Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-7-2016.pdf
PDF · 167.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného: Michal C., nar. XX.XX.XXXX v S. C., trvale bytom N. XXX/X, S., pre zločin neodvedenie dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 14.05.2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. C., nar. XX.XX.XXXX v S. C., trvale bytom N. XXX/X, S.,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y
Okresnej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 23.02.2016, pod č. 3 Pv 447/12/2207-132, pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako zločin neodvedenie dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
„v období mesiacov február 2010, máj 2010 až január 2011 vrátane týchto mesiacov, v R., obvinený Z. C. ako osoba zodpovedná za riadne plnenie odvodových povinností do Sociálnej poisťovne pobočka Trnava za subjekt podnikajúci pod obchodným menom Z. C., N. XXX/X, XXX XX S., P.: XXXXXXXX, registrovaný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne pobočka R. a bližšie neurčená osoba ako osoba spolupracujúca s Z. C. na základe zmluvy o obchodnej spolupráci a pôsobiaca vo funkcii obchodného riaditeľa U. stanice K. D1 T., zabezpečili zrazenie poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti zo mzdy zamestnancov uvedeného podnikateľského subjektu v súlade s ustanovením § 141 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ale oprávnenému - Sociálnej poisťovni pobočka Trnava zrazené poistné neodviedli, hoci bolo splatné a mali na jeho odvedenie dostatok finančných prostriedkov, čím získali neoprávnený prospech ku škode Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka R., ul. V. L. č. XX/A, XXX XX Trnava, v celkovej výške XX.XXX,XX €, pričom bližšie neurčená osoba v priebehu vyšetrovania dodatočne uhradil časť dlhu na poistnom vo výške X.XXX,XX €“,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. XX. augusta X a XX, C., P.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 23.02.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava obžalobu na obvinených: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, a A. M., nar. 17.06.1975, pre zločin neodvedenie dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal byť obvinenými spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Dňa 02.09.2021 došlo k zmene samosudcu. Obžalovaný Z. C. vyjadril nesúhlas so zmenou samosudcu, preto sa podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku hlavné pojednávanie vykonalo znova.
Dňa 23.09.2022 súd podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného A. M. vylúčil na samostatné konanie; pôvodné konanie sa preto vedie len proti obžalovanému Z. C..
Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného A. M., výsluch obžalovaného Z. Bartoša, výsluch svedkov O. O., S. K., výsluch znalca P.. G. K., prečítané zápisnice o výsluchu svedkov Z.. T. D. (č. l. XXXX-XXXX), A.. Q. N. (č. l. XXXX-XXXX), Z.. N. Z. (č. l. XXXX-XXXX), Z.. Z. M. (č. l. XXX- XXX, č. l. XXXX-XXXX), C. F. (č. l. XXXX-XXXX), B. Q. (č. l. XXX-XXX, č. l. XXXX-XXXX), A. C. (č. l. XXXX-XXXX), R. Q. (č. l. XXXX), Z. E. (č. l. XXX-XXX, č. l. XXXX-XXXX), E. K. (č. l. XXXX-XXXX), R. C. (č. l. XXX-XXX, č. l. XXXX-XXXX), P.. U. A. (č. l. XXX-XXX, č. l. XXXX-XXXX), T. E. (č. l. XXX-XXX), ďalej listinné dôkazy: mesačné výkazy poistného a príspevkov (č. l. XXX-XXX), rozhodnutia K. poisťovne (č. l. XXX-XXX, č. l. XXX- XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX, č. l. XXX-XXX), návrhy na vykonanie exekúcie (č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX, č. l. XXX), správa M. úradu R. (č. l. XXX-XXX), daňové priznane za rok XXXX pre Z. C. (č. l. XXX-XXX), výkaz o majetku a záväzkoch k XX.XX.XXXX (č. l. XXX), daňové priznane za rok XXXX pre Z. C. (č. l. XXX-XXX),výkaz o príjmoch a výdavkoch za obdobie od január XXXX do decembra XXXX (č. l. XXX), daňové priznane za rok XXXX pre Z. C. (č. l. XXX- XXX), výkaz o príjmoch a výdavkoch účtovnej jednotky za obdobie január XXXX do decembra XXXX (č. l. XXX), daňové priznane k dani z motorových vozidiel za rok XXXX pre Z. C. (č. l. XXX-XXX), daňové priznane k dani z motorových vozidiel za rok XXXX pre Z. C. (č. l. XXX-XXX), hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov za rok XXXX pre Z. C. (č. l. XXX-XXX), daňové priznania M. pre Z. C. za obdobie január XXXX - november XXXX (č. l. XXX-XXX), daňové priznania z M. pre Z. C. za obdobie apríl až jún XXXX (č. l. XXX-XXX), exekučné konania a exekučné rozhodnutia (č. l. XXX-XXX), menovací dekrét (č. l. XXX), interný prevádzkový poriadok z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), e-mail od K. C. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), žiadosť N. C. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), e-mail od Q. X. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX-XXXX), uznesenie KR PZ v R. z XX.XX.XXXX, U.: E.-XXX/X-VYS-TT-XXXX (č. l. XXXX), uznesenie OR PZ v R. z XX.XX.XXXX, U.: X.-XXX/OEK-TT-XXXX (č. l. XXXX), zmluva o združení (č. l. XXXX-XXXX), interný prevádzkový poriadok (č. l. XXXX), uznesenie OR PZ v R. z XX.XX.XXXX, U.: X.-XXX/OEK-TT-XXXX (č. l. XXXX-XXXX), email od K. C. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), žiadosť N. C. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), email od Q. X. (č. l. XXXX-XXXX), strana 2, X výsluch svedka E. K. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), vnútorná smernica platná od XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), doklad k pracovnej zmluve z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), 3x listina od S. PZ z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX (č. l. XXXX-XXXX), strana X zápisnica o výsluchu svedka C. F. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), zápisnica o výsluchu svedka C. F. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX-XXXX), strana X zápisnica výsluch svedka S. P. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX), strana X,X zápisnice výsluch svedka M. L. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX-XXXX), strana 3, X zápisnica výsluch svedka Q. T. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX-XXXX), strana X - X zápisnice o výsluchu svedka B. Q. z XX.XX.XXXX (č. l. XXXX-XXXX), prehľad platieb (č. l. XXXX-XXXX), výpisy z V. bank pre E. s.r.o. (č. l. XXXX-XXXX), oznámenie poškodeného (č. l. XXXX), ďalej pripojený vyšetrovací spis OR PZ v S. C., U.: X.-XXX/OEK- PB-XXXX, a z neho: uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX podľa § X99 ods. 1 Tr. por. (č. l. XX), uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 228 ods. X Tr. por. (č. l. XX-XX), uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 228 ods. X Tr. por. (č. l. XX), uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 228 ods. X Tr. por. (č. l. XX-XX), ďalej lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia centrálnej databázy súdov (L.), lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT).
K návrhu na prerušenie konania.
Súdu bol dňa 13.05.2024 doručený návrh obhajoby na prerušenie trestného stíhania obžalovaného Z. C. podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku. Obhajoba v tomto návrhu poukázala na novelu trestných predpisov - zákon č. 40/2024 Z. z. a súvisiace rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024, ktorým bola pozastavená účinnosť predmetnej novely s tým, že v prípade prijatia novely Trestného zákona by sa už viac skutok, ktorý sa kladie obžalovanému Z. C. za vinu, nepovažoval za trestný čin, a to s poukazom na zmenu výšky škody, ktorú musí páchateľ spôsobiť.
Podľa názoru súdu dôvod na prerušenie trestného konania v zmysle § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku je daný vtedy ak „ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej,“, čo tiež znamená, že musí ísť o taký právny predpis alebo jeho časť, ktoré v konaní vôbec bolo možné niekedy použiť. Obhajobou prezentovaná novela síce mení výšku škody, ktorá je relevantná pre posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý je predmetom konania v prejednávanej veci, avšak nakoľko uvedená zmena doposiaľ nenadobudla účinnosť vzhľadom na uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti, tak na predmetnú trestnú vec sa doposiaľ reálne vzťahovať nemohla, teda počas konania ju vôbec nebolo možné použiť. Z tohto dôvodu je jej použitie v predmetnej veci stále len v hypotetickej rovine, a prichádza do úvahy len v prípade, ak ústavný súd vysloví súlad v novele uvádzaných ustanovení aplikovateľných na predmetnú vec s ústavou.
Z týchto dôvodov súd návrhu obhajoby nevyhovel a konanie neprerušil.
K výroku o oslobodení spod obžaloby.
Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom, a to z nasledovných dôvodov.
Existencia dlhu podnikateľského subjektu Z. C., N. XXX/X, XXX 01 S., P.: XX XXX XXX, voči Sociálnej poisťovne, predstavujúceho poistné na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti zo mzdy zamestnancov zo mzdy zamestnancov podnikateľského subjektu) za obdobie február 2010, máj 2010 až január 2011 (vrátane) v celkovej výške XX.XXX,XX €, je preukázaná mesačnými výkazmi poistného a príspevkov, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne z 26.04.2010 (02/2010), z 22.07.2010 (05/2010), z 11.08.2010 (06/2010), z 10.09.2010 (07/2010), z 18.10.2010 (08/2010), z 19.11.2010 (09/2010), z 21.12.2010 (10/2010), z 13.01.2011 (11/2010), z 11.04.2011 (12/2010), z 22.06.2011 (01/2011), a výsluchom poškodeného Sociálna poisťovňa v zastúpení Z.. T. D.. Nakoľko samotnú existenciu dlhu na poistnom v zásade nenamietal ani obžalovaný C., podľa názoru súdu nie je potrebné tejto skutkovej okolnosti venovať ďalšiu pozornosť. Sporná nebola ani skutočnosť, že dodatočne bola uhradená časť uvedeného dlhu v celkovej výške X.XXX,XX € (X.XXX,XX € za XX/XXXX a X.XXX,XX € za XX/XXXX), a to osobou A. M., čo potvrdil vo svojom výsluchu aj poškodený Sociálna poisťovňa v zastúpení Z.. T. D..
Podstata obrany obžalovaného C. spočívala v namietaní subjektívnej stránky trestného činu v tom zmysle, že obžalovaný C. v zásade tvrdil, že on mal záujem zaplatiť dlžné poistné, ale nebolo to v jeho možnostiach, nakoľko nemal prístup k finančným prostriedkom.
Súd výpovede jednotlivých osôb so zameraním na relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci posúdil nasledovným spôsobom.
Z výpovede obžalovaného A. M. vyplýva, že na čerpacej stanici Slovnaft T. pôsobil vo funkcii obchodného riaditeľa. S. C. požičal XXX XXX G., aby čerpacia stanica mohla fungovať, a táto pôžička spočívala z troch pôžičiek, XX XXX G. požičal O. O., XX XXX G. Z. E., XXX XXX G. pán C. Z. C., kde bol A. M. ručiteľom, a ešte A. M. požičal Z. C. XX XXX G., o čom bola aj zmenka. Na čerpacej stanici bol únik peňazí, tak sa A. M. dohodol so súhlasom K., že sa vykoná hĺbková kontrola bez vedomosti Z. C., pretože mali podozrenie, že sa on sám podieľa na niečom, čo nie je v poriadku. Zistili sa nedostatky, boli tam straty. A. M. poprel, že by mal prístup do účtovníctva Z. C. alebo na jeho účet. A. M. sa snažil chrániť to, aby neprišli o peniaze, ktoré do čerpacej stanice vložili. Z. C. nezaplatil A. M. mzdu za XX mesiacov.
