Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-2-2020.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47,821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052 proti žalovanému: REŠTAURÁCIA AMFIK s.r.o., so sídlom Na Rybníku 419/2,919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 46 627 821, právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 6, 917 01 Trnava, o zaplatenie 27.263,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.830,72 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,0% ročne:
- zo sumy 1.200 Eur od 15.11.2017 do 13.12.2021,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.12.2017 do 13.12.2021,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.1.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.2.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.3.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.4.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.5.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.6.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.7.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.8.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.9.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.200 Eur od 15.10.2018 do zaplatenia,
vo výške 9,125% ročne:
- zo sumy 1.185,80 Eur od 25.11.2017 do 13.12.2021,
- zo sumy 1.540,20 Eur od 26.12.2017 do 13.12.2021,
- zo sumy 847,20 Eur od 13.12.2021 do zaplatenia
- zo sumy 1.723,22 Eur od 26.1.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 2.127,42 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 742,03 Eur od 27.3.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.884,83 Eur od 26.4.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 812,17 Eur od 26.5.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 765,29 Eur od 26.6.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 605,84 Eur od 25.7.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 453,25 Eur od 25.8.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 483,78 Eur od 27.9.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 539,89 Eur od 25.10.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti istiny 4.433 eur sa konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2020 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 27.263,72 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom dlžného nájomného a dlhu za odber zo zmluvy o dodávke tepla. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 18.12.2012 nájomnú zmluvu č. XXXXXXXX v znení Dodatku č. l a 2. Na základe nájomnej zmluvy bol Žalovaný oprávnený užívať predmet nájmu: S. a zároveň bol povinný platiť dohodnuté nájomné vo výške 1.000 eur/mesačne bez DPH. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením nájomného. Nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany žalobou zo dňa 25.6.2018 a nájomný vzťah zanikol uplynutím výpovednej doby dňa 30.9.2018. Žalovaný bol opakovanými výzvami a upomienkami vyzývaný na zaplatenie dlžného nájomného, do dňa podania žaloby dlžné nájomné neuhradil. Žalobca pristúpil k vymáhaniu dlžného nájomného vo výške 14.400 eur. Žalovaný bol na základe Zmluvy o dodávke tepla č. zo dňa 22.4.2013 povinný uhrádzať dohodnutú cenu za dodané teplo. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením za dodávky tepla. Zmluva o dodávke tepla bola ukončená Dohodou ku dňu 21.9.2018. V zmysle článku 5 bod 5.8 zmluvy o dodávke tepla bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,025% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Žalovaný bol opakovanými výzvami a upomienkami vyzývaný na zaplatenie dlžných platieb za dodávky tepla, na upomienky žalobcu nereagoval a do dnešného dňa dlžné platby neuhradil. Žalobca pristúpil k vymáhaniu dlžných platieb vo výške 12.863,72 eur.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2020 (č.l. 87 spisu) uviedol, že žalovaný prevádzkoval reštauračné a ubytovacie služby v prenajatých priestoroch barokového kaštieľa z 18. storočia, na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Skutočnosť, že prenajatá nehnuteľnosť bol historický kaštieľ mala výrazný dopad na prevádzku a podnikanie žalovaného. Žalovaný sa od začiatku nájomného vzťahu musel vysporiadať so skutočnosťou, že budova hoci zrekonštruovaná, vyžaduje nadštandardné investície aby v nej mohla byť prevádzkovaná reštaurácia a ubytovacie zariadenie. Žalovaný eviduje voči žalobcovi 2 neuhradené faktúry, splatné 26. septembra 2018, resp. 11. novembra 2018, za poskytnutie ubytovania pre zamestnancov žalobcu v celkovej výške 4.433 eur s DPH. Žalovaný si v rámci kompenzačnej námietky uplatňuje pohľadávku vo výške 4.433 eur s príslušenstvom.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.10.2021 uviedol, že žalobca kompenzačnú námietku žalovaného vo výške 4.433 eur popiera nakoľko neboli splnené podmienky na jej uplatnenie. Na uplatnenie kompenzačnej námietky je potrebné, aby pohľadávka žalovaného bola spôsobilá na započítanie. To však nebolo v tomto prípade. Na základe objednávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2018 si žalobca u žalovaného objednal pre svojich zamestnancov ubytovanie. V zmysle dohodnutých platobných podmienok žalovaný bol oprávnený vystaviť faktúru, prílohou ktorej mal byť potvrdený zoznam ubytovaných osôb. Podľa článku 7 bodu 7.3.1 VOPS, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej objednávky platí, že lehota splatnosti faktúry je 60 dní od doručenia faktúry na adresu žalobcu uvedenú v bode 7.3.13. (Slovenské elektrárne, a.s., odbor fakturácie, závod Mochovce, P.O.Box 11, 939 35 Mochovce). Lehota splatnosti faktúry začína plynúť deň nasledujúci po doručení faktúry. Ak posledný deň lehoty splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného pokoja, faktúra bude splatná najbližší pracovný deň. Žalovaný vystavil faktúru č. 18VF00015 a č 18VF00016 na sumu 3.955,60 eur, prílohou ktorých nebol odsúhlasený zoznam ubytovaných zamestnancov. Faktúry boli vystavené na nesprávnu sumu za poskytnuté služby. Z daného dôvodu žalobca vystavené faktúry ako nedôvodné vrátil žalovanému. Následne žalovaný mailom zaslal žalobcovi faktúry č. 18VF00015 a č. 18VF00016. Žalobca e-mailom potvrdil správnosť výšky fakturovanej sumy a vyzval žalovaného, aby originály faktúr v zmysle dohodnutých platobných podmienok zaslal na fakturačnú adresu žalobcu. Na túto výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 13.7.2020, v ktorom odmietol svoje vystavené faktúry s tým, že tieto faktúry nevystavil a jeho podpis na faktúrach je sfalšovaný. Originály faktúr žalobcovi nedoručil. Kompenzačnú námietku žalovaného je potrebné posúdiť podľa predpisov hmotného práva, teda, či
