Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3C-13-2024.pdf
PDF · 125.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/13/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcov: 1a/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, 1b/ D. E., F. B., nar. X.X.XXXX, G. XXX/XX, H. I. D. (žalobcovia 1a/ a 1b/ ako právni nástupcovia po žalobkyni J. B., F. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX A. C. XXX, zomr. XX.X.XXXX), zast.: JUDr. Ľudmila Kvašňovská, advokátka, Kukučínova 2839, 022 01 Čadca, IČO: 40 139 972, proti žalovaným: 1/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. C. XXX, 2/ B. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XXX, 3/ N. B., na neznámom mieste, 4/ O. B., na neznámom mieste, 5/ L. B., na neznámom mieste, 6/ E. B., na neznámom mieste, žalovaní v rade 3/ až 6/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Určuje, že nehnuteľnosti CKN 375 – orná pôda o výmere 332 m2, CKN 376 – trvalý trávnatý porast o výmere 76 m2, CKN 386 – orná pôda o výmere 792 m2, CKN 387 – trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, CKN 397 – trvalý trávnatý porast o výmere 561 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 206/2023 P. Q. K. zo dňa 5.1.2024, overeným Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor pod číslom XX/XXXX dňa 25.1.2024, identické s časťou nehnuteľností zapísaných na LV XXXX katastrálneho územia A. C. ako parcely EKN 6668/1 – orná pôda o výmere 860 m2, EKN 6674 – orná pôda o výmere 1141 m2, EKN 6681 – orná pôda o výmere 427 m2, patria do dedičstva po J. B., F. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, A. C. XXX, občianky SR v podiele 1/1.
II. Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP súd bol viazaný nasledovným predmetom sporu a nasledovným základom, titulom uplatneného nároku (dokazovanie súd vykonával len k predmetu sporu, dokazovanie mimo predmet sporu bolo právne irelevantné, nehospodárne, nadbytočné, také dokazovanie súd nepripustil): Predmetom sporu, ktorým súd bol viazaný bolo určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam CKN 375 – orná pôda o výmere 332 m2, CKN 376 – trvalý trávnatý porast o výmere 76 m2, CKN 386 – orná pôda o výmere 792 m2, CKN 387 – trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, CKN 397 – trvalý trávnatý porast o výmere 561 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 206/2023 P. Q. K. zo dňa 5.1.2024, overeným Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor pod číslom 25/2024 dňa 25.1.2024, identické s časťou nehnuteľností zapísaných na LV XXXX katastrálneho územia A. C. ako parcely EKN 6668/1 – orná pôda o výmere 860 m2, EKN 6674 – orná pôda o výmere 1141 m2, EKN 6681 – orná pôda o výmere 427 m2. Základom uplatneného nároku, ktorým bol taktiež súd viazaný podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP bola reálna deľba do roku 1950 v prospech právnych predchodcov žalobkyne a žalobkyne ako pozemnoknižných spoluvlastníkov a následné dedenie na základe dedičských rozhodnutí.
2. Žalovaná 1/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XXX na č. l. 40 spisu uviedla, že súhlasí so žalobou o určenie vlastníckeho práva žalobkyne a žiada súd, aby ju nepredvolával na pojednávania, neupovedomoval o pojednávaní a konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
3. Žalovaná 2/ B. M. N., nar. XX.X.XXXX, A. C. XXX sa k žalobe nevyjadrila.
4. SPF, zástupca neznámych žalovaných 3/, 4/, 5/, 6/, na pojednávaní dňa 14.5.2024 uviedol, že so žalobou, reálnou deľbou v minulosti súhlasí, ako aj s tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností.
5. Z celkového počtu 7 spoluvlastníkov tak so žalobou súhlasili 7 spoluvlastníci (vrátane žalobkyne). Súhlas sa vzťahoval aj na skutkové tvrdenia, teda súhlas s reálnou deľbou v minulosti ako nadobúdacím titulom sporných nehnuteľností. Súhlas sa týka pozemnoknižných spoluvlastníkov, ktorí v dávnej minulosti reálnu deľbu realizovali a ich právni nástupcovia, žalovaní reálnu deľbu a vznik vlastníckeho práva žalobkyne nespochybňovali.
6. Neznámi žalovaní 3/ až 6/, zastúpení SPF, s určením vlastníckeho práva do dedičstva po zomrelej B. J., F. K., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XXX, zomrelej XX.X.XXXX, súhlasili. Z vykonaných dôkazov tvoriacich súčasť spisu súd mal preukázané, že nie je možné zidentifikovať neznámych vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia A. C.. Z toho dôvodu, že osoby nie je možné zidentifikovať podľa dátumov narodení, úmrtí, čísla domu, nie je možné uvedené osoby lustrovať a pre viac menovcov v obci jednoznačne uviesť, identifikovať, stotožniť tieto osoby s evidenčným stavom matriky a konštatovať, či žili v obci alebo v obci nežili, či tam zomreli a majú právnych nástupcov alebo nemajú právnych nástupcov. Nebol dôvod pre zamietnutie žaloby pre nedostatočný okruh strán konania podľa § 78 ods. 1, 2 CSP. Súd teda vychádzal zo záveru, že sporné nehnuteľnosti CKN vytvorené geometrickým plánom sú identické s parcelami EKN 6668/1, 6674, 6681 zapísanými na LV XXXX katastrálneho územia A. C. a vychádzal zo záveru, že v žalobe a v uznesení o pokračovaní v konaní sú uvedení všetci spoluvlastníci, ktorí sú uvedení na LV XXXX, katastrálne územie A. C., resp. ich právni nástupcovia, vrátane neznámych spoluvlastníkov zastúpených SPF. Medzi záväzné zápisy podľa § 70 ods. 1 a § 7 katastrálneho zákona je aj zápis vlastníka alebo spoluvlastníka na LV, vrátane zápisu neznámeho spoluvlastníka zastúpeného SPF. Tieto zápisy podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú záväzné, kým nie je preukázaný opak. Je teda záväzný aj zápis neznámeho spoluvlastníka na LV, kým nie je preukázaný opak. Opak možno preukázať len postupom podľa § 192 CSP, teda spôsobom, ktorým zákonným spôsobom možno vyvrátiť zákonnú domnienku podľa § 70 ods. 1 a § 7 katastrálneho zákona. Povinnosť vyvrátiť zákonnú domnienku zápisu nemá súd, ale ten, kto namietne zákonnú domnienku zápisu. Ku dňu rozhodovania podľa § 217 ods. 1 CSP ani jedna strana konania nepredložila dôkaz (nielen tvrdenie), ktorým by vyvrátila zákonnú domnienku zápisu neznámych spoluvlastníkov na LV. Súd preto zo zákonnej domnienky zápisu spoluvlastníckeho práva neznámych žalovaných zastúpených SPF ku dňu rozhodovania vychádzal, pretože zákonná domnienka nikým nebola vyvrátená. Okruh strán konania ku dňu rozhodovania bol správny. Ktorákoľvek strana konania, aj zástupca SPF mali možnosť požiadať za poplatok podľa Sadzobníka súdnych poplatkov o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov bývalých Štátnych notárstiev, položka 24a ako príloha zákona o súdnych poplatkoch, pokiaľ tvrdia, že existujú právni nástupcovia neznámych žalovaných a že okruh strán konania nie je úplný. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť majú strany konania, nie súd, preto nie je právne relevantné povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť prenášať na súd. Vyplýva to aj z ust. § 132 ods. 3 CSP. Súd nemá právo ani povinnosť vykonávať iné dôkazy, než sú uvedené v § 185 ods. 1, 2, 3 CSP. Preto súd vychádzal zo záveru, že okruh strán konania ku dňu rozhodovania súdu je úplný, a to vrátane okruhu neznámych žalovaných zapísaných na LV. Nebol dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatočný okruh strán konania podľa § 78 ods. 2 CSP. Je nevyhnutné uviesť, že aktívna a pasívna legitimácia je otázka hmotného práva a je povinnosťou žalobcu označiť, kto je v spore aktívne a kto je v spore pasívne legitimovaní. Je povinnosťou žalobcu aktualizovať rozsah aktívne a pasívne legitimovaných subjektov v nadväznosti na aktuálny LV v prípade, že dôjde k zmene spoluvlastníkov na LV, a to procesným návrhom na zmenu strán konania podľa § 80 CSP alebo návrhom na pristúpenie strán konania. Povinnosť súdu sa vzťahuje len na prípady podľa § 63 CSP, keď strana konania, ktorá žalobcom bola riadne v žalobe označená, zomrie počas konania. Vtedy súd pokračuje v konaní s právnymi nástupcami zomrelej strany konania tak, ako to súd urobil v uznesení o pokračovaní v konaní. Toto uznesenie súd doručil všetkým stranám konania. Tak isto súd zastavil konanie podľa § 61 a § 161 CSP voči ďalším mŕtvym v žalobe označeným stranám konania a podľa §
63 CSP pokračoval v konaní s ich právnym nástupcami (taká povinnosť súdu sa však nevzťahuje na tie strany konania, ktoré v žalobe vôbec nie sú označené a netvorili nerozlučný okruh strán konania, čo v tomto konaní zistené nebolo - § 78 ods. 1, 2, § 60, § 61, § 63, § 161 CSP, § 7 a § 70 katastrálneho zákona v nadväznosti na § 192 CSP, rozhodnutie NS SR 2Cdo/89/1997 zo dňa 26.6.1998, § 80, § 79, § 65 CSP).
7. Je zrejmé z identifikácie v geometrickom pláne č. 206/2023 zo dňa 5.1.2024 P. Q. K., Geodetické práce, Komenského 135, 022 01 Čadca, IČO: 34 928 961, že sporné nehnuteľnosti CKN vytvorené geometrickým plánom sú identické s časťou nehnuteľností EKN 6668/1 – orná pôda o výmere 860 m2, EKN 6674 – orná pôda o výmere 1141 m2, EKN 6681 – orná pôda o výmere 427 m2 zapísaných na LV XXXX katastrálneho územia A. C.. Z toho mal súd preukázané, že parcely EKN 6668/1, 6674, 6681 boli pred zápisom parciel EKN na LV č. XXXX katastrálneho územia A. C. parcelami PKN rovnakých čísel 6668/1, 6674, 6681 zapísanými v pozemkovej knihe v pozemnoknižných vložkách na tých istých pozemnoknižných spoluvlastníkov a v rovnakých ideálnych spoluvlastníckych podieloch ako je tomu aj po zápise parciel EKN na LV XXXX, katastrálne územie A. C.. Tým mal súd preukázané, že pozemnoknižní spoluvlastníci boli v pozemnoknižnej vložke zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, napriek tomu, že minimálne od roku 1950 užívali už nehnuteľnosti na základe skutočnej deľby a držby. Reálne rozdelené nehnuteľnosti mali pozemnoknižní spoluvlastníci v skutočnej držbe minimálne od roku 1950 do vzniku evidencie nehnuteľností (EN), teda do roku 1964. 1964 – 1950 = 14 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že od zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou a držbou do zamapovania reálne vydelených a užívaných nehnuteľností ubehla doba minimálne 14 rokov nerušeného užívania reálne vydelených nehnuteľností, ohraničených prírodnými hranicami, medzami. V čase vzniku evidencie nehnuteľností boli takto reálne vydelené, nerušene užívané nehnuteľnosti zamapované mapami EN pred THM. Mapy EN pred THM preukazujú, že pozemnoknižné parcely ako celok boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov a zamapované mapami EN pred THM. Došlo teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k celku = k celým pozemnoknižným parcelám a nielen k časti celku reálnou deľbou, zámenami do roku 1950, ideálne spoluvlastníctvo neexistovalo, bolo zrušené a vyporiadané faktickou deľbou. Len vo formálnej rovine naďalej boli evidované ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine od roku 1950 bol každý zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom časti pozemnoknižných parciel s rovnakými ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi a s rovnakými spoluvlastníkmi, preto reálna deľba sa netýkala len pozemnoknižnej parcely PKN, ale všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných v rovnakej pozemnoknižnej vložke, v rovnakých podieloch na totožný okruh spoluvlastníkov. Z evidenčných listov právnych predchodcov žalobcu tak vyplýva, že majú evidované parcely EN pred THM, ktoré sú identické s novovytvorenými nehnuteľnosťami vytvorenými geometrickým plánom čo do hraníc, uhlov, výmery a zároveň sú identické s časťami pozemnoknižných parciel, z ktorých boli vytvorené reálnou deľbou v prírode (aktuálne parcely EKN).
8. V nadväznosti na § 206 CSP a odborné vyjadrenie geodetky P. Q. K. v geometrickom pláne č. 206/2023 zo dňa 5.1.2024 (č. l. 16 rub spisu) a v nadväznosti na pripojený evidenčný list č. 149 B. R., vdovy, číslo 316 na č. l. 18 spisu a súpis parciel na tomto evidenčnom liste mal súd preukázaný odborný záver, že novovytvoreným parcelám CKN podľa uvedeného geometrického plánu zodpovedajú parcely EN pred THM podľa evidenčného listu č. 149 právnej predchodkyne žalobkyne R. B., číslo 316 v celom rozsahu: CKN 375 – orná pôda o výmere 332 m2, CKN 376 – trvalý trávnatý porast o výmere 76 m2, spolu 408 m2, sú identické podľa odborného vyjadrenia geodetky s parcelou EN pred THM 10441 o výmere 404 m2 (rozdiel vo výmere v prospech parciel CKN, teda v prospech žalobkyne). CKN 386 – orná pôda o výmere 792 m2, CKN 387 – trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, spolu 1120 m2, sú identické podľa odborného vyjadrenia geodetky s parcelami EN pred THM 10436 o výmere 151 m2 a EN pred THM 10437 o výmere 808 m2, spolu o výmere 959 m2, ktoré sú zapísané na evidenčnom liste č. 149 na B. R. (č. l. 18). Výmera je v porovnaní parciel CKN a EKN väčšia o 161 m2 v prospech parciel CKN, teda v prospech žalobkyne. CKN 397 – trvalý trávnatý porast o výmere 561 m2 je identická podľa odborného vyjadrenia geodetky s parcelou EN pred THM 10427 o výmere 505 m2 zapísanou na evidenčnom liste 149 v prospech B. R. č. XXX (č. l. 18). V porovnaní parcely CKN a parcely EN pred THM ide o rozdiel vo výmere 56 m2 v prospech parcely CKN, teda v prospech žalobkyne.
Uvedeným mal súd preukázané, že medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, medzi ktorých patrili aj právni predchodcovia žalobkyne a žalobkyňa došlo k reálnej deľbe do roku 1950 a B. R., vdove, číslo domu XXX boli na evidenčný list č. 149 reálne vydelené a zapísané parcely EN pred THM identické s parcelami CKN vytvorenými geometrickým plánom. Súd tak dospel k záveru, že vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam zamapovaným mapami EN pred THM a zapísanými na evidenčný list č. 149 v stave EN pred THM získala B. R., vdova, 316, Stará Bystrica v podiele 1/1 titulom reálnej deľby podľa rozhodnutia 911/32 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka „iná skutočnosť“. Tým mal súd zároveň preukázané, že aj keď došlo k reálnej deľbe, vo formálnej rovine naďalej dochádzalo k prevodom a prechodom vlastníckeho práv v ideálnych spoluvlastníckych podieloch (v rámci pozemkovej knihy, v rámci evidencie nehnuteľností, v rámci katastra nehnuteľností, v dedičských konaniach a iných prevodoch). Na evidenčnom liste č. 149 (č. l. 18) je uvedená B. R., vdova, A. C. H. XXX na nehnuteľnosti EN pred THM 10427 o výmere 505 m2, 10436 o výmere 151 m2, 10437 o výmere 808 m2, 12441 o výmere 404 m2 a 10450 o výmere 27 m2. Reálna deľba vyplýva nielen z uvedeného evidenčného listu, z pozemnoknižných vložiek a máp EN pred THM, ktorými reálna deľba bola zamapovaná, ale je tu deklarované aj v samotnom dedičskom rozhodnutí 2D/1032/85 zo dňa 28.10.1985 (č. l. 76) po R. B., F. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy A. C. H. XXX, kde priamo v dedičskom rozhodnutí je uvedené nielen číslo pozemnoknižnej parcely, ktorá bola predmetom dedenia, ale aj zodpovedajú číslo EN pred THM, teda reálne vydelená parcela do roku 1950, neskôr zamapovaná mapami EN pred THM, ktorá bola vydelená na evidenčný list R. B.. Je zrejmé, že sporné parcely CKN, ktoré tvoria predmet sporu sú identické s parcelami EKN č. 6668/1, 6674, 6681, ktoré zodpovedali parcelám PKN a tieto, vrátane parciel EN pred THM sú prejednané v tomto dedičskom rozhodnutí. Na základe dedičskej dohody dedičstvo získal F. B., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XXX. Z dedičského rozhodnutia po F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (č. l. 8) 9D/53/2005 zo dňa 3.4.2006 vyplýva, že po ňom dedila manželka J. B., F. K., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XXX, pôvodná žalobkyňa (dedila sporné nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu). Z tohto dedičského rozhodnutia vyplýva, že jej deti D. E., F. B., nar. X.X.XXXX, Čadca, U D., G. XXX/XX, A. B., nar. X.XX.XXXX, A. C. XXX, ktorí po smrti pôvodnej žalobkyne J. B., F. K. dňa XX.X.XXXX (úmrtný list č. l. 54) za ich súhlasu (č. l. 55, 56) sa stali namiesto pôvodnej žalobkyne žalobcami, a to na základe uznesenia č. k. 3C/13/2024-64 zo dňa 10.4.2024, ktorým bola pripustená zmena žaloby tak, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po mŕtvej žalobkyni, teda že zosnulá žalobkyňa bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1/1 a na základe uznesenia č. k. 3C/13/2024-66 zo dňa 10.4.2024, ktorým bolo zastavené konanie voči žalobkyni J. B., F. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a so súhlasom právnych nástupcov zomrelej žalobkyne súd ďalej pokračoval v konaní s právnymi nástupcami zomrelej žalobkyne žalobcom 1a/ B. A., nar. X.XX.XXXX, A. C. XXX, žalobkyňou 1b/ E. D., F. B., nar. X.X.XXXX, G. XXX/XX, H., U Hluška na základe § 63 ods. 1, 2, 3 CSP. Aj keď dedenie prebiehalo v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, súd mal ustálené, že v hmotnoprávnej rovine do roku 1950 došlo k reálnej deľbe, a preto právni nástupcovia už dedili reálne vydelené nehnuteľnosti, aj keď vo formálnej rovine sú uvedené ideálne spoluvlastnícke podiely. Túto deľbu každý dlhodobo rešpektoval. Nikto zo strán konania si v hmotnoprávnej rovine (nie vo formálnej rovine) nerobil nároky až do rozhodnutia súdu a netvrdil, že k tejto deľbe nedošlo, že nedošlo k deľbe v prospech právnych predchodcov žalobkyne a v prospech žalobkyne, resp. netvrdil, že sporné nehnuteľnosti nie sú tie, ktoré boli vydelené právne predchodkyni žalobkyne a žalobkyni.
9. Žalovaní, ktorí sa vyjadrili na pojednávaní, resp. písomne, výslovne žiadali, aby ich súd nevolal na ďalšie pojednávanie. Súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. S poukazom na skutočnosť, že súd nemá nad mieru primeranú pomerom zaťažovať súdnymi spormi účastníkov a svedkov, ktorých sa bezprostredne konanie netýka (§ 100 ods. 1 CSP), v nadväznosti na § 177 ods. 2 písm. b) CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných, ktorí už boli vypočutí, ktorí sa písomne vyjadrili k veci a v neprítomnosti žalovaných, ktorí boli riadne predvolaní, ani sa nevyjadrili, ani sa neospravedlnili, ani sa nedostavili na pojednávanie. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.7.1992 sp. zn. 1 Cdo/28/1992 a judikát RC 40/1993, podľa ktorého sa nemôže domáhať procesného porušenia – odňatia možnosti konať pred súdom iný účastník konania (strana konania) než ten, ktorého sa táto okolnosť dotýka (súd poukazuje aj na § 45 Spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy, článok 17 základných princípov CSP).
10. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú
na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).
11. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.
12. Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 228 ods. 1 CSP). Preto aj keď rozhodnutie 911/1932 bolo vydané na základe znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia 911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť. Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý môže subsumovať pod rozhodnutie 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Ktoré dôkazy súd vykoná, rozhodne súd. Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa § 132 ods. 1 CSP strany konania sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú strany konania, ale len za splnenia zákonnej podmienky podľa § 185 ods. 2, 3 CSP. Ide o možnosť, teda právo a nie povinnosť súdu. Uvedené ustanovenia zákona nenahrádzajú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobcov (§ 132 ods. 1, 2, 3 CSP) a ostatných strán konania.
13. Podľa § 186 ods. 2 CSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
14. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
15. Podľa § 206, § 207 ods. 1, 2 CSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov na návrh strany konania znalca.
16. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
17. Súd založil svoj záver na zhodnom tvrdení strán konania. Týmto dôkazom spolu s ďalšími dôkazmi (odborné vyjadrenie svedka – geodeta podľa § 206 CSP, listinné dôkazy) mal súd dostatočne preukázanú deľbu celých pozemnoknižných parciel v prírode.
18. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
19. V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k pozemnoknižnej parcele. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov – žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN (EN pred THM) jednotlivo. Z toho logicky vyplýva, že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN, ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN čo do výmery menšou parcelou ako bola pôvodná pozemnoknižná parcela (a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci budú vybavovať vlastnícke právo k reálne
vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, treba posúdiť z hľadiska celej pozemnoknižnej parcely, ku ktorej sa podiely jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali, a to ku dňu zrušenia a vyporiadania reálnou deľbou.
20. V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu podľa § 217 ods. 1 CSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcelám EKN (predtým PKN) alebo tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN a teda či v dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva na parcelu EKN, z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne.
21. Parcely EKN boli na list vlastníctva zapísané na základe výsledkov ROEPu. K tvrdenému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti (do roku 1950), dávno pred vznikom parciel EKN a pred ich zápisom na LV. V tomto konaní je preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo do roku 1950. V tom čase neexistovali parcely EKN vytvorené ROEPom, ale parcely PKN zapísané v pozemkovej knihe. Súd bol povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov, ktoré platili ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode, približne do roku 1950, namiesto parciel EKN existovali pozemnoknižné parcely. Nielen z výpovede žalovaných mal súd preukázané, že pozemnoknižné parcely boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov, ale takýto záver mal súd preukázaný aj porovnaním pozemnoknižnej mapy s mapou EN pred THM. Z porovnania vyplýva, že mapa EN pred THM zamapovala reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely v prírode podľa prírodných hraníc – medzí. Tým mal preukázaný záver, že pozemnoknižná parcela bola podelená na parcely EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom (právnym predchodcom žalobcov, ale aj žalovaným, resp. ich právnym predchodcom). V pozemnoknižných vložkách na pozemnoknižné parcely nie sú zapísané len sporné pozemnoknižné parcely PKN, ale aj iné pozemnoknižné parcely. Ku všetkým tam zapísaným pozemnoknižným parcelám pozemnoknižní spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parcely EKN) mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá aj výške podielov zapísaných na liste vlastníctva na jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych predchodcov.
22. Z uvedeného mal súd preukázané, že v čase deľby, vzhľadom k rovnakému okruhu pozemnoknižných spoluvlastníkov, k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške podielov, nedochádzalo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom, že by všetci pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len zo spornej pozemnoknižnej parcely PKN. Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali medzi všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých podieloch. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel len v spornej pozemnoknižnej parcele PKN (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely v iných pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo. Niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali (predali, darovali a pod.). Skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci ku dnešnému dňu nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej pozemnoknižnej parcele PKN, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, neznamená, že k deľbe nedošlo a že ich právnym predchodcom ich spoluvlastnícky podiel v reálnej rovine nebol vydelený.
23. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia 911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa žalobkyne získala k vydelenej nehnuteľnosti vlastnícke právo (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „... iných skutočností ustanovených zákonom“).
24. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch rôznych nadobudacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Keď teda súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním právneho titulu vydržania vlastníckeho práva.
25. Je teda daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP na určenie, že žalobca je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ten spočíva v práve žalobkyne na zosúladení nesprávneho formálneho stavu zápisu jeho vlastníckeho práva (spoluvlastníci) so správnym hmotnoprávnym stavom vlastníctva (výlučný vlastník). Je to nevyhnutné pre jej právnu istotu, možnosť disponovať s celým predmetom vlastníctva (§ 123 Občianskeho zákonníka. Zosúladiť treba nesprávny formálny stav so správnym hmotnoprávnym stavom a nie opačne.
26. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom v roku 2022. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. Čo do určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje vznik vlastníckeho práva v minulosti.
27. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva, že parcely EKN sú v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobcom sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelených nehnuteľností (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192 CSP). Preukázali, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je teda daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, na zosúladení skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva. Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri zápise parciel EKN na list vlastníctva v rámci ROEPu. Napriek tomu, že parcely EKN (predtým PKN) boli v dávnej minulosti reálne podelené, v ROEPe tieto nehnuteľnosti zapísali do stavu pred deľbou, teda do stavu spoluvlastníckych podielov, čím, podľa názoru súdu, došlo takýmto spôsobom k odňatiu vlastníckeho práva vlastníkom, ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zamapovaná. Skutočnosť, že vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá platnej právnej legislatíve v čase socializmu, kedy nemohli byť zapísaní skutoční vlastníci na listy vlastníctva k parcelám EN pred THM vzhľadom k obmedzeniu výmery, ktorú v tom čase vlastník mohol vlastniť, ktorá v tom čase mohla byť predmetom vlastníctva. Preto podľa zákona o evidencii nehnuteľností tieto nehnuteľnosti boli vedené v užívacom stave napriek tomu, že v hmotnoprávnej rovine išlo o vlastníkov reálne vydelených nehnuteľností.
28. Na základe uvedených skutočností a dôkazov súd rozhodol tak, že žalobkyňa bola ku dňu úmrtia výlučnou vlastníčkou reálne vydelených nehnuteľností tvoriacich predmet sporu podľa zjednocujúceho rozhodnutia R 911/32 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka „iná skutočnosť“. V dávnej minulosti do roku 1950 došlo k faktickému zrušeniu podielového spoluvlastníctva, všetkých pozemnoknižných spoluvlastníkov k celým pozemnoknižným parcelám, zrušené podielové spoluvlastníctvo bolo fakticky vyporiadané tak, že došlo k reálnej deľbe podľa podielov a každému pozemnoknižnému spoluvlastníkovi boli do výlučného vlastníctva prikázané reálne vydelené nehnuteľnosti, ktoré po vzniku evidencie nehnuteľností boli zamapované mapami EN pred THM a ako parcely EN pred THM zaevidované na evidenčnom liste užívateľa. Takto získala vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam žalobkyňa v celom rozsahu predmetu sporu, ktorým bol súd viazaný podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP. Uvedeným spôsobom bola žalobkyňa ku dňu úmrtia výlučnou vlastníčkou všetkých parciel CKN tvoriacich predmet sporu.
29. Z vyjadrenie katastra nehnuteľností v Čadci zo dňa 10.5.2024 vyplýva, že žalobný petit spolu s geometrickým plánom sú bez zmeny žaloby a bez zmeny geometrického plánu zapísateľné v katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd určil, že nehnuteľnosti CKN 375 – orná pôda o výmere 332 m2, CKN 376 – trvalý trávnatý porast o výmere 76 m2, CKN 386 – orná pôda o výmere 792 m2, CKN 387 – trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, CKN 397 – trvalý trávnatý porast o výmere 561 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 206/2023 P. Q. K. zo dňa 5.1.2024, overeným Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor pod číslom XX/XXXX dňa 25.1.2024, identické s časťou nehnuteľností zapísaných
na LV XXXX katastrálneho územia A. C. ako parcely EKN 6668/1 – orná pôda o výmere 860 m2, EKN 6674 – orná pôda o výmere 1141 m2, EKN 6681 – orná pôda o výmere 427 m2, patria do dedičstva po J. B., F. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, A. C. XXX, občianky SR v podiele 1/1. Je zrejmé, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ku dňu úmrtia žalobkyne. Výrok rozsudku je zapísateľný, vykonateľný v katastri nehnuteľností, preto podľa § 137 písm. c) CSP je daný naliehavý právny záujem na vydaní vykonateľného, zapísateľného rozsudku, a to aj s poukazom na uznesenia NS SR 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016 (strana 8) a zákona o katastri nehnuteľností § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, ktorý upravuje zákonné podmienky zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.
30. Trovy konania: Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa (resp. jej právni nástupcovia) boli úspešní, vyplýva z ich vyjadrenia, že náhradu trov konania nežiadajú a sú tu aj dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ku ktorým patrí aj to, že žalobkyňa si vybavuje vlastnícke právo vo svojom záujme, preto si hradí náklady vybavovania svojho vlastníckeho práva. Za neusporiadaný vlastnícky stav nemôžu žalovaní, ale nemôže za tento neusporiadaný vlastnícky stav ani žalobkyňa a jej právni nástupcovia. Je to dôsledok spoločensko-ekonomických a právnych situácií v našej spoločnosti, a to dlhodobý, ktorý je zodpovedný za neusporiadané vlastnícke vzťahy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žilina. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.