A. M. tiež poprel, že by mal prístup k účtom, aby mohol zaplatiť sociálne poistenie za Z. C., nikdy sa neobohatil o peniaze, ktoré patrili Sociálnej poisťovni. Chcel mať túto vec v poriadku, preto sa snažil tieto finančné prostriedky zaplatiť zo svojho, a tiež bol informovaný, že ak ich zaplatí, môže si ich nárokovať od Z. C.. Vyplatil to preto, aby sa táto vec doriešila. Uviedol, že ako obchodný zástupca mal na starosti styk s dodávateľmi a odberateľmi, jednania so K., následnú kontrolu odvodov na K., trezor a zamestnancov, a chod čerpacej stanice. Spolupráca s Z. C. začala tak, že poznal jeho brata A. C., a bolo mu ponúknuté odstúpenie čerpacej stanice od pána E.. R. podliehalo schváleniu K., kde sa zoznámil s O. O.. U. stanicu v tej dobe nemohla prevziať s. r. o., ale iba fyzická osoba, tak sa dohodli, že pán C. bude čerpať nájom tejto stanice a oni mu pomôžu finančne a s chodom čerpacej stanice. Za týmto účelom bola uzatvorená vzájomná dohoda o spolupráci a rozdelení zisku na tejto čerpacej stanici, bola spísaná medzi spol. E. s. r. o. a nájomcom Z. C.. A. M. poprel spáchanie trestnej činnosti. Ďalej uviedol, že funkciu obchodného riaditeľa vykonával na základe menovacieho dekrétu, a každý zamestnanec mal úlohy špecifikované aj vo vnútornej smernici. Účtovníctvo viedla externá účtovníčka Z. C., A. M. k nemu prístup nemal. A. M. s platením odvodov do K. poisťovne a voči štátu nemal nič spoločné, pretože sa jednalo o fyzickú osobu a jeho účtovníctvo, A. M. bol len zamestnancom, neskôr uviedol, že ako živnostník mal dohodu o vykonaní pracovnej činnosti a zamestnancom nebol. Kľúče od trezoru mal vždy ten, kto mal na starosti odvody, čiže prevádzkar, aj A. M. bol jedným z nich, a ďalší kľúč bol zapečatený v druhom trezore. Z. C. mal prístup do pokladne, mohol ich odtiaľ vyberať a platiť ďalšie výdavky, a oni potom ráno nemali na odvod do K.. Z. C. bolo prikázané, aby tieto veci nerobil, lebo sú to peniaze K., ktoré bolo treba odviezť. Z. C. si od A. M. nežiadal hotovosť, hotovosť si bral sám, a A. M. nikdy nepožiadal, aby uhradil odvody do K. poisťovne. K priorite platieb uviedol, že najprv sa platili odvody K., inak by tam boli sankcie. K., kedy nezvládali platiť odvody K., bolo asi od 6. - 7. mesiaca fungovania čerpacej stanice. Ďalej uviedol, že provízia vo výške 30 - 40 tisíc chodila na účet Z. C., k týmto prostriedkom A. M. prístup nemal. Spomenul tiež, že predpokladá, že Z. C. riešil so K. poisťovňou aj splátkové kalendáre, pretože akákoľvek podlžnosť voči štátnej inštitúcii mohla mať za následok vypovedanie nájmu, čiže Z. C. nemal záujem mať dlhy.
Z výpovede obžalovaného Z. C. vyplýva, že poprel spáchanie skutku, nakoľko nemal prístup k finančným prostriedkom jeho firmy. Na čerpacej stanici začal podnikať 01.12.2009 a skončil XX.XX.XXXX. Spomenul, že bola zriadená infraštruktúra investičnou skupinou M. s.r.o., ktorej majitelia boli A. M., Z. E., S. N. a O. Gál. Bola tiež zriadená funkcia riaditeľa, ktorý mal strážiť finančný tok a komunikáciu so zákazníkmi a so K., a to pre A. M., aby si ustrážili svoje investície. Jeho postavenie má vyplývať aj z emailovej komunikácie so K. C. zo K., ktorej F. uviedol, že zaplatí len to, čo povie M.. S. tiež na iné trestné konanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného, ktoré bolo zastavené, a ktoré sa týkalo toho istého obdobia. Nemal prístup k peniazom na vyplatenie mzdy, ktoré je prvoradé, až potom sú odvody za zamestnancov, a preto nemohol spáchať ani skutok v prejednávanej