Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa X. K. nar. XX.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v J. zastúpeného JUDr. Stanislavom Bovanom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Trebišove na ulici M.R. Štefánika č. 1161/184 proti oprávnenému O. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v Z. na S. ulici č. XXX/XX zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou A.. A. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v Z. na S. ulici č. XXX/XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní navrhovateľa a oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. -269 zo dňa 7.12.2020 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku I. tak, že z n i ž u j e výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. -43 zo dňa 2.10.2013 vo výroku o výživnom pre O. K. nar. XX.X.XXXX z 300 Eur na 200 Eur mesačne od 1.11.2020.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. -43 zo dňa 2.10.2013 vo výroku o výživnom na oprávneného tak, že znížil výživné zo sumy 300 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne od 1.10.2020. Výrokom II. zaviazal navrhovateľa znížené výživné platiť k rukám oprávneného vždy do 15-tého dňa, toho ktorého mesiaca vopred. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Riadil sa zásadou, že pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. To znamená, že pri určovaní výšky výživného súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (napr. vek, vzdelanie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť sa musí správať tak, aby si zabezpečil príjem potrebný na výživu dieťaťa. Nie je prípustné, aby sa takýto rodič správal pri uplatnení na trhu práce ľahkovážne a tak zbavoval dieťa možnosti zabezpečenia primeranej výživy. Navrhovateľ počas celého konania poukazoval na svoju zlú finančnú situáciu, ktorá nastala u neho v roku 2014 po problémoch v podnikaní. Od uvedenej doby nemal žiaden pravidelný príjem, preto nemohol synovi platiť viac ako minimálne výživné. Ozrejmoval dôvody svojho neúspechu v podnikaní, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo si po dobu 6 rokov nenašiel iný zdroj príjmu, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom (dcéra, syn), od roku 2016 len voči oprávnenému. Navrhovateľ tvrdil, že si prácu hľadal, ale nič vhodné pre seba nenašiel. V jeseni 2020 sa zamestnal, ale len ako pomocný robotník so mzdou do 100 Eur. Súd prvej inštancie správanie sa navrhovateľa vyhodnotil ako nedostatočne aktívne a nezodpovedné. Podľa názoru súdu prvej inštancie, navrhovateľ nemá záujem riadne pracovať, čomu zodpovedá aj jeho postoj počas celého

konania. Napriek tomu že je v aktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenia, nie je viazaný na trvalé bydlisko, nehľadá si zamestnanie a nepožiadal ani o sprostredkovanie zamestnania príslušné štátne inštitúcie, keďže sa nezaevidoval na úrade práce, ktorý by mu mohol pri jeho aktívnom prístupe pomôcť nájsť si vhodné zamestnanie. Navrhovateľ miesto hľadania si práce vyčkával s ukončením podnikania, pričom sa uspokojil s tým, že svoje výdavky znížil na minimum. Opomenul ale, že jeho syn nie je ešte schopný sám sa živiť, a preto bolo jeho povinnosťou aktívne si nájsť prácu tak, aby mohol plniť výživné, ktoré sám navrhol pri rozvode, v čase keď syn bol žiakom 8 ročníka základnej školy a on mal naviac ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére. To, že navrhovateľ sa správa ľahkovážne mu vytkol aj odvolací súd v roku 2014, keď nevyhovel jeho odvolaniu voči výške výživného na dcéru K., práve z dôvodu jeho nezodpovedného prístupu k svojej vyživovacej povinnosti. Napriek tomu navrhovateľ svoje správanie nezmenil a dlhodobo oprávnenému neplatí pravidelne žiadne výživné, aj keď vie, že matka sama nezvláda zabezpečovať potreby syna. Neprekáža mu, že samotný syn musí brigádovať na čiastočnú úhradu svojich potrieb, k čomu musí vynaložiť zvýšené úsilie, pretože je študentom denného štúdia na vysokej škole a jeho primárna úloha je štúdiom sa pripraviť na svoje budúce povolanie. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj náklady oprávneného, ktoré zodpovedajú jeho statusu študenta vysokej školy, preto nepovažoval za potrebné každý jeden výdavok striktne preukazovať, lebo sa jedná o všeobecne známe skutočnosti. Ich mesačná výška je minimálne 800 Eur (bývanie, strava, cestovné, oblečenie, hygiena, mobil a ostatné bežné potreby). Po zhodnotení vyššie uvedených základných kritérií pre určenie výživného dospel k presvedčeniu, že je v možnostiach navrhovateľa dosahovať taký pravidelný mesačný príjem, aby mohol oprávnenému platiť výživné 200 Eur mesačne, ktoré spotrebuje na svoje každomesačné potreby. Konštatoval, že v roku 2019 bola priemerná mzda na Slovensku v sume 1.092 Eur a minimálna mzda bola 520 Eur. Bol toho názoru, že ak by si navrhovateľ aktívne hľadal prácu, mesačne by vedel zarobiť mzdu niekde uprostred hraníc určených minimálnou mzdou a priemerným zárobkom. Naviac od roku 2016 navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť k dcére K., takže svoj príjem už nemusí deliť medzi dve osoby, ale má platiť výživné len oprávnenému. Ten ako vysokoškolák má oveľa vyššie výdavky ako žiak základnej školy, preto zníženie výživného na sumu 30 Eur by bolo krokom späť, čo za daného skutkového stavu nepovažoval za možné. Preto súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na sumu 30 Eur nevyhovel. Zohľadnil však skutočnosť, že oprávnený uzavrel so spoločnosťou U. Bratislava s.r.o. dohodu o pracovnej činnosti na obdobie jedného roka s polovičným rozsahom pracovného času. V októbri 2020 zarobil 430 Eur a môže zarobiť aj viac a to do 600 Eur. Jedná sa o pravidelný príjem oprávneného, ktorý ovplyvňuje rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči nemu, lebo si už vie časť svojich potrieb zabezpečiť sám. Preto rozhodol, že navrhovateľ má od októbra 2020 platiť na výživu oprávneného sumu 200 Eur, lebo príjem oprávneného je v takej výške, že už môže slúžiť na čiastočné uspokojovanie jeho potrieb a nemožno ho považovať len za akési vreckové. O trovách konania rozhodol podľa . 3. Proti výroku I. napadnutého rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že so spoločnosťou U. Bratislava, s.r.o. uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov od 1.10.2020. Príjem z tejto činnosti mu bol vyplatený až v mesiaci november 2020 v sume 431,20 Eur, to znamená, že v mesiaci október 2020 nemal žiaden príjem z uvedenej dohody. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o znížení výživného už od 1.10.2020. Zdôraznil, že bol nútený sa zamestnať, nakoľko jeho jediný príjem je príjem z pracovného pomeru jeho matky, ktorý nepokryje aj jeho výdavky. Nakoľko navrhovateľ dlhodobo neplatí pravidelne výživné, všetky výdavky oprávneného súvisiace s bývaním, stravou, ošatením, zdravotnými a školskými potrebami uhrádza výlučne jeho matka. Dňa 13.10.2020 podala voči povinnému obvinenie pre neplatenie výživného. Povinný uhradil výživné až v decembri 2020 v sume 200 Eur a v mesiaci január 2020 uhradil 250 Eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že výživné znižuje na sumu 200 Eur od 1.11.2020.

4. Proti výroku I. napadnutého rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj navrhovateľ z dôvodu, že v čase pôvodne určeného výživného 300 Eur na oprávneného podnikal v energetike, mal nadštandardné príjmy, potom však došlo u neho k vážnym problémom v podnikaní, prestalo sa mu dariť a v priebehu krátkeho času prišiel o všetko. Stratil nielen príjmy z podnikania ale prišiel kompletne o celý majetok a v podstate sa stal bezdomovcom. S touto situáciou sa nechcel zmieriť, v priebehu nasledujúcich rokov sa snažil obnoviť jeho podnikateľské aktivity, prípadne vymôcť od ľudí, ktorí mu dlhovali peniaze späť aspoň nejakú čiastku. To sa mu podarilo len v minimálnej miere a aby mal aspoň nejaký príjem, privyrábal si brigádnicky ako robotník. Uviedol, že sa snažil dohodnúť s matkou oprávneného, resp. neskôr aj s oprávneným, avšak aj napriek tomu, že vedeli, v akej situácii sa nachádza, naďalej požadovali, aby platil výživné 300 Eur mesačne. Keďže to nebol schopný platiť, podávala matka oprávneného na neho trestné oznámenia, pre ktoré bol viackrát stíhaný pre

neplnenie si vyživovacej povinnosti. Domnieva sa, že zníženie výživného na sumu 200 Eur mesačne bolo nesprávne, súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil jeho možnosti, ako aj potreby oprávneného, keďže sa preukázalo, že oprávnený má príjem od 500 Eur do 600 Eur mesačne, ktorý zhruba zodpovedá príjmu, ktorý v súčasnosti dosahuje aj on. Ak z tejto čiastky zaplatí 200 Eur výživné, zostane mu zhruba 400 Eur, z ktorej si musí hradiť všetky náklady. Pre neho je takáto situácia neúnosná, pretože príjem, ktorý mu zostane, sotva stačí na pokrytie základných životných potrieb a neumožní mu vytvoriť žiadne úspory ani hradiť neočakávané výdavky. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že výživné zo sumy 300 Eur mesačne zníži na sumu 100 Eur mesačne od 1.10.2020.