sú splnené hmotnoprávne podmienky prípustnosti započítania. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky sa posudzuje ako predbežná otázka. Kompenzačná námietka žalovaného nespĺňa hmotnoprávne podmienky započítania, pretože jednostranne možno započítať pohľadávky, ktoré sa stretli, a v zmysle § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nie je možné započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Je nesporné, že žalobca nie je dlžník, ktorý by nebol schopný plniť svoje záväzky, preto započítanie nesplatnej pohľadávky žalovaného voči splatnej pohľadávke žalobcu nie je možné vykonať. Takýto zápočet je v rozpore s zákonom a preto absolútne neplatný. Žalovaný nedoručil originály vystavených faktúr podľa dohodnutých platobných podmienok na fakturačnú adresu žalobcu, a zároveň následne v liste spochybnil tieto faktúry, nezačala plynúť lehota ich splatnosti. Súd žalobcovi doručil dňa 13.10.2021 do elektronickej schránky vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného, aj spolu s faktúrami č. 18VF00015 a č. 18VF00016. Žalobca má za to, že predložením týchto faktúr zo strany súdu na menšiu sumu už žalovaný nerozporuje ich správnosť. Podľa dohodnutých platobných podmienok splatnosť týchto faktúr nastane uplynutím 60 dní, v prípade ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, lehota sa skončí najbližší pracovný deň, t.j. splatnosť nastane 13.12.2021. Vyššie uvedené nebráni žalobcovi vykonať jednostranné započítanie svojich splatných pohľadávok voči nesplatným pohľadávkam žalovaného. Na základe jednostranného započítania žalobcu zo dňa 20.10.2021 doručeného dňa 28.10.2021, vzájomné pohľadávky vo výške v akej sa kryjú zanikajú a to ku dňu splatnosti nesplatných pohľadávok žalovaného.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s nájomnou zmluvou, výpoveďou nájomnej zmluvy, zmluvou o dodávke tepla, faktúrami, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
5. Žalobca v konaní uviedol, že kompenzačnú námietku vo výške 4.333 eur uplatnenú žalovaným neuznáva a popiera z dôvodu že táto námietka podľa žalobcu nespĺňa podmienky hmotného práva. Žalobcovi boli predložené faktúry prostredníctvom súdu na pojednávaní dňa 13.10.2021. V zmysle dohodnutých obchodných podmienok zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pohľadávka nadobudne splatnosť uplynutím 60 dní po doručení faktúry ktorá spĺňa náležitosti v zmysle platných právnych predpisov t.j. faktúry nadobudnú splatnosť až 13.12.2021. Žalovaný teda nemohol platne započítať svoje nesplatné pohľadávky voči splatným pohľadávkam žalobcu keďže v zmysle § 359 OZ by to bolo možné iba v prípade ak by žalobca nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky. To však nie je tento prípad. Žalobcovi však nebránilo po doručení faktúr prostredníctvom súdu vykonať jednostranný zápočet svojich splatných pohľadávok voči nesplatným pohľadávkam žalovaného, zápočet bol žalovanému doručený 28.10.2021 v zmysle vykonaného započítania žalobca upravil petit žalovanej sumy.
6. Z nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2012 (č.l. 11 spisu) v znení dodatkov 1 a 2 (č.l. 15, 16) súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu predmetom ktorej je nájom stavby KW.h a zároveň bol povinný platiť dohodnuté nájomné vo výške 1.000 eur/mesačne bez DPH.
7. Z výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 25.6.2018 súd zistil, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu v zmysle čl. 13 odsek 13.1, bod 13.1.3. Výpovedná lehota je 3 mesiace.
8. Zo zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 22.4.2013 (č.l. 37 spisu) v znení dodatkov súd zistil, že žalovaný ako odberateľ sa zaviazal žalobcovi ako dodávateľovi odobrať a zaplatiť za odobraté teplo.
9. Žalobca zároveň súdu predložil ako listinné dôkazy ním vystavené faktúry za nájom a odber tepla, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil, z nich súd zistil dlžnú sumu.
10. Z faktúr č. 18VF00015 a 18VF00016 súd zistil, že žalovaný vystavil dňa 12.9.2018 žalobcovi faktúry na sumu 2.455,20 eur a 1.977,80 eur za ubytovanie.
11. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
14. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
19. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
26. Na základe takto zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením nájomnej zmluvy ako aj zmluvy o dodávke a odbere tepla. Žalobca si svoje zmluvnú povinnosť splnil riadne a umožnil žalovanému užívať predmet nájmu a dodával mu teplo, za ktorý nájom a odber tepla však žalovaný riadne a včas už nezaplatil. Týmto si nesplnil svoju povinnosť, preto súd žalobe vyhovel spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalovaný v návrhovom konaní nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Počas konania žalobca zohľadnil právu obranu žalovaného a započítal jeho pohľadávku spolu vo výške 4.433 eur titulom ceny za poskytnuté ubytovacie služby, z dôvodu ktorej v tejto časti súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil, nakoľko prejav žalobcu spočívajúci v tom, že na tejto časti istiny už netrval vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie.
27. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 1 OBZ uložiť mu povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania ako je špecifikovaný vo výroku rozsudku.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“