Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. U. nar. XX.X.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: A. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v S. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Karin Juhásovou so sídlom na Advokátskej kancelárie na Húskovej ul. č. 19 v Košiciach a Ing. V. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho na X.. ul. č. X v S. právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Repkovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Ružovej ul. č. 33 v Košiciach v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 314 zo dňa 28.7.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: ,, I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -184 zo dňa 12.12.2017 tak, že maloletého U. Q., nar. XX.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti otca.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. mesačným výživným vo výške 70 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Bežný styk matky s maloletým U. neupravuje. V čase jarných a letných prázdnin a v čase Vianočných a Veľkonočných sviatkov je matka oprávnená stýkať sa s maloletým U. tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -184 zo dňa 12.12.2017.

IV. Návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom zamieta.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu jeho trov.“

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa , a a . Vo vzťahu k napadnutým výrokom I., II. a III. rozsudku namietala, že konajúci súd v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že na strane mal. U. došlo k zmene pomerov tým, že súdom nariadená striedavá starostlivosť sa vôbec nerealizovala a v tejto súvislosti uviedla, že striedavá starostlivosť bola realizovaná od 5.6.2019, kedy ju otec vysťahoval z rodinného domu a o realizácii striedavej starostlivosti svedčí aj správa psychologičky PhDr. W., z ktorej uvedené

jasne vyplýva. Uviedla, že striedavá starostlivosť sa realizovala aj po jej odsťahovaní do Kráľoviec, pričom mal. U. riadne dochádzal do školy autobusom a k pozastaveniu realizácie striedavej starostlivosti došlo až počas mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením Covid 19 v marci 2020, kedy sa maloletý zostal učiť v rodinnom dome otca v Košiciach a to bolo dôvodom, prečo v prvotnom návrhu nežiadala zmenu úpravy práv a povinností vo vzťahu k mal. U.ovi. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie presvedčivo neodôvodnil na základe akých dôkazov mal preukázané, že striedavá starostlivosť nebola vo vzťahu k mal. U.ovi realizovaná, pričom poprela, že by niekedy uviedla, že maloletý u nej trávil, v čase keď bývala v Košiciach, len 14 zo 60 nocí. Uvedené tvrdenie bolo vyslovené a opakované výlučnej otcom a súd mu uveril napriek tomu, že nebolo nijako preukázané. Vo vzťahu k prejavenej vôli maloletého uviedla, že tento bol niekoľkokrát vypočutý kolíznym opatrovník na ÚPSVaR. Prvý pohovor bol realizovaný ešte vo februári 2020, kedy sa na maloletý dostavil na úrad s otcom za účelom poskytnutia poradenstva v súvislosti s tým, že mal. U. odmieta striedavú starostlivosť. Podľa informácii od maloletého mu otec mal oznámiť, že musí na úrad ísť ale dôvody návštevy mu vopred neoznámil. Ďalší rozhovor bol realizovaný dňa 4.5.2020, pričom mal. U. kolíznej opatrovníčke oznámil, že neodmieta striedavú starostlivosť a ani matku ako takú. Vzhľadom na uvedené namietala tvrdenie otca, ktorý vo svojich podaniach zdôrazňoval, že mal. U. ho mal od októbra 2019 prosiť, aby s ňou nemusel tráviť čas. Zdôraznila, že mal. U. túto argumentáciu nepotvrdil. Pokiaľ konajúci súd prijal záver, že mal. Y. bol ňou ovplyvňovaný a vystavený testu lojality, je prinajmenšom zvláštne, že rovnako nepostupoval aj vo vzťahu k mal. U.ovi, ktorý bol zrejme vystavený testu lojality zo strany otca. Ďalej namietala, že napriek všetkým vykonaným dôkazom konajúci súd úplne paradoxne v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal. U. odmieta striedavú starostlivosť, pričom vychádzal z názoru maloletého, ktorému prikladal vysokú relevanciu. Vyslovila názor, že súd práveže vôbec nerešpektoval vôľu maloletého a napriek jeho názoru, že neodmieta striedavú starostlivosť rodičov ho zveril do osobnej starostlivosti otca, preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že v priebehu konania zmenila svoj návrh a žiadala, aby súd zveril do jej osobnej starostlivosti aj mal. U. a to z dôvodu, že dňa 23.3.2020 došlo v domácnosti otca, počas výkonu jeho starostlivosti o mal. deti k hádke medzi mal. U. a otcom, ktorá vyústila do fyzického útoku otca na mal. U., ktorého svedkom bol aj mal. Y.. Predmetný incident začala riešiť a uznesením vyšetrovateľa OR PZ OKP Košice ČVS: ORP.510/2-VYS- KE-2020 bolo voči otcovi začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré priložila k odvolaniu. Napriek tejto závažnej udalosti súd prvej inštancie prejudikoval vec so záverom, že zo strany otca išlo o výchovné opatrenie a zveril mal. U. do jeho osobnej starostlivosti. Matka je toho názoru, že nie je v záujme mal. U., aby bol zverený do otcovej starostlivosti minimálne kým sa tento skutok nevyšetrí. Tvrdila, že od toho incidentu si otec maloletého ,,kupuje“ drahým oblečením, obuvou a elektronikou. Uviedla, že otec dokonca kontaktoval aj opatrovníka, ktorý bol maloletým ako poškodeným ustanoveným v trestnom konaní a obviňoval ju z vydierania, manipulácie detí, podvodov a krivej výpovede a kópiu podania zaslal aj kolíznemu opatrovníkovi. Matka predmetné podanie otca priložila k odvolaniu. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. nevychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý mal byť pre neho rozhodujúci. Konkrétne namietala, že súd v rozhodnutí poukazoval na jej nestabilitu, pokiaľ išlo jej výchovné prostredie, keďže mala v krátkom časovom úseku päťkrát meniť bydlisko ako aj vzťahovú nestabilitu, ktorá sa mala prejaviť jej sociálnym správaním počas vzťahu s partnerom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že bydlisko menila trikrát a vzťah s bývalým partnerom ukončila v roku 2019. Od 3.10.2019 má trvalý pobyt v Kráľovciach vo veľkom rodičovskom dome, teda v čase vyhlásenia rozsudku, ako aj osem mesiacov predtým mala nemenné bývanie a bola bez partnera a napriek tomu prijal súd prvej inštancie záver, že tieto okolnosti svedčia o tom, že nepreferuje záujmy maloletých detí. Namietala, že súd prvej inštancie svoje závery náležite a presvedčivo nezdôvodnil a tieto nekorešpondujú zo spoľahlivo zisteným skutkovým stavom. Ďalej uviedla, že sa potvrdili jej obavy, že otec absolútne nezvláda výchovu mal. U. v tom zmysle, že v priebehu mesiaca september 2020 mal maloletý niekoľko vymeškaných dní v škole, pričom nebol chorý. Z uvedeného je zrejmé, že maloletý pokračuje v režime, kedy do neskorých nočných hodín hráva v domácnosti otca počítačové hry a na druhý deň nejde do školy, o čom svedčí aj výpis z EDU page, kde otec ako dôvody absencie uvádza bolesti hlavy a nedostatok spánku. Vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností namietala, že súd v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že vo svojom návrhu zo dňa 13.11.3019 navrhovala, aby bol mal. Y. zverený do jej osobnej starostlivosti, a aby súd upravil styk a vyživovaciu povinnosť otca, pričom neskôr svoj návrh rozšírila a žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti aj mal. U.. Poukázala na to, že mal. Y. v rozhovore s kolíznym opatrovníkom dňa 4.5.2020 uviedol, že chce bývať u nej ale nechce, aby to vyzeralo tak, že

otca nemá rád. Rovnako sa maloletý vyjadril, že u nej je mu lepšie a je ťažké si medzi rodičmi vybrať, ale nevyhovuje mu sťahovať sa každý týždeň. Vzhľadom k tomu, súd prvej inštancie uviedol, že v rámci psychologických sedení, tak u doktorky W. ako aj v Centre pre deti a rodinu už maloletý tento názor neprezentoval, uviedla, že počas konania sa sedenia u PhDr. W. nekonali. PhDr. A. W. vypracovala v roku 2017 znalecký posudok pre účely konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode vedenom pod sp.zn. na Okresnom súde Košice II, pričom od roku 2017 sa situácia v rodine nepochybne zmenila a teda súd prvej inštancie nebol oprávnený vychádzať z dôkazu, ktorý bol podkladom pre rozhodovanie súdu v predchádzajúcom konaní. Uviedla, že otec absolvoval s deťmi poradenstvo raz a to dňa 15.11.2019 na jeho žiadosť, pričom dôvodom vyšetrenia bolo to, že otec chcel vedieť ako deti znášajú striedavú starostlivosť. Ďalej namietala, že z tejto správy nevyplýva, že by bola nespôsobilou matkou naopak, deti sa vyjadrili, že ju majú rady. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie v odôvodnení presvedčivo nevysvetlil prečo pri rozhodovaní vychádzal z dôkazu, kde názor mal. Y.a na osobnú starostlivosť vôbec nebol zisťovaný, resp. prečo má takýto dôkaz vyššiu výpovednú hodnotu ako vyjadrenie a vôľa maloletého. Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal aj z priebežnej správy ÚPSVaR, z ktorej vyplýva, že maloletý je sklamaný z toho, že ho ľudia neberú vážne a spochybňujú jeho rozhodnutia. Poukázala na to, že spolupráca s Centrom pre deti a rodinu pokračuje aj v súčasnosti a záverečná správa bude vypracovaná v mesiaci október alebo november 2020, preto namietala, že bolo rozhodnuté predčasne. Z predmetnej priebežnej správy navyše nevyplýva, že by mala maloletého nejako manipulovať alebo mu podsúvať svoj názor, teda v konaní nebolo preukázané, že by vystavovala mal. Y.a testu lojality, preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že v konaní bolo preukázané, že mal. Y. ju má veľmi rád, je na ňu citovo naviazaný a je mu dobrou matkou. Odvolací dôvod podľa bol podľa názoru matky naplnený tým, že nebola nijako informovaná o tom, či súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie toto konanie s konaním vedeným na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. o návrhu otca na úpravu práv a povinností, pretože jej o tom nebolo doručené žiadne rozhodnutie. Rovnako jej nebol doručený predmetný návrh otca, s ktorým sa nemohla oboznámiť. Ďalej namietala, že nebola oboznámená s priebežnou správou Centra pre deti a rodinu, z ktorej súd pri rozhodovaní vychádzal, čo je v rozpore s ust. 204 a právom na rovnosti zbraní, ktoré je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Vzhľadom na uvedené namietala, že v konaní bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a na podporu svojich tvrdení citovala z relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo alternatívne zmenil tak, že vyhovie jej návrhu v celom rozsahu, a teda zverí obe mal. deti do jej osobnej starostlivosti, upraví vyživovaciu povinnosť otca a styk otca s deťmi.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa s napadnutým rozsudok stotožňuje, pretože sa zakladá na dostatočne a správne odôvodnených skutočnostiach preukazujúcich skutočný stav veci v súlade s princípmi, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky vo veciach týkajúcich sa maloletých detí. Vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom I., II. a II. týkajúcich sa mal. U. konštatoval, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach, že striedavá starostlivosť o maloletého sa nerealizuje, nie je v záujme maloletého alebo účelná a zároveň je maloletým aj odmietaná. Zdôraznil, že striedavá starostlivosť nebola realizovaná už dlhšie časové obdobie pred vydaním napadnutého rozhodnutia, a to výlučne z vôle maloletého, ktorý preferuje jeho osobnú starostlivosť, čo sám verbálne vyjadril aj v rámci psychologických poradenstiev a pohovorov. Uvedené vyplýva aj z podania matky zo dňa 20.7.2020, v ktorom uviedla, že maloletý k nej nechodieva pravidelne a rovnako aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 4.5.2020, v ktorej jej zaznamenané priame vyjadrenie maloletého, že od začiatku karantény u matky nebol. Uviedol, že v mieste jeho bydliska má mal. U. strednú školu, kamarátov, mimoškolské aktivity a pod., preto je v jeho záujme, aby mu bolo umožnené bývať v ich blízkom okolí, a to najmä ak si to maloletý sám želá. Vyslovil presvedčenie, že je spôsobilí zabezpečovať riadnu starostlivosť o mal. U. nielen po materiálnej stránke, ale aj po stránke osobnej, vzdelávacej, zdravotnej, voľnočasovej a pod.. Zdôraznil, že sa aktívne podieľa na príprave maloletého na vyučovanie, pomáha mu pripravovať sa na jednotlivé testy, podporuje jeho mimoškolské aktivity a dbá na jeho osobnostný rozvoj v priaznivom rodinnom prostredí. K námietke matky, že súd prvej inštancie prikladal názoru maloletého na osobnú starostlivosť neprimerane vysokú relevanciu uviedol, že postup súdu považuje za správny a v súlade s právom dieťaťa vyjadriť svoj názor v konaniach, ktoré sa ho týkajú. Má za to, že v prípade mal. U., ktorý bude mať onedlho 16 rokov, je nevyhnutné prihliadať a brať

na zreteľ jeho úsudok ohľadom prejednávanej veci, pretože mladý človek vo veku maloletého už vie vnímať a relevantne posúdiť situáciu, vie zreteľne vyjadriť svoj názor a posúdiť následky svojho konania minimálne vo vzťahu k jeho každodennému životu. K námietke matky, že súd priorizoval názor mal. U. pred názorom mal. Y.a uviedol že medzi vekom 10 a 15 rokov je podstatný rozdiel, ktorý sa prejavuje v diametrálne odlišnej schopnosti prejaviť vlastný a ničím neskreslený názor. Otec má za to, že mal. U. je natoľko rozumovo vyspelý, že vie jasne prejaviť svoj názor nezávisle od vôle jeho rodičov, preto možno jeho vôľu spolu s ďalšími relevantnými okolnosťami posudzovať ako základné vodítko pri rozhodovaní súdu o určení formy osobnej starostlivosti, ako aj pri posudzovaní čo je v jeho najlepšom záujme. Na druhej strane mal. Y. je 10 ročné dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a povahu výrazne ovplyvniteľné a manipulovateľné. K matkou tvrdenému dôvodu k rozšíreniu pôvodného návrhu o zverenie mal. U. do jej starostlivosti uviedol, že tento považuje za neopodstatnený vzhľadom k tomu, že súd rozhodol na základe skutočností zistených z dokazovania vykonaného jeho výsluchom na pojednávaní dňa 5.5.2020, ale aj na základe záverečnej správy vypracovanej ÚPSVaR Košice zo dňa 11.5.2020. Z predmetnej správy jasne vyplýva, že napriek tomu, že nie je ukončené vyšetrovanie predmetného incidentu, mal. U. ho v žiadnom prípade nevnímal ako týranie alebo iný zásah do jeho telesnej integrity, ale ako zakročenie otca pri vzájomnom emotívnom rozpore medzi ním a mal. bratom Y.om a možno ho považovať za výchovné opatrenie, za ktoré sa synovi následne ospravedlnil. Navyše samotný maloletý uviedol, že po vzájomnom ospravedlnení ,,fungovali normálne ako predtým“, preto túto ojedinelú udalosť nemožno v žiadnom prípade považovať za smerodajnú pri rozhodovaní o výchove dieťaťa. Túto otázku je potrebné posudzovať komplexne so zreteľom na pomery matky a otca, vzťah mal. dieťaťa k rodičom, ako aj vôľu maloletého pokiaľ ju vie relevantne vyjadriť so zreteľom na zachovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. K argumentu matky, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. uviedol, že podľa jeho názoru konajúci súd skúmal pomery matky týkajúce sa správania jej partnera k deťom počas roka 2019 z toho dôvodu, že práve počas tohto obdobia došlo k viacerým negatívnym incidentom, ktoré mali výrazné následky pre deti. Zverenie mal. U. matke by už v súčasnosti znamenalo podstatné odčlenenie z jeho sociálneho prostredia. Vo vzťahu k zhoršenému prospechu maloletého uviedol, že je nevyhnutné prihliadnuť na zvýšenú náročnosť štúdia na gymnáziu a nevyhnutnosť prispôsobiť sa novým pomerom. Uviedol, že v mesiaci október 2020 už obdŕžal od učiteľov maloletého pochvalu na U.ov prístup k štúdiu a dochvíľnosť, z čoho je zrejmé, že maloletý sa už adaptoval a dosahuje dobré študijné výsledky. Ďalšie tvrdenia matky o nedostatkoch v jeho starostlivosti o mal. U. označil za nepravdivé, zavádzajúce a ničím nepodložené. Z uvedených dôvodov považuje tvrdenia matky v odvolaní za absolútne bezpredmetné, nezodpovedajúce reálnemu stavu s cieľom znevážiť jeho osobu a vytvoriť o ňom negatívny obraz. Vo vzťahu k odvolaniu matky proti výroku IV. rozsudku, ktorým súd zamietol návrh matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. Y.ovi uviedol, že tvrdenia matky už nie sú relevantné vzhľadom na závažnú zmenu pomerov, ktorá nastala. Nesúhlasil s tvrdením matky, že súd pri rozhodovaní vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože vychádzal z priebežnej správy Centra pre deti a rodiny, ktoré súdu do jeho rozhodnutia neposkytlo záverečnú správu. Tvrdenia matky, že priebežná správa nebola dostačujúca považuje za neopodstatnené, pretože obaja rodičia dodržiavali odporúčania súdu, spolupracovali s centrom a zúčastňovali sa podľa pokynov na jednotlivých psychologických poradenstvách. Trval na tom, že v prípade, ak by došlo počas jednotlivých sedení k skutočnostiam odôvodňujúcim zmenu pomerov smerodajnú pre rozhodnutie v tejto veci, bol by o nich súd bezodkladne informovaný. Poukázala na to, že kolízny opatrovník naopak odporúčal vyhovieť jeho návrhu a zveriť mal. U. do jeho osobnej starostlivosti s poukazom aj na závery správy Centra pre deti a rodiny k prebiehajúcej interakcii s rodinou. Ďalej uviedol, že od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku, ktorým boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov došlo k zásadnej zmene pomerov nielen na strane mal. U. ale aj na strane mal. Y.a. Nové okolnosti po vydaní napadnutého rozhodnutia odôvodňujú zverenie aj mal. Y.a do jeho osobnej starostlivosti. Tvrdil, že nátlakové a manipulatívne správanie matky vo vzťahu k mal. Y.ovi dosiahlo neúnosnú mieru a ohrozuje psychickú stabilitu maloletého a jeho toho názoru, že súčasný výkon striedavej starostlivosti už nie je v najlepšom záujme maloletého. Podnetom, na základe ktorého došlo k rapídnemu zhoršeniu správania matky k mal. Y.ovi sú podľa jeho názoru závery jednak napadnutého rozhodnutia ako aj uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 3.8.2020, ktorým súd rozhodol o dočasnom zverením mal. U. do jeho starostlivosti, pozastavil jeho povinnosť prispievať matke na výživu maloletého a zároveň matke určil vyživovaciu povinnosť pre mal. U. vo výške 70 Eur mesačne. Tvrdil, že matka mala a má záujem získať prostredníctvom mal. detí čo najvyššie výživné a toto spotrebovať pre svoj prospech, čo vyplýva aj z jej návrhu, ktorým najprv žiadala na mal. U. výživné 500 Eur mesačne, následne vo výške 800 Eur mesačne a na mal. Y.a vo výške 600 Eur mesačne. Otec má za to, že práve tieto skutočnosti podnietili neprijateľné konanie matky, ktorá sa od času vydania

napadnutého rozhodnutia intenzívne snaží presadzovať výlučne svoje subjektívne záujmy na úkor mal. detí a najmä mal. Y.a a jej jediným cieľom je dosiahnuť podstatné finančné zvýhodnenie, čo preukazuje aj jej návrh v podanom odvolaní. Konštatoval, že matka neprimerane využíva mal. Y.a na dosiahnutie majetkového prospechu, pričom maloletého začala citovo vydierať a účelovo na neho vplývať tak, aby naštrbila ich vzájomný vzťah a dosiahla až ich úplné odlúčenie. Tvrdil, že matka vytvára prekážky pre riadne odovzdávanie mal. Y.a do jeho starostlivosti s cieľom preukázať že striedavá starostlivosť nie je pre dieťa vhodná a maloletý o ňu nemá záujem. Správanie matky dosiahlo takú mieru, že mal. Y. značne emočne trpí, je viditeľne zmätený zažíva stupňujúci sa vnútorný konflikt lojality, kvôli ktorému sa nevie v jeho prítomnosti správať a reagovať na neustále kritické a agresívne vyjadrenia matky na jeho adresu. Otec so správaním matky nesúhlasí a má dôvodnú obavu, že matka postupným, cieľavedomým a nepriaznivým pôsobením na psychiku mal. dieťaťa spôsobí nenapraviteľné následky v jeho vývine. Tvrdil, že matka prinútila mal. Y.a, aby ho požiadal o zakúpenie bytu pre matku s tým, že následne už matka nebude robiť ,,problém“ s jeho stretávaním s maloletým alebo bývaním u neho. Poukázal na to, že matka bola v priebehu konania opakovane upozornená a vyzývaná na úpravu správania k mal. Y.ovi a aj konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zvažoval zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, a to aj bez návrhu. Uviedol, že si bol vedomí, že 10 ročné dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj prítomnosť matky, preto v tom čase návrh na zverenie mal. Y.a do jeho osobnej starostlivosti nepodal, v ostatnom čase sa mu však maloletý zdôveril, že je u neho rád, že tu má kamarátov a brata, čím je zrejmé, že rovnako preferuje bývanie u neho. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby bol mal Y. zverený do jeho osobnej starostlivosti, pretože mu dokáže zabezpečiť výrazne vhodnejšie prostredie pre vývin ako matka. Nebráni sa stretávaniu mal. Y.a s matkou v rozsahu, v ktorom nebude narušený jeho zdravý a psychický vyrovnaný rast. K námietke matky, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces uviedol, že predmetné podanie zo dňa 16.3.2020 bolo prezentované na pojednávaní konanom dňa 5.5.2020, kde boli prítomný obaja rodičia, ako aj na pojednávaní dňa 28.7.2020, z čoho je zrejmé, že matka s ním bola riadne oboznámená a jej tvrdenia sú krajne nepodstatné. V závere navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch I., II., II. a III. potvrdil, a by zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. č.k. - 184 zo dňa 12.12.2017 a zveril mal. Y.a do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk a vyživovaciu povinnosť matky k maloletému. Otec k vyjadreniu priložil sms komunikáciu s mal. Y.om.

5. K vyjadreniu otca podal stanovisko kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach prezentovaných v konaní.

6. Otec písomným podaním zo dňa 12.11.2020 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu matky, v ktorom označil za nepravdivé tvrdenie matky o tom, že striedavá starostlivosť o mal. U. sa riadne realizovala. Otec poukázal na dôkazy, ktorými bol preukázaný opak (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 5.5.2020, zápisnica z pojednávania 28.7.2020, vyjadrenie matky zo dňa 16.6.2020 ....) a zdôraznil, že matka sama viackrát zdôraznila, že starší syn fakticky nie je v striedavej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že matka klame, manipuluje a navodzuje dojem, že striedavá starostlivosť sa realizovala. Uviedol že mal. U. prespal u matky za posledných päť mesiacov iba šesťkrát a to tak, že k matke prišiel okolo 21:00 hod. a na druhý deň po zobudení, príp. okolo obeda odišiel k nemu. Matka navyše v maily zo dňa 6.9.2019 sama potvrdila, že mal U. bol u nej za prvé tri mesiace striedavej starostlivosti iba 19 zo 46 dní, a to bývala v centre mesta v luxusnom mezonetovom byte, ktorý jej zabezpečil, takže nie je pravdivé ani tvrdenie matky, že keby bývala v Košiciach, tak by s ňou maloletý býval. Následne sa matka viackrát sťahovala a maloletý k nej chodil len sporadicky a teraz už vôbec, aj keď ho on k tomu nabáda a motivuje. Jednoznačným dôkazom, že matka klame o realizácii striedavej starostlivosti je aj skutočnosť, že matka si vynucovala maloletého aj prostredníctvom polície. Poprel aj tvrdenie matky, že by si maloletého ,,kupoval“ drahou elektronikou alebo oblečením, ktoré tvrdenie matka navyše nijako nepreukázala. Ďalej uviedol, že opatrovníkovi maloletých v trestnom konaní JUDr. F. poslal iba podklady týkajúce sa detí, aby nemuseli byť naďalej podrobované výsluchom, vypočúvaniam a pod. Matka zneužíva maloleté deti, hlavne mladšieho syna Y.a, neustále chodí na políciu a podáva nové a vymyslené dôkazy, naťahuje proces a jeho dehonestuje a šikanuje absurdnými obvineniami. Ďalej tvrdil, že matka mala od apríla 2019 do januára 2020 päť bydlísk a momentálne plánuje ďalšie sťahovanie. V závere poukázala na to, že matka síce prvotne nežiadala zveriť mal. U. do osobnej starostlivosti ale neopomenula žiadať o zvýšenie výživného a to napriek tomu, že maloletý u nej netrávil takmer žiaden čas.

