Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-79-2021.pdf
PDF · 165.97 KB
Case nature
Subarea
15Cob/79/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., J. republika, zastúpená: ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ TeHo Topoľčany, s. r. o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584, 2/ ARCA CAPITAL Slowakei Beteiligungs GmbH, so sídlom Augasse 9/12, 1090 Viedeň, Rakúska republika, identifikačné číslo: 6714110, obaja zastúpení: AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, 3/ J&T BANKA, a. s., so sídlom Sokolovská 700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, IČO: 471 15 378, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/11/2021 - 426 zo dňa 31. 05. 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/11/2021 - 426 zo dňa 31. 05. 2021 p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení (I. výrok) a žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2, od. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, a to nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom pre okres: G., obec: G., katastrálne územie: G., v spoluvlastníkom podiele vo veľkosti 1/1 z celku, a to: pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2 443 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 26 493 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 4 457 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 4 249 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 8 862 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 170 m2; pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 469 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 416 m2; pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 62 m2, pozemku registra „C“
s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 727 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 787 m2 a stavieb: druh stavby - iná budova, popis stavby - Kogeneračná jednotka G. so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, o výmere 469 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby - iná budova, popis stavby - prevádzková hala kogeneračnej jednotky so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, o výmere 1 416 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 21. 02. 2020, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej sa domáhala zriadenia záložného práva na obchodný podiel žalovaného 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur, na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments, a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 21. 02. 2020, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia. Okrem toho sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur a súčasne uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur a zároveň žalovanému v 3. rade ako zabezpečenému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur a aj povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3. rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3. rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., a to všetko do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia
3. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments a. s., ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. a táto patrí do finančnej skupiny Arca Capital. Do štruktúry finančnej skupiny Arca nepochybne patrí tiež žalovaný v 1. rade a jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade je spoločnosť patriaca do štruktúry finančnej skupiny Arca, teda žalovaný v 2. rade, ktorý je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade, ktorého obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 1. rade zodpovedá v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania spoločnosti žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur. Žalobkyňa a Arca Investments uzatvorili rámcovú zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorej žalobkyňa poskytla Arca Investments peňažné prostriedky vo výške 5 000 000 CZK ako finančnú investíciu a následne uzatvorili protokol o odovzdaní vlastnej zmenky a dohodu o započítaní pohľadávok, ktorým došlo k započítaniu pohľadávky žalobkyne a pohľadávka žalobkyne zo zmluvy sa transformovala na zmenku číslo 19292. Časť pohľadávky vo výške 325 000 CZK bola uhradená na účet žalobkyne zo strany Arca Investments. Arca Investments na základe protokolu vystavila vlastnú zmenku č. 19292 a odovzdala ju žalobkyni. Žalobkyňa očakávala vyplatenie zmenky, k čomu však nedošlo. Dňa 08. 02. 2021 žalobkyňa zaslala výpoveď rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek uzatvorenej dňa 17. 02. 2017 a žiadala o vyplatenie jej finančnej investície vo výške 5 325 000 CZK a očakávala vyplatenie zmenky v lehote splatnosti. Pohľadávka žalobkyne voči Arca Investments predstavuje nespornú istinu vo výške 5 325 000 CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy zo zmenky. Dňa 27. 04. 2021 žalobkyňa predložila zmenku na platenie v platobnom mieste a platobné miesto potvrdilo, že zmenku nepreplatí. Arca Investments uvedený nárok žalobkyne zo zmenky nerozporuje, no napriek tomu, že Arca Investments eviduje zmenku ako určenú na výplatu, k vyplateniu zmenkovej sumy zo zmenky nedošlo. Podľa žalobkyne je nepochybné a nesporné,
že Arca Investments sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je skutočnosť, že sa Arca Investments v roku 2019 zbavila peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty cca 8,7 milióna eur. Okrem toho Arca Investments nezákonne poskytla dňa 08. 04. 2020 zabezpečenie veriteľovi NMM IF, ktorý má pohľadávku voči Arca Investments vo výške 663 909 108,26 Kč. Podľa žalobkyne nariadením navrhovaných zabezpečovacích, ako aj neodkladných opatrení sa zabezpečí účel konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy a ohrozenia a zmarenia exekúcie a najmä jej práv pre prípad konkurzu, pričom medzi stranami sporu nedôjde vydaním zabezpečovacieho a neodkladných opatrení k vzniku nenávratného stavu, pretože tieto opatrenia, ak pominú ich dôvody, možno zrušiť.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo bola judikovaná.
