Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-24-2021.pdf
PDF · 107.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: O. S., E.. XX. XX. XXXX, I.: A. XXXX/XX, I., o zaplatenie 1 916,97 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,- EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 63,- EUR od 17. 07. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 03. 2021 domáhal zaplatenia sumy 1 916,97 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 10. 2017 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "rámcová zmluva") podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 718,87 EUR tak, že sumu 1 696,27 EUR žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných
obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 22,60 EUR predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu 4.3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 99,14 EUR. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca v súlade s bodom 7.1 Úverovej zmluvy vyhlásil dňa 16. 07. 2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalobca zároveň poukázal na body 7.2 a 7.4 Úverovej zmluvy a § 502 ods.1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný eviduje voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 916,97 EUR (1 663,56 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 233,41 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru; 20,00 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1 663,56 EUR od 17.07.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 896,97 EUR od 17.07.2018 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver, sú zrejmé z výpisu z úverového účtu žalovaného.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Výpis žalobcu z obchodného registra (č.l. 7 - 20), Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20. 10. 2017 (č.l. 29 - 34), súhlas so spracovaním osobných údajov (č.l. 35 - 37), Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, spolu s informáciou o RPMN (č.l. 38), kópiu občianskeho preukazu žalovaného (č.l. 39-40), výpis z úverového účtu žalovaného (č.l. 41 - 42), potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č.l 43), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo 17. 07. 2018 s doručenkou (č.l. 44 - 46).
3. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a procesnými poučeniami dňa 22. 07. 2021. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Žalovaný sa vyjadril na pojednávaní dňa 29. 10. 2021. Uviedol, že v tom čase opatroval svoju mamu, splatil nejakú časť úveru. Potom mama zomrela. Bol doma, zrazu odpadol, mal neurologické problémy, je poberateľom invalidného dôchodku. Od žalobcu mu volali. Žiadal, aby mohol splácať tak, ako mu vyhovuje. Žalobca požadoval splátku 150,- EUR mesačne. To žalovaný nemohol platiť, keďže 60,- EUR platil za lieky, dôchodok mal 180,- EUR, býval v podnájme a mesačne mu ostalo okolo 15,- EUR. Toľko mohol splácať. S tým žalobca nesúhlasil a žiadal okamžité splatenie celého úveru. Na otázku súdu či si žalovaný spomína, ako žalobca skúmal bonitu, žalovaný uviedol, že žalobcovi dal svoj občiansky preukaz, zdravotnú kartu, keďže podľa jeho vyjadrenia už vtedy mal byť invalidný dôchodca. Žalobca zisťoval, koľko žalovaný dostáva opatrovateľské za opatrovanie matky - žalovaný mal dostávať cca 220
- 250 EUR mesačne, teraz už nevie presne. O tom predložil žalobcovi doklad. Nepamätá si, že by v tom čase splácal iné úvery. Žalobca sa ho nepýtal, aké sú jeho mesačné náklady, nič od neho nežiadal.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Dňa 20. 10. 2017 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobcom žalovanému s nasledovnými parametrami: (i) výška úverového rámca: 5 000,- EUR, (ii) aktuálna výška úverového rámca: 1 650,- EUR, (iii) výška mesačnej splátky: min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, (iv) výška úrokovej sadzby: 24 % p.a., (v) RPMN: 26,82 %, (vi) odplata: 24,00 %, (vii) priemerná výška RPMN: 21,50 %, (viii) splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci, (ix) opis tovaru alebo služby: LG 65UJ6307, (x) priama platba predajcovi: 100,- EUR, (xi) výška 1. čerpania revolvingového úveru: 1 628,- EUR.
7. Z výpisu z úverového účtu žalovaného v spojení s Potvrdením o odfinancovaní a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a tiež s poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) súd ustálil, že žalobca dňa 20. 10. 2017 čerpal úverové prostriedky vo výške 1 628,- EUR na kúpu tovaru podľa zmluvy. Následne čerpal úver prostredníctvom výberov z bankomatov a platbami kartou. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 99,14 EUR. Ku dňu zosplatnenia úveru (16. 07. 2018) žalobca evidoval voči žalovanému dlh vo výške 1 916,97 EUR pozostávajúci z istiny 1 663,56 EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 233,41 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- EUR.
8. Podľa bodu 4.3 zmluvy Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Revolvingový úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Bankou nedohodne inak.
9. Podľa bodu 4.5 zmluvy včasným splácaním sa rozumie také splácanie, kedy je mesačná splátka pripísaná na účet Banky najneskôr v deň splatnosti mesačnej splátky. Riadnym splácaním sa rozumie zaplatenie mesačnej splátky v stanovenej výške, na účet, ktorý Klientovi oznámi Banka s uvedením správneho VS.
10. Podľa bodu 7.1 písm. a) zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý Revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Revolvingového úveru, t j. požadovať splatenie Revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
13. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601.html> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601.html>.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy („OZ“) ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 295 CSP v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
18. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy ZoSÚ a OZ upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré súd musí prihliadnuť a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
20. Podľa rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
21. Žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo vyhlásiť okamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru a vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, a to s poukazom na § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ a § 7 ods. 20 ZoSÚ, ako aj s poukazom na § 565 a § 53 ods. 9 OZ.
22. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Pochybil najmä pri skúmaní nákladov žalovaného (§ 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ), keď zohľadnil len mesačný náklad vo výške 30,- EUR na bývanie (viď údaje uvedené na č.l. 35 - v inom dokumente v spise nie sú tieto údaje uvedené). Žalobca nepreukázal, že by skúmal aj iné náklady žalovaného a teda postupoval v rozpore s § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 20 ZoSÚ. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že žalobca nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne údaje o životných nákladoch žalovaného s výnimkou údaju 30,- EUR na bývanie), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovaného tak, aby žalobca získal vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovaného splácať úver. Vzhľadom na to podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Ide zároveň o hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu a preto súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ druhej vety.
23. Rovnako tak žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Predložil len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z neho však nie je zrejmé, pre akú splátku bola okamžitá splatnosť vyhlásená. Žalobca nepredložil ani upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Preto nepreukázal ani splnenie týchto zákonných podmienok pre vznik jeho práva vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
24. Z dôvodov uvedených v odsekoch 21 - 23 vyššie preto súd uzavrel, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
25. Zároveň je však potrebné uviesť, že porušenie akýchkoľvek ustanovení ZoSÚ nemá za následok zánik práva veriteľa požadovať vrátenie istiny úveru, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Vyššie uvedené závery nebránia súdu, aby priznal žalobcovi jednotlivé splátky istiny úveru, ktoré sa stali splatnými do vyhlásenia rozsudku a ktoré zároveň neboli v čase podania žaloby premlčané (§ 54a OZ). Žaloba bola podaná 25.3.2021, a teda v tomto konaní možno žalobcovi priznať splátky splatné po 25.3.2018.
26. Aj tento nárok je ale žalobca povinný preukázať. Z predložených dôkazov však nie je zrejmé, aké splátky a v akej výške sa stali dosiaľ splatnými. Žalobca predložil len výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého vyplývajú 4 splátky, ktoré sa stali splatnými po dátume 25. 03. 2018, a to (i) splátka z 10. 04. 2018 vo výške istiny 15,24 EUR, (ii) splátka 10. 05. 2018 vo výške istiny 16,29 EUR, (iii) splátka z 10. 06. 2018 vo výške istiny 15,18 EUR a (iv) splátka z 10. 07. 2018 vo výške istiny 16,29 EUR. Súd uvádza iba výšku istiny, keďže úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Istina spolu predstavuje sumu 63,- EUR. Iné splátky nie sú uvedené v podkladoch predložených žalobcom a súd ich nemohol ustáliť ani iným spôsobom, keďže nevyplývajú zo žaloby ani z predložených dôkazov, pričom výška mesačnej splátky sa v čase mení (je určená percentom z meniaceho sa základu). Keďže žalobca sa na pojednávanie nedostavil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov a v intenciách žalobného návrhu, súd mohol žalobcovi priznať iba istinu splátok, ktoré vyplývajú z predloženého výpisu z úverového účtu a ktoré zároveň neboli v čase podania žaloby premlčané.
27. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
28. Podľa § 157 ods. 2 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
29. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
30. Súd v súlade s prejednacou zásadou vytýčil pojednávanie na deň 29. 10. 2021, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil seba a žalobcu z neúčasti na pojednávaní a navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených dôkazov a v intenciách žaloby. Tým sa žalobca vzdal práva vypočuť si skutočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, práva uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1 CSP a zmaril i možnosť súdu postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobe vyhovieť v rozsahu podľa výroku I a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť (výrok II). Takéto rozhodnutie pritom žalobca nemôže považovať za prekvapivé. Všeobecné súdy vždy pri tomto type žalôb vyhodnocujú splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ, ako aj skúmanie bonity s vynaložením odbornej starostlivosti v intenciách § 7 ZoSÚ a s právnymi dôsledkami uvedenými v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Preto musel byť pripravený uniesť dôkazné bremeno i v týchto otázkach. Žalobca však žiadne dôkazy o týchto skutočnostiach k žalobe nepriložil a nedostavil sa ani na pojednávanie, na ktorom súd vec prejednával a na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Žalobca nemôže očakávať, že súd vytýči pojednávanie, naštuduje spis a keď považuje žalobcom produkované tvrdenia alebo dôkazy za nedostatočné, potom odročí pojednávanie a opätovne pozve žalobcu, aby sa mohol vyjadriť, prípadne ešte predtým zašle žalobcovi písomný predbežný právny názor spolu so všetkými otázkami, ktoré potrebuje súd zodpovedať. Takáto povinnosť súdu z CSP nevyplýva. Zároveň taký postup nie je súladný s § 153 ods. 1 CSP v spojení s § 157 ods. 2 CSP a § 183 CSP.
31. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny 63,- EUR, s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil za obdobie od 17. 07. 2018 do zaplatenia a preto mu súd priznal úrok z omeškania za toto obdobie.
32. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že v konaní bol v prevažnom rozsahu úspešný žalovaný a teda s poukazom na § 255 ods. 1 CSP by mu patril nárok na náhradu trov konania. Súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému vznikli akékoľvek trovy konania a preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.