Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/308/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: matky Mgr. U. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na K. ulici č. X zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD. advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a otca E. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Košiciach na Z. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bódišom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove na ulici Pod papierňou č. 66 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 362 zo dňa 27.5.2020 takto

rozhodol:

I. P o t v d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a splatnosti dlžného výživného.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. určil, že právo a povinnosť zastupovať mal. K. a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Výrokom III. určil vyživovaciu povinnosť otca pre mal. K. v sume 130 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred matke, počnúc dňom 31.1.2019 do budúcna. Výrokom IV. rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 31.1.2019 do 30.4.2020 v sume 1 280 Eur je otec povinný uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. upravil styk otca s mal. K. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 20:00 hod. a nedeľu od 9:00 hod. do 17:00 hod. tak, že maloletú v čase určenom na styk vyzdvihne pred bytom matky a po uplynutí času určeného na styk maloletú v mieste bydliska vráti matke. Matke uložil povinnosť mal. K. na styk s otcom pripraviť. Výrokom VI. rozhodol, že o trovách konania štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že rodičia mal. K. nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2015. Od opustenia spoločnej domácnosti matkou s maloletou, starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne matka, otec na výživu dcéry prispieval sumou 50 Eur mesačne. Styk otca s maloletou sa realizoval každú druhú nedeľu bez fixných časov, čo však nebolo v súlade s predstavami. Napriek počiatočnému nesúhlasu otca, ktorý požadoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr svoj názor prehodnotil a súhlasil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke a úprave styku s otcom prihliadol aj na prejavený názor maloletej a závery znaleckého dokazovania. Súd rozhodol o zverení mal. K. do osobnej

starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko obaja rodičia majú plnú spôsobilosť na výkon rodičovských práv. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti zo strany otca po vykonanom dokazovaní vyplynulo, že otec na výživu maloletej prispieval sumou 50 Eur mesačne. Táto suma bola z pohľadu matky nepostačujúca. Otec sústavne deklaroval, že jeho majetkové pomery sú slabé a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej vyššou sumou. Na preukázanie svojich majetkových pomerov predložil daňové priznanie za roky 2018 a 2019, ako aj výpis z účtu peňažného ústavu. Z daňového priznania otca za rok 2018 vyplýva daňová strata 1 481,80 Eur, z daňového priznania za rok 2019 vyplýva, že otec sa dostal do zisku pri príjmoch 13 887,02 Eur a výdavkoch 10 450,46 Eur. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal komplexne z majetkových pomerov na strane povinného rodiča. Z majetkových pomerov otca vyplynulo, že je vlastníkom nehnuteľnosti na Z. ulici v Košiciach a jeho príjem z predaja nehnuteľnosti v Malej Ide po odpočítaní peňazí použitých na kúpu nehnuteľnosti na Z. ul. v Košiciach predstavuje značnú sumu. Pokiaľ otec zdôvodnil, že bolo potrebné uhradiť dlhy peňažným , fyzickým osobám a časť peňazí použil na gambling, na uvedené súd prvej inštancie neprihliadal, pretože neprihliada na to, ak povinný rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká. Vychádzal zo zásady, že každý z rodičov je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Vychádzal z toho, že princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne ohrozuje možnosť poskytovania výživného. Konštatoval, že žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať, avšak Zákon o rodine výslovne zakotvuje vyživovaciu povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu. Na základe uvedeného určil zo strany otca vyživovaciu povinnosť v sume 130 Eur, ktorú aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej považoval za primeranú. Vyživovaciu povinnosť určil počnúc podaním návrhu, t.j. od 31.1.2019 do budúcna. Vypočítal aj dlžné výživné. Za obdobie od 31.1.2019 do 30.4.2020 vznikol otcovi na výživnom dlh v sume 1 280 Eur ( + = 16 mesiacov x 80 Eur, čo je rozdiel medzi určeným výživným 130 Eur a otcom plateným výživným 50 Eur = 1 280 Eur). Dlžnú sumu zaviazal otca uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, nakoľko trovy štátu zahŕňajú aj odmenu znalca za jeho vypočutie na pojednávaní a súd nemal k dispozícii vyčíslenie uplatnených trov.

3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného, dlžnom výživnom a splatnosti dlžného výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Odvolanie podal jeho právny zástupca elektronicky, pričom súdu bol doručený iba sprievodný list a ako príloha pokladničné doklady o jeho výdavkoch, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX preukazujúci jeho vlastníctvo bytu č. 7 na 2. poschodí na Z. ulici č. XX v Košiciach. Na výzvu súdu prvej inštancie následne doručil aj samotný text odvolania. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy jednak ohľadne jeho majetkových pomerov a taktiež schopnosti uhrádzať výživné 130 Eur mesačne na maloletú a následne tým aj celkovú výšku dlžného výživného. Uviedol, že v dôsledku krivého obvinenia matkou strávil v roku 2018 vo väzbe 133 dní, v roku 2019 v dôsledku úrazu ruky bol práceneschopný dva mesiace, v roku 2020 v dôsledku opatrení proti šíreniu pandémie COVID-19 nemohol vykonávať samostatne zárobkovú činnosť ďalšie dva mesiace. Za uvedené obdobia nielenže nemal žiaden príjem, ale musel použiť na úhradu všetkých povinných platieb (odvody, príspevok do fondu opráv, dane, stravné, výživné na maloletú v sume 50 Eur mesačne) finančné prostriedky, ktoré mal odložené, ako aj požičané. Uviedol, že ešte v roku 2018 požiadal na preklenutie finančných problémov o hypotekárny úver v E., a.s., čo sa udialo ešte predtým, ako podala matka návrh na úpravu výšky výživného. Z jeho strany sa nejednalo o účelový krok, ale o potrebu vysporiadania si záväzkov. Pokiaľ by disponoval finančnými prostriedkami tak, ako to účelovo prezentovala matka, potom by nebol nútený si požičiavať v banke a platiť tak okrem požičanej istiny aj úroky. Zdôraznil, že chápe potreby maloletej, avšak za súčasnej situácie nie je schopný uhrádzať výživné vo vyššej sume ako 70 Eur mesačne a súčasne uhrádzať aj dlžné výživné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil výšku výživného na sumu 70 Eur mesačne, ako aj sumu dlžného výživného za obdobie od 31.1.2019 do 30.4.2020 v sume 320 Eur a toto mu povolil splácať v mesačných splátkach po 40 Eur spolu s bežným výživným.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca namietla včasnosť podania odvolania, z dôvodu oneskoreného podania ho navrhla odmietnuť. K samotnému odvolaniu uviedla, že otec bol väzobne stíhaný dôvodne. Dňa 26.6.2018 jej poslal SMS správu, v ktorej sa jej vyhrážal zabitím. Na základe tejto SMS správy bol vzatý do väzby. Väzbu si zapríčinil sám svojím protiprávnym konaním. Poukázala aj na jeho výpoveď na pojednávaní dňa 15.5.2019, z ktorej je zrejmé, že svoje údajné dlhy uhradil z kúpnej ceny utŕženej za predaj domu v Malej Ide, a teda na ich údajnú úhradu nepotreboval hypotekárny úver. Tento v zmysle jeho vyjadrenia nepotreboval ani na obstaranie bývania, čo je primárny účel hypotekárneho úveru. Zdôraznila, že za predaj domu v Malej Ide získal kúpnu cenu 279 000 Eur. Byt na Z. ulici v Košiciach kúpil za 100 000 Eur. Platil v hotovosti. Zo zvyšných peňazí vyplatil hypotéku, spotrebné úvery a časť peňazí išla na gambling. Poukázala na to, že nijakým spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval údajné dlhy a pôžičky, ktoré mal a ktoré mal uhradiť z kúpnej ceny za predaj domu. Je pre ňu pochopiteľné, že súd prvej inštancie nevychádzal z otcom deklarovaného príjmu, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že tento nemôže byť reálny, keďže jeho výdavky presahujú ním tvrdený príjem a taktiež nijako nepreukázal a ani dostatočne nevysvetlil, kam sa podeli peniaze za predaj domu v sume prevyšujúcej kúpnu cenu bytu na Z. ulici v Košiciach. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že odvolanie podal v zákonnej lehote. Po výzve súdu ho riadne doplnil, pritom poukázal na , a . Na podanom odvolaní trval v plnom rozsahu.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na tom, že odvolanie bolo podané oneskorene a zotrvala na svojich vyjadreniach.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Výroky rozsudku o zverení mal. K. do osobnej starostlivosti matky, o práve a povinnosti zastupovať mal. K. a o styku otca s mal. K. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe jeho splatnosti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zároveň posúdil aj včasnosť podaného odvolania, pričom konštatuje, že otec podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, avšak nepripojil dôvody odvolania. Po výzve súdu prvej inštancie v zmysle , otec odvolacie dôvody riadne doplnil. Preto odvolací súd považoval odvolanie otca za riadne a včas podané.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. K. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v sume 130 Eur mesačne (4,33 Eur denne) je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. K. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojej maloletej dcére, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, ktorých rodičia nežijú spolu, majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd prvej inštancie správne v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadol okrem schopností a možností otca aj na jeho majetkové pomery. Otec v septembri 2017 predal rodinný dom za 270 000 Eur. Podľa jeho vyjadrenia, z tejto sumy zaplatil 100 000 Eur za kúpu bytu na Z. ulici v Košiciach, 9 000 Eur zaplatil za sprostredkovanie kúpy, 40 000 zaplatil za rekonštrukciu bytu. Zostatok 121 000 Eur mal použiť na vrátenie pôžičiek a na gambling. Napriek tomu ešte v roku 2018 mal požiadať o hypotekárny úver E., a.s. na preklenutie finančných problémov, čo sa udialo ešte predtým, ako podala matka návrh na úpravu výšky výživného. V tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom súdu prvej inštancie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nesprávne určil dlžné výživné, otec ho namietal z dôvodu nesprávneho určenia bežného výživného. Odvolací súd sa však stotožnil so sumou bežného výživného určeného súdom prvej inštancie, pričom konštatuje, že po preskúmaní výpočtu dlžného výživného súd prvej inštancie správne určil dobu od kedy sa počíta dlžné výživné, t.j. od podania návrhu. Vypočítal ho do konca predchádzajúceho mesiaca, kedy

