Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7C-24-2020.pdf
PDF · 122.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 910 739, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina proti žalovanej: J.. H. B., Q. XX.XX.XXXX, W. U. E. XXX/ XX, XXX XX N. Y., štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 197,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 197,16 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 197,16 Eur od 22.06.2018 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom Upomínaciemu súdu Okresný súd Banská Bystrica podaným dňa 20.11.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 197,16 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 197,16 Eur od 22.06.2018 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.05.2018 zistil, že na odbernom mieste U. U.. XXXX/X, N. Y., dochádza k neoprávnenému odberu plynu bez zmluvy o dodávke plynu v období od 27.06.2016 do 30.05.2018. Žalovaná zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako vlastník nehnuteľnosti, na ktorej bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu na predmetnom odbernom mieste. Vyplýva to z § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike. Výpočet škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neopraveným odberom plynu za určené obdobie stanovené vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Dňa 07.06.2018 žalovanej vyúčtoval žalobca škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 27.06.2016 do 30.05.2018, určenú podľa vykonávacieho predpisu vo výške 197,16 Eur na základe vyúčtovania č. 900293433 splatnú dňa 21.06.2008. Dňa 11.10.2019 odoslal žalobca žalovanej predbežnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky. Žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila dlžnú sumu. Žalobca predložil písomné dôkazné prostriedky - Zápis zo dňa 30.05.2018 na č.l. 6, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.06.2016 s doručenkou na č.l. 7, fotodokumentáciu na č.l. 7 až 9, výpis z list vlastníctva č. 2928 na č.l. 9, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu na č.l. 10, predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 11.10.2019 na č.l. 11.
2. Upomínací súd vo veci dňa 09.12.2019 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná dňa 31.12.2019 odpor, v ktorom uviedla, že v spore nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie N. Y. nadobudla už v roku 2011 na základe darovacej
zmluvy od Z.. M. B.. K faktickému prevzatiu predmetných nehnuteľností z jej strany však nedošlo, keďže na základe zmluvy o výpožičke medzi M. B. a žalovanou pán B. ako predchádzajúci vlastník naďalej reálne užíval predmetnú nehnuteľnosť. Na uvedenej adrese prevádzkoval predajňu - papiernictvo, ktorá bola zrušená 01.07.2018. K darovaniu predmetných nehnuteľností došlo z dôvodu, že všetky úvery zobraté na rekonštrukciu uvedených nehnuteľností splácala žalovaná a naďalej spláca v splátkach. Za pána B. vyplatila viaceré exekučné tituly. Žalovaná nikdy reálne predmetné nehnuteľnosti neužívala, ani nespotrebúvala a ani nemala záujem spotrebúvať akékoľvek médiá ako elektrina, plyn a voda. Zmluvné vzťahy s dodávateľmi jednotlivých médií mal na odbernom mieste v predmetných nehnuteľnostiach uzavreté pán B. ako užívateľ predmetných nehnuteľností, a to aj po prevode vlastníckeho práva na žalovanú. Do dňa kedy došlo k demontáži meracích zariadení nemala žalovaná vedomosť o uzavretých zmluvách a vzniknutých nedoplatkoch, ani o ukončení zmluvy o dodávkach zemného plynu. Všetky upomienky, výzvy a odstúpenia od zmluvy ako aj iné písomnosti boli adresované pánovi B.i, o čom svedčia doručenky. Žalovaná namietala, že k demontáži plynomeru žalobca pristúpil až dva roky po skončení zmluvného vzťahu na odber plynu s pánom B., žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal, že k odberu zemného plynu došlo až po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu. Pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom uviedol stav na meradle 4740 m3, pričom nie je zrejmé ako sa žalobca k tomuto údaju dostal. Žalobca predložil fotodokumentáciu ako aj montážny list, ktorý potvrdzuje stav meradla len zo dňa demontáže meradla k 30.05.2018. Žalovaná predložila v rámci prostriedkov procesnej obrany výpis zo živnostenského registra na č.l. 19.
