Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/94/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobkyne: X. C., L..XX.XX.XXXX, P. J. S. XXXX/XX, XXX XX Ž. - J., Š. M. D., právne zastúpená JUDr. Branislav Samec, advokát so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina proti žalovanému: O. B., L..XX.XX.XXXX, P. J. K. P. XXX/ XXX, XXX XX Ž. - P., Š. M. D., právne zastúpený JUDr. Lucia Boráková, advokátka so sídlom J. Vuruma č. 144, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.680,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 200,- EUR, úroku vo výške 5,6 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a úroku vo výške 5,6 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.01.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.01.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.12.2020 a doplnenou dňa 04.02.2021 domáhala súdneho rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.680,- EUR s príslušenstvom a povinnosť nahradiť trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnila tým, že dňa 06.12.2018 došlo k podpisu dohody o splátkach medzi žalobkyňou a žalovaným, t.j. bývalým manželom žalobkyne. Pred rozvodom žalobkyňa brala úver na svoje meno. Z tohto úveru bral peniaze jej manžel, ktoré prisľúbil vrátiť. Z tohto úveru si kupoval auto, vyplácala sa mu kreditná karta, kamarát, ktorému dlžil peniaze, začínal podnikať. Po rozvode sa strany sporu dohodli, že sa vyhnú súdnemu sporu ohľadom majetku a pri ďalšom požičaní si peňazí odo žalobkyne, čo bolo ďalších 1.700,- EUR podpísal žalovaný dohodu o splácaní sumy 10.500,- EUR plus úroky. Túto dohodu o splátkach žalovaný nerešpektuje a splátky neposiela. Do podania žalobného návrhu na splátkach dlží 1.480,- EUR plus pokračovanie v mesačných splátkach v sume 100,- EUR mesačne. Na dohode o splácaní dlhu je priezvisko žalobkyne po sobáši B., dňa 15.07.2020 si ho žalobkyňa zmenila na rodné priezvisko. Dňa 30.06.2020 žalobkyňa doporučene poslala predžalobnú výzvu žalovanému, na ktorú nereagoval. V mailovej komunikácii sa žalovaný vyhráža, že ak ho žalobkyňa dá na súd bude ju vláčiť po súdoch on. Jediné čo od neho žalobkyňa chce je, aby dodržiaval dohodnuté splátky a doplatil tie zameškané, keďže žalobkyňa je na materskej dovolenke a ako dlžníčka banke musí splácať úver pravidelne. Ak žalovaný nesúhlasí v pokračovaní splátok môže aj zvyšnú časť dlhu zaplatiť naraz spolu so zameškanými splátkami. Žalovaný za rok 2019 nezaplatil 4 splátky po 100,- EUR, v januári 2020 poslal celú splátku, neplatí od februára 2020 vôbec žiadne splátky toho mesiaca poslal iba 20,- EUR. Odvtedy žalobkyni už žiadne peniaze neposiela aj napriek

jej žiadostiam, aby peniaze posielal. Zameškaná suma v splátkach do dňa 03.12.2020 je 1.480,- EUR. Žalobkyňa ďalej citovala ust. a , v zmysle ktorého je výška úrokov o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade to teda činí 8,75% ročne z dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že úroky neboli zmluvne dohodnuté, z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z doteraz neuhradenej sumy splátok, ktorá je ku dňu 03.12.2020 v hodnote 1.480,- EUR až do zaplatenia. Podaním zo dňa 04.02.2021 žalobkyňa upravila znenie žalobného petitu z dôvodu, že odo dňa podania návrhu dňa 04.12.2020 žalovaný neuhradil ďalšie dve dohodnuté splátky za mesiac december 2020 a január 2021, ktoré boli splatné dňa 15.12.2020, resp. 15.01.2021, na základe čoho žalobkyňa rozšírila žalobný petit tak, že žalovaný je povinný uhradiť istinu vo výške 1.680,- EUR a v súlade s Dohodou o splácaní dlžnej sumy zo dňa 06.12.2018 si žalobkyňa uplatnila dohodnutý úrok vo výške 5,6 % ročne, a to zo sumy 1.480,- EUR odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. odo dňa 04.12.2020 do zaplatenia a ďalej zo sumy 100,- EUR odo dňa 16.12.2020 do zaplatenia a zo sumy 100,- EUR odo dňa 16.01.2021 do zaplatenia (tzn. deň nasledujúci po splatnosti splátky v 15. dni mesiaca podľa dohody). Žalobkyňa si popri dohodnutom úroku uplatnila zákonný úrok z omeškania podľa ust. vo výške 5 % ročne zo sumy 1.480,- EUR odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. odo dňa 04.12.2020 do zaplatenia a ďalej zo sumy 100,- EUR odo dňa 16.12.2020 do zaplatenia a zo sumy 100,- EUR odo dňa 16.01.2021 do zaplatenia (tzn. deň nasledujúci po splatnosti splátky v 15. dni mesiaca podľa dohody). Žalobkyňa zároveň požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že je slobodná matka na materskej dovolenke poberajúca rodičovský príspevok a nevlastní žiaden majetok. Súd uznesením č.k. -37 zo dňa 15.02.2021 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

3. Okresný súd Žilina vydal dňa 30.03.2021 platobný rozkaz č.k. -42, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor (č.l. 48 spisu), v ktorom uviedol, nesúhlasí s uloženou povinnosťou o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, nakoľko pohľadávka, tak ako ju vo svojom návrhu vyčíslila žalobkyňa, vrátane jej príslušenstva nevznikla. Žalobkyňa ňou podaný návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnila tým, že: „Ja X. C., žiadam o vydanie platobného rozkazu na vyplatenie dlžnej sumy 10.500,- EUR s ročným úrokom 5,6 % a poistením pôžičky odo dňa 6.12.2018. Dňa 6.12.2018 došlo k podpisu dohody o splátkach medzi mnou a pánom B. mojím bývalým manželom. Pred rozvodom som brala úver na moje meno. Z tohto úveru bral peniaze môj manžel, ktoré sľúbil vrátiť. Z tohto úveru si kupoval auto, vyplácala sa mu kreditná karta, kamarát, ktorému dlžil peniaze, začal podnikať. Po rozvode sme sa dohodli, že sa vyhneme súdnemu sporu ohľadom majetku a pri ďalšom požičaní si peňazí odo mňa čo bolo ďalších 1.700,- EUR podpísal odporca dohodu o splácaní sumy 10.500,- EUR plus úroky. Túto dohodu o splátkach nerešpektuje a splátky neposiela. Do dnešného dňa mi na splátkach dlží 1.480,- EUR plus pokračovanie v mesačných splátkach v sume 100,- EUR mesačne.“ Žalobkyňa ďalej uvádza: „Odporca za rok 2019 nezaplatil 4 splátky po 100,- EUR, v januári 2020 poslal celú splátku. Neplatí od februára 2020 vôbec žiadne splátky toho mesiaca poslal iba 20,- EUR. Odvtedy mi už žiadne peniaze neposiela aj napriek mojim žiadostiam, aby peniaze posielal. Zmeškaná suma v splátkach do dnešného dňa 3.12.2020 je 1.480,- EUR.“ S vyššie označenými skutkovými tvrdeniami žalovaný v celom rozsahu nesúhlasil. Ako sama žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, táto si vzala úver, ktorý ako dlžník sa zaviazala banke uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Hoci žalobkyňa bola v čase, kedy si táto vzala ako dlžník úver, v manželskom zväzku so žalovaným, je nesporné, že sa nejedná o spoločný záväzok oboch účastníkov, ale iba o peňažný záväzok žalovanej. Ako ustálila už súdna prax, ak si jeden z manželov požičia peňažné prostriedky a v zmluve o pôžičke (analogicky v zmluve o úvere) vystupuje ako dlžník iba on sám, je k vráteniu týchto peňažných prostriedkov a k splateniu pôžičky zaviazaný iba on sám. Takýto záväzok žalobkyne sa tak nemôže transformovať na spoločný záväzok oboch manželov, t. j. účastníkov konania. Žalovaný zdôraznil, že peňažné prostriedky, ktoré boli žalobkyni poskytnuté formou úveru a ktoré sa táto banke zaviazala splácať, táto v celom rozsahu použila na rekonštrukciu rodičovského domu, a teda nie je pravdou, že tieto peňažné prostriedky spotreboval žalovaný pre svoje potreby. Súčasne žalovaná súdu predložila Dohodu o splácaní dlžnej sumy, na ktorú sa odvoláva v podanej žalobe, ktorú dohodu mal podpísať žalovaný a ktorou sa tento mal zaviazať k splácaniu splátok za žalobkyňu. Žalovaný uviedol, že tento nikdy uvedenú dohodu o splácaní nepodpísal a nezaviazal sa k splácaniu úveru za žalobkyňu. Tak isto žalovaný zdôraznil, že sumy, ktoré priebežne posielal žalovanej na účet a ktoré táto označuje ako splátky, boli

peňažné prostriedky určené pre maloletú dcéru, ktorú spolu účastníci konania majú a ktorá je zverená do ich striedavej osobnej starostlivosti. Za účelom preukázania vyššie uvedených tvrdení a neoprávnenosti vymáhaného nároku, čo do dôvodu i do výšky, navrhol súdu po nariadení pojednávania vo veci vykonať dôkazy, a to výsluch žalobkyne a žalovaného. Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol súdu, aby tento po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne, ako nedôvodnú, v celom rozsahu zamietol a túto zaviazal k úhrade trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