veci. Rovnako bolo rozhodnuté aj v S. Bystrici. Uviedol, že A. Drojákovi predkladal podklady na úhradu do Sociálnej poisťovne, on tvrdil, že to bude všetko uhradené, k čomu však nedošlo, a to zistil, keď mu prišli upomienky. Došlo medzi nimi aj k hádkam kvôli tomu. Preto žiadal A. M. o kľúč od trezora, ktorý Z. C. nikdy nemal. Za odvedenie poistného za zamestnancov zodpovedal A. M.. Poukázal tiež na internú smernicu, ktorú potom vytváral A. M., a v zmysle ktorej bol zodpovedný A. M. za odvedenie. Uviedol tiež, že mu bolo zakázané, aby mu boli vydané peniaze na úhrady, a že smernica bola napísaná tak, že peniaze sa mohli vydávať len so súhlasom A. M.. Z. C. mal mať na starosti ľudí a riadiace veci, ale k tomu nedošlo. Prakticky vykonával komunikáciou so zamestnancami, doplňovanie tovaru a snažil sa riešiť vzniknutú situáciu, čo sa mu nedalo. Tržby z kasy sa dávali do jednosmerného trezora, od ktorého mal kľúč A. M., Z. C. k nemu prístup nemal. Z. C. prístup k pokladni mal ako každý bežný človek s tým, že na pokladniach boli väčšinou peniaze K., ktoré on nemohol ukradnúť na svoj prospech, ani svoje náklady, a preto, že nevedel aká čiastka je tam pre neho. Počas dňa tiež brali peniaze A. M. a F., nemohol preto disponovať týmito peniazmi. Na prevádzke mali 4 pokladne. Peniaze z pokladne nezobral na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, pretože to nemohol urobiť, nemohol zobrať peniaze K., nevedel, že sú to peniaze K.u alebo jeho prevádzky, lebo v tej dobe Slovnaft kontroloval to, že miznú už aj ich peniaze. Peniaze mu bránili zobrať si E. K., B. Q. alebo Q. T.. Odmietli mu vydať peniaze, že oni už vhodili odvody do trezora a, že A. M. sa im vyhráža výpoveďou, ak by mu vydali peniaze bez jeho zvolenia. Od februára XXXX do januára 2011 mal kľúče od trezora A. M. a F.. Uviedol tiež, že mal podnikateľský účet, na ktorý sa vkladali peniaze K., potom boli prevádzané, a K. raz za dva týždne preplácal čo bol zisk, obrat. Tieto peniaze, ktoré prišli, boli použité na vyplácanie mzdy, ale toto všetko skončilo, bolo to zrušené v auguste, nakoľko exekútor zablokoval účet. Z. C. mal jediný dispozičné právo k tomuto účtu. Toto vyplácanie miezd robil on. Na tento účet chodili peniaze z terminálu K.. S peniazmi z trezora nakladal A. M. a F., uhradili dodávateľom nejaké faktúry, s človekom zo K. A. išli platiť odvody do banky. Účtovníctvo viedla firma B., ktorú našiel A. M.. Účtovné
doklady predkladal Z. C. a F., a tieto firmy nerobili platby za odvody. Z. C. sa o dlhu voči K. poisťovni dozvedel z upomienky, bol s tým za A. M., aby to vyplatil, k čomu nedošlo. Z. C. sa vec snažil riešiť splátkovým kalendárom priamo u riaditeľa Sociálnej poisťovne, ale podmienkou bolo zaplatenie prvej splátky, k čomu sa nedostal, lebo sa nedostal k peniazom, a preto nebol vystavený splátkový kalendár. Prezentované mu stále bolo, že všetko je uhradené, ale bolo to klamstvo. V čase, keď sa dozvedel o dlhu voči Sociálnej poisťovni, nemal prostriedky na úhradu, ku koncu podnikania mal exekúcie za 300 XXX eur. Ďalej uviedol, že na prevádzke prevažovali platby v hotovosti. Odvody K. sa platili z účtu, po jeho zablokovaní v auguste sa vkladali priamo na účet K.. Tiež uviedol, že zo začiatku mu bolo povolené brať z pokladne hotovosť, vyplácal noviny. V období od februára XXXX do januára XXXX prevádzka finančné prostriedky mala, ale chodili sa vkladať na firmu E.. Z účtu, z ktorého uhrádzal mzdy, by uhrádzal aj odvody do Sociálnej poisťovne, keby boli peniaze.