5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že neodkladné opatrenie je subsidiárnym opatrením vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie súd nariadi v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená, z rovnakého dôvodu súd nariadi neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi aj v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Úpravu pomerov je nutné chápať vždy ako úpravu právnych vzťahov, pričom aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd ešte zvažovať, či pri nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo tretích osôb, a teda je potrebné posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť, preto je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.
6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení, ako aj s listinami pripojenými k návrhu dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Žalobkyňa neosvedčila, že spoločnosť Arca Investments sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, zníženú hodnotu, ale i to, že poskytuje nevýhodné pôžičky. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy, že budúca exekúcia bude zmarená pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník robí úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku natoľko, že to má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery. Pre osvedčenie dôvodnosti nie sú postačujúce ani medializované správy o neschopnosti plnenia záväzkov spoločnosti Arca Investments. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon exekúcie by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku dlžníka, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alebo neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 07. 1997, sp. zn. 5Obo/144/97). Z obchodného vestníka súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 27K/5/2021 zo dňa 17. 02. 2021 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi Arca Capital Slovakia a. s. a zároveň uznesením sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa 22. 02. 2021 bolo začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením zo dňa 06. 04. 2021 zverejneným dňa 12. 04. 2021 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Arca Capital Slovakia a. s. a do funkcie
správcu bol ustanovený JUDr. B. O. a reštrukturalizáciu súd uznal za hlavné insolvenčné konanie a zároveň vyzval veriteľa dlžníka na prihlásenie svojich pohľadávok. Uznesením zo dňa 13. 04. 20201 zverejneným dňa 15. 04. 2021 bol z funkcie správcu dlžníka odvolaný JUDr. B. O. a do funkcie správcu bola ustanovená INSOLVENCY GROUP, k. s. Bratislava. Pokiaľ išlo o poukazovanie žalobkyne na hrozbu reštrukturalizácie Arca Investments, súd prvej inštancie dodal, že podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie je legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu ekonomickej situácie spoločnosti. Podanie návrhu na reštrukturalizáciu nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľa. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, ktorí sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, zaručujúci zákonom o konkurze a reštrukturalizácií. Zámer dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie neosvedčuje dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
7. Podľa názoru súdu prvej inštancie zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach alebo právach dlžníka, preto podmienkou je, že musí ísť o veci alebo práva vo vlastníctve dlžníka, ktorým vo vzťahu k žalobkyni je Arca Investments a nie žalovaní v 1. a 2. rade. K momentu zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, na obchodný podiel musí ísť o nehnuteľnosti a obchodný podiel dlžníka. Dlžníkom v danom prípade je dlžník peňažnej pohľadávky žalobkyne, ako veriteľ, ktorým je Arca Investments, do ktorej žalobkyňa investovala svoje finančné prostriedky. Je teda zrejmé, že k momentu zriadenia záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a obchodný podiel museli byť tieto vo vlastníctve samotného dlžníka, ktorá podmienka splnená nebola. V neposlednom rade žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný v 1. rade plánuje nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a tiež, že žalovaný v 2. rade plánuje nakladať s obchodným podielom žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
8. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa neosvedčila nakladanie s obchodným podielom v spoločnosti žalovaného v 1. rade, t. j. že vyvíja činnosť, aby sa obchodného podielu zbavil, resp. že by sa zbavoval a mienil sa zbavovať majetku, napríklad prevodom za nízku cenu a podobne. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný v 2. rade nakladal s právami, vecami tak, že by došlo k poškodeniu žalobkyne, a že by bola ohrozená prípadná exekúcia. Rovnako tak neosvedčila nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade neosvedčila žalobkyňa žiadne úkony smerujúce k výkonu záložného práva k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade a tiež akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v jeho prospech na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade a rovnako tak k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. G., prípadne, že je daná obava z jeho úkonov uplatňujúcich si svoje práva titulom záložného práva zriadeného v jeho prospech. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladných opatrení v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.
10. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. V danom prípade pohľadávka voči Arca Investments predstavuje nespornú výšku vo výške 5 325 000 CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy. Napriek tomu, že Arca Investments eviduje zmenku ako určenú na výplatu, k jej vyplateniu nedošlo, pričom Arca Investments opakovane oznamovala žalobkyni, že skupina Arca Capital je na tom biznisovo dobre a žiada žalobkyňu a ostatných zmenkových veriteľov o trpezlivosť. Žalobkyňa uložila originál vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments dňa 21. 02. 2020 „bez protestu“ na Okresný súd Bratislava V pod Spr 3191/21. Poukázala na to, že Mestský súd v Prahe uznesením zo dňa 11. 05. 2021 rozhodol o insolvenčnom návrhu Arca Investments a začal miestne insolvenčné konanie, ktoré sa týka majetku Arca Investments na území Českej republiky podľa článku 3 ods. 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/848. Voči Arca Investments a. s. Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie,
pričom možno predpokladať vyhlásenie konkurzu. Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 vyplýva, že v roku 2019 evidoval ostatné dlhodobé záväzky vo výške 35 005 289 eur, čo predstavuje záväzky aj voči zmenkovým veriteľom Arca Investments. Jej strata za rok 2019 vo výške cca 9,5 milióna eur preukazuje, že riadne nehospodárila a podľa účtovej závierky poskytla prepojeným účtovným jednotkám žalovaného pôžičky vo výške 515 242 241 eur. Ohľadom ukracujúcich úkonov poukázala na to, že zvýhodneným veriteľom Arca Investments je spoločnosť I. W. W., investiční fond s proměnným základním kapitálem, a. s., IČO: 04 699 017, ktorá má pohľadávku voči Arca Investments v celkovej výške 663 909 108,26 Kč, pričom dňa 08. 04. 2020 po viac ako 3 rokoch od uzavretia zmlúv uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok. Je dôvodné podozrenie, že Arca Investments sa uprednostňovaním iných veriteľov zbavila peňažných prostriedkov obrovskej hodnoty, a to na úkor svojich ostatných veriteľov. Zvýhodneným veriteľom je B. O., ktorému bola dňa 02. 06. 2020 uhradená suma 15 975 000 CZK, dňa 10. 05. 2020 suma 10 000 000 CZK a dňa 10. 06. 2020 suma 8 000 000 CZK, t. j. celkom išlo o sumu 33 975 000 CZK. Okrem toho existuje dôvodné podozrenie, že spoločnosť I. S. so sídlom X. XXXX/X, I., XXX XX B. 4, IČO: XXX XX XXX, ktorú ovláda Arca Investments, znehodnotila akcionársky podiel Arca Investments v spoločnosti I. S. a. s., a že Arca Investments prostredníctvom spoločnosti I. S. a. s. zastretým úkonom uhradila časť pohľadávky veriteľa B. O.. Arca Investments je akcionárom spoločnosti I. S., vlastní vlastné akcie, ktoré predstavujú 55 % podiel na základnom imaní spoločnosti I. S.. Spoločnosť I. S. v marci 2021 predala akcie a obchodný podiel a peniaze v celkovej sume 136 150 000 CZK, ktoré obdržala za predaj akcií a obchodného podielu, už previedla zo spoločnosti I. S. na iné osoby. Došlo tým k znehodnoteniu akcionárskeho podielu dlžníka v spoločnosti I. S.. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je Arca Capital Slovakia k 22. 10. 2020 výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú reálne nízku hodnotu, ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. X., na LV č. XXXX, kat. úz. Y. T., na LV č. XXXX, kat. úz. B.. V účtovnej závierke žalovaného za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov vo výške 65 000 eur a v účtovnej závierke Arca Capital Slovakia za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov žalovaného za rok 2018 vo výške 2 446 802 eur, čo preukazuje zbavenie sa nehnuteľností v obrovskej hodnote cca 2,4 milióna eur. V rámci odvolania žalobkyňa poukazovala na pre ňu pozitívne rozhodnutia okresných a krajských súdov, z ktorých záverov vyplýva, že súdy skutkovo ustálili tvrdenia žalobkyne v jej prospech. Z uvedených dôkazov a skutočností vyplýva, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov spoločností zo skupiny Arca, ktorým súdy poskytli právnu ochranu z dôvodu ukracovania veriteľov a ohrozenia exekúcie. V súlade s princípom rovnoprávnosti účastníkov právneho vzťahu žalobkyňa ako veriteľ žiadala, aby jej bolo poskytnuté rovnaké zabezpečenie a rovnaké uspokojenie pohľadávok, ako to bolo v prípade iných veriteľov. Žalobkyňa sa úkonmi skupiny Arca dostala do znevýhodnenej pozície voči iným veriteľom a bola nútená svoje práva chrániť súdnou cestou prostredníctvom požiadavky na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením a neodkladnými opatreniami. Je preukázané, že nielen Arca Investments, ale aj celá finančná skupina Arca Capital má finančné problémy. Naviac, Arca posielala milióny eur za poradenstvo vlastnému manažérovi a firme, ktorá prešla na bieleho koňa, ako aj to, že zadlžená Arca vlani zaplatila za poradenské služby až 21,7 milióna eur. Ďalším dôkazom ukracovania veriteľov sú aj prevody na cyperskú schránkovú spoločnosť ARCA H. (H.) Y.. Ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže v návrhu riadne a dostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana, preto naplnila základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal argumentom, že finančná skupina Arca nemá finančné prostriedky na splatenie a platenie svojich záväzkov voči investorom. Žalobkyňa si svoju nespornú pohľadávku nemôže uspokojiť priamo z majetku Arca Investments, ktorej hrozí konkurz, pričom reštrukturalizačné konanie bolo začaté na Arca Capital Slovakia, ktorá tiež nemá prostriedky na uspokojenie veriteľov. Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Investments zakladá dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Investments bude zmarené. Je nepochybné, že aj exekúcia nároku žalobkyne proti Arca Investments je ohrozená, ak nie zmarená. Samotná Arca Investments v konaní pred súdom v Českej republike žiadala reorganizáciu a deklaruje len čiastočné uspokojenie veriteľov, a to až po reorganizácii, ktorá podľa jej vyjadrenia a predpokladov zaistí pre veriteľov len okolo 50 % návratnosti pohľadávok. Žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne zabezpečenie investície, ako to bolo v prípade žalovaného v 3. rade a ani žiadna pôžička, ako je to v prípade prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital a ani dodatočné zabezpečenie. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení sa vytvorí stav právnej istoty a zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobkyne proti Arca Investments aj pre
prípad hroziaceho konkurzu tejto spoločnosti, ktorý zasiahne aj jeho prepojené spoločnosti. Majetok žalovaných môže byť predmetom zabezpečenia za účelom ochrany nárokov žalobkyne voči Arca Investments. Právne závery ohľadom neexistencie oprávnenia žalobkyne na vymáhanie pohľadávky od Arca Investments sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Berúc od úvahy, že žalovaný v 1. rade patrí do skupiny Arca a žalovaný v 1. rade v čase verejne známych a aj preukázaných finančných problémov celej skupiny Arca založil obchodný podiel žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade v prospech žalovaného v 3. rade preukazuje nakladanie, čím je splnená podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a je potrebné ďalšiemu nakladaniu zabrániť. Je reálna obava, že majetok žalovaného v 1. rade, a to obchodný podiel žalovaného v 2. rade u žalovaného v 1. rade bude tiež postihnutý výkonom záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade, čím sa žalobkyňa dostane do situácie, že vymoženie jej pohľadávky môže byť zmarené, a teda exekúcia bude ohrozená. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť účel a cieľ ochrany nesporného nároku žalobkyne je nariadenie navrhovaných zabezpečovacích a neodkladných opatrení. Považovala za prípustné, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie smerujúce voči tretej osobe postihujúce jej vlastnícke práva, a to bez ohľadu na príslušnosť žalovaného k finančnej skupine Arca Capital, ktorej súčasťou je aj dlžník žalobkyne. Ochrana pohľadávky žalobkyne proti Arca Investments sa môže rozširovať na žalovaných. Rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení však nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou, a preto povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak sa môže iniciovať konanie o nariadení zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. Vzhľadom na povahu zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ako aj vzhľadom na princípy spravodlivosti uvedené v čl. 4 ods. 2 CSP má žalobkyňa za to, že je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie s účinkami aj pre reštrukturalizačné konanie. Práve nariadením navrhovaného zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia sa zabezpečí účel konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozenia a zmarenia exekúcie. Podľa názoru žalobkyne žiadna námietka ohľadom neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodná a nie je potrebné ani skúmať hodnotu zabezpečovanej nehnuteľnosti, nakoľko proporcionalita v tejto súvislosti nevyplýva z CSP, alebo zo samotnej povahy zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je súdom zriadené záložné právo. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedôjde vydaním zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom k vzniku nenávratného stavu, pretože zabezpečovacie a neodkladné opatrenie, ak pominú jeho dôvody, možno zrušiť. Obmedzenie nakladania s majetkom žalovaných len vytvorí priestor na zamedzenie nakladania s majetkom žalovaného a umožní tým zamedziť, aby pre prípad konkurzu nedošlo k zvýhodneniu ďalších veriteľov. V tomto smere poukázala na posúdenie platobnej schopnosti Arca Investments od nezávislej ratingovej spoločnosti H., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. XX, Z., podľa ktorej z dôvodu začatého konkurzného konania a výšky záväzkov a celkovú hodnotu aktív sú ohrozené akékoľvek prípadné terajšie aj budúce exekúcie pohľadávok.
11. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhli uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietali nedostatok právomoci súdu voči žalovanému v 2. rade a nesplnenie procesných podmienok, t. j. absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Boli toho názoru, že žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu neosvedčila a zároveň nepreukázala formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky a ani riadne neosvedčila pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v súdnom konaní je existencia hmotnoprávneho nároku žalobkyne vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade alebo žalovaným v 2. rade. Žalobkyňa v návrhu a ani v odvolaní netvrdí a ani nepreukázala existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, resp. žalovaným v 2. rade a ani existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobkyne voči žalovanému v 1. rade, resp. žalovanému v 2. rade. Žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od existencie zmenkovej pohľadávky. Ide však o pohľadávku žalobkyne voči spoločnosti Arca Investments, ktorá nemá v konaní procesné postavenie žalovaného. Žalobkyňa existenciu zmenkovej pohľadávky ani riadne neosvedčila, keďže nepreukázala formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky, t. j. pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments vyplývajúcej zo zmenky, ktorú predložila len vo fotokópii ako prílohu návrhu. Fotokópia zmenky nie je spôsobilá nahradiť originál zmenky, ktorá jedinečne a výlučne stelesňuje práva zo zmenky, a preto bola žalobkyňa povinná pripojiť originál zmenky. Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky.
Fotokópia zmenky neosvedčuje právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Arca Investments a z neho vyplývajúci nárok žalobkyne na zaplatenie zmenkovej pohľadávky. Ani dôkaz s názvom „Úradný záznam o prevzatí zmenky“ nie je takým dôkazom, ktorý by osvedčoval skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľom a majiteľom zmenky, a to z dôvodu, že v úradnom zázname chýba dostatočná a bližšia špecifikácia zmenky. Ďalej uviedli, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi môže byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, t. j. osoby, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku. Nehnuteľnosti predstavujú majetok žalovaného v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Investments. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len voči dlžníkovi a žalovaní v 1. a 2. rade nie sú dlžníkmi žalobkyne. Žalobkyňou deklarovaným dlžníkom má byť spoločnosť Arca Investments. Z dôvodu neexistencie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, resp. žalovanému v 2. rade, nemôže byť daná ani obava z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, keďže neexistuje pohľadávka, ktorú by bola žalobkyňa oprávnená vymáhať v exekúcii od žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať aspoň pravdepodobnosť ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade a nešpecifikuje žiadne úkony žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k ohrozeniu exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade alebo majetok žalovaného v 2. rade. Skupinu Arca Capital nie je možné zamieňať so žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ani so spoločnosťou Arca Investments a spoločnosťou Arca Capital Slovakia, pretože žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade spoločnosť Arca Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia sú len jednými zo subjektov patriacich do skupiny Arca Capital, ktorá nemá právnu subjektivitu. Žalobkyňa účelovo zamieňa subjekty, t. j. žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade so spoločnosťou Arca Investments s cieľom navodiť dojem splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, keď sa za účelom zabezpečenia údajného hmotnoprávneho nároku voči spoločnosti Arca Investments účelovo domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia na majetok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, t. j. nehnuteľnosti a žalovaného v 2. rade, t. j. obchodného podielu, čo následne odôvodňuje obavou z budúceho zmarenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments. Poukázali na to, že exekúcia voči spoločnosti Arca Investments ani nemôže byť ohrozená, pretože exekúcia voči spoločnosti Arca Investments je neprípustná z dôvodu, že v Českej republike sa voči spoločnosti Arca Investments vedie na Mestskom súde v Prahe insolvenčné konanie pod sp. zn. MSPH 98 INS 723/2021, v ktorom bolo právoplatne s účinkami odo dňa 11. 05. 2021 rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments. V Slovenskej republike bolo na základe veriteľského návrhu voči spoločnosti Arca Investments začaté na Okresnom súde Bratislava I konkurzné konanie pod sp. zn. 33K/24/2021, ktoré môže vyústiť do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. S poukazom na uvedené spoločnosť Arca Investments neuskutočňuje úkony, ktorými by sa chcela zbavovať svojho majetku a ukracovať uspokojenie svojich veriteľov, ale naopak podniká právne kroky k zabezpečeniu pomerného uspokojenia všetkých svojich veriteľov. Skutočnosť, že bolo začaté insolvenčné konanie a rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments, potvrdzuje, že spoločnosť Arca Investments má záujem na pomernom uspokojení všetkých svojich veriteľov, pričom samotná reorganizácia môže viesť k zhodnoteniu majetku spoločnosti Arca Investments. Zriadenie záložného práva k obchodnému podielu v prospech žalovaného v 3. rade súvisí s akvizíciou hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaného v 1. rade, ktorý využíva na uskutočnenie svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 3. rade je veriteľom žalovaného v 1. rade na základe historickej akvizície hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaným v 1. rade, pričom žalobca nie je veriteľom žalovaného v 1. rade a ani žalovaného v 2. rade, s ktorými nemá žiadny hmotnoprávny vzťah. Preto nemôže obstáť tvrdenie o zvýhodnení žalovaného v 3. rade oproti žalobkyni. Zovšeobecnené tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom finančnom stave skupiny Arca Capital (resp. spoločnosti Arca Investments a spoločnosti Arca Capital Slovakia), ktoré sa navyše snaží preukázať tendenčnými a nepodloženými novinovými článkami, v žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré by mohli viesť k dôvodnej obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2. rade a ani k obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments. Žalobkyňa tvrdenia o nemožnosti uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments odôvodňuje nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami. Žalovaným v 1. a 2. rade nie je zrejmé, akým spôsobom mala spoločnosť Arca Investments využiť kladný hospodársky výsledok za rok 2018 vo výške 62 013 eur na získanie investícií od veľkého množstva klientov. Hospodársky výsledok spoločnosti Arca Investments za rok 2019 nemá pritom žiadnu relevanciu vo vzťahu k údajnej nemožnosti uspokojenia, resp. vymoženia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca
Investments. V tejto súvislosti poukázali na časť A. bod VIII. riadok 97 riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2019, v zmysle ktorého výsledok hospodárenia minulých rokov spoločnosti Arca Investments je vo výške 7 227 361 eur, t. j., že spoločnosť Arca Investments dlhodobo dosahuje kladný výsledok hospodárenia a teda strata za rok 2019 nemá žiaden vplyv na ohrozenie uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments. Zároveň hodnota majetku spoločnosti Arca Investments sa v roku 2019 zvýšila oproti jeho hodnote v roku 2018 o 202 910 eur napriek tomu, že spoločnosť Arca Investments dosiahla v roku 2019 záporný hospodársky výsledok. Naviac majetok spoločnosti Arca Investments je v zmysle riadku 01 riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2019 vo výške 713 756 382 eur, v dôsledku čoho hodnota majetku spoločnosti Arca Investments niekoľkonásobne prevyšuje aj hodnotu ostatných dlhodobých záväzkov spoločnosti Arca Investments, a preto nie je ohrozené uspokojenie zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments ani prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky, a to ani v prípade, ak by došlo k nútenému vymáhaniu ostatných dlhodobých záväzkov spoločnosti Arca Investments. Žalobkyňa žiadnym právne relevantným spôsobom neuviedla, ako by malo poskytovanie pôžičiek prepojeným účtovným jednotkám spoločnosti Arca Investments počas roka 2019 znemožniť uspokojenie zmenkovej pohľadávky, prípadne ohroziť exekúciu na majetok spoločnosti Arca Investments. Nepreukázala, aké spriaznené spoločnosti má spoločnosť Arca Investments uspokojovať alebo uprednostňovať na úkor svojich veriteľov, v čom spočíva predmetné uspokojovanie alebo uprednostňovanie spriaznených spoločností, čo je predmetom plnenia spriazneným spoločnostiam a aká bola dohodnutá protihodnota za toto plnenie. Žalobkyňa si tendenčne a izolovane z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2019 vyberá také položky, ktoré jej vyhovujú, pričom zvýšenie hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments za rok 2019 v porovnaní s rokom 2018 účelovo opomína. K neexistencii obavy, že by prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments mohla byť ohrozená, žalovaní v 1. a 2. rade poukázali aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti G. B. s. r. o., so sídlom Na M./XX, XXX XX B. 4, J. republika, identifikačné číslo: XXX XX XXX, ktorá vykonala ocenenie aktuálnych aktív spoločnosti Arca Investments a konzervatívne ocenila aktuálnu hodnotu projektov a dcérskych spoločností v majetku spoločnosti Arca Investments. V rámci odhadu hodnoty spoločnosť TARPAN v Stanovisku TARPAN určila interval hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments, ktorý je ohraničený na jednej strane odhadom likvidačnej hodnoty a na druhej strane odhadom súčasnej hodnoty projektov za štandardných okolností. Hodnota projektov a majetkových účastí v majetku spoločnosti Arca Investments sa pohybuje v intervale od 430 miliónov eur, čo predstavuje odhad uvedenej likvidačnej hodnoty, do 609 miliónov eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty za predpokladu štandardného fungovania, dokončenia projektov a nastúpenia synergických efektov. Podľa názoru žalovaných v 1. a 2. rade žiadne z