Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/70/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.: N. nar. X.X.XXXX a X. nar. XX.X.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, detí rodičov: Z. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. č. X v V. Q. a Q. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. XXX v X. nad A. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o. so sídlom na ul. Za šestnástkou 17 v Spišskej Novej Vsi v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 23.9.2020 č.k. - 136 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, zastavil konanie o zvýšenie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že mu zníži výživné na mal. X. na 70 Eur mesačne a na mal. N. na 80 Eur mesačne. Uviedol, že odobraním vodičského oprávnenia je obmedzený v dosahovaní vyššieho ohodnotenia v práci. Z uvedených dôvodov apeloval na matku a vzájomnú dohodu, aby mu mohlo byť v rámci exekučného konania vrátené vodičské oprávnenie a mohol tak uhradiť dlžné výživné. Matka je napriek tomu pasívna a kladie mu prekážky, aby nemohol vyrovnať svoje dlhy. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z potencionality jeho príjmov bez toho, aby pri každej voľnej pozícii zisťoval, či sa na jej obsadenie nepožaduje vodičské oprávnenie. Bez neho totiž nemôže v lese vykonávať lepšie platené miesta. Zamestnávatelia ho odmietajú prepravovať do lesa a žiadna verejná doprava tam nechodí. Princíp potencionality príjmov podľa neho neznamená nejakú vzdialenú možnosť dosiahnutia vyšších príjmov, ale toto dosiahnutie musí byť aj reálne na danom trhu práce. Poukázal na svoje pasíva, ktorým súd nevenoval žiadnu pozornosť a bližšie ich konkretizoval. Dodal, že nevlastní žiaden nehnuteľný, ani hodnotný hnuteľný majetok. Vysvetlil, že jeho dlhy vznikli ešte za spolužitia s matkou. Uviedol, že o deti má záujem, stýka sa s nimi napriek tomu, že si to ich matka nepraje. Podľa možností im občasne dáva darčeky. Zníženie výživného požaduje len dočasne kým sa neskončí exekúcia, nezíska vodičské oprávnenie a zvýši sa mu príjem. Záverom dodal, že súd opomenul zohľadniť aj to, že jeho príjem bude podliehať zrážkam zo mzdy v rámci prebiehajúcich exekučných konaní.

3. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny. Uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme mal. detí. Otec v konaní nepreukázal žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by

mu bránila zamestnať sa na riadny pracovný pomer. Má za to, že otec sa zámerne vyhýba pravidelne platenému zamestnaniu a výhod, ktoré z neho vyplývajú z dôvodu jeho dlhov, ktoré si spôsobil vlastným pričinením. Pomery u mal. detí sa zmenili, výživné bolo naposledy upravované pred 3 rokmi. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Túto vyživovaciu povinnosť si otec dlhodobo neplní.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla tiež potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny. Uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2015 a už odvtedy je pasívny voči svojim vyživovacím povinnostiam. K odvolacím námietkam otca uvádza, že nebyť jeho nezodpovedného prístupu, vodičský preukaz by mu nebol odobratý. Poprela, aby sa otec zadĺžil počas ich spolužitia, vtedy sa záväzky voči zdravotnej a sociálnej poisťovni riadne uhrádzali. Nemá potrebu klásť prekážky, aby mohol otec vyrovnať dlhy. Po rozvode dokonca poskytla otcovi aj čas na uhradenie výživného, s ktorým meškal. Keďže tak neurobil a neuhradil ani časť z dlžného výživného, bola nútená riešiť situáciu. Akákoľvek komunikácia zlyhávala od začiatku. Nepraje si, aby ju otec vykresľoval ako človeka, ktorý deťom bráni v ich styku s otcom. Upresnila, že otec nevyužíva možnosť stýkať sa s deťmi podľa právoplatného rozhodnutia, za 5 rokov sa s deťmi stretol len zopárkrát aj to nedodržal stanovený čas. Uviedla, že z vlastnej iniciatívy odváža mal. deti ku vlaku, kde pre nich príde ich starý otec, ktorý má s deťmi dobrý vzťah. Otec doposiaľ neuhradil nič z výživného, ani časť zo svojich dlhov. Akékoľvek vyjadrenia otca, že ak by sa zbavil dlhov, prispieval by maloletým bez rozhodnutia súdu vyššie výživné, považuje za výsmech. Doposiaľ sa neprejavil ako zodpovedný človek, nie je žiaden predpoklad, že sa tak stane. Na záver uviedla, že na trhu je dostatok pracovných miest vhodných pre otca, je flexibilný, neobmedzuje ho starostlivosť o deti, žije sám a nič mu nebráni zamestnať sa kedykoľvek a kdekoľvek bez akýchkoľvek obmedzení.

5. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení stotožnil s vyjadrením matky.

6. Otec v odvolacej replike ku vyjadreniu matky uviedol, že má záujem o mal. deti podľa toho ako situácia dovolí, aktuálne si matka ich styk neželá. Kolíznemu opatrovníkovi vytýka, že nevedie matku k zmene postoja, aby si s ním deti mohli vybudovať hlbší vzťah. Záverom poukázal na svoje reálne majetkové pomery a príjmy.

7. Výrok rozsudku o zastavení konania o zvýšenie výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od otca pre mal. deti. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2016 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného v súlade s Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov otca, ktoré by mu znemožňovali plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom v doposiaľ určenom rozsahu 160 Eur mesačne pre mal. X. a 140 Eur mesačne pre mal. N.. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

16. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Pokiaľ ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca prácu v lese s príjmom 1.300 Eur v hrubom. Už v tom čase mal dlh v Sociálnej poisťovni a neplnil si ani svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. V súčasnosti otec aj naďalej pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonáva prácu v lese avšak s oficiálne nižším príjmom, pretože prišiel o vodičské oprávnenie. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otec sa do svojej aktuálnej situácie dostal výlučne svojím vlastným zavinením, pretože si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho prišiel o vodičské oprávnenie a tým aj o lepšie platené miesto v lese. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden dôležitý dôvod, ktorý vznikol objektívne bez jeho zavinenia, pre ktorý už nemôže dosahovať príjem, z ktorého mu súd určil výživné pre mal. deti v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Odvolací súd neuveril otcovi, že zastavením exekučného konania a prinavrátením vodičského oprávnenia by sa zmenil jeho postoj k plneniu jeho vyživovacej povinnosti a úhrade dlhov, pretože otec si svoju povinnosť neplnil dobrovoľne ani predtým, t.j. ani vtedy, keď ešte proti nemu nebolo vedené exekučné konanie a nemal takú výšku dlhov ako v súčasnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádzal pri posudzovaní možností a schopností otca z príjmu, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného, pričom zároveň konštatuje, že tento príjem otec reálne mohol na trhu práce dosahovať, ak by neuprednostňoval svoju vlastnú osobnú spotrebu pred plnením svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Z uvedených dôvodov sa ani odvolací súd nemal potrebu zaoberať pasívami otca, ktoré vznikli podobným spôsobom ako jeho dlh na výživnom. Odvolací súd konštatuje, že výživné 160 Eur mesačne pre mal. X. a XXX Eur mesačne pre mal. N. zohľadňuje iba malú časť ich nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Znížením výživného na otcom navrhovaných 70 a 80 Eur mesačne by sa presunula zodpovednosť za zdravie a život mal. detí na matku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne nielen v peňažnej forme, ale aj formou osobnej starostlivosti a takáto situácia by nepochybne bola v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

17. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o trovách konania, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).