Z výpovede znalkyne P.. G. K. vyplýva, že trvá na znaleckom posudku č. 8/2012, na základe podkladov, ktoré mala v tom čase k dispozícii. V celom rozsahu sa na neho odvoláva, nechce na ňom v tej chvíli nič meniť ani ho doplniť. Tiež uviedla, že kompletné účtovníctvo jej odovzdané nebolo, chýbal tiež peňažný denník. Uviedla, že pohyby v peňažnom denníku sa účtujú na základe bankových výpisov, z ktorých časť mala k dispozícii, a na základe pohybov v pokladni, mala k dispozícii dodatočne doručenú aj pokladničnú knihu. Skonštatovala, že účtovná závierka, ktorá je taktiež prílohou daňového priznania v časti peniaze a ceniny, za rok 2010, nekorešponduje so zostatkom v pokladni a pravdepodobne v pokladni nie sú uvedené všetky položky ako by mali byť, alebo bol ten peňažný denník vedený odlišne, iným spôsobom a mohlo tam prísť k zaúčtovaniu vecí, ktoré v pokladni zaúčtované neboli. V súvislosti s otázkou 5, že voľné finančné prostriedky neboli využité, uviedla, že táto odpoveď nadväzuje na odpoveď 1, kde je vidno v tej prehľadovej tabuľke, že v pokladni sa stále nachádzal dostatok finančných prostriedkov. Tieto závery, koľko bolo peňazí v pokladni, sú na základe pokladničnej knihy, ktorá je tak isto prílohou znaleckého posudku. Z tej pokladničnej knihy, zostatky sú prenesené do odpovede 1, a z toho vyplýva odpoveď 5, že minimálne v pokladni bolo dostatok finančných prostriedkov. Či tá hotovosť bola reálna, alebo fiktívna, to nebolo na jej posúdení. Tiež uviedla, že v danom konkrétnom momente, keď bol deň splatnosti tých odvodov, tak mal subjekt dostatok finančných prostriedkov, aby to mohol realizovať. Tá suma sú voľné finančné prostriedky. Jej úlohou nebolo posúdiť, či ich subjekt Z. C. môže použiť, jej úlohou bolo stanoviť, koľko prostriedkov v pokladni má. V pokladni taký stav existoval účtovne. Suma v tabuľke 1 je suma po vykonaní úhrad, teda tých, ktoré mala k dispozícii. Tiež uviedla, že jej chýbali podklady, a to výpisy z bankových účtov za december 2010 a január 2011, chýbal peňažný denník všeobecne aj za rok 2010 a 2011, tak isto daňové priznanie a účtovná závierka za rok 2011. Táto podkladová báza postačovala na predloženie týchto čiastkových záverov, ktoré uviedla v znaleckom posudku. Uviedla, že aj v prípade ďalšej sumy, ktorú by zohľadnila (272 XXX eur mínus XX XXX eur), tak uvedená suma je stále dostatočná na úhradu k 31.12.2010, otázny zostáva len ten január. K reálnej dispozícii s finančnými prostriedkami uviedla, že v rámci podnikateľského subjektu, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je dôvod takéto niečo skúmať, pretože on je zodpovedný sám za seba. Ak dá niekomu splnomocnenie na disponovanie, tak je to v jeho rukách. To nemala dôvod skúmať, ani to neskúmala. Ďalej uviedla, že za skúmané obdobie bolo povinnosťou odviesť XX XXX,XX G., čo bolo zrazené zamestnancom z výplat.
Vo vzťahu k svedkovi O. O. platí zákaz výsluchu svedka v zmysle § 129 ods. 2 Trestného poriadku.