tvrdení žalobkyne, ktorými odôvodňuje (údajnú) nemožnosť uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments, nie je relevantné a nepreukazuje nemožnosť uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments. V tomto smere poukázali na to, že žalobkyňa právne relevantným spôsobom neuviedla, ako by malo zverejnenie či nezverejnenie „konsolidovanej účtovnej závierky skupiny Arca Capital“, ohrozovať prípadnú exekúciu na majetok spoločnosti Arca Investments za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky. Pri rozhodovaní o návrhu je potrebné súčasne zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaných a súd prvej inštancie prijal správne závery, podľa ktorých neboli splnené zákonom požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Mal za to, že nie je daná primeranosť hodnoty zmenkovej pohľadávky vo vzťahu k hodnote nehnuteľností a obchodného podielu a tým ani primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobkyňa neosvedčila aktuálnu hodnotu obchodného podielu a nehnuteľností. Aj keď inštitút proporcionality nevyplýva expresis verbis z ustanovení CSP upravujúcich zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie, nepochybne vyplýva z judikatúry najvyšších súdnych autorít. Naviac, súčasné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia je vylúčené a žalobkyňa v návrhu a ani v odvolaní neuviedla, z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je zrejmé, že podľa názoru žalobkyne je možné dosiahnuť ochranu vymožiteľnosti zmenkovej pohľadávky zabezpečovacím opatrením. Záverom poukázali na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli posudzované obdobné skutkové a právne otázky ako v tomto konaní a v ktorých návrhy na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia boli zamietnuté.
12. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalovanému v 3. rade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Závery súdu prvej inštancie považoval za správne, keď správne posúdil všetky relevantné skutkové tvrdenia a podklady žalobkyne. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia by malo primárne smerovať voči Arca Investments, pričom konanie dcérskych spoločností zo skupiny Arca nemožno automaticky vyhodnocovať ako úkony smerujúce k zbavovaniu sa majetku Arca Invesments. V ďalšom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne z dôvodu, že nie je v žiadnom právnom vzťahu ani s jedným zo žalovaných. Hoci žalovaní v 1. a 2. rade patria do skupiny Arca, uvedené nezakladá žiadny právny vzťah so žalobkyňou a neodôvodňuje ani to, aby sa žalobkyňa mohla voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhať nárokov zo zmeniek a uplatňovať si ich voči ich majetku, ktorý nie je súčasťou majetku Arca Investments. Aj keď neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť za určitých okolností aj voči tretím osobám, na takéto nariadenie musí existovať naplnenie základných predpokladov aj vo vzťahu k týmto tretím osobám. To znamená, že musí byť z konania tretích osôb zrejmé, že práve ich konaním dochádza buď k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie alebo k potrebe úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu takúto skutočnosť, iba sa priamo domáhala zriadenia záložného práva na majetok subjektu z rovnakej skupiny ako jej skutočný dlžník, čo však za žiadnych okolností nie je dostatočné. Skutočnosť, že nejaká dcérska spoločnosť riadne nakladá s majetkom, nemôže automaticky zakladať ohrozenie exekúcie ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a jej dlžníkom, spoločnosťou Arca Investments. Žalobkyňou prezentovaný extenzívny výklad by popieral skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je samostatným právnym subjektom a popieral by jeho ústavne právo na majetok podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Žalobkyňa nesplnila predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení, neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí zároveň hroziť. Žalobkyňa poukazuje na konkrétne časti účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019, čím sa snaží odôvodniť domnelé ohrozenie exekúcie. Z uvedeného však nevyplýva záver o tom, že prípadná budúca exekúcia by mala byť ohrozená, pretože z totožnej účtovnej závierky vyplýva aj to, že celkový majetok za rok 2019 je vo výške 714,7 milióna eur, ktorý predstavuje nárast oproti roku 2018 a dlhodobý finančný majetok je vo výške 700,5 milióna eur. Výsledok hospodárenia z minulých rokov je vo výške 7,2 milióna eur. Nemožno preto konštatovať osvedčenie reálneho a bezprostredného ohrozenia alebo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie majetku spoločnosti Arca Investments. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa Arca Investments alebo spoločnosti zo skupiny Arca, a to najmä žalovaní v 1. a 2. rade zbavovali majetku bez primeraného protiplnenia. V tomto smere len uvádza domnienky a fabulácie bez reálneho osvedčenia tvrdení. Ani zo zriadenia záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade na obchodný podiel žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade automaticky nevyplýva zámer Arca Investments zbavovať sa majetku, resp. úkon, ktorým má podľa žalobkyne dochádzať k zvýhodňovaniu iného veriteľa, t. j. žalovaného v 3. rade. Ani vykázané straty v jednom účtovnom období Arca Investments, resp. údajné finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, nemožno vzhľadom na celkový majetok Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobkyne automaticky stotožňovať s ohrozením prípadnej budúcej exekúcie voči Arca Investments. Prípadná hrozba reštrukturalizácie alebo konkurzu nie je dôvodom na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, pretože reštrukturalizácia a konkurz sú legitímnymi právnymi nástrojmi smerujúcimi k pomernému uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Ich následkom nie je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľov. Žalobkyňa tak neosvedčila ani potrebu úpravy pomerov. Nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné budúce znemožnenie uspokojenia jej pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov či už vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného v 1. rade, obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade alebo vo vzťahu k oprávneniam žalovaného v 3. rade plynúcich z existencie záložného práva zriadeného v jeho prospech. Žalovaný v 3. rade neposkytol a ani nikdy nemohol poskytnúť žalovanému v 1. rade plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Úver poskytnutý žalovanému v 1. rade nenapĺňa definíciu takéhoto konania. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vždy potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, keď konštatoval neprimeranosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Medzi pohľadávkou žalobkyne voči Arca Investments vo výške 209 533,43 eura a súhrnnou hodnotou nehnuteľností žalovaného v 1. rade a obchodného podielu žalovaného v
2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, existuje významná disproporcia. Uvedené platí o to viac v prípade, ak ide o zásahy do majetku, resp. výkonu práv tretích osôb, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa pritom ani netvrdila, že by malo dochádzať k úkonom, ktoré by smerovali k prevodu predmetného obchodného podielu.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
18. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
19. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
27. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
31. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.
32. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
33. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.
34. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
35. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k § 325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade,
ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé, že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28. 11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa žalobcovia svojou žalobou domáhajú, po vykonanom dokazovaní rozhodnutím (rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“
36. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky, bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca Investments zbavovala majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto spoločnosti. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno vzhľadom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom vzťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd postupoval správne, keď prednostne posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. V procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými a až následne posudzovať otázku existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné budúce znemožnenie uspokojenia jej pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov či už vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného v 1. rade, obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade alebo vo vzťahu k oprávneniam žalovaného v 3. rade plynúcich z existencie záložného práva zriadeného v jeho prospech.
37. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa obavy z ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do skupiny Arca. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tak reštrukturalizačné, ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce), nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej
situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale chrániť záujmy veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení dlžníkovho úpadku napr. formou účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia svojej pohľadávky.
38. K odvolacej námietke o nedostatku právomoci súdu voči žalovanému v 2. rade odvolací súd poznamenáva, že právomoc súdov Slovenskej republiky voči žalovanému v 2. rade je daná. Podľa čl. 35 nariadenia EP a Rady č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Predmetom konania je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle CSP, čím podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka konania týkajúca sa právomoci súdov Slovenskej republiky a nebol daný dôvod na zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade.
39. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
41. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.