3. Žalovaný doručil upomínaciemu súdu podanie zo dňa 04.03.2020 ako návrh na pokračovanie v konaní, kde sa vyjadril k odporu žalovanej tak, že sa s týmito vyjadreniami nestotožňuje, pretože zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy podľa žalobcu preukazuje ustálená rozhodovacia prax, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/169/2016. Vlastník nehnuteľnosti v žiadnom prípade nie je zbavený zodpovednosti za neoprávnený odber, keďže je povinný kontrolovať svoju nehnuteľnosť, a to že žalovaná tak nekonala možno považovať za nezodpovedný prístup žalovanej. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že všetky písomnosti v spojitosti s neoprávneným odberom boli adresované pánovi B., keďže dňa 08.09.2017 bola žalovanej zaslaná Výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu a dňa 23.04.2018 bola žalovanej zaslaná Žiadosť o súčinnosť žalobcom. Žalobca pri odstúpení od zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom nie je povinný demontovať plynomer automaticky, hlavne z dôvodu hospodárnosti. Je tomu tak preto, keďže je bežná prax, že po odstúpení odberateľ uzatvorí novú zmluvu a preto by bola demontáž a následná montáž nehospodárna. Skutočnosť, že odberateľ naďalej odoberal zemný plyn bez zmluvy, žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Toto konanie bolo len na žalovanej, ktorá vedela, že odoberá plyn neoprávnene. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca pristúpil až dva roky po odstúpení od zmluvy o dodávke plynu k demontáži meradla, keďže žalobcovi dňa 12.10.2016 volal odberateľ, že odberné miesto neumožní prerušiť a do konca októbra bude mať uzatvorenú platnú zmluvu. Dňa 20.09.2017 odberateľ neumožnil demontáž meradla, ani prístup k meradlu. Tvrdil, že do konca septembra uzatvorí novú zmluvu. Demontáž meradla bola uskutočnená až dňa 30.05.2018. Pokiaľ ide o spochybňovania žalovanej ohľadom výšky škody, žalobca uviedol, že stav na meradle 4740 m3, je automaticky odhad v systéme pri systémovom prerušení odberu žalobcom. Žalobca predložil v rámci prostriedkov procesného útoku Žiadosť o súčinnosť - zabránenie možnému neoprávnenému odberu zemného plynu zo dňa 23.04.2018 na č.l. 47, Výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 08.09.2017 na č.l. 48.
4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadrila podaním doručeným 11.11.2020 tak, že uviedla, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému nároku škody a právo považuje za premlčané. K samotnému odberu malo dochádzať na odbernom mieste N. Y., U.. U. XXXX/X v období od 27.06.2016 do 30.05.2018, pričom podania - výzvy adresované žalovanej zo dňa 08.09.2017 a 23.04.2018 nebolo preukázané ich doručenie žalovanej. Zároveň žalobca z verejne dostupného údaja na katastrálnom portáli mohol vedieť a musel mať vedomosť o prípadnej zodpovednosti za vznikajúcu škodu. Žalovaná namietla, že zistený objem neoprávneného odobratého plynu vo výške 251 m3 v hodnote 197,16 Eur je automaticky odhadom systému pri systémovom prerušení odberu, pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby stav meradla zistil nie automatickým odhadom, ale reálnym odpočtom. Žalobca je povinný pokiaľ sa domáha náhrady škody preukázať tri predpoklady vzniku škody, a to porušenie právnej povinnosti, existenciu príčinnej súvislosti a existenciu škody. Žalobca mal a mohol predísť vzniku škody tým, že by bol býval včas odstavil odberateľa pána B. od dodávky
plynu tým, že by bol býval demontoval plynomer. Neobstojí obrana, že tak nemohol vykonať z dôvodu nespolupráce zo strany svojho odberateľa. Žalobcovi už v čase ukončenia zmluvy o dodávke plynu nič nebránilo v tom, aby žalovanú kontaktoval ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľnosti, prípadne ďalšiu podielovú spoluvlastníčku za účelom zabezpečenia prístupu k plynomeru a umožnil jeho demontáže tak ako k tomu došlo práve dňa 30.05.2018. Takéto konanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako spoluzavinenie z jeho strany pre prípad, že by bola vzatá zo strany súdu na zodpovednosť z škodu. Taktiež zodpovednosť žalovanej je spochybnená tým, že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou v pomere odbernému miestu je podielovou spoluvlastníčkou v 3/4, pričom ďalšou podielovou spoluvlastníčkou v 1/4 je X. B.. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak by teda vznikla zodpovednosť za škodu neoprávneným odberom plynu, táto mohla vzniknúť len v rozsahu trojštvrtinového podielu. Žalovaná poukázala aj na rozhodovanie všeobecného súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého ak vlastník nehnuteľnosti preukáže, že túto nehnuteľnosť užíva iný subjekt na základe platného právneho úkonu
- napríklad nájomnej zmluvy resp. zmluvy o výpožičke, tak je namieste zisťovať najmä kto mal v súlade s uzatvorenou zmluvou medzi vlastníkom a užívateľom uhrádzať plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti vrátane dodávky plynu. Udalosti týkajúce sa komunikácie s pánom B. sa diali bez vedomia žalovanej, preto žalovaná navrhla vypočuť Ing. M. B. ako svedka. Navrhla žalobu zamietnuť.
5. Žalobca sa písomne vyjadril svojím podaním zo dňa 24.03.2021 a námietku žalovanej na premlčanie považoval za bezpredmetnú, keďže podal žalobu v lehote určenej zákonom. O neoprávnenom odbere plynu sa dozvedel 30.05.2018, keďže meradlo bolo umiestnené na verejne neprístupnom mieste - chodbe nehnuteľnosti. Žalobu podal žalobca na príslušný súd 20.11.2019, z čoho logicky vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote a táto námietka žalovanej je nedôvodná. K žalovanej spochybňovaniu výpočtu škody žalobca uviedol, že automatický odhad/systémový prepočet sa vykonáva v prípade, kedy nie je možné vykonať fyzický odpočet meradla z dôvodu, že nie je meradlo verejne prístupné ako v danom prípade. Škoda bola vypočítaná podľa údajom na číselníku, teda sa zaplatilo len za odobratý plyn, ktorý bol reálne odobratý a žalovaná za tento plyn nikomu nezaplatila. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovanej žalobca uviedol, že v danom prípade bola skutková podstata neoprávneného odberu odlišná ako prejednávaná vec, keďže sa prejednával neoprávnený odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písmeno d) ZoE. Predmetný spor sa však týka neoprávneného odberu zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy podľa § 82 ods. 1 pís. a) bod 2 ZoE. Pokiaľ ide o podielové spoluvlastníctvo žalobca je oprávnený žalovať ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov bez ohľadu na jeho spoluvlastnícky podiel, je preto logické, že vzhľadom na trojštvrtinový podiel a porovnanie schopnosti a možnosti spoluvlastníkov žalobca žaloval žalovanú v spore, keďže usúdil, že je reálnym užívateľom nehnuteľnosti. Reálnym užívateľom nehnuteľnosti vzhľadom na to, že X. B. je narodená v roku 1926. Objektívna zodpovednosť za škodu podľa žalobcu podkladá aj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 5C/169/2016. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou, že má predísť neoprávnenému odberu, ak dodávateľ teda ukončil zmluvu so žalovanou, žalobca nemá žiadnu právnu povinnosť, aby overoval a skúmal, či žalovaná náhodou plyn neodoberá. Bez zmluvy nemá právny dôvod na odoberanie plynu. Žalobca sa niekoľkokrát pokúsil predmetný plynomer demontovať, avšak bezúspešne. Takto by nelogicky žalobca podľa žalovanej mal zodpovedať za neoprávnený odber zemného plynu z dôvodu, že žalobca napriek niekoľkonásobným pokusom o demontáž nedemontoval predmetný plynomer. Povinnosťou na strane žalovanej bolo, aby mala vedomosť, či odber plynu, ktorý je odoberaný v jej nehnuteľnosti spĺňa zákonné podmienky a teda či je uzatvorená zmluva o dodávke. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila a svojim ľahostajným prístupom umožnila nezákonný odber zemného plynu z nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaná spochybňuje zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy, žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne spisová značka 5Co/169/2016, kde súd uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt - odberateľ plynu (v zmysle už uvedeného vlastník nehnuteľnosti - odberného miesta) vznik škody zvinil alebo nie. Žalobca zároveň priložil Výzvu na skončenie neoprávneného odberu zo dňa 21.08.2017 s doručenkou, Výzvu na skončenie neoprávneného odberu zo dňa 08.09.2017 s doručenkou a Žiadosť o súčinnosť zo dňa 23.04.2018 s doručenkou. Žalobca predložil v rámci prostriedkov procesného útoku výzvu na ukončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 08.09.2017 na č.l. 165 s doručenkami na č.l. 166, Výzvu na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 21.08.2017 na č.l. 167 s doručenkou, Žiadosť o súčinnosť - zabránenie možnému neoprávnenému odberu zemného plynu zo dňa 23.04.2018 na č.l. 168 s doručenkou.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.10.2021, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil s tým, by sa konalo v jeho neprítomnosti.
7. Súd s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.
8. Na pojednávaní žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach.
9. Súd z výsluchu svedka Ing. M. B. zistil, že uvedenú budovu svedok zrekonštruoval so žalovanou, vtedy ešte manželkou, v roku 2010. Po rozvode užíval budovu nepretržite aj po vyporiadaní BSM v roku 2010. Podnikal v priestoroch až do roku 2018, kedy mu už nešlo podnikanie, dostal sa do bankrotu. Exmanželka nevedela podľa svedka o týchto veciach. Poverila ho na všetky ostatné veci, nestarala sa, bola spoluvlastníčkou, ale nemala žiadne dokumenty, nemohla o tom vedieť. Svedok uviedol, že mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu, čo sa týka prekážok dodávateľovi žiadne nerobil. Dodávateľ mal možnosť odpočítať výšku plynu. Svedok uviedol, že nevie kedy bola zrušená zmluva. Nesledoval to, ani si to už nemôže pamätať. Niečo mu poslali, ale exmanželka o tom nemohla vedieť. Zrejme sa nechal plynomer a idú tam ešte nejaké zálohové platby.
10. Súd na základe doložených písomných dôkazov zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia. Z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 9 z druhej stany súd zistil, že žalovaná podielovou je vlastníčkou v rozsahu 3/4 k budove súpisné č. 1039 na parcele č. 2036/1 a 2036/2 v katastrálnom územní N., okres a obec N. Y.. Zo zápisu zo dňa 30.05.2018 na č.l. 6 súd zistil, že bola vykonaná kontrola odberného miesta na základe príkazu zákazky u odberateľa R. Z.. B. M., odberné miesta U. U. XXXX/X, N. Y.. Stav počítadla zo zápisu vyplýva vo výške 4991 m3. Podľa zistených skutočností na odbernom mieste sa vykonala demontáž meradla umiestnená v chodbe budovy, neprístupné z verejného miesta. Počas demontáže prítomní boli majitelia budovy J.. B.. Zo zápisu vyplýva, že táto podpísala túto demontáž dňa 30.05.2018. Z odstúpenia zmluvy zo dňa 08.06.2016 na č.l. 7 súd zistil, že žalobca oznamuje Z.. M. B. - Y., že eviduje pohľadávky z neuhradených faktúr 174,80 Eur a zároveň v súlade s článkom XII bod 5 obchodných podmienok za opakované dodávky plynu odstupujú od zmluvy o dodávke plynu na odbernom mieste č. XXXXXXXXX, I. U.Ó. U.. X, N. Y.. Zásielka bola vrátená ako nedoručená 22.06.2016 žalobcovi. Z fotodokumentácie na č.l. 7 až 9 súd zistil, že zostatok na plynomere je 4991,983 m3, čím sa potvrdili tvrdenia žalobcu. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu súd zistil, že suma 197,16 Eur bola vyúčtovaná žalovanej na č.l. 10. Na č.l. 10 z druhej strany z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu súd zistil, že neoprávnený odber plynu vo výške 197,16 Eur súvisí s množstvom neoprávneného odberu plynu a nákladmi spojenými so zisťovaním a odstránením 69,19. Z Výzvy na ukončení odberu zemného plynu zo dňa 08.09.2017 a doručenky súd zistil, že uvedený dokument bol doručené žalovanej podľa doručenky na č.l. 166 dňa 13.09.2017. Z výzvy súd zistil, že žalobca upozornil žalovanú, že môže dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu s tým, aby neodkladne zabezpečila skončenie neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste, a to tým, že neodkladne uzatvorí novú zmluvu o dodávke zemného plynu s niektorým s jeho dodávateľov alebo umožní pracovníkom spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. demontovať meradlo. Z Výzvy na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 21.08.2017 na č.l. 167 súd zistil, že rovnaká výzva bola doručovaná aj spoločnosti R., pričom