5. K podanému odporu doručila dňa 24.05.2021 vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. K podpisu dohody o splátkach medzi žalobkyňou a žalovaným došlo, k čomu sa zaviazal svojím podpisom. Žiadala o posudok podpisu odborníka písmoznalectva na náklady odporcu. Peniaze, ktoré jej od odporcu chodili na účet boli splátky. Tvrdenie, že to boli peniaze pre spoločnú maloletú dcéru je neopodstatnená, pretože nemajú súdom určené výživné . Dispozičné právo od účtu, na ktorom bol úver mal sám žalovaný a používal peniaze z pôžičky pre vlastné potreby čo nakoniec priznal podpisom danej dohody o splátkach. Rekonštrukcia nového domu, čiže skôr dorábka podlahy v suteréne rodinného domu s rozlohou 36 m2 nemá hodnotu 10.500,- EUR. Túto dorábku hradil otec žalobkyne, žalobkyňa si platila kuchynskú linku, posteľ, skrine. Toto riadne spláca, nežiada o to , aby to platil žalovaný. V prílohe poukázala na rovnosť podpisu žalovaného na danej dohode a podpisu v odpore vo veci samej. Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhla súdu, aby po vykonanom dokazovaní zamietol odpor žalovaného voči platobnému rozkazu a tohto zaviazal k úhrade dlžnej sumy a trov konania v rozsahu 100 %.

6. K vyjadreniu žalobkyne bolo súdu dňa 07.06.2021 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na podanom odpore a opakovane uvádza, že k dohode o splácaní dlhu medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo. Pokiaľ žalobkyňa rozporuje, že peniaze nemohli ísť na maloletú dcéru, nakoľko nebola súdom určená vyživovacia povinnosť, uvedené je irelevantné. Iba okrajovo uviedol, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom danú zákonom a túto sú si povinní plniť bez ohľadu na to, či bola určená súdom alebo nie. Otec, žalovaný, si túto vyživovaciu povinnosť plnil práve vo forme splátok, ktoré posielal na účet žalobkyne. Takisto namietal tvrdenie žalobkyne, že peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom úveru neboli poskytnuté na prerábku rodinného domu. Tak ako žalovaný uviedol v podanom odpore, tieto boli v celom rozsahu použité práve na rekonštrukciu rodinného domu, vlastnícky patriacemu rodičom žalobkyne. Záverom uviedol, že v prípade ak súd nariadi znalecké dokazovanie, navrhol tomuto zaviazať k úhrade znalečného žalobkyňu.

7. Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2021 žalobkyňa v súlade so svojou dispozičnou autonómiou vôle zobrala svoju žalobu čiastočne späť v súlade s ust. a 145 ods. 2 v časti o zaplatenie istiny vo výške 200,- EUR, úroku vo výške 5,6 % ročne zo sumy 100,- EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a úroku vo výške 5,6 % ročne zo sumy 100,-EUR od 16.01.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,-EUR od 16.01.2021 do zaplatenia a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Zároveň žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.480,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.480,- EUR od 04.12.2020 do zaplatenia, s úrokom 5,6 % ročne zo sumy 1.480,- EUR od 04.12.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

8. Súd vo veci nariadil a dňa 29.10.2021 vykonal pojednávanie v súlade s ust. za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, v podanom odpore, či v replike alebo duplike.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, výsluchom žalobkyne a žalovaného, ako aj celým spisovým materiálom. 10. Podľa (ďalej len ), žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

13. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2021 (č.l. 90 spisu), vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 200,- EUR s príslušenstvom, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol v súlade s potrebný, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle ustanovenia v časti o zaplatenie istiny vo výške 200,- EUR, úroku vo výške 5,6 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a úroku vo výške 5,6 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.01.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.12.2020 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100, EUR od 16.01.2021 do zaplatenia zastavil.

15. Predmetom prejednávanej veci tak zostal žalobkyňou uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 1.480,- EUR s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

16. Podľa (ďalej len ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, resp. dohoda o druhovom určení veci, dohoda o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu veci nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. X Q. XXX/XXXX).

18. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.

20. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 22. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. X C. Q. XX/XXXX).

23. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke zaťažovalo žalobkyňu. Žalobkyňa však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla. V danej veci nebola vykonaným dokazovaním absolútne preukázaná vôľa žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou predmetnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mala žalobkyňa žalovanému poskytnúť sumu 10.500,- EUR. Nebola v konaní ani relevantným spôsobom preukázaná žiadosť žalovaného určená, resp. adresovaná žalobkyni o poskytnutie pôžičky. Výpoveďami strán sporu bola v konaní preukázaná len vôľa žalobkyne poskytnúť žalovanému finančné prostriedky. Nevyplývala z nich však vôľa žalovaného uzavrieť so žalobkyňou zmluvný vzťah titulom pôžičky. Samotný žalovaný akúkoľvek pôžičku od žalobkyne v konaní razantne poprel a obranu založil na tej skutočnosti, že peňažné prostriedky, ktoré boli žalobkyni poskytnuté formou úveru a ktoré sa táto zaviazala splácať, táto v celom rozsahu použila na rekonštrukciu rodinného domu, a teda nie je pravdou, že tieto peňažné prostriedky spotreboval žalovaný pre svoje potreby. Podľa názoru súdu, samotná dohoda je nejasná, nakoľko nie je zrejmé, v zmysle akej zmluvy o úvere, mal žalovaný úver splácať a teda, či mal toto plnenie poskytovať za iného, to znamená za žalobkyňu namiesto nej, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nárok, ktorým sa domáhala, odvodzuje od úveru, ktorý si mala vziať, avšak do skončenia súdom vykonaného dokazovania žalobkyňa nepredložila žiadnu úverovú zmluvu, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda nie je zrejmé, na podklade čoho mal byť žalobkyni úver v sume 10.500,-EUR poskytnutý. Žalobkyňa uviedla, že mala žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky, avšak rovnako toto svoje tvrdenie, že žalobcovi peňažné prostriedky poskytla, nijako nepreukázala, iba všeobecné konštatovanie, že mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré má vrátiť, podľa názoru súdu nepostačuje. Súd nemal preukázaný základ nároku, k čomu mala byť uzatvorená dohoda o splátkach, t.j. súd nemal preukázaný titul dlžnej sumy, z ktorého odvodzovala žalobkyňa svoj nárok. Okresný súd tak nemohol v tomto smere bez ďalšieho dospieť k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. 24. Z hľadiska právnej istoty, okresný súd uvádza, že aj v prípade, ak by vyhodnotil, že medzi stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak táto musela obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke vyžadované zákonom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, resp. dohoda o druhovom určení veci, dohoda o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu veci nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. 25. V nadväznosti na uvedené sa tak okresný súd zaoberal otázkou, či v danom prípade medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu údajnej zmluvy o pôžičke, t.j. posudzoval platnosť ústnej zmluvy o pôžičke, ako sa aj zaoberal otázkou, či vôbec došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky.

26. Postupom v súlade s veta prvá , podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti nemal okresný súd za preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému vo výške 10.500,- EUR. Žalobkyňa sama opakovane potvrdila, že nemá ako preukázať, že tieto peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté a tak isto žalovaný sám potvrdil, že peňažné prostriedky mu poskytnuté neboli. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, nepreukázala základné skutkové okolnosti. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nerozporovala vyjadrenie žalovaného, čo sa týka vyhotovenia dohody a podpisu, kedy tento poskytol vlastne podpis žalobkyni za účelom úplne inej dohody v súvislosti s urovnaním práv a povinností k maloletej dcére. Súd poukazuje na ust. , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Okresný súd tak vykonaným dokazovaním nemal za preukázané poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.500,- EUR.

27. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. V tejto súvislosti okresný súd konštatuje, že súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( a nasl.). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi

neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi a pod.) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, absencia podstatných náležitostí, nespôsobilosť subjektu, rozpor so zákonom a pod.). Naviac súd dodáva, že vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. , ide o absolútnu neplatnosť.

30. Na základe uvedeného súd posúdil údajnú zmluvu o pôžičke, tj. Dohodu o splácaní dlžnej sumy zo dňa 06.12.2018, v dôsledku neurčitosti, ako aj v dôsledku nedodržania formy (nedodržanie podstatných náležitostí) tejto zmluvy, ako absolútne neplatný právny úkon.

31. Strany sporu hodnoverne nepreukázali dôvod poskytnutého plnenia. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nakoľko absentujú tu podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. V predmetnom spore o vrátenie sumy, má žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrela zmluvu o pôžičke, že mu poskytla finančné prostriedky, a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Toto dôkazné bremeno je výlučne na veriteľovi, v tomto prípade na žalobkyni. Súd zastáva právny názor, že v tomto konaní nedošlo k splneniu dôkazného bremena zo strany žalobkyne, nakoľko žalobkyňa nijako nepreukázala, že z jej strany boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré mal vrátiť, žalobkyňa nepreukázala základ nároku, teda k čomu mala byť uzatvorená dohoda o splátkach, t.j. súd nemal preukázaný titul dlžnej sumy, z ktorého žalobkyňa odvodzovala svoj nárok. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhy na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológia ako aj vyžiadanie informácie z Centrálneho registra exekúcií za rok 2017 až 2018, ďalej vyžiadanie informácií od súčasného zamestnávateľa žalovaného o dosahovaných príjmoch v roku 2017 a 2018 a vyžiadanie daňového priznania za roky 2017 až 2018 týkajúcich sa žalovaného ako nehospodárne a nadbytočné zamietol.

32. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

33. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.