Z výpovede svedka S. K. vyplýva, že bol oslovený Jánom M., aby vyriešil problém, že na pumpe mizne tovar, niekto kradne. K. bol v tom, že A. M. je tam hlavný šéf. V septembri alebo v októbri chodil s A. M. ráno, sedel tam a kontroloval. Svedok alebo A. M. tiež chodili s človekom zo K. vkladať peniaze do banky, a tiež sa stalo, že svedok v banke čakal, kým A. M. neprinesie peniaze. Potom sa stalo, že chýbali peniaze, A. Droják tvrdil, že potreboval niečo vyplatiť. Svedok bol potom u neho doma a povedal A. M., že nikto nekradne, že peniaze berie on (A. M.). A. M. potom do svedka skočil, udrel ho. K. potom odišiel v októbri alebo novembri. K. Z. C. pozná, spočiatku nevedel, kto to je, bolo mu povedané, že on to tam má na starosti, že si ho nemá svedok všímať, že on tam nemá žiadne slovo. Svedok tiež uviedol, že Z. C. sem tam povedal, že potrebuje niečo uhradiť, svedok to povedal A. M., že treba dať Z. C. peniaze, a potom to A. M. riešil s ním. K prístupu Z. C. k finančným prostriedkom svedok uviedol, že všetko išlo do trezoru, a vybral z neho buď A. M. alebo svedok s A. M.. K. tiež uviedol Z. C. nebol nikdy prítomný pri vkladaní alebo vyberaní peňazí z trezoru, a tiež že od Z. C. svedok neprevzal a ani mu neodovzdával peniaze. Svedok uviedol, že A. M. sa tam tváril ako najväčší šéf, nikto iný tam nemal nejaké právomoci alebo kompetencie, všetko riešil on, bez jeho vedomia sa s ničím nemohlo pohnúť. O záväzkoch voči K. poisťovni svedok nemal vedomosť. Svedok k agende vykonávania odvodov a personálnych vecí uviedol,
že A. M. sa tak tváril, že to mal na starosti, neskôr sa dozvedel, že Z. C. tam musel nejaké veci platiť, vždy A. M. prišiel a povedal „nech si to rieši ako chce.“ Podľa svedka Z. C. chodil a hovoril, že treba niečo uhradiť, že treba peniaze na daňové alebo sociálku, svedok to povedal A. M., nakoľko bol zodpovedný len A. M.. S. o tom, že Z. C. pýta peniaze od A. M. na zaplatenie, ale svedok si nepamätal, či bol pri takom rozhovore. K. bolo prezentované, že Z. C. „sa tu len tak vozí“, to mu povedal A. M.. V., že Z. Bartoš sem tam prišiel, že chcel peniaze, svedok to oznámil A. M., pretože svedok mu nemohol dať žiadne peniaze, tie boli nachystané na odvod. S. Z. C. pýtal preto, pretože on peniaze nemal. R. uviedol, že Z. C. riešil mzdy, účtovníctvo, sedel a zapisoval čosi, dával dokopy faktúry, ktoré odnášal účtovníčke. Na čerpaciu stanicu svedka zavolal A. M.. R. bol na kľúč, väčšinou ho mal A. M. u seba, alebo ho zamkýnal do šuflíka, svedok mal kľúč od tohto šuflíka, a nevie, či takéto kľúče mali aj iné osoby, a nepamätá si, či niekedy videl Z. C. pri trezore. Z. C. so svedkom odovzdávať peniaze do banky nechodil, svedok tam chodil sám alebo s M.. K. v papieroch videl finančné problémy čerpacej stanice, nezaplatené faktúry.