táto sa vrátila žalobcovi 31.08.2017 ako nedoručená. Žalobca zároveň dňa 23.04.2018, ako vyplýva zo Žiadosti o súčinnosť - zabránenie možnému neoprávnenému odberu zemného plynu na č.l. 18, ktorá podľa doručenky na č.l. 168 bola prevzatá 07.05.2018 žalovanou, upozornil žalovanú, že na odbernom mieste na adrese U.X. U.. XXXX, N. Y. došla zo strany jedného z dodávateľov zemného plynu k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu. Ďalej v tomto dôkaznom písomnom prostriedku je uvedené, že pokiaľ dochádza ďalej k takémuto odberu, je takýto odber považovaný za neoprávnený, nakoľko plynomer na vyššie uvedenom odbernom mieste nie je verejne prístupný, žalobca žiadal, aby vlastník nehnuteľností umožnil prístup do vyššie uvedenej nehnuteľnosti za účelom kontroly meradla a jeho demontáže. Týmto vyzval žalovanú, aby požiadala o oznámenie možného termínu umožnenia prístupu do predmetnej nehnuteľnosti, ktorý je možné dohodnúť telefonicky alebo e-mailom na uvedených kontaktoch. Z výpisu živnostenského registra na č.l. 19 súd zistil, že Z.. M. B. - Y. s miestom podnikania U.É. U. X, N. Y. vykonával podnikateľskú činnosť na prevádzkarni N. Y., U.S. U. X, R. zrušené k 01.07.2018 a zároveň tam mal potraviny taktiež zrušené k 01.07.2018.
11. Podľa § 3 písm. c) bod 6. a 10. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom k 27.06.2016 t. j. k začiatku omeškania (ďalej len „ZOE“): Na účely zákona sa rozumie všeobecne 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.
12. Podľa § 82 ods. 1 písmeno a) bod 2 ZOE: 1) Neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3. (5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
13. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
15. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ: (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
16. Podľa § 137 ods. 1 OZ: Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa § 139 ods. 1 OZ: Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
18. Podľa § 420 ods. 1 OZ: ) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ: (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Podľa § 659 OZ: Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
21. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov: O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
22. Podľa čl. 20 ods. 1 460/1992 Zb. Ústava SR: Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná je 3 podielová vlastníčka predmetnej budovy. Z dokazovania vyplynulo, že v období od 27.06.2016 do 30.05.2018 nebola uzatvorená zmluva na predmetnom mieste a dochádzalo k odberu plynu v predmetnej nehnuteľnosti. Takýto odber plynu na odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu je podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 ZOE tzv. neoprávneným odberom plynu. V súlade s § 82 ods. 2 ZOE je odberateľ plynu, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Súd mal preukázané na základe tvrdení žalobcu z písomných dôkazných prostriedkov - Zápisu zo dňa 30.05.2018 na č.l. 6 v nadväznosti na fotodokumentáciu na č. l. 7 až 9 a Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na č.l. 10 na druhej strane, že došlo k odberu plynu vo výške 251 m3 ako rozdiel medzi konečným stavom plynomeru na odbernom mieste 4 991,983 m3 dňa 30.05.2018 a dňa 27.06.2016 stavu na meradle 4 740 m3. Takto bola určená škoda výpočtom na 127,97 Eur a nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 69,19 m3, t. j. celkovo 197,16 m3.
24. Spornou otázkou pre posúdenie prípadnej zodpovednosti žalovanej sa stáva otázka, či žalovaná bola vo vzťahu k žalobcovi odberateľka alebo nie. Z nesporných tvrdení žalovanej, ako aj z písomnej komunikácie žalobcu so živnostníkom Z.. B. je zrejmé, že predchádzajúcim odberateľom v zmysle § 3 bod 10 ZOE a § 82 ods. 2 ZOE bola táto osoba. Je preukázané, že na danom mieste vykonával podnikateľskú činnosť, čo súd zistil z výpisu zo živnostenského registra ako aj výsluchu svedka. Táto skutočnosť bola pred vznikom škody z neoprávneného odberu podľa zistených skutočností známa aj žalobcovi, ktorý dňa 08.06.2016 zaslal oznámenie svedkovi, kde ho upozornil na pohľadávku z neuhradenej faktúry a zároveň odstúpil od zmluvy o dodávke plynu so svedkom. Žalovaná tvrdila a svedok to svojou výpoveďou potvrdil, že užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe zmluvy o výpožičke. Takto teda bolo preukázané, že v danom prípade súd nemal pochybnosť o tom, že svedok ako vypožičiavateľ mal uzavretú zmluvu o výpožičke so žalovanou ako požičiavateľkou podľa § 659 OZ. Táto zmluva je zmluvou neformálnou a zároveň reálnou, čo znamená, že pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu a vzniká reálnym odovzdaním predmetu výpožičky - predmetnou nehnuteľnosťou vypožičiavateľovi. To však podľa súdu nič nemení na prípadnej zodpovednosti žalovanej za neoprávnený odber, keďže súd je taktiež toho názoru, že osobou, ktorú je potrebné na základe objektívnej zodpovednosti považovať za zodpovednú je žalovaná. Žalovaná ako jeden zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti má spolu s druhým spoluvlastníkom výhradné právne panstvo nad predmetnou nehnuteľnosťou a dispozíciou s ňou. Pokiaľ sa rozhodne túto nehnuteľnosť prenechať tretej osobe do užívania zmluvou o výpožičke, má všetky oprávnenia podmieňovať užívanie predmetnej nehnuteľnosti uzavretím zmluvy o dodávke plynu alebo sám uzavrieť túto zmluvu. Ak navyše neuzavrie vlastník túto zmluvu a zároveň ponechá nehnuteľnosť bez uzavretia tejto zmluvy, zo strany vypožičiavateľa, a na predmetnej nehnuteľnosti dochádza k neoprávnenému odberu plynu, zodpovedá žalovaná ako jeden zo spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 1 OZ za túto škodu, keďže v prípade § 82 ZOE ide o objektívnu zodpovednosť a žalobca ako dodávateľ plynu, nemá také reálne možnosti zistiť, kto je tou osobou, kto odoberá neoprávnene plyn, než vlastník resp. spoluvlastník nehnuteľnosti, pokiaľ žalovaná prenechá do užívania predmetnú nehnuteľnosť nepísanou zmluvou o výpožičke, známou len žalovanej a vypožičiavateľovi. Súd v tejto súvislosti tiež má zato, že takýto výklad § 82 ZOE je ústavnekonformný s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, keďže umožňuje vlastníkovi plynu - žalobcovi ochranu jeho majetku a trvanie na požiadavke, aby žalobca ako dodávateľ plynu mal zisťovať neverejné vzťahy medzi žalovanou a vypožičiavateľom by porušovalo toto ústavné právo. Pokiaľ ide o naplnenie požiadaviek lex generalis podľa § 420 ods. 1 OZ, súd mal zato, že škoda bola preukázaná tak písomnými dôkazmi- protokol z 30.05.2018 podpísaný žalovanou ako aj kópiami fotodokumentácie v spise a v súlade s § 82 ods. 2 ZOE a § 82 ods. 3 a contrario ZOE sa jedná o skutočnú škodu, ktorou je skutočne spotrebovaný plyn podľa určeného meradla. Táto škoda je spôsobená neoprávneným odberom plynu, ktorý vznikol na základe porušenia právnej povinnosti podľa § 82 písm. a) ZOE odoberať plyn bez uzavretej zmluvy. Takto je daná príčinný súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody - skutočným odberom plynu. V zmysle posúdenia objektívnej zodpovednosti sú škodcami spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorý umožnili užívať tretej osobe nehnuteľnosť bez uzavretia zmluvy a spotrebúvať neoprávnene plyn bez riadne uzavretej zmluvy.