5. Oprávnený k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného na 100 Eur mesačne od 1.10.2020. Zdôraznil, že pre spoločnosť U. Bratislava, s.r.o. na základe dohody o brigádnickej práci študentov pracuje od októbra 2020, avšak prvá mzda mu bola vyplatená až v mesiaci november 2020 v sume 431,20 Eur. V mesiaci október 2020 nemal žiaden príjem. Zdôraznil, že navrhovateľ dlhodobo neplatí výživné, neprispieva ani ošatením, nákupmi, darmi. Matka mu musela v januári 2021 kúpiť notebook na splátky, pričom každý mesiac bude jeho matka splácať 40 Eur mesačne, tým jej vzniknú zvýšené výdavky. Poukázal aj na to, že jeho výška príjmu je závislá od odpracovaných hodín, čiže ak sa vyskytnú situácie ako choroba, skúškové obdobie, uzatvorenie predajne z dôvodu núdzového stavu, sviatky, nedostatok pracovnej zmeny, zníži sa aj jeho príjem. V mesiaci január 2021 kvôli pandemickej situácii vôbec nepracoval. V mesiaci február 2021 odpracoval iba jeden deň. Na marec nemal určené žiadne pracovné zmeny. Zároveň poukázal, že si musí hradiť nájom, stravu, cestovné, hygienické potreby, ošatenie, lieky a ďalšie výdavky. Navrhol znížiť výživné na sumu 200 Eur mesačne od 1.11.2020.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že z podaného vyjadrenia je zrejmé, že oprávnený pravdepodobne súhlasí so znížením výživného zo sumy 300 Eur mesačne na 200 Eur mesačne, namieta však čas, od ktorého má k zníženiu výživného dôjsť. Domnieva sa, že súd prvej inštancie správne posúdil a určil obdobie, od ktorého má byť výživné znížené, aj keď on by navrhol nižšiu sumu, čo aj uviedol vo svojom odvolaní, na ktorom v celom rozsahu trvá.

7. Oprávnený vyjadrenie navrhovateľa považuje za zavádzajúce, kvôli jeho postoju dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, zámerne dlhodobo neplatí výživné, čím ho vystavuje nebezpečenstvu núdze. Trval na znížení výživného od 1.11.2020.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Výroky II. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o spôsobe platenia výživného a o trovách prvoinštančného konania odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. ).

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o znížení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

12. K odvolacej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V takom prípade je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane navrhovateľa, resp. okolnosťami na strane oprávneneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane navrhovateľa môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá

práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V tomto prípade navrhovateľ zmenu pomerov deklaroval neúspechom v podnikaní od roku 2014 a zlou finančnou situáciou, od jesene 2020 pracuje ako pomocný robotník so mzdou do 100 Eur mesačne. Od roku 2016 mu však ubudla vyživovacia povinnosť voči dcére K.. Podstatná zmena pomerov nastala u oprávneného, ktorý bol v čase pôvodného rozhodovania o určení výživného žiakom 8. ročníka ZŠ, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol študentom 2. ročníka denného štúdia na fakulte sociálnych a ekonomických vied UE.. Od 1.10.2020 uzavrel s U. Bratislava, s.r.o. dohodu o brigádnickej práci študentov, pričom výška jeho príjmu je závislá od počtu odpracovaných hodín. Odpracovať môže maximálne 20 hodím týždenne. Prvá mzda za mesiac október 2020 mu bola vyplatená v mesiaci november 2020 v sume 431,20 Eur.

13. Odvolací súd konštatuje, že ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadnuť aj na to, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Je potrebné zdôrazniť, že potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj v inom regióne. V tejto veci nepredložil žiaden dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém pracovať, zamestnať sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám oprávneného tak, ako ju znížil súd prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uviedol, že momentálne je zamestnaný ako pomocný robotník s príjmom do 100 Eur mesačne, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie pri posudzovaní základu na určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potencionálnych schopností, možností uplatniť sa na trhu práce a schopností zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zníženie výživného v rozsahu, ako to navrhoval navrhovateľ, by znamenalo presunúť jeho zodpovednosť za zdravie a život na oprávneného, ktorý ešte nie je schopný v plnom rozsahu sám sa živiť, pretože sa naďalej sústavne denným štúdiom pripravuje na budúce povolanie, prípadne vyživovaciu povinnosť presunúť len na matku, ktorá sa osobne stará o oprávneného a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici jej možností vzhľadom na jej príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Naviac navrhovateľovi odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére. Preto aj odvolací súd zníženie výživného zo sumy 300 Eur na sumu 200 Eur mesačne (6,66 Eur denne) považoval za primerané. Za podstatnú skutočnosť pri posudzovaní určenia doby od kedy má dôjsť k zníženiu výživného odvolací súd považoval to, že oprávnený uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študenta od 1.10.2020. Je potrebné si však uvedomiť, že prvú vyplatenú odmenu z neho mal až v nasledujúcom mesiaci, t.j. v mesiaci november 2020. Odvolací súd preto dospel k záveru, že konajúci súd, čo sa týka určenia doby, od ktorej by malo dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému, dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav. Keďže prvý skutočne vyplatený príjem z uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študenta mal oprávnený až v mesiaci november 2020, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa bolo potrebné znížiť až od 1.11.2020.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného podľa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).