Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-7C-167-2020.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-7C/167/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X zastúpenej D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X proti žalovanému C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X zastúpenému JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom, so sídlom Žriedlová 28, Košice, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice – okolie ( ďalej aj „súd“) 11.12.2020 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C., obci Vtáčkovce, okrese Košice – okolie evidovanej na liste vlastníctva ( ďalej aj „LV“) č. X vedenom Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom, a to k pozemku KNC parcele č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 743 m2 a spoluvlastníctvo vyporiadal reálnou deľbou tohto pozemku tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadnú geometrickým plánom č. 36/20 z 21.9.2020 novovytvorené KNC parcely č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 431 m2 a č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo 87 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného pripadne KNC parcela č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 115 m2 a do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného KNC parcela č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 110 m2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že podielovým spoluvlastníkom pozemku, ku ktorému žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, je v podiele 3 a žalovaný v podiele 1. Žalovaného opakovane vyzýval na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to z dôvodu viacerých nezhôd medzi nimi týkajúcich sa užívania nehnuteľnosti, ktoré pretrvávajú doposiaľ, z dôvodu realizovanej výstavby rodinného domu resp. jeho prístavby žalovaným bez jeho súhlasu či stanoviska a z dôvodu potreby urovnania a usporiadania vzájomných práv a povinností v súvislosti s užívaním a udržiavaním tejto nehnuteľnosti, nakoľko nemá záujem na ďalšom trvaní podielového spoluvlastníctva. Právne žalobu odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na preukázanie tvrdených skutočností pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to výpis z LV č. X v k. ú. C. z 10.12.2020 a fotokópiu geometrického plánu č. 36/2020.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Potvrdil, že so žalovaným sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a vznikajú medzi nimi nezhody týkajúce sa rozsahu a spôsobu jej užívania. Nie je však pravdivé tvrdenie žalobcu, že nemožnosť urovnania vzájomných vzťahov zavinil on. Predmetný geometrický plán síce rozdelil pôvodnú parcelu na nové parcely, avšak nezohľadňuje skutočnosť, že žalobca je spoluvlastníkom rodinného domu postaveného
na parcele č. XXX/X, ktorý obýva so svojimi rodinnými príslušníkmi a má v nej nahlásený trvalý pobyt a navrhovaným rozdelením KNC parcely XXX/X by strany sporu stratili prístup k tejto domovej nehnuteľnosti, keďže všetky okolité parcely teda č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X sú vo vlastníctve iných osôb a právo prechodu cez ne nie je možné realizovať. Poukázal na ust. § 47 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, pričom účelom takéhoto prístupu nie je zabezpečiť prístup na účely budovania stavby, ale na účely jej užívania. Pokiaľ by novovytvorená KNC parcela XXX/XX mala slúžiť ako prístupová cesta, jej šírka 3,04 m nezodpovedá šírke prístupovej cesty v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a nezodpovedá šírke na riadne užívanie rodinného domu a služieb spojených s jeho užívaním.
3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je to žalovaný, kto znemožňuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože nemá snahu akýmkoľvek spôsobom sa na vyporiadaní spoluvlastníctva dohodnúť, neprináša žiadne prijateľné riešenia. Požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie, nakoľko komunikuje so spoločnosťou, ktorá vypracovala geometrický plán, v súvislosti s jeho možnými úpravami resp. opravami.
4. Z dôvodu zániku Okresného súdu Košice – okolie a prechodu výkonu súdnictva z tohto súdu na Mestský súd Košice je od 1.6.2023 vec vedená Mestským súdom Košice (ďalej aj „súd“) pod sp. zn. K3-7C/167/2020 (§18m zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR v znení zmien a doplnkov).
5. Žalobca počas konania zomrel XX.XX.XXXX, preto súd uznesením sp. zn. K3-7C/167/2020-53 z 13.3.2024 právoplatným 3.4.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičkou a právnou nástupkyňou A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, geometrickým plánom č. 36/20 z 21.9.2020 vypracovaným spoločnosťou CZIPO s.r.o., so sídlom Kmeťova 36, Košice, IČO: 36 861 341, výpismi z LV č. X pre k. ú. C., kópiou katastrálnej mapy k. ú. C. a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi KNC parcely č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 743 m2, KNC parcely č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 57 m2 a rodinného domu súp. č. X stojaceho na pozemku parc. č. XXX/X, v k. ú. C., obci Vtáčkovce, E. F. – E. vedených na LV č. X, a to žalobkyňa v podiele 3 titulom dedičstva sp. zn. 20D/872/2021 a žalovaný v podiele 1 titulom dedičstva sp. zn. D 1063/99.
