaní a že jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uviedol, že v spore preukázal, že jeho právny predchodca 25.06.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku titulom omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých neplnenie vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Následne k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, došlo riadne a platne, čím je daná jeho aktívna legitimácia. Naviac žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 19.08.2017, nedoručenie uvedenej listiny zo spisu nevyplýva. Žalovaný ostal pasívny, jej doručenie nepoprel, preto sa táto tvrdená skutočnosť považuje v zmysle za nespornú. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že predžalobnou upomienkou s vyhlásením splatnosti úveru nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, žalovanému bola riadne doručovaná žaloba o zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá je fakticky svojim obsahom výzvou banky na plnenie. Žaloba spolu s platobným rozkazom bola žalovanému preukázateľne doručovaná do jeho dispozičnej sféry dňa 15.05.2020 a vrátila sa ako neprevzatá v odbernej lehote súdu dňa 10.06.2020. Pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha v spore, mu bola postúpená dňa 25.09.2020, teda až po písomnej výzve banky žalovanému na zaplatenie bankovej pohľadávky a uplynutí 90- dňového omeškania so zaplatením dlhu, čím boli naplnené zákonné podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle Zákona o bankách.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu v podanom odvolaní a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

6. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Žalobca nenamietal, že pri posúdení veci okresný súd aplikoval nesprávny právny predpis, a to ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nezaoberal sa ani (ne)správnosťou interpretácie uvedeného zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca namietal správnosť skutkových záverov, na základe ktorých následne okresný súd konštatoval nepreukázanie naplnenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky (ktorej úhrady sa žalobca voči žalovanému domáha) z právneho predchodcu žalobcu (banky) na osobu žalobcu.

8. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať a to, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka zo spotrebiteľského úveru).

Zároveň ďalšími zo Zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . V prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta Zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom, v tomto prípade so Zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle .

9. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd svoj zamietajúci rozsudok odôvodnil jednak tým, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy zo strany jeho právneho predchodcu - banky žalovanému, ktorou by vyzýval žalovaného na úhradu pohľadávky ako aj tým, že nepreukázal, že došlo k zosplatneniu pohľadávky pred jej postúpením.

10. Odvolateľ v tomto prípade opomenul skutočnosť, že pôvodný spotrebiteľský záväzkový vzťah existoval medzi nebankovým subjektom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.03.2016. Táto spoločnosť zanikla a všetky jej práva a povinnosti prešli na základe Projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 na Všeobecnú úverovú banku, ktorá v prejednávanej veci podala žalobu voči žalovanému. Okresný súd zistil, že pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding vyzvala žalovaného na zaplatenie nedoplatku vo výške 126,84 eur, ktorú listinu žalovaný aj skutočne prevzal 29.06.2017. Následné doručenie oznámenia o predčasnej splatnosti celého dlhu pre nezaplatenie uvedenej sumy, na úhradu ktorej bol žalovaný vyzvaný spoločnosťou Consumer Finance Holding však už nepovažoval za preukázané. Potom, síce na Všeobecnú úverovú banku, ako na univerzálneho právneho nástupcu spoločnosti Consumer Finance Holding prešli všetky práva a povinnosti zo zmluvy o úvere z 22.03.2016, ktorú táto spoločnosť uzatvorila so žalovaným, avšak nebolo preukázané, že v čase prechodu pôvodná spoločnosť mala právo od žalovaného žiadať úhradu poskytnutého úveru v celej výške, t.j. že došlo k jeho zosplatneniu. Inak povedané, K. V. I. mala nárok na úhradu jednotlivých splátok úveru, v dohodnutom termíne splatnosti. Odvolací súd sa tak stotožňuje zo záverom okresného súdu, že pokiaľ sa veriteľom z predmetnej zmluvy o úvere stala banka ( na základe univerzálnej sukcesie), táto v prípade, že chcela postúpiť pohľadávku, na tretiu osobu, nebankový subjekt, bola povinná postupovať v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čo v konaní preukázané nebolo. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie celého dlhu v oznámení jeho právneho predchodcu spoločnosti Consumer Finance Holding o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 19.08.2017, ktorej nedoručenie nerozporoval. Žalobca však mal povinnosť uviesť také skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné podradiť pod ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a to, že pôvodný žalobca - banka vyzvala žalovaného na úhradu jeho peňažného záväzku, kedy k takejto výzve došlo, že v čase postúpenia predmetnej pohľadávky z banky na súčasného žalobcu uplynula lehota daná týmto ustanovením na úhradu peňažného záväzku dlžníka banke, po márnom uplynutí ktorej bola banka oprávnená postúpiť pohľadávku na súčasného žalobcu. Právny predchodca žalobcu K. V. I. sa v žalobe zamerala na tvrdenia o predčasnom zosplatnení úveru pôvodným veriteľom spoločnosťou Consumer Finance Holding, v tejto súvislosti aj poukazovala na list zo dňa 19.08. 2017, ktorým táto spoločnosť oznámila žalovanému, že došlo k zosplatneniu úveru. Uvedené tvrdenia sa netýkajú naplnenia zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre následné postúpenie tejto pohľadávky z banky na žalobcu.

11. Čo sa týka námietky žalobcu, že zákonné podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky boli splnené tým, že pred postúpením bola žaloba doručená žalovanému a žalovaný tak bol vlastne pôvodným žalobcom K. V. I. riadne podľa Zákona o bankách vyzvaný na úhradu v žalobe uplatnenej pohľadávky, ktorá bola následne postúpená na jeho osobu, tak ani uvedenú námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, a to minimálne z časového hľadiska. Pôvodný žalobca, K. V. I., uzatvoril s aktuálnym žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 25.09.2020, t. j. pred týmto dátumom mala banka vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžného úveru v zmysle od. 8 Zákona o bankách. Žaloba bola doručená žalobcovi v zmysle fikciou - výveskou na úradnej tabuli súdu dňa 27.10.2020 (č.l. 55 spisu), t. j. až po postúpení pohľadávky, teda ani v prípade, že by odvolací súd doručenie žaloby považoval za výzvu na úhradu pohľadávky podľa Zákona o bankách, nebola žaloba doručená žalovanému v čase pred postúpením pohľadávky.

12. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny a v celom rozsahu potvrdil.

13. Potvrdil aj odvolaním priamo nenapadnutý, ale od odvolania závislý výrok o trovách konania. Rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, v ktorom odvolateľ (žalobca) nebol úspešný, preto vznikol v zmysle žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však odvolací súd vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaného nezistil, a preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )