Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/96/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2024, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaná A. B., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, trvale bytom C. XXX, C. - D.,

uznáva sa za vinnú, ž e

dňa 16.3.2019 v čase medzi 18,15 hod. a 18,29 hod. na verejnej účelovej komunikácii v blízkosti Dérerovho mlyna, vedúcej k chatovej oblasti venčila psa, pričom pri prechádzaní cez vozovku vošla do jazdného koridoru motocykla Jawa 250, bez evidenčného čísla, ktorého vodič E. F., nar. XX.XX.XXXX, nedokázal vzájomnej zrážke zabrániť, narazil do chodkyne, následne padol na vozovku, pričom utrpel zranenia – zlomeninu vretennej kosti vľavo, pomliaždenie hlavy a mnohopočetné odreniny hornej končatiny, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti od 16.3.2019 do 31.5.2019,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l a

- prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa v spojení s , , v spojení s , , , na peňažný trest vo výmere 800,-Eur ( osemsto Eur ).

Podľa súd obžalovanej ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 40 ( štyridsať ) dní.

Podľa súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, Ul. 29 augusta 8 – 10, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, škodu vo výške 751 eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 20.10.2021 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -45 zo dňa 18.10.2021 na obvinenú A. B., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B.; výsluchom svedka poškodeného E. F. a svedka G. H.; výsluchom znalcov z odboru cestnej dopravy F. I. J. a F. E. K., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie E. K. H.; prečítaním znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 24/2024 a znaleckého posudku znalca z odvetvia súdneho lekárstva doc. E. L. M., I. pod č. 173/2020, podľa , so súhlasom obžalovanej a prokurátora; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa .

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásila, že sa cíti byť nevinná. Vypovedala, že toho dňa 16.3. prišla z roboty. Bolo asi pol šiestej, prezliekla sa a išla na večernú prechádzku so psom. Vybrala sa z domu krátko pred šiestou a išla po ceste po ľavej strane. Hore po ľavej strane aj dole po ľavej strane. Keď išla hore, pri krížiku s otočila a išla zase dole. Ako bola možno 20 metrov, keď išla dole, tak pocítila zozadu úder do pravej strany, kde bola povalená na zem. Nepočula nič, motorku, auto, nič. Bez zvuku, asi na voľnobeh. Nič nevidela, svetlá žiadne nesvietili. Spadla do trávnatého porastu. Nedokázala sa postaviť, tak volala hneď susedovi. Bála sa, že zomrie. Sused tam prišiel za 5 minút pre ňu a odviezli ju do nemocnice. Tam ju zobrala záchranná zdravotná starostlivosť. K nárazu došlo, keď išla dole po ľavej strane. Išla krajnicou, mala tam len kúsok, možno 10-20 cm. Tým, že utrpela ten náraz, tak ju odhodilo do toho poľa a tam ostala ležať. Náraz bol do jej pravej strany – do krížovej časti zozadu. Na otázku či bola v tom čase vzpriamená alebo sa zohýnala, uviedla, že išla normálne so psom. Pes pobehoval a ona išla za ním. Tam už premávka nie je. Väčšinou čo tam chodia stroje, keď sa robí ťažba dreva. Na otázku či nepočula žiadne zvuky, odpovedala, že nie. Len sa potom on zjavil tam pri nej. Jeho videla na motorke, lebo ako išiel na motorke, tak jemu motorku odhodilo a on ju potom odstavil. Po náraze ho teda videla, pred nárazom ho nevidela ani nepočula. Na otázku či tesne pred nárazom neurobila žiaden úkon, že by z bežného smeru vykročila, náhle zmenila alebo zohnutie, odpovedala, že nie. Po ceste išla stále vľavo hore aj vľavo dole. Čo bola odhodená do tej trávy, to bolo od cesty ďalej, nejakých pol metra. Na otázku koho volala, uviedla, že pán F. nemal telefón, tak ona mala telefón pri sebe a zavolala suseda z bytovky – pán G. H.. Ten prišiel behom piatich minút. Naložili ju do auta. F. pomohol. Na otázku, aby popísala čo vnímala po nehode, čo robil pošk. F., kde bola motorka, uviedla, že si pamätá, že motorka bola na stojane a bola tak viac menej v strede vozovky. Myslí si, že na stojan ju dal on, lebo však nikto iný tam nebol. Táto bola postavená v smere jej chôdze – dole. Na otázku či bola motorka na jej úrovni, uviedla, že bola vyššie, v smere k tomu krížiku. Na otázku či jej psík išiel vedľa nej alebo sa pohyboval ďalej uviedla, že nechávala ho pusteného. Bol sa napiť vody z potoka, nevie povedať, asi tam niekde ostal, jednoducho ho už potom nevidela. Na otázku či po tom náraze a odhodení sa nejako hýbala na tom trávnatom poraste, napr. sa otočila, prevalila, odpovedala, že nie. Bola tak na ľavej strane. Na otázku ako ďaleko od tej cesty bola, odpovedala, že nevie, možno pol metra, meter, možno dva metre.

Svedok poškodený E. F. pred súdom vypovedal, že sa celý deň vozil na tej motorke, skúšal si ju. Išiel sa ešte otočiť do doliny. Videl pani vľavo a vpravo videl psíka, tak išiel popri nich. On išiel od bytovky hore do doliny. Zaradil jednotku, dvojku a videl ich, že sú tam, tak pomaličky sa približoval k nim. A zrazu z ničoho nič mu pani skočila do cesty, lebo tam bol psík na pravej strane. Neubrzdil to a do nej potom napálil. Prevrátil sa. Keď sa prebral, postavil, tak pani tam ležala na poli, na pravej strane. Išiel k nej. Ešte medzitým ako bola motorka padnutá, ju postavil na stojan, lebo tiekol benzín cez ňu. Postavil motorku a išiel k nej. Pani potom zavolala suseda. Sused dobehol. Záchranku nevolali, tak ju naložili do auta. Sused mu ešte hovoril, že má otvoriť koterec pre psa, že sa vráti. Tak, že dobre, otvorí. Oni sa potom zobrali hore otočiť. On tlačil motorku až k bytovke. Bol vyklepaný, ešte bratovi vravel v garáži čo sa stalo. Potom išiel domov, tak si hneď za jeden drisol, lebo bol vyklepaný. Okúpal sa, lebo mal asi rozbitú hlavu. Potom tam strávil nejaký čas a dal si ďalší. Volal mu sused H., že čo sa stalo, v akom je stave, že má niečo s bedrami alebo tak nejak. Potom neskôr mu volal policajt, dopravák. Tak zišiel dolu a pýtal sa ho, čo a ako, dal mu aj fúkať. Potom išli na miesto činu. Vysvetľoval mu kde to bolo a on si to zmeral. Jednalo sa o motorku Jawa 250, má ju ako veterán, robil si tam karburátor, tak sa na nej bol voziť. Na otázku, aby popísal miesto zrážky uviedol, že je to hore kopec. Išiel zo spodku hore na motor, tak videl približne 100 metrov, že je tam pes aj pani. Ona sa tiež pohybovala smerom hore. I. bol na pravej strane

na poli. Ako mu skočila do cesty, začal brzdiť čo sa dalo, ale rovno narazil. Ona zostala tam a musel aj toho psíka trafiť určite. On sa pohyboval po pravej strane, pani išla po ľavej strane smerom hore. Išiel pomaličky hore a vlastne z ničoho nič, že ako popri nich prejde, mu skočila rovno. Ona stále išla rovno po ľavej strane smerom do doliny. A proste pomaličky ako kráčala, popri nich prechádzal a tak ho započula a v tej chvíli sa rozbehla na druhú stranu. Išla po ľavej strane a on už sa približoval k nim, tak ona skočila, to bolo nevie 10 metrov. Na otázku v akej polohe sa nachádzala chodkyňa v čase nárazu motocykla, uviedol, že pred nárazom bola vzpriamená a išla smerom hore po ľavej strane cesty. Potom, keď prebehla ku psovi na pravej strane, tak sa zohla po psa, dala si ho medzi nohy a rovno v tej chvíli ako bola otočená, tak ju nabral rovno do pravej strany, tuší svetlom. Na otázku kde sa nachádzal po náraze a kde sa nachádzala chodkyňa, uviedol, že ako ho odhodilo, bol v strede cesty a motorka bola naľavo, úplne skoro pri potoku. Ako narazil, odhodilo ho doprava. On sa cez motorku prevalil a ostal ležať na zemi. Keď sa prebral, pozeral sa kde čo je a išiel k nej. Ona kričala. Ešte zacítil benzín, tak rýchlo išiel k motorke, postavil ju na stojan a utekal k nej. Pani bola na pravej strane na lúke, smerom dolu, ležala na zemi. Bola smerom dole, hlavou dolu, na pravej strane cesty. Ona prebehla z ľavej strany na pravú a keď išla k tomu psovi, musel do nej naraziť a ju muselo vyhodiť na pravú stranu. Na otázku či po náraze zostala ležať na tom istom mieste kam ju odhodilo, odpovedal, že bola tam stále. Mohla sa hýbať, ak sa prevracala. Hlavou smerovala smerom dole, teda smerom na bytovku. Na otázku z pohľadu od bytovky kto bol prvý, odpovedal, že ona bola prvá, potom bol on – bol v strede cesty, mohol byť od nej 3, 4 metre. Motorka bola vľavo už ako sa ide na zvážnicu ku potoku. Tá bola od neho asi tak meter a pol smerom k tomu krížu. Motorka bola kolesom smerom ku potoku a zadným kolesom bola ešte smerom na asfaltke. Keď prišiel k nej, ako bola na ľavej strane položená, tak ju len vyhodil vonka, postavil na stojan a nechal na kraji cesty. Postavil ju tak, že bola otočená smerom dole ku bytovke, tak ako sa mu ju podarilo vytiahnuť. Neotáčal ju nijak, ako bola kolesom ku potoku, zobral ju za riadidlá, vyhodil na kraj vozovky a tam ju postavil. Kvôli tomu benzínu, aby netiekol benzín. Na otázku, aby popísal príchod svedka H., uviedol, že pán H. prišiel po zrážke, lebo ho obžalovaná zavolala. Prišiel od bytovky hore, zastal v strede cesty a ešte mu vraví, že zavolám záchranku, tak reku zavolaj, lebo telefón pri sebe nemám. Ale pani povedala, že nie, tak ju naložili do auta. Potom sa išiel autom hore nejakých 200 metrov otočiť. Oni sa zobrali hore a on sadol na motorku a išiel dole. Na otázku či bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu, odpovedal, že nie. Mal ísť ešte o ôsmej robiť kamarátovi elektriku, tak si to nemohol dovoliť. Keď prišiel domov, motorku odtlačil ku garáži a išiel na byt. Hneď prvé čo si dal za jeden, jedno pivo, lebo bol vyklepaný. Potom sa išiel okúpať a potom si dal ďalšie dva, pivo, takže asi 3 vypil. Na otázku kde zostal po nehode pes, odpovedal, že toho nezaregistroval vôbec. Na otázku či vie povedať či zrazil prvého psa alebo chodkyňu, uviedol, že to nevie, možno obidvoch naraz. Na otázku či po náraze do chodkyne spadol s motorkou uviedol, že ako do nej narazil, tak motorka odletela. Na ktorý bok motorka spadla nevie. Spadla na 100 percent a zastala na ľavej strane. Pri výsluchu svedka H. sa k jeho výpovedi vyjadril, že nie je pravda, že mu svedok, vravel, že má volať políciu. Čo sa týka motorky, jazdil na tej motorke, čo má nápis DERO, čo je v spise. Motorka bola pojazdná. Pri rekonštrukcii túto neštartoval. Neopravoval ju. Nechal ju ako bola po nehode, tak s ňou nerobil nič.

Svedok G. H. vypovedal, že bolo asi pol siedmej, štvrť na sedem, keď mu zazvonil telefón a hovorí mu, že Šani príď pre mňa, E. ma zrazil. Tak išiel hore. Obžalovaná ležala na zemi, tvárou dole k bytovke. Mimo cesty tak meter. Pýtal sa jej čo sa stalo, ona že E. ma zrazil. Hovoril, že E. toto nevyzerá dobre, zavolaj políciu. Poškodený hovoril, veď sa nejako dohodneme. Potom mu ju pomáhal naložiť do auta, že ju zavezie do nemocnice. Keď ju posadili do auta, tak ona skríkla, nevedela sa ani posadiť poriadne, sedela len tak na boku. Tak hovorí E., to je vážne, volaj políciu a ja ju idem zaviezť. Tak s ňou išiel do nemocnice. Oni ju zobrali a ešte tam čakal, kým prišli jej dcéry a K. potom hovorí, že ide volať políciu. On keď tam prišiel, obž. ležala, on nad ňou a motorka stála oproti takých 5 – 10 metrov. Na otázku, či obžalovaná vtedy ležala tvárou dole alebo hore, uviedol, že tak z boku. Nakoniec keď aj prišla polícia, vyšlo z toho, že to tá motorka vôbec nebola čo ju zrazil. Bola to iná motorka, ktorú tam predvádzal. Tá motorka bola nefunkčná, nepojazdná, chýbalo tam plynové lanko. Keď sa on otáčal, keď išiel s obžalovanou do nemocnice, tak ten pes tam ležal. Keď sa vrátil, už tam nebol. Na druhý deň sa našla aj batéria z motorky vyhodená v tom mieste, kde bol ten pes. A vodítko sa našlo ako ona ležala, tak voľákych 7 - 10 metrov od nej. Keď vtedy prišiel, bolo prítmie, išiel na svetlách, ale denné svetlá. Keď išiel smerom hore do doliny, obž. bola na pravej strane, v trávnatom poraste taký meter, meter desať od krajnice. Motorka stála oproti, na ceste postavená na stojane, predným kolesom smerom k bytovke. Na pravej strane stála, ako bol ten pes. Pes bol vedľa motorky asi meter a pol. Ten ležal v trávnatom poraste, keď idete hore, tak vľavo, na opačnej strane ako obžalovaná. A baterka ležala ešte za tým psom tak 2 metre. Motorka mala športové riadidlá, také široké, normálna športová motorka. Na otázku, čo mu

povedal pošk. Ivanič na mieste nehody, odpovedal, že sa ho najprv pýtal, že čo si robil ? Nepovedal mu nič. Hovorí, E. volaj políciu a odpoveď bola, veď sa voľáko dohodneme. Na otázku či vravel niečo o alkohole uviedol, že nepovedal mu nič o alkohole. Po prečítaní časti zápisnice z výsluchu v štádiu prípravného konania zo dňa 15.3.2021 ( č.l. 73 spisu ), za účelom odstránenia rozporu vo výpovedi na návrh obhajcu, kde vypovedal : „Ja som už videl, že sa nejedná o ľahké zranenie, tak som upozornil E. F., aby na miesto privolal políciu na čo mi on odpovedal, že on radšej políciu volať nebude, že má vypité“, sa vyjadril, že je to možné. Je to tri roky, určite je to tak. Na otázku či videl F., že by niečo pil z 1,5 litrovej pivovej fľaše, uviedol, že z tej keltovej, čo povedal pri tej výpovedi, na tom trvá. Čo to bolo nevie. Na otázku, keď obžalovanú nakladali spolu s poškodeným a bol blízko pri ňom, či cítil alkohol, uviedol, že to nevie povedať. Na otázku či mal poškodený viac motoriek, odpovedal, že áno, ale funkčnú v podstate len jednu, čo má v papieroch. Ostatné mal bez čísel, bez technického preukazu. Pri rekonštrukcii mal poškodený motorku, kde bolo vzadu ako na čísle napísané DERO. Tá motorka bola nefunkčná, nebolo tam plynové lanko, tam ju dotlačil. To podľa neho nebola tá motorka, ktorou obžalovanú zrazil. Po nahliadnutí do fotodokumentácie – v spise na č.l. 135 až 142 sa svedok vyjadril, že z týchto motoriek to nebola ani jedna, nie je tam na fotkách. Jednalo sa o 250-ku, Jawa červená, ale tá bola športová, mala široké športové riadidlá, nemala kryty, čo má táto motorka na boku, nemala rám na plexisklo. Na otázku či si všimol na mieste nejaké stopy po motorke či už na ceste alebo mimo, uviedol, že po ceste bol spravený čierny pruh ako od stupačky. Keď sa išlo zvrchu, tak doľava sa točil ten čierny pás.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia E. K. H. sa v celom rozsahu pridržiaval záverov písomne vypracovaného znaleckého posudku č. 21/2020. V záveroch posudku konštatoval, že poškodený E. F. pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu vretennej kosti vľavo, konkrétne bodcovitého výbežku ako tzv. zlomeniny extenčného typu, kde pôsobiaci vektor sily spôsobil pri extendovanej ruke v zápästí t.j. zohnutiu zápästia dozadu; pomliaždenie hlavy a mnohopočetné odreniny ľavej hornej končatiny. Vzniknuvšie poranenia boli následkom narazenia motocykla s chodkyňou a následným pádom. Poškodený bol ošetrený v nemocnici a bola mu naložená sadrová dlaha, bol dlhodobejšie imobilizovaný na ľavej hornej končatine nosením sadrovej dlahy na závese ako i následnou rehabilitáciou. Obmedzenie obvyklého spôsobu života bolo pri bežných činnostiach ako obliekanie, bežná hygiena a v prvých týždňoch trpel i bolestivosťou. Tento čas trval od 16.3.2019 do 31.5.2018, teda celkovo 76 dní. Bodové ohodnotenie bolestného znalec stanovil počtom 85 bodov. Obž. A. B. pri dopravnej nehode utrpela zranenia – kominutívnu zlomeninu krížovej kosti s odlomením celej pravej strany so SI kĺbom od centra, zlomeninu oboch pubických ramien s posunom, kompresívnu zlomeninu L1 stavca s abrupciou prednej hornej hrany stavca, povrchové poranenie hlavy v čelovej oblasti. Tieto zranenia vznikli následkom direktného násilia, narazením motocykla v oblasti svetlometu, zozadu do oblasti krížovej kosti. Obžalovaná bola v dôsledku poranení obmedzená v obvyklom spôsobe života bolestivosťou zranení, bola dočasne pripútaná na lôžko, bola operovaná a reoperovaná, pričom virtuálnu dobu práceneschopnosti znalec stanovil na jeden rok s tým, že rehabilitácia bude doživotná. Bodové hodnotenie bolestného určil počtom 685 bodov. V rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že priebeh nehody podľa popisu poškodeného považuje vzhľadom na charakter poranení u obžalovanej ako najpravdepodobnejší. Poškodený uvádzal, že jazdil smerom od dola hore a obž. chodkyňa bola na ľavej strane pri krajnici a prechádzala za svojím psíkom doprava, zohýnala sa k nemu a v tom čase došlo ku kontaktu svetla motocykla, pričom bola zasiahnutá jej krížová oblasť. Motocykel narazil do pravej strany tela poškodenej a pritom došlo k odlomeniu krížovej kosti resp. jej odtrhnutiu. Jednalo sa o pôsobenie mechanickej sily – motocykla a poškodeného o hmotnosti cca 200 kg, ktorý jazdil rýchlosťou okolo 40 km/h. Následne po kontakte s motocyklom došlo k odvaleniu tela poškodenej na pravú stranu. Poloha tela po tomto záleží na viacerých okolnostiach, napr. v akom uhle bola natočená, pri zachytení mohlo dôjsť k rotácii tela. Obžalovaná vypovedala, že išla zvrchu smerom dole. Nevie si potom predstaviť akým spôsobom by bol zasiahnutý jej pravobok. Keď ide človek zvrchu – dole, logicky by ten motocykel zasiahol jej ľavú stranu tela. Takisto je podľa neho vylúčená okolnosť, že by poškodený mal jazdiť s motocyklom smerom dole na voľnobeh, bez motora ako vyplynulo z vyjadrenia obžalovanej, keďže sa na mieste nejedná o väčší sklon a bez motora by nedosiahol rýchlosť ako vypočítali znalci z cestnej dopravy. Popis, ktorý uvádzala obžalovaná vyhodnotil vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ako nepravdepodobnejší.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou Znalex, s.r.o., Zvolen pod č. 520/2020, ktorá je o.i. zapísaná aj v znaleckom odbore doprava cestná a odvetví nehody v cestnej doprave. Za znaleckú organizáciu vypracoval F. I. J. ( č.l. 202 – 291 spisu ), ktorý bol aj vypočutý pred

súdom. V záveroch znalec konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie prekážky náhlej chodkyňou vodičovi motocykla Jawa 250. Vodič motocykla ani okamžitou reakciou na rozbehnutie chodkyne s maximálnym spomalením nedokáže zastaviť pred miestom zrážky z rýchlosti pohybu 41 až 57 km/h. Chodkyňa by dopravnej nehode zabránila iba, ak by nevošla do koridoru pohybu motocykla Jawa. Technicky je prijateľné, že vodič motocykla sa na začiatku rozbehnutia chodkyne pohyboval rýchlosťou 41 až 57 km/h a v čase zrážky rýchlosťou približne 34 km/h. Chodkyňa sa v čase zrážky pohybovala rýchlosťou približne 7 km/h. Zo simulačnej analýzy dopravnej nehody vyplýva, že vzhľadom na stopy po motocykli zistené na mieste nehody je vzájomná poloha v čase stretu podľa chodkyne technicky neprijateľná. Taktiež vzájomná poloha v čase stretu podľa motocyklistu je technicky neprijateľná. Natočením motocykla v čase zrážky vľavo smerom na zistené stopy a pohybom chodkyne v čase zrážky bol stanovený pravdepodobný priebeh dopravnej nehody tak ako je zobrazené v prílohách 15 a 16 . Následne sa uskutočnila v poradí druhá rekonštrukcia na mieste činu, a to dňa 28.6.2021 ( zápisnica s prílohami na č.l. 86 – 98 spisu ). Pri uvedenej rekonštrukcii boli okrem príslušníkov PZ prítomný jednak obžalovaná ako i poškodený, svedok G. H., súdny znalci F. J. a technik znaleckej organizácie K. C., znalec E. H., ako aj obhajca E. C.. Poškodený F. pri rekonštrukcii č. 2 zotrval na mierach uskutočnených pri rekonštrukcii č. 1 ( dňa 10.7.2020 - zápisnica s prílohami na č.l. 52 – 60 spisu ). Obž. B. sa vyjadrila, že trvá na tom, že kráčala po ľavej strane v blízkosti krajnice, bez zmeny smeru chôdze v smere od chatovej oblasti k bytovke. Pripustila, že po zrážke mohla zmeniť polohu od okraja vozovky, ale smer jej tela nie, teda hlava smerom k bytovke a nohy smerom k chatovej oblasti od okraja vozovky 1,1 m. Polohu chodkyne ako i motocykla v čase po nehode označil pri rekonštrukcii i prítomný svedok H., ktorý tiež poukázal, že podľa neho motocykel, ktorý je súčasťou trestného spisu nie je ten, ktorý videl na mieste dopravnej nehody. Podľa neho sa jednalo o motocykel Jawa 353 červenej farby, ktorý mal širšie športové riadidlá prepojené na vrchu spojovacou tyčkou. Následne po analyzovaní skutočností vyplývajúcich z rekonštrukcie č. 2 znalec vypracoval doplnenie č. 1 k znaleckému posudku ( č.l. 292 – 345 spisu ), v ktorom uviedol, že priebeh dopravnej nehody podľa chodkyne je technicky prijateľný pri jednoduchom pretočení po nehode ( napr. z polohy tvárou dole nabok alebo na chrbát ), za podmienky, že motocykel Jawa pri svojom pohybe mimo vozovky nezanechal stopy. Priebeh dopravnej nehody podľa svedka je technicky prijateľný pri zložitejšom pohybe chodkyne po nehode do polohy v čase príchodu svedka, za podmienky, že motocykel Jawa pri svojom pohybe mimo vozovky nezanechal stopy. Pri nárazovej rýchlosti 50 km/h motocykla Jawa je najvzdialenejšia poloha tela približne 1 meter od okraja vozovky. Motocykel sa pohybuje mimo vozovky približne 16 metrov. Vzhľadom na šúchanie na boku by mali byť mimo vozovky viditeľné stopy po pohybe motocykla. Priebeh dopravnej nehody podľa motocyklistu je technicky prijateľný za podmienky, že sa motocykel v mieste zrážky nepohyboval priamo, ale natočený mierne vľavo, aby sa pohyboval po stopách zistených políciou. Chodkyňa a svedok pri druhej rekonštrukcii uviedli, že s motocyklom bolo po nehode manipulované a zistené stopy nevznikli po nehode. Ak zistené stopy na vozovke vznikli po nehode, musel by byť motocykel s hmotnosťou približne 130 kg ťahaný na vozovke po pravej stupačke na vzdialenosť približne 6 metrov.

Ďalej bol zo strany obhajoby predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru cestnej dopravy F. E. K. pod č. 34/2022. V záveroch v podstate uviedol, že v čase zrážky sa chodkyňa pohybovala rýchlosťou cca. 3,6 km/h a cca 0,5 metra od ľavého okraja vozovky v smere od chatovej oblasti k bytovkám. E. sa v čase cca 2,7 s pred zrážkou pohyboval rýchlosťou cca 45,7 km/h. V čase zrážky sa motocyklista pohyboval rýchlosťou cca 34 km/h po ľavej strane vozovky cca 0,6 metra od ľavého okraja vozovky a brzdil maximálnym brzdným účinkom cca 5,0 m/s-2. Motocyklista narazil ľavou stranou riadidiel motocykla do krížovej oblasti chodkyne zozadu, ktorá sa v tom okamihu pohybovala rovnakým smerom ako motocyklista. Analýzou nehodového deja možno usudzovať, že ku kontaktu motocykla a chodkyne došlo v oblasti ľavej strany riadidiel a čiastočne ľavej strany predného svetlometu. Po náraze do chodkyne motocyklista stratil kontrolu nad motocyklom a spadol aj s motocyklom na pravú stranu od stredu vozovky. Je technicky prijateľné, že nárazu predchádzal vyhýbací manéver motocyklistu, ktorým sa snažil vyhnúť zrážke s voľne sa pohybujúcim psom. Je technicky prijateľné, že následkom vyhýbacieho manévru motocyklista s motocyklom zišiel mimo komunikáciu do trávnatého porastu a následne sa snažil korigovať svoju trajektóriu pohybu návratom na vozovku, pričom prešiel do protismernej časti, kde ľavou stranou riadidiel motocykla narazil do krížovej oblasti chodkyne, následkom čoho stratil kontrolu nad motocyklom a spadol na pravú stranu cca do stredu vozovky a chodkyňa bola nárazom odhodená mimo vozovku na ľavú stranu v smere jej pohybu cca 1,2 metra do trávnatého porastu. Motocyklistovi pri technicky najprijateľnejšom možnom priebehu dopravnej nehody nebola vytvorená prekážka náhla, nakoľko pri správnej technike jazdy ( včasná reakcia ) by zastavil do miesta zrážky resp. odvrátil dopravnú nehodu. Ďalej znalec vyhodnocoval možnosti zabránenia nehode zo

strany jej účastníkov, pričom v prípade ak sa domáce zviera – pes obžalovanej voľne nepohyboval po ceste, tak táto nemala možnosť zabrániť dopravnej nehode. V prípade ak psík voľne pobehoval po ceste ( chodkyňa nedostatočne zabezpečila svoje domáce zviera proti voľnému pohybu po ceste ), tak v danom prípade mohla zabrániť dopravnej nehode zabezpečením zvieraťa proti voľnému pohybu po ceste. Priebeh nehody s voľne sa pohybujúcim domácim zvieraťom po ceste je technicky najprijateľnejšie riešenie dopravnej nehody. Motocyklista mal možnosť zabrániť dopravnej nehode v prípade ak sa pes po ceste nepohyboval, tak správnym smerovým vedením motocykla po pravej strane vozovky, kedy by bezpečne minul chodkyňu. V prípade ak sa pes voľne pohyboval po ceste, tak by zabránil nehode skoršou reakciou o 1,52 s oproti pôvodnej reakcii 2,82 s pred zrážkou so psom pri rýchlosti 45,7 km/h, by zastavil pred miestom zrážky so psom a následne by nedošlo ani k zrážke s chodkyňou. Vodič motocykla vo svojej výpovedi pritom uviedol, že psíka s chodkyňou zaregistroval vo vzdialenosti cca 60-70 metrov, možno aj viac. Na pohybujúceho sa psa ale motocyklista reagoval oneskorene – technicky nesprávne.

Nakoľko v danej veci boli vypracované znalecké posudky, ktorých závery sú významne rozdielne a tieto rozpory nebolo možné odstrániť ani výsluchom znalcov, súd uznesením č.k. -511 zo dňa 21.2.2023, právoplatným dňa 8.3.2023 pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Zo záverov písomného č. 24/2024 vyplýva, že vodič motocykla Jawa jazdil po účelovej komunikácii v blízkosti Dérerovho mlyna v smere od bytoviek k chatám, po pravej strane popri pravom okraji cesty. Vodič uviedol, že na situáciu reagoval brzdením, pričom pred zrážkou neboli zistené žiadne brzdné stopy. Technicky teda nebolo možné určiť ako dlho vodič motocykla pred zrážkou brzdil, či včas reagoval na zatočenie chodkyne a jej pohyb smerom od ľavého okraja cesty ku pravému okraju. Vodič uviedol, že nevie presne uviesť rýchlosť, ktorou sa pohyboval a túto odhaduje na 30 km/h, že na chodkyňu reagoval na vzdialenosť 10 m a pred zrážkou brzdil. Všetky vodičom uvádzané parametre nemohli nastať súčasne. Ak by sa na začiatku nehodového deja pohyboval rýchlosťou 30 km/h, potom by pred prekážkou nemohol brzdiť, nakoľko vypočítaná nárazová rýchlosť do chodkyne bola cca 30 km/ h. Za takýchto podmienok by bola reakcia na chodkyňu oneskorená. Ak vodič motocykla reagoval včas, teda v okamihu, keď mohol rozpoznať, že chodkyňa zatočila vpravo a smeruje do jeho koridoru jazdy, potom reagoval v čase 2,2 s pred zrážkou, kedy sa nachádzal 28,8 m pred miestom zrážky a v čase reakcie jazdil rýchlosťou 56 km/h. Uvedené bolo riešené ako variant A priebehu nehodového deja. V prípade ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom A, z technického hľadiska vodič motocykla reagoval na situáciu včas. V danom mieste bol rýchlostný limit 90 km/h. Ak vodič reagoval na chodkyňu resp. vzniknutú situáciu až v čase kedy vyhodnotil, že chodkyňa nestihne opustiť koridor jazdy, potom reagoval v čase 1,4 s pred zrážkou, kedy sa nachádzal 14 m pred miestom zrážky. V čase reakcie jazdil rýchlosťou 39 km/h. Uvedené bolo riešené ako variant B priebehu nehodového deja. V prípade, ak by nehodový dej prebiehal v súlade s variantom B, reakcia vodiča motocykla bola oneskorená o cca 0,8 s. Ak by vodič reagoval včas, a to už v čase po zatočení chodkyne vpravo, teda v čase 2,2 s pred zrážkou, dokázal by aj z rýchlosti 39 km/h zastaviť intenzívnym brzdením pred miestom zrážky. Chodkyňa – obžalovaná sa pohybovala po účelovej komunikácii smerom od bytoviek k chatám súbežne s pozdĺžnou osou vozovky rýchlosťou cca 4 km/h po ľavom okraji cesty. V danom mieste mala chodkyňa zatočiť vpravo a mala zrýchliť pohyb, v dôsledku čoho jej rýchlosť mohla vzrásť na cca 7 km/h a následne sa mala na pravom okraji zohnúť, čiže výrazne spomalila až zastavila. Chodkyňa začala zatáčanie vpravo v čase 2,5 s pred zrážkou. V prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom A, v čase začiatku zatáčania sa motocykel nachádzal 34,4 m pred miestom zrážky a v prípade variantu B sa motocykel nachádzal 26 m pred miestom zrážky. V obidvoch variantoch priebehu nehodového deja bolo konanie chodkyne z technického hľadiska nesprávne, nakoľko vodič motocykla bol nútený pre odvrátenie dopravnej nehody intenzívne brzdiť. Z uvedeného vyplýva, že chodkyňa prechod cez vozovku nevykonala technicky bez nebezpečenstva. V prípade variantu A bolo konanie chodkyne také, že vodič motocykla ani včasnou reakciou na situáciu nedokázal dopravnej nehode zabrániť. V prípade variantu B bolo konanie chodkyne také, že vodič motocykla by včasnou reakciou na konanie chodkyne dokázal dopravnej nehode zabrániť len intenzívnym brzdením motocykla. Chodkyňa uviedla, že sa pohybovala po ľavom okraji cesty v smere od chatiek k bytovkám a zrazu mala pocítiť náraz zozadu. V takomto prípade by aj vodič motocykla musel jazdiť v smere od chatiek k bytovkám, čo je však v rozpore so zadokumentovanými stopami. Ako bolo uvedené, tieto stopy vznikli po šmýkaní motocykla, ktorý sa pohyboval v smere od bytoviek k chatám. Variant podľa uvedenia chodkyne je preto taký priebeh nehodového deja, pre ktorý neboli zistené korešpondujúce stopy a pre ktorý nebol zistený technicky prijateľný mechanizmus nehodového deja. V prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom A, potom technickou príčinou dopravnej nehody bolo predovšetkým nesprávne konanie chodkyne. Chodkyňa pohybujúca sa po ľavom okraji cesty zatočila vpravo a prechádzala cez cestu tak,

že vodič motocykla nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť z rýchlosti, ktorou jazdil, a to ani včasnou a správnou reakciou na vzniknutú kolíznu situáciu. Je otázkou právnou, či bola rýchlosť jazdy primeraná danej situácii ( pohyb psa po pravej strane cesty, pričom chodkyňa sa pohybovala po ľavom okraji cesty ). Ak mal vodič motocykla upraviť rýchlosť jazdy do 46 km/h, potom sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody bola aj nesprávna technika jazdy vodiča. V prípade variantu B bola technickou príčinou dopravnej nehody súčinnosť nesprávneho konania chodkyne ( kolízny vstup do koridoru pohybu motocykla ) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla ( oneskorenej reakcie na chodkyňu o cca 0,8 s ). Nesprávne konanie chodkyne bolo tým prvkom nehodového deja v dôsledku ktorého došlo ku vzniku kolíznej situácie a nesprávna technika jazdy vodiča bola tým prvkom nehodového deja, v dôsledku ktorého si vodič znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Chodkyňa prechádzala cez vozovku tak, že nútila vodiča motocykla intenzívne brzdiť, čím vytvorila kolíznu situáciu. Chodkyňa mala možnosť v obidvoch variantoch nehode zabrániť tak, že by nezatočila vpravo a nevstúpila do koridoru jazdy motocykla Jawa. Chodkyňa mala technickú možnosť rozpoznať, že dopravná situácia nie je spôsobilá na bezpečný prechod cez vozovku. V prípade variantu A mal vodič motocykla možnosť dopravnej nehode zabrániť tak, že by v čase začiatku reakcie jazdil rýchlosťou do 47 km/h. V takom prípade by zastavil tesne pred miestom zrážky. V prípade variantu B by vodič mal možnosť dopravnej nehode zabrániť, ak by v čase začiatku jeho skutočnej ( oneskorenej ) reakcie jazdil rýchlosťou 29 km/h. V takom prípade by zastavil pred miestom zrážky. Nehode by zabránil aj z rýchlosti 39 km/h, ak by na situáciu reagoval včas, a to náhlym vyhýbaním vľavo pri súčasnom znižovaní rýchlosti. Ak by vodič reagoval na situáciu v čase 2,2 s pred zrážkou intenzívnym brzdením, dokázal by zastaviť pred miestom zrážky a k dopravnej nehode by nedošlo. Znalecký ústav ďalej vyhodnotil aj okolnosti, ktoré vyplynuli z priebehu rekonštrukcie č. 2, tak ako ich uvádzali účastníci dopravnej nehody a svedok H.. K tomu uviedol, že drecie stopy označené v mieste dopravnej nehody vznikli pri pohybe motocykla v smere od bytoviek k chatkám. K nárazu do chodkyne malo dôjsť zozadu resp. šikmo zozadu, čomu nezodpovedá pohyb chodkyne v smere od chatiek ku bytovkám po ľavej strane cesty. Ak by sa mala chodkyňa pohybovať v smere od chatiek k bytovkám, potom by aj motocykel skončil bližšie smerom k bytovkám. Na motocykli boli zistené stopy po jeho šúchaní po vozovke na pravom boku. Na vozovke však za konečnou polohou chodkyne, ktorú označila pri rekonštrukcii už neboli zistené žiadne šmykové stopy po motocykli. Variant podľa chodkyne je z technického hľadiska neprijateľný. Znalecký ústav tiež poukázal, že pri znaleckom posudku, ktorý vypracoval F. K., tento riešil nehodový dej tak, že zdokumentované stopy označené číslami 2 a 4 zanechal motocykel v čase pred zrážkou pri pohybe motocykla v smere od chát k bytovke. Znalec predpokladal, že dané stopy vznikli od odvaľujúcich sa kolies motocykla. Tento predpoklad je zjavne nesprávny a nekorešponduje s charakterom uvedených stôp, ani so smerom ich vzniku. Ak by správne vyhodnotil charakter drecích stôp a tiež ich smer, dospel by k záveru, že motocykel sa pohyboval opačným smerom ako to uvažoval pri svojich výpočtoch. Na základe nesprávneho vyhodnotenia stôp F. K. vykonal takú analýzu dopravnej nehody, ktorá nezodpovedala zdokumentovaným stopám, pričom zároveň iný priebeh dopravnej nehody vylúčil. Uvedený postup je technicky nesprávny. Nesprávna analýza dopravnej nehody bola aj príčinou toho, že znalec nesprávne stanovil technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody.

Podľa výsledkov dychových skúšok bola u poškodeného zistená koncentrácia alkoholu v dychu dňa 16.3.2019 v čase o 21.40 hod. o koncentrácii 0,60 mg/l; v čase o 22.04 hod. o koncentrácii 0,58 mg/l a v čase o 22.23 hod. o koncentrácii 0,52 mg/l ( zápisy o dychových skúškach na č.l. 145 – 147 spisu ). Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva doc. E. L. M., I. pod č. 173/2020 vyplynulo, že ak poškodený E. F. po dopravnej nehode skutočne vypil ním uvedené množstvo alkoholických nápojov, tak v čase dopravnej nehody dňa 16.3.2019 mohol byť úplne triezvy a bez alkoholového ovplyvnenia. Za predpokladu, že by poškodený už po dopravnej nehode alkoholické nápoje nepožíval, koncentrácia alkoholu v krvi by v čase o 18.15 hod. predstavovala 1,67 až 1,94 g/kg ( promile ). Znalec vychádzal z údajov, ktoré poskytol poškodený, že v čase po dopravnej nehode ( od cca. 20.15 hod. a následne do 20.40 hod. ) vypil postupne tri poldeci 40 % vodky a cca. 0,6 litra 10 stupňového piva.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Podľa § 123 ods. 3, 4 Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je o.i. poškodenie dôležitého orgánu a porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas je porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná A. B. sa dopustila skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, keďže inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví. Podľa vyššie uvedených záverov znalca z odvetvia chirurgie E. K. H. je bez pochybností preukázané, že pošk. E. F. utrpel v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou popísané zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti od 16.3.2019 do 31.5.2019, počas ktorej bol závažne obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného.

Obžalovaná vyhlásila, že sa cíti byť nevinná. Pred súdom vypovedala, že toho dňa 16.3.2019 išla z domu krátko pred šiestou večer na prechádzku so psom. Išla po ceste smerom hore po ľavej strane. Hore pri krížiku s otočila a išla zase smerom dole k bytovke, tiež po ľavej strane cesty. Ako bola možno 20 metrov, tak pocítila zozadu úder do pravej strany, kde bola povalená na zem a odhodená do trávnatého porastu, možno pol metra, meter až dve metre od cesty. Pred tým nárazom išla normálne krajnicou, nebola zohnutá, pes pobehoval pred ňou. Nepočula žiaden zvuk, nič. Motocyklistu pred zrážkou nevnímala. Poškodený E. F. pred súdom vypovedal, že pred nehodou jazdil na motorke Jawa 250, pričom sa pohyboval v smere od bytovky hore do doliny po pravej strane. Obžalovaná išla taktiež smerom hore po ľavej strane a vpravo videl psíka, tak išiel popri nich. Zaradil jednotku, dvojku a a pomaličky sa približoval k nim. A zrazu z ničoho nič mu pani skočila do cesty, prebehla ku psovi na pravej strane, zohla sa po psa a dala si ho medzi nohy. Ako mu skočila do cesty, to bolo možno 10 metrov, začal brzdiť čo sa dalo, ale rovno narazil. Po náraze chodkyňa ostala ležať na pravej strane cesty. Jeho odhodilo tak, že sa prevalil cez motorku a ostal ležať asi v strede cesty. Motorka bola naľavo úplne, skoro pri potoku. V čase nehody nebol pod vplyvom alkoholu. Je pravda, že po nehode pil alkohol, nakoľko bol rozrušený a mal i zranenia. Čo sa týka motocykla, s ktorým vtedy jazdil, jednalo sa o ten istý motocykel, ktorý bol dokumentovaný po nehode a bol použitý aj pri rekonštrukcii. Nie ja pravda, že pri nehode mal jazdiť na inom motocykli, ako to uvádzal svedok H.. Motocykel pred nehodou bol funkčný, pojazdný, tento však po nehode neopravoval. Ako vyplýva z vyššie uvedenej analýzy priebehu dopravnej nehody, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania, verzia ktorú popisovala obžalovaná je v rozpore so stopami, ktoré boli dokumentované na mieste dopravnej nehody ako i na motocykli. Priebeh nehody tak ako ho uvádzala obžalovaná, a to aj po vyhodnotení ďalších údajov o vzájomných polohách osôb, motocykla, či psa, označených obžalovanou i svedkom H. pri rekonštrukciách na mieste činu boli znalcami vyhodnotené ako neprijateľné z technického hľadiska. Možnosť priebehu nehody v súlade s údajmi uvedenými obžalovanou posúdil síce ako technicky prijateľnú znalec F. E. K., avšak jeho závery boli znaleckým ÚSI Žilinskej univerzity vyhodnotené ako zjavne nesprávne. Znalecký ústav v danom prípade vyhodnotil ako technicky prijateľné dva varianty nehodového deja, pričom pri obidvoch platí, že poškodený motocyklista jazdil pri pravom okraji cesty v smere od bytovky k chatkám s tým, že obžalovaná kráčala pri ľavom okraji cesty v tom istom smere. Táto skutočnosť je teda v súlade s výpoveďou poškodeného E. F.. Z technického hľadiska bola otázkou skutočnosť, či poškodený v čase pred zrážkou brzdil resp. kedy brzdil a reagoval na pohyb chodkyne v smere doprava, nakoľko pred zrážkou neboli zistené žiadne brzdné stopy. Sám poškodený uvádzal, že sa pohyboval rýchlosťou okolo 30 km/h, pričom na chodkyňu reagoval na vzdialenosť 10 m a pred zrážkou brzdil. Všetky vodičom uvádzané parametre však nemohli nastať súčasne, teda i jeho verzia v tomto zmysle neobstojí. Vypočítaná nárazová rýchlosť do chodkyne bola cca 30 km/h.. V prípade variantu A vodič motocykla reagoval včas, teda v čase 2,2 s pred zrážkou, kedy sa nachádzal 28,8 m pred miestom zrážky a v čase reakcie jazdil rýchlosťou 56 km/h, teda výrazne vyššou ako sám vypovedal. V prípade variantu B vodič reagoval na chodkyňu resp. vzniknutú situáciu v čase 1,4 s pred zrážkou, kedy sa nachádzal 14 m pred miestom zrážky a v čase reakcie jazdil rýchlosťou 39 km/h. V tomto prípade by reakcia vodiča motocykla bola oneskorená o cca 0,8 s. V obidvoch variantoch priebehu nehodového deja bolo konanie chodkyne z technického hľadiska nesprávne, nakoľko vodič motocykla bol nútený pre odvrátenie dopravnej nehody intenzívne brzdiť. V prípade variantu A chodkyňa pohybujúca sa po ľavom okraji cesty zatočila vpravo a prechádzala

cez cestu tak, že vodič motocykla nemal možnosť dopravnej nehode zabrániť z rýchlosti, ktorou jazdil, a to ani včasnou a správnou reakciou na vzniknutú kolíznu situáciu. Ak mal vodič motocykla povinnosť upraviť rýchlosť jazdy do 46 km/h, potom sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody bola aj nesprávna technika jazdy vodiča. V prípade variantu B bola technickou príčinou dopravnej nehody súčinnosť nesprávneho konania chodkyne ( kolízny vstup do koridoru pohybu motocykla ) a nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla - oneskorenej reakcie na chodkyňu o cca 0,8 s. Z uvedeného je nepochybné, že v obidvoch prípadoch vyvolala vznik kolíznej situácie obžalovaná, ktorá prechádzala z ľavej strany cesty na pravú, v čase, kedy sa po pravej strane cesty približoval motocykel Jawa 250, ktorý riadil poškodený. K takémuto konaniu obžalovanej došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za situácie, kedy táto náhle reagovala na pohyb svojho voľne pusteného psíka, ktorý sa pohyboval na pravej strane cesty, pričom sa ho snažila zachytiť, čo uvádzal vo svojich výpovediach poškodený.

Na strane obžalovanej ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V zmysle , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Podľa zákona, voľný pohyb domácich zvierat je na ceste zakázaný. Majiteľ domáceho zvieraťa, jeho chovateľ alebo nimi poverená osoba zodpovedá za zabezpečenie domáceho zvieraťa proti voľnému pohybu po ceste. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. V danom prípade obidve tieto podmienky u obžalovanej splnené boli, keďže obžalovaná mala právnym predpisom stanovenú povinnosť tzn. pred vstupom na vozovku sa presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúceho vozidla – motocykla Jawa, nedonúti jeho vodiča na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Zároveň porušila povinnosť zabezpečiť svoje domáce zviera proti voľnému pohybu po ceste. Súčasne obžalovaná mala možnosť ( v prípade spomínaného variantu A aj variantu B nehodového deja ) zabrániť vzniku kolíznej situácie, a to tak, že by nezatočila vpravo a nevstúpila do koridoru jazdy motocykla Jawa. Chodkyňa mala technickú možnosť rozpoznať, že dopravná situácia nie je spôsobilá na bezpečný prechod cez vozovku. Na strane vodiča motocykla nebolo zistené žiadne podstatné porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré by bolo priamou príčinou vzniku kolíznej situácie resp. samotnej dopravnej nehody. Poškodený jazdil s motocyklom v čase pred nehodou povolenou rýchlosťou pri pravom okraji vozovky, tak ako stanovuje zákon. Nepochybne i poškodený sa dopustil viacerých porušení zákona ( napr. povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zdržať sa požívania alkoholu po nehode a iné ), ktoré však neboli príčinou vzniku dopravnej nehody. Zo znaleckej analýzy bolo preukázané, že poškodený mal možnosť nehode zabrániť iba v prípade priebehu nehodového deja podľa variantu B, teda ak v čase reakcie na pohyb chodkyne jazdil rýchlosťou približne 39 km/h.. V takomto prípade by zrážke dokázal zabrániť intenzívnym brzdením, pokiaľ by jeho reakcia nebola oneskorená. Je však potrebné poukázať, že i v tomto prípade by bolo konanie obžalovanej príčinou vzniku kolíznej situácie, keďže táto vstúpila do koridoru jazdy motocykla a v zmysle vyššie citovaného zákona o cestnej premávke donútila vodiča motocykla na zmenu smeru a rýchlosti jazdy. Intenzívne brzdenie, teda brzdenie na hranici maximálneho brzdného spomalenia znamená vždy nebezpečenstvo pre vodiča vozidla, nakoľko hrozí riziko šmyku, vznik nestability vozidla, straty kontroly nad vozidlom a pod.. Predpokladom výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom spočívajúcim v ujme na zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje aj keď ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. V predmetnej veci je z vykonaných dôkazov nepochybné, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovanej a nie porušenie na strane poškodeného. Poškodený svojou jazdou primárne nezavinil vznik kolíznej situácie, ale túto kolíznu situáciu vytvorila práve obžalovaná nesprávnym a nebezpečným prechádzaním cez účelovú komunikáciu v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o cestnej premávke. Pokiaľ ide o posúdenie okolnosti, že poškodený mohol byť v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu,

táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nebola preukázaná. Svedok G. H. síce vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že poškodený sa mal na mieste vyjadriť, že políciu volať nebude, že má vypité, ale pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený mu vtedy o alkohole nehovoril nič. Až po prečítaní uvedenej časti zápisnice sa vyjadril, že je to možné. Zároveň ale nepotvrdil, že by vtedy cítil príp. inak vnímal, že poškodený je pod vplyvom alkoholu. V danom prípade bol poškodený podrobený prvej dychovej skúške až v čase o 21.40 hod., ktorá bola pozitívna s výsledkom 0,60 mg/ l, k čomu vypovedal, že alkohol požíval až po nehode. Zo znaleckého posudku znalca N. E. L. M., I. pritom vyplynulo, že takáto možnosť je reálna a v prípade ak poškodený vypil po nehode ním uvedené množstvo alkoholu, mohol byť v čase nehody bez alkoholového ovplyvnenia. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pokiaľ ide o osobu páchateľky, súd mal preukázané, že obž. A. B. má doposiaľ jeden záznam v odpise registra trestov. Jedná sa o rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 4.11.1991, pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa , Tr. , za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok. V danej veci sa osvedčila a musí sa preto na ňu hľadieť ako keby nebola odsúdená. Podľa údajov z evidenčnej karty vodiča bola v roku 2013 dvakrát postihnutá za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde sa jednalo o menej závažné porušenia, za ktoré jej boli uložené blokové pokuty vo výške 10 resp. 20 eur. V evidenciách nemá záznam o postihnutí za priestupky iného druhu. Súd preto pri ukladaní trestu prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona, že obžalovaná viedla pred spáchaním činu riadny život. Naproti tomu nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa Tr. zákona. Po vyhodnotení osoby páchateľky a s prihliadnutím na jej doterajší bezúhonný život, osobné pomery, ako aj všetky okolnosti prípadu, a to najmä spôsob konania, mieru zavinenia a následok činu, dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačovať uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody, a to peňažného trestu vo výmere 800 eur. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 40 dní. Takýto trest považuje za dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na páchateľku.

S poukazom na ust. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom, ktorá si riadne uplatnila nárok na náhradu škody v prípravnom konaní v súlade s ust. . Súd priznal Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom nárok na náhradu škody z titulu regresného nároku za vyplatené dávky nemocenského poškodenému E. F., v zmysle o sociálnom poistení v platnom znení. Potvrdenie o vyplatených dávkach sa nachádza na č.l. 347 spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.