7. Matka v odvolacej replike trvala na tom, že striedavá starostlivosť o maloletého U. sa realizovala, čo vyplýva aj z otcom predloženej správy PhDr. W.. Tvrdenie otca, že mal. U. odmieta jej starostlivosť je v rozpore s vyjadrením maloletého na ÚPSVaR dňa 4.5.2020. Vo vzťahu k mal. Y.ovi zdôraznila, že tento konzistentne prezentoval názor, že chce byť zverený do jej osobnej starostlivosti. Poprela tvrdenia otca, že by akokoľvek manipulovala deti proti nemu. K spomínanému incidentu v domácnosti otca uviedla, že to či konanie otca malo intenzitu a vykazovalo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, je na posúdení orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vyšetrovanie je do dnešného dňa ukončené. Nesúhlasila s názorom otca a súdu, že žiadnym spôsobom nepreukázala, že zverenie mal. U. do jej starostlivosti bude v jeho najlepšom záujme, a že je schopná zabezpečiť jeho potreby lepšie ako otec. Konštatovala, že v konaní preukázala, že žije v priestrannom rodinnom dome v Kráľoviach a ani kolízny opatrovník nezistil v jej domácnosti žiadne nedostatky. Zároveň preukázala, že je zamestnaná ako taxikárka s pravidelným príjmom, zaujíma sa o obe mal. deti a s mal. U. sú v kontakte na dennej báze. Tvrdila, že mal. U. sa jej zveruje, má ju rád a ona zasa pozná jeho kamarátov a zaujíma sa o jeho študijné výsledky, a teda v konaní nebolo preukázané, že by bola nespôsobilým rodičom. Zhrnula, že má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o mal. deti, ktorá bude v ich záujme. Ďalej nesúhlasila s tvrdením otca, že zverenie mal. U. do jej starostlivosti by predstavovalo vylúčenie dieťaťa z jeho sociálneho prostredia a v tejto súvislosti uviedla, že žije 15 km od bydliska otca s dobrou dostupnosťou do Košíc, kde maloletý navštevuje školu. Trvala na tom, že otec zanedbáva prípravu mal. U. do školy. Pokiaľ ide o spomínané nákupy otca, uviedla, že vychádzala len z informácii od mal. U.. Poprela tvrdenie otca, že by jej záujmom bolo získanie majetkové prospechu od otca prostredníctvom výživného na mal. deti a v k otcovej argumentácii uviedla, že o zvýšenie výživného na mal. U. požiadala z dôvodu zvýšenia výdavkov spojených s nástupom maloletého na strednú školu, keďže naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 12.12.2017. O zverenie mal. U. do jej starostlivosti žiadala zasa kvôli spomínanému incidentu, ktorý sa odohral v domácnosti otca v marci 2020. Namietala tvrdenie otca, že deti akokoľvek manipulovala alebo zakazovala mal. Y.ovi stretávať sa s otcom. V ostatnej časti zopakovala svoje doterajšie vyjadrenia, ktorých obsah, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

8. Otec sa písomným podaním zo dňa 18.11.2020 vyjadril k stanovisku kolízneho opatrovníka, v ktorom uviedol, že situáciu je potrebné v prípade maloletých posudzovať samostatne, a to so zreteľom na doteraz zistené skutočnosti odôvodňujúce potrebu individuálneho prístupu. Vo vzťahu k mal. U.ovi uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka spočívajúcom v preferencii zverenia mal. U. do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že vzhľadom na preukázanú existenciu osobitných a podstatne odlišných skutočností vo vzťahu k mal. Y.ovi nesúhlasí s názorom kolízneho opatrovníka v tejto časti, pretože toto vyjadrenie už v súčasnej dobe nezohľadňuje skutočnosti odôvodňujúce uprednostnenie zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Vyslovil presvedčenie, že striedavá starostlivosť o mal. Y.a už toho času neplní svoj účel, čo odôvodnil rovnakými argumentmi, ktoré uviedol už vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 28.10.2020 a jeho doplnení zo dňa 12.11.2020. K podaniu priložil záverečnú správu Centra pre deti a rodiny Košice zo dňa 14.11.2020, e-mailovú a sms komunikáciu.

9. Matka v odvolacej duplike zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch. Dodala, že mal. Y. už niekoľkokrát odmietol nastúpiť do osobnej starostlivosti otca, o čom predložila sms komunikáciu otca s maloletým.

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

11. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa , a (ďalej len „ “) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. U.ovi (výroky I., II. a III.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že od pôvodného rozhodnutia došlo k zmene okolností, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, aký názor vyjadril maloletý, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , II.ÚS 3/1997,II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným.

15. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. U.ovi. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme dieťaťa jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o neho na požadovanej úrovni, jeho starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, pričom stabilita výchovného prostredia je jednoznačne v najlepšom záujme maloletého dieťa a je to aj prianím samotného maloletého.

16. Odvolací súd neakceptoval námietky matky vo vzťahu k nesprávnosti vyhodnotenia výsledkov zisťovania názoru maloletého U. súdom prvej inštancie a vyslovením pochybností o správnosti jeho záverov. Pokiaľ matka namietala že konajúci súd nesprávne vyhodnotil vôľu mal. U. a napriek jeho prezentovanému názoru, že neodmieta striedavú starostlivosť rodičov zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca odvolací súd uvádza, že maloletý síce explicitne striedavú starostlivosť neodmietol a tiež uviedol, že neodmieta matku ako takú, no vyjadril názor, že mu aktuálne striedavá starostlivosť nevyhovuje, nechce bývať mimo Košíc, kde má kamarátov a školu, pričom pocit domova má v domácnosti otca a nie matky. Striedavú starostlivosť podmienil presťahovaním matky do Košíc, k čomu ale ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo. Prejav vôle maloletého je v danom teda prípade jednoznačný a nesporne na neho treba prihliadať. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletý bol oboznámený s predmetom konania a v jeho priebehu mal. U. jednoznačne vyslovil názor, že chce osobnú starostlivosť otca a s matkou sa chce pravidelne stretávať. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc najmä maloletým prezentovaný názor, ktorému odvolací súd z dôvodu jeho veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť, keď má za to, že názory maloletého, musia byť základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého, neexistuje dôvod, prečo by sa jeho názor rešpektovať nemal. Odvolací súd neakceptoval ani argumentáciu matky o ,,kupovaní“ maloletého otcom prostredníctvom drahej elektroniky alebo

oblečenia, nota bene o nepriamom ovplyvňovaní maloletého zo strany otca, pretože toto nebolo v konaní preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov, nezistil to ani kolízny opatrovník pri svojich šetreniach a nezistila to ani psychologička, ktorá s maloletým pracovala a vyšetrovala ho (správa na čl. 256).

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa precízne vysporiadal s odvolacími námietkami matky vo vzťahu k zhoršeniu školského prospechu mal. U. po nástupe na bilingválne gymnázium, ktoré možno z hľadiska nárokov na štúdium považovať jednoznačne za náročnejšie než základnú školu. Pokiaľ matka pripisovala zhoršenie prospechu maloletého zanedbávaniu starostlivosti zo strany otca, v ktorého faktickej starostlivosti sa maloletý dlhodobo nachádza, súd prvej inštancie mal v tomto smere preukázané, že otec jednoznačne nerezignoval na zhoršenie školského prospechu maloletého po nástupe na strednú školu, čoho dôsledkom bolo aj výrazne zlepšenie známok v druhom polroku školského roka (bod. 43 odôvodnenia). Naproti tomu, súd prvej inštancie výsluchom matky nezistil, že by mala, vzhľadom na svoje možnosti lepšie podmienky poskytnúť maloletému lepšiu pomoc pri štúdiu ako otec. Subjektívne kritické hodnotenie otca matkou teda nekorešponduje so zisteným skutočným stavom veci a podľa názoru odvolacieho súdu vychádza v prevažnej miere z konfliktov a nezhôd medzi rodičmi a nie zo spôsobu výchovy otca o maloletého.

18. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

19. Pokiaľ ide o námietku matky, že nebola oboznámená s listinným dôkazom - priebežnou správou Centra pre deti a rodinu zo dňa 21.7.2020, z ktorej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Odvolací súd sa oboznámil so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 28.7.2020, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie s predmetnou správou účastníkov konania oboznámil uvedením jej podstatného obsahu (čl. 298), pričom na predmetnom pojednávaní bola prítomná matka a aj jej právny zástupca. Nedôvodnou je aj námietka matky, že jej nebol doručený návrh otca na úpravu práv a povinností k mal. U.ovi (dátum ktorého matka nekonkretizovala), keďže tento nebol podaný v prejednávanej veci ale, ako vyplýva z odvolania matky, je predmetom iného konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. . Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že by boli toto konanie a konanie pod sp.zn. spojené na spoločné konanie postupom podľa .