25. Súd nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovanou za dôvodnú. Právo na škodu za úhradu neoprávneného odberu plynu je majetkovým právom, ktoré podľa § 100 ods. 1, 2 OZ podlieha premlčaniu. Keďže sa jedná o nárok na náhradu škody, vzťahuje sa na uvedené právo osobitná úprava premlčania podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ. Pokiaľ ide tzv. dvojročnú subjektívnu lehotu premlčania podľa § 106 ods. 1 OZ, súd mal na základe vykonaného dokazovania zato, že táto začala plynúť dňom odstránenia meradla a jeho odpočtom dňa 30.05.2018, kedy bolo žalobcovi umožnené vykonať kontrolu odberného zariadenia a jeho demontáži a žalobca zistil, že ku škode aj skutočne došlo. Pokiaľ ide o tzv. objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 106 ods. 2 OZ súd mal zato, že vzhľadom na skutočnosť, že v prípade neoprávneného odberu plynu musí ísť o škodu spôsobenú úmyselne, kedy škodca (konajúci prostredníctvom vypožiavateľa) musí vedieť, že odberom plynu bez zmluvy a platby porušuje zákona
- ZOE (keďže neznalosť zákona neospravedlňuje a platí prezumpcia znalosti zákonov zverejnených v Zbierke zákonov - viď § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.). Zároveň škodca je minimálne uzrozumený, že takýmto konaním porušuje svoje povinnosti zo zákona, čo pri neoprávnenom odbere plynu je imanentnou súčasťou takéhoto konania. Preto je dôvodná aplikácia 10 ročnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 OZ. Takto žaloba podaná na upomínací súd dňa 20.11.2019, je podľa súdu podaná v subjektívnej 2 ročnej ako aj objektívnej 10 ročnej premlčacej lehote (subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 30.05.2018 a uplynula by dňa 30.05.2020; objektívna premlčacia lehota počiatočná od vzniku škody 27.06.2016 by uplynula dňa 27.06.2026).
26. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca si môže voči žalovanej uplatňovať len primeranú časť pohľadávky, keďže sa jedná o podielové spoluvlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Súd poukazuje nato, že žalovaná síce je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou v 3 a je pravdou ako žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádza, že jej podiel v súlade s § 137 ods. 1 OZ vyjadruje mieru, ako spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Táto úprava sa však týka vzťahov medzi spoluvlastníkmi a nie voči tretím osobám. Voči tretím osobám je vzťah spoluvlastníkov upravený v § 139 ods. 1 OZ, podľa ktorého spoluvlastníci zodpovedajú za právne úkony spoločne a nerozdielne. Podľa § 34 OZ je právny úkon prejav vôle, ktorý smeruje aj k vzniku tých povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom. S právnym úkonom - odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu je podľa § 82 ods. 2 ZOE spojená povinnosť uhradiť dodávateľovi - žalobcovi škodu aj ušlý zisk. Voči dodávateľovi tak zodpovedá, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov spoločne a nerozdielne podľa § 139 ods. 1 OZ, pričom zákon umožňuje v súlade s § 137 ods. 1 OZ sa vzájomne medzi spoluvlastníkmi vyrovnať podľa výšky podielov v prípade, že jeden zo spoluvlastníkov uhradil povinnosť aj za druhého zo spoluvlastníkovi.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 232 ods. 2 CSP: Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Nakoľko bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP, pričom povinnosť žalovanej bola limitovaná časovo obvyklou zákonnou lehotou troch dní podľa § 232 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).