Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-307-2020.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/307/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. Š., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka J. T., F.. XX.XX.XXXX, bytom R. F. Q., D. P. XXX/XX a otec E. Š., F.. XX.XX.XXXX, bytom P., T. K. XXX/XX, t.č. bytom J.I., F. XXXX/XX, v konaní o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia u maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k mal. Q. Š., F.. XX.XX.XXXX tak, že sa mal. Q. Š., F.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Q. minimálne zákonné výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Styk otca s maloletou Q. súd neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal zmeny výchovného prostredia u mal. Q. Š. tak, že táto bude zverená do starostlivosti matky a otec bude zaviazaný minimálnym zákonným výživným.
2. Podaný návrh zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX boli maloleté deti I. a Q. Š. zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná minimálnym zákonným výživným. Ich manželstvo bolo rozvedené v roku XXXX, kedy boli deti zverené matke, avšak z dôvodu jej alkoholizmu boli neskôr deti zverené do jeho starostlivosti. Býva v J. v byte spolu s partnerkou, jeho dcérami a ich spoločným dieťaťom, ktoré je postihnuté. Mal. Q. nemá dobrý vzťah s otcovou terajšou partnerkou, vynucuje si pozornosť, dokonca sama prejavila názor byť zverená do starostlivosti matky. Matka si usporiadala svoj život a preto súhlasí so zverením dcéry do matkinej starostlivosti.
3. Matka sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a obsahom spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd o.i. zveril mal. Q. Š., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu mal. Q. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX. Styk matky s mal. Q. súd neupravil.
6. Matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že otec jej dcéru vrátil dňa XX.XX.XXXX. Dovtedy otec s matkou vôbec nekomunikoval. Avšak týždeň predtým, ako sa dcéra vrátia k matke otec sa začal matke ozývať aj 3-4krát za deň. Matke oznámil, že jej chce Q. vrátiť, nakoľko otcova priateľka Q. nemá rada. Q. sa s otcom nechce stretávať, komunikujú však cez telefón matky, matke nevadí, aby otec s dcérou komunikoval. Staršia dcéra I. zostáva aj naďalej v starostlivosti otca, výživne však matka neplatí, nemá žiaden príjem. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá iba rodinné prídavky na tri deti, čo je XX,XX Eur, iný príjem nemá. V súčasnej dobe býva v podnájme s bývalým manželom s ktorým majú X deti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. S dcérou I. sa kontaktuje iba vtedy, keď jej zavolá ona. Súhlasí, aby otec bol zaviazaný minimálnym zákonným výživným. Dcéra si už zvykla na prostredie v ktorom žije. Je zdravá a dlhodobé zdravotné problémy nemá.
7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves v správe zo dňa XX.XX.XXXX z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa a jeho rodičov uviedol, že je v záujme mal. Q. jej zverenie do starostlivosti matky, prihliadal pritom aj na samotné vyjadrenie mal. Q., ktorá prejavila vôľu byť zverená do starostlivosti matky. Styk otca s mal. Q. nie je potrebné upraviť.
8. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
15. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. Súd má z takto vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov a preto je návrhu otca na zmenu výchovného prostredia potrebné vyhovieť.
27. Súd v prvom rade skúmal rozhodujúce okolnosti, za ktorých bolo rozhodnuté o pôvodnej úprave rodičovských práv a povinností s okolnosťami, ktoré existujú v čase rozhodovania prejednávanej veci. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom Š. Q. a I. tak, že obe boli zverené do starostlivosti otca, styk matky s mal. Q. a I. súd neupravil a matku zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti na obe dcéry vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne.
28. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby toto bolo v starostlivosti oboch rodičov, a ak to nie je úplné možné, v starostlivosti tohto z rodičov, u ktorého má vytvorené vhodnejšie podmienky na jeho zdravý rast a vývin. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. S rastúcom vekom je však nutné skúmať nielen vôľu rodičov vykonávať starostlivosť o deti, ale je nutné prihliadať aj na názor maloletého dieťaťa. Pokiaľ však ide o názor maloletej Q., tento bol
vyjadrený pred zástupcom kolízneho opatrovníka, kde táto prejavila záujem byť zverená do starostlivosti matky. Z tejto správy je tiež zrejmé, že vykonaným šetrením pomerov u matky bolo zistené, že u tejto je v súčasnej dobe zabezpečené stabilné prostredie na zdravý rast a vývin u mal. Q.. Nutné je tiež uviesť, že v dobe podania tohto návrhu táto už aj bola fakticky v starostlivosti svojej matky, čo vyplynulo jednak z podaného návrhu otca ako aj zo samotnej svedeckej výpovede matky. Matka súčasne prejavila vôľu, aby jej bola mal. Q. do jej starostlivosti. Na základe týchto skutočnosti súd rozhodol o zmene výchovného prostredia u mal. Q. tak, že ju zveril do starostlivosti matky, ktoré prostredie dôverne pozná.
29. Súd v nadväznosti na zverenie mal. Q. matke rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca, túto určil, vo výške 30% sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrení dieťa mesačne. Vychádzal pri tom zo zhodných tvrdení účastníkov, uvedenú sumu výživného navrhol otec vo svojom návrhu, matka s touto sumou výživného súhlasila. Súčasne súd učil platobné miesto a zročnosť výživného otcovi tak, že je povinný platiť výživné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
30. Styk otca s mal. Q. súd neupravoval, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že ho nie je potrebné upravovať. Jednak prihliadol na vôľu mal. Q., ktoré sa vyjadrila, že by sa s otcom chcela stretávať, kedy bude chcieť, a tento názor je potrebné akceptovať. Rovnako tak na postoj matky, ktorá dcére v styku s otcom nebráni, uvedené tvrdenie vyslovila taktiež mal. Q..
31. Týmto rozhodnutím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Q. Š..
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.