20. K námietkam matky o potrebe vyčkať na záverečnú správu Centra pre deti a rodinu odvolací súd uvádza, že cieľom súdom prvej inštancie uloženého výchovného opatrenia bolo poskytnúť rodičom a mal. deťom odborné poradenstvo za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal v čase rozhodovania závery z výchovného opatrenia pre krátkosť jeho realizácie, nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Totiž podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné vyčkávať na záver výchovného opatrenia, pretože na rozhodnutie o tom, ktorá forma osobnej starostlivosti o maloletého je v danej veci v záujme maloletého postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali zadokumentované v spise.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého, na jeho prejavenú vôľu, po vyhodnotení vytvorených podmienok u oboch rodičov, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U.ovi, keď ho zveril do osobnej starostlivosti otca.

22. Aj keď matka podala odvolanie proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa venovala len zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca z pôvodnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale pretože sa jedná o závislý výrok, súd musel preskúmať celý rozsudok.

23. Odvolací súd preskúmal aj súvisiaci výrok o výživnom, i keď odvolateľka žiadne argumenty spochybňujúce závery súdu v tejto časti nevzniesla a dospel k záveru, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného rodičov k dieťaťu vyplývajúcim ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku.

24. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úpravou styku matky s maloletým U. v zmysle výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý bežný styk neupravil a úpravu styku počas prázdnin a sviatkov ponechal v rozsahu predchádzajúcej úpravy v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 184 zo dňa 12.12.2017. Konštatuje, že úprava styku vychádza z prejavenej vôle maloletého, bývať s otcom a s matkou sa pravidelne stretávať. Aj v tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne právny a súladný s najlepším záujmom mal. U..

25. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských vo vzťahu k mal. Y.ovi spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s s. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

26. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností odvolací súd dodáva ( ), že záujmom maloletých detí nepochybne je, aby boli predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje vtom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Zákon o rodine a ani Dohovor o právach dieťaťa nepriorizuje žiadneho z rodičov vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, práve naopak, úprava rodičovských práv a povinností je koncipovaná na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

27. V tomto prejednávanom prípade sa matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.11.2019 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým žiadala zveriť maloletého Y.a do jej osobnej starostlivosti, určiť výživné zo strany otca vo výške 600 eur mesačne a upraviť styk otca s dieťaťom. Zároveň žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. U.ovi na 500 Eur mesačne. Otec so zverením maloletého Y.a do osobnej starostlivosti matky od začiatku konania zásadne nesúhlasil, žiadal ponechať maloletého v striedavej starostlivosti rodičov v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 12.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 28.12.2018. Následne žiadal v odvolacom konaní zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu zmeny pomerov, ktorá podľa jeho názoru nastala po vyhlásení napadnutého rozsudku, a ktorá má spočívať v ovplyvňovaní maloletého matkou proti nemu. Súd prvej inštancie správne skúmal výchovné prostredie oboch rodičov z hľadiska, kde by boli lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa a dospel k odôvodnenému záveru, že v záujme maloletého je jeho ponechanie v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože matka, vzhľadom na závery vykonaného dokazovania, nie je spôsobilá jej výlučnou starostlivosťou naplniť všetky vývinové potreby maloletého. Zároveň súd prvej inštancie identifikoval riziko narušenia citových väzieb maloletého s otcom, ak by bol vo výlučnej starostlivosti matky. Pokiaľ otec v odvolacom konaní poukazoval na to, že maloletý je zo strany matky vystavený konfliktu lojality, čo považoval za zásadnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zverenie dieťaťa do jeho výlučnej starostlivosti, odvolací súd uvádza, že s uvedenou argumentáciou otca sa už súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v bode 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku,

s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, nota bene nejde o žiadnu zmenu pomerov, ktorá by mala nastať po vyhlásení rozhodnutia. Poukazuje na to, súd prvej inštancie ex offo posudzoval, či nie je v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, no s ohľadom na citovú naviazanosť maloletého na matku ho ponechal v striedavej starostlivosti s poukazom na jeho vek 10 rokov. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na vôľu maloletej Y.a prezentovanú pred kolíznym opatrovníkom (čl. 122), odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach ktoré sa ho týkajú je jeho nepopierateľným právom umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie, napríklad vo vzťahu k jeho rodičom, prípadne kolíznemu opatrovníkovi, avšak konečné hodnotenie, prípadné posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie. Totiž maloletý je vo veku, v ktorom sa stabilita jeho zásadných názorov a vôle priebežne formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, ktoré prirodzene vníma v rodine matky vo vzťahu k otcovi a naopak, v dôsledku čoho môže jeho vôľa reálne podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov. Súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah prejavenej vôle mladšieho dieťaťa s ohľadom na jeho vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť, závery psychologického vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že maloletý doteraz citovo nespracoval rozchod rodičov a skutočnosť, že zo strany matky je vystavovaný testu lojality a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletého, ktorému nemožno pripísať takú relevanciu ako názoru staršieho brata U..

28. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).