Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4T-29-2020.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: A. V., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. V., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., Q. XXXX/XX, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
ako rodič v T.I. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 15.05.2019 do súčasnosti i napriek zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona o rodine v platnom znení, ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Námestove č. k. 7P/12/2017 zo dňa 11.09.2017 právoplatným dňom 26.09.2017 a vykonateľným dňom 26.09.2017 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého N. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého, tak túto svoju vyživovaciu povinnosť si zo subjektívnych dôvodov neplnil ani v minimálnej výške, čím mu takto vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej T. Š. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., K. XXX/ XX-XX vo výške 100,- eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 28.04.2020 na A. V. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor a splnomocnenec poškodenej nesúhlasili s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 27.04.2020 č. Pv 22/20/5507-7, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že si vinu priznáva, ale nie je to o tom, že by nechcel platiť. V marci 2019 prišiel z Nemecka a celú dlžnú sumu doposiaľ vyplatil poškodenej. Bolo to tak, že zamestnávateľ vyplatil poškodenej dlžné výživné a jemu nedal výplatu. Potom sa zamestnával a neboli mu vyplácané výplaty. Nechce sa vyhovárať, ale tak to bolo. V podstate nemal ani na nájomné a ani na bežné výdavky. Do konca roka to chce všetko vyplatiť a stretávať sa so svojím synom. Je mu to ľúto, nechcel toto zapríčiniť. Je to v jeho záujme a on nechce, aby bol jeho syn ukrátený. Chce to vyplatiť v dvoch splátkach po 800,- eur. Na účet poškodenej poslal 250,- eur, teda 150,- eur bežné výživné a 100,- eur a splátku dlžného výživného. Uviedol, že býva sám, nevlastní nič a za nájom platí 250,- eur. Je evidovaný na UPSVaR, chce požiadať o dotáciu a začať podnikať. Síce pracuje, ale na čierno. Iné vyživovacie povinnosti nemá. So synom sa stretáva, kupuje mu darčeky na sviatky. Mrzí ho, že sa dostal do takejto situácie. Vo svojom ďalšom výsluchu uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby mal zaplatiť poškodenej 100,- eur, pretože vždy zaplatí výživné v danom mesiaci a následne aj ten ďalší mesiac. Keď s ňou telefonoval, tak mu povedala, že si má vyplatiť mesiac september. Výživné jej môže vyplatiť najskôr v piatok, nakoľko mu šéf povedal, že mu dá výplatu až v pondelok. Vyjadril sa, že by mal mesačne zarábať 2.000,- eur, ale tým, že robí každý druhý mesiac, tak je to 1.000,- eur. Naposledy zaplatil výživné v mesiaci september, nemá uhradený október. Okrem bežného výživného prispieva aj formou nákupu na potrebné veci pre syna. Pracuje v Nemecku vo firme K. D. U. H.. Keďže je momentálne takáto situácia, sú dve partie, a aby mali prácu obe, tak sa striedajú. On je mesiac v práci a mesiac je doma. Ja som mesiac v práci a mesiac som doma. Počas tohto mesiaca si vybavuje záležitosti ohľadom rodiny, rodinného domu. Nevykonáva pracovnú činnosť. To, že vykonáva živnostenskú činnosť len polovicu z kalendárneho roka je dané tým, že nik mu nedal ponuku a okrem svojho zamestnávateľa nemá inú možnosť pracovať.
Súd vykonal dokazovanie oboznámeným s listinnými dôkazmi a to s rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/12/2017 zo dňa 11.09.2017, príjmového pokladničného dokladu, správou Mesta Trstená, výpisom zo živnostenského registra, správou ÚPSVaR Námestovo, správou sociálnej poisťovne, správou ODI Tvrdošín, správou OR PZ Dolný Kubín, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, MV SR , odpisom registra trestov a prehľadom platenia výživného.
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný po podaní obžaloby zaplatil dňa 08.06.2020 sumu 150,- eur, dňa 04.08.2020 sumu 150,- eur, dňa 21.09.2020 sumu 550,- eur, dňa 12.10.2020 sumu 250,- eur, dňa 23.12.2020 sumu 300,- eur, dňa 25.01.2021 sumu 150,- eur, dňa 26.01.2021 sumu 100,- eur, dňa 25.03.2021 sumu 300,- eur, dňa 26.03.2021 sumu 150,- eur, dňa 08.05.2021 sumu 1.500,- eur, dňa 22.07.2021 sumu 300,- eur, dňa 31.08.2021 sumu 350,- eur a dňa 07.09.2021 sumu 150,- eur.
V danom prípade obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. V prípade ak výživné nie je čo i len v malej sume zaplatené do času kým sa súd neodoberie na záverečnú poradu, nezaniká trestnosť činu. V danom prípade obžalovaný neuhradil z dlžnej sumy 100,- eur, o ktorých sa vyjadril, že ich nemá z čoho zaplatiť. Preto s poukazom na to, že v danom prípade nedošlo k úhrade celého dlžného výživného, súd uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) . Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
U obžalovaného súd nezistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
V zmysle vyššie uvedeného je súd presvedčený, že v danom prípade je na mieste uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákon, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.