Z výpovede svedka A.. Q. N. vyplýva, že pracoval na čerpacej stanici od januára do konca mája XXXX ako prevádzkový riaditeľ, pracoval na základe žiadosti Z. C.. S A. M. komunikoval každý deň. E. deň po príchode A. M. sa riešili peniaze, koľko bolo v trezore, pretože on mal kľúče od trezoru, mal ich výlučne on. X. sa, čo sa bude uhrádzať, a zvyšok si nechával A. M. pri sebe. H. faktúry sa platili v hotovosti, niektoré cez účet, s faktúrami sa išlo priamo za A. M., ktorý na to dával peniaze z tržby v trezore. O úhradách odvodov do K. rozhodoval A. M.. X. do K. poisťovne mal na starosti A. M.. K. tiež každodenné hádky, Z. C. pýtal peniaze od A. M. na úhradu nákladov za chod čerpacej stanice, A. M. mu dal na niečo peniaze, alebo povedal, že to vybaví on. E. Z. C. dostal peniaze, išiel to buď uhradiť v hotovosti alebo vkladom na účet. Z. C. prezentoval snahu uhradiť odvody do K. poisťovne, nebolo to len pred svedkom, ale verejne v kancelárii pred všetkými za prítomnosti A. M.. K. bol svedkom toho, že Z. C. urgoval platenie odvodov do K. poisťovne u A. M., slovne či telefonicky, keď to nezdvíhal, volal E., lebo býval s A. M. spolu, urgoval to dosť často. A. M. vždy povedal, že sa to bude riešiť. Z. C. kľúče od trezoru nemal. K. tiež, Z. C. mal na starosti riešenie mýta, problémy so K., a ekonomické a finančné veci mal na starosti A. M., o nakladaní s tržbami rozhodoval A. M.. Z. C. mal prístup iba k takým finančným prostriedkom, ktoré mu A. M. pridelil. V. tiež, že všetci vedeli, že čerpacia stanica je vedená pod nájomcom Z. C., ale rozhodovanie bolo na A. M..
Z výpovede svedka Z.. N. Z. vyplýva, že na pumpe robil pomocného prevádzkara, pracoval od XX.XX.XXXX do septembra XXXX. S. zmluvu uzatváral s Z. C., mzda mu bola vyplácaná v plnej výške.
Z výpovede svedka Z.. Z. M. vyplýva, že robil zástupcu prevádzkového riaditeľa, fungoval do doby, pokiaľ v júli a v auguste nebola vyplatená mzda, na základe toho dal okamžitú výpoveď. Z. C. bol nájomca, A. M. tam chodil a on bol obchodný riaditeľ. S. mu dával Z. C. alebo N., niekedy dostal peniaze aj od A. M.. S. sa nachádzali v trezore, ale nevedel, kto mal k nemu prístup. H., že by sa Z. C. sťažoval, že nemá prístup k peniazom. Na nevyplatenú mzdu sa pýtal Z. C., nakoniec mu ju asi rok postupe vyplácal A. M.. H. sa vyjadriť k vzťahu Z. C. a A. M., ale väčšinou o všetkom rozhodoval A. M.. S. názoru svedka bol Z. C. taký biely kôň, nevadilo mu to, celý chod čerpacej stanice podľa názoru svedka riadil A. M., vyhlasoval, že je obchodným riaditeľom čerpacej stanice.
Z výpovede svedka C. F. vyplýva, že pracoval na čerpacej stanici ako pomocník v kuchyni od januára XXXX, od septembra/októbra XXXX išiel robiť prevádzkara, lebo M. a Z. odišli. Z. si, že to riadil A. M., ale Z. C. bol nájomca. E. roku XXXX odišiel aj K.. O nástupe do práce sa bavil s C., ktorý ohľadom platu telefonoval A. M.. S. sa v kancelárii stretli N., A. M., Z. C., Z. a M., a C. sa pýtal A. M., či ho (svedka) berie na pumpu, Z. C. povedal, že pripraví zmluvy. R. uviedol, že finančné prostriedky dostával od K., potom mu dal A. M. kľúč od trezoru, a po schválení A. M. kúpil tovar. N. vchádzal do kancelárie a Z. C. dostal peniaze od A. M., A. M. mal určite viac peňazí ako Z. K.. H. riešil aj odvody K., stalo sa, že mu dal pokyn aj Z. C., ale v prvom rade mu dával pokyny A. M.. K. tiež, že nemal vyplatenú mzdu, bol s C. v meste, prišiel tam aj A. M., a toho pokarhal za zameškanú výplatu a za pár dní výplatu dostal. R. videl, že by si z pokladne brali peniaze A. M., Z. C. a K., častejšie určite A. M.. S. mu, že A. M. riadil Z. C.. R. spomenul, že na pokyn A. M. ukladal peniaze od A. M. na účet firmy, ktorá bola A. M.. Z. vedomosť o finančných problémoch čerpacej stanice.
Z výpovede svedka B. Q. vyplýva, že pracoval na čerpacej stanici ako obsluha, A. M. mu bol predstavený ako obchodný zástupca a Z. C. ako nájