Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-46-2017.pdf
PDF · 89.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: W. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Bratislava - M., proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený od žalobcu požadovať sumu 72,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.10.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.10.2017, domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený od žalobcu požadovať sumu 72,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný poveril DUPOS, dražobnú spoločnosť, s. r. o. so sídlom Tomášikova 17, 917 01 Trnava, aby vymáhala sumu vo výške 72,- eur od žalobcu. Dňa 20.07.2017 žalobca obdržal „výzvu na zaplatenie“, kde sa uvádza jeho meno W. S. r. XXXX, D. X, čo znamená r. XXXX nie je žalobcovi známe (možno rok narodenia?), kde sa tvrdí, že cestoval dňa 28.12.2016 bez platného cestovného lístka. Iné konkrétne skutočnosti uviesť nebol schopný uviesť. Žalovaný nebol schopný uviesť ani mesto, čas, ulicu nástupu do vozidla, číslo vozidla, resp. linku vozidla, ani ďalšie konkrétne udalosti. Žalovaný nebol schopný ani uviesť k osobe žalobcu deň, mesiac a rok narodenia, teda nebol schopný identifikovať osobu. Na základe tejto výzvy od DUPOS s. r. o. žalobca požiadal doporučenou zásielkou spomenutú spoločnosť o zaslanie kompletného spisového materiálu za účelom riadneho oboznámenia predmetnej udalosti, za ktorú požaduje sumu 72,- eur. V písomnosti žalobca aj položil spoločnosti DUPOS s. r. o. konkrétne otázky, na ktoré požadoval odpovede. Spoločnosť DUPOS s. r. o. na písomnú požiadavku žalobcu nereagovala. Dňa 29.09.2017 vypracovala písomnú „predžalobnú výzvu na zaplatenie“, kde tentokrát označila žalobcu ako W.T. S. r. XXXX, D. X, čo znamená r. XXXX nie je známe žalobcovi (možno rok narodenia?), kde opäť tvrdí, že dňa 28.12.2016 cestoval žalobca bez platného cestovného lístku. Opätovne nebola schopná uviesť mesto a miesto, kde sa mala udalosť odohrať, čas, ulicu nástupu do vozidla, číslo vozidla, resp. linku vozidla, a bližšie okolnosti udalosti. Jediné, čo presne vie, tak sa dožaduje sumy 72,- eur. Žalobca považuje takéto konanie žalovaného za rozpor s dobrými mravmi, takáto požiadavka je nekorektná, nepreskúmateľná, a žalobca sa nemôže ani konkrétne k veci vyjadriť a obhajovať sa. Vo veci údajného cestovania dňa 28.12.2016 ani svoje osobné údaje žiadnemu pracovníkovi žalovaného neposkytol. Žalovaný tvrdí, že žalobca mal porušiť zákon č. 514/2009 Z. z. a zákon č. 56/2012 Z. z. o doprave na dráhach. Vo veci údajného porušenia zákona žalobca nebol riešený žiadnym priestupkovým ani správnym orgánom, ktoré je oprávnený vo veci konať a rozhodovať o nárokoch. Žalovaný sa odvoláva na zákon o dráhach, tak je príslušný konať v správnom konaní „Dráhový správny úrad“. Žalobca k žalobe nepripojil žiadne listinné dôkazy.
2. Žalovaný vo svojom písomnom Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 21.08.2018, doručenom súdu dňa 22.08.2018, objasnil skutkový stav, pravdivosť ktorého podporil predložením listinných dôkazov. Okrem iného, žalovaný upozornil na to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorá vznikla ako dôsledok porušenia tarifných podmienok, podrobne popísaných v úvodných častiach vyjadrenia žalovaného k žalobe, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo O 156/2017 zo dňa 09.11.2017 postúpená spoločnosti PATRIOT GROUP, s. r. o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, ako postupníkovi. Žalovaný túto tvrdenú skutočnosť preukázal predložením listinného dôkazu - Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo O 156/2017 zo dňa 09.11.2017. K otázke postúpenia pohľadávky v súvislosti s vecnou legitimáciou žalovaný uviedol, že samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Na základe toho žalovaný tvrdil, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný mal tiež za to, že určovacia žaloba, ktorú podal žalobca, nie je opodstatnená z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, ako aj z dôvodu, že neslúži potrebám praktického života a nevedie k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti daného právneho vzťahu, keďže nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu, a to jednak z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj preto, že podaná určovacia žaloba nie je opodstatnená z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu.
3. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 29.10.2021 v prítomnosti žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Nedostavil sa riadne a včas predvolaný žalobca, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané na č. l. 180 (predvolanie prevzal dňa 05.08.2021), avšak v podaní zo dňa 04.08.2021 (č. l. 182), nazvanom „súhlas na pojednávanie bez mojej neprítomnosti na deň 12.08.2021 ale aj prípadné ďalšie pojednávania“, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti na všetkých pojednávaniach vytýčených v tomto spore. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu vzťahujúceho sa na daný spor v zmysle ustanovenia § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
5. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2021 žalovaný zotrval na písomných vyjadreniach doručených súdu v tomto spore a nad ich rámec uviedol, že naďalej trvá na tom, že v súčasnej dobe nie je žalovaný majiteľom pohľadávky voči žalobcovi, nakoľko dňa 09.11.2017 uzatvoril žalovaný zmluvu so spoločnosťou PATRIOT GROUP, s. r. o., a v rámci nej žalovaný postúpil aj túto pohľadávku. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Náhradu trov konania voči žalobcovi si neuplatnil.
6. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo to, či je žalovaný v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, ako to tvrdí žalobca, alebo nie je pasívne vecne legitimovaný, ako to tvrdí žalovaný; ako aj žalovaného tvrdenie, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je oprávnený od žalobcu požadovať sumu 72,- eur, ktoré žalobca popiera.
7. Pre právne posúdenie predmetnej veci je podstatné zistenie súdu, že predmetná žaloba je podaná proti žalovanému ako pasívne vecne nelegitimovanému subjektu.
8. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení , či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
10. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
11. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ním spojené.
16. Podľa § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
17. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Predmetnú žalobu treba považovať za určovaciu žalobcu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takejto žaloby je aj skutočnosť, že strany sporu sú vecne legitimované. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procese užíva pojem vecná legitimácia. Všeobecne sa teda pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či, a na základe čoho, sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je subjektom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.
19. Súd konštatuje, že žalovaný nie je v tomto civilnom spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. V čase podania žaloby (23.10.2017) bol žalovaný síce pasívne vecne legitimovaný, ale v priebehu sporu došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného zo žalovaného na obchodnú spoločnosť PATRIOT GROUP, s. r. o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo O 156/2017 zo dňa 09.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PATRIOT GROUP, s. r. o. ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky oznámil žalobcovi (dlžníkovi) žalovaný (postupca) v súlade s ustanovením § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2017. Žalobca nenavrhol postup podľa § 80 ods. 1 CSP. Keďže podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom spore.
20. Na základe uvedeného zistenia, že žalovaný nie je v danom civilnom spore pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho (t. j. bez posudzovania ďalších prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného v spore, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného) zamietol v I. výroku enunciátu rozsudku.
II.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný na pojednávaní dňa 29.10.2021 výslovne uviedol, že si náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňuje, súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).