bolo vo veci rozhodnuté. Od súdom určenej sumy odpočítal všetky platby zaplatené otcom. Preto sa odvolací súd stotožnil aj s vypočítaným dlžným výživným.

18. Otec v odvolaní namietal aj spôsob zaplatenia dlžného výživného, ktoré navrhol platiť v mesačných splátkach po 40 Eur. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletej sa zvyšujú jej odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletej uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. K.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby maloletej dcéry už v období od 31.1.2019, dospel odvolací súd k záveru, že povolenie splátok dlžného výživného v súlade s odvolacím návrhom otca, by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktorým je zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného na mal. K., následne správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

21. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. V zmysle zásad vyplývajúcich z a odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania štátu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nich rozhodol nesprávne.

25. Vychádzajúc z koncepcie je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia vylúčená. Znamená to, že obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy , pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z a (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto v ust. počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej

povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. V zmysle súd o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žiadne ustanovenie neumožňuje o trovách konania rozhodovať až po právoplatnosti rozsudku, bolo by to v rozpore s uvedeným ustanovením . Preto ak súd prvej inštancie rozhodol výrokom VII. rozsudku, že o trovách konania štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, rozhodol v rozpore s a . Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov štátu a v rozsahu zrušenia mu podľa vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci rozhodnúť o trovách štátu, ktoré štát platil v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, a ktoré (podľa obsahu spisu) neboli kryté preddavkom účastníkov konania, doručiť rozhodnutie všetkým účastníkom konania, t.j. aj orgánu konajúcemu v mene štátu v prípade rozhodnutia o jeho nároku na náhradu trov.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).