8. Zo zhodných skutkových tvrdení strán súd zistil, že rodinný dom súp. č. X postavený na pozemku parc. č. XXX/X užívajú tak, že žalobkyňa so svojimi rodinnými príslušníkmi (dvomi synmi, družkou syna a vnukom) obýva poschodie rodinného domu a žalovaný so svojimi rodinnými príslušníkmi ( manželkou, synom a vnukom) obýva prízemie rodinného domu a prístavbu, ktorú postavil za rodinným domom na KNC parcele č. XXX/XX, ktorá bola medzičasom zlegalizovaná a má vlastné súpisné č. 139. Strany sporu majú do nimi užívaných častí domu samostatné vchody, žalobkyňa z ľavej strany domu ( t.j. od susednej parcely XXX/X) a žalovaný z opačnej pravej strany domu, pričom vchod má vybudovaný z prístavby, ktorou sa prechádza do starého domu. Strany sporu majú v užívaných častiach rodinného domu každý svoju kúpeľňu a toaletu. Časť rodinného domu užívaná žalobkyňou a jej rodinou nie je napojená na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod, používajú vodu zo studne ako úžitkovú a vodu na pitie si kupujú, a časť rodinného domu užívaná žalovaným a jeho rodinou je napojená na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod. V ľavej prednej časti KNC parcely XXX/X z pohľadu od miestnej komunikácie sa nachádza studňa a kanalizačná šachta.
9. Z kópie katastrálnej mapy pre k. ú. C. súd zistil, že KNC parcela č. XXX/X má obdĺžnikový tvar, v prednej časti nadväzuje na miestnu komunikáciu, rodinný dom je postavený v jej zadnej časti a za stavbou domu je parcela XXX/XX.
10. Z geometrického plánu č. 36/20 z 21.9.2020 vyhotoveného spoločnosťou CZIPO s.r.o., so sídlom Kmeťova 36, Košice, IČO: 36 861 341, autorizačne overeného G. H. I., úradne overeného 28.9.2020 pod č. 1337/20 bolo zistené, že tento bol vyhotovený na zameranie stavby na parcele XXX/X a oddelenie pozemkov parc. č. XXX/XX-28. Predmetným geometrickým plánom bola parcela XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 743 m2 rozdelená na novovytvorené parcely: XXX/X – zastavaná plocha vo výmere 110 m2 zastavanú stavbou rodinného domu, XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 431 m2 a XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 87 m2, obe nadväzujúce na miestnu komunikáciu, pričom šírka parcely XXX/XX zo strany miestnej komunikácie je 3,04 m a 603/28 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 115 m2.
11. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
13. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov v zásade nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak však nie je možné vyporiadanie spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci podľa podielov, súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
17. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku KNC parcele č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 743 m2 v k.ú. C. zapísanému na LV č. X. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetného pozemku v podiele 3 a žalovaný v podiele 1. Na tomto pozemku je postavený rodinný dom súp. č. X, ktorý je tiež v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v totožných podieloch. Predmetný rodinný dom užívajú obe strany sporu aj so svojimi rodinnými príslušníkmi na trvalé bývanie zhora dohodnutým spôsobom uvedeným v odseku 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Rodinný dom je postavený v zadnej časti pozemku. Za rodinným domom žalovaný zrealizoval na KNC parcele č. XXX/XX prístavbu domu. Miestna komunikácia, z ktorej je jediný prístup k rodinnému domu, je z prednej časti pozemku. V kontexte uvedeného nie je možné vzhľadom k výmere pozemku, situovaniu rodinného domu na tomto pozemku a situovaniu miestnej komunikácie rozdelenie pozemku podľa podielov tak, aby obe strany sporu mali prístup k rodinnému domu ako celku, keďže sú spoluvlastníkmi celého domu (nielen časti domu, ktorú užívajú), a aby žalovaný mal zároveň prístup v dostatočnej šírke k ním užívanému vchodu do domu a ku spoločnej studni situovanej v prednej časti pozemku.
18. Vzhľadom k uvedenému sa súd zaoberal otázkou, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal prikázaním pozemku za náhradu alebo predajom pozemku a rozdelením výťažku a dospel k záveru, že takéto dôvody hodné osobitného zreteľa aktuálne dané sú a spočívajú v tom, že tak ako je uvedené zhora, strany sporu sú spoluvlastníkmi nielen pozemku parc. č. XXX/X, ale aj domu súp. č. X postaveného na tomto pozemku, predmetný rodinný dom obe strany sporu aj so svojimi rodinnými príslušníkmi užívajú na svoje trvalé bývanie, majú do neho prístup len z miestnej komunikácie cez prednú časť parcely XXX/X, kde sa nachádza tiež spoločná studňa, žalovaný by stratil prístup k stavbe rodinného domu súp. č. X a č. XXX, ktorú obýva, a preto aplikujúc ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal a žalobu zamietol.
19. Strany sporu ako spoluvlastníci domu postaveného na spoločnom pozemku, by sa mali dohodnúť aj na spôsobe užívania tohto spoločného pozemku a v prípade, že k dohode medzi nimi nedôjde, môžu sa žalobou podanou na súde domáhať, aby spôsob užívania pozemku určil súd.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Žaloba bola zamietnutá, úspešný v spore bol žalovaný, preto mu súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP priznal proti v spore neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni výnimočne nepriznal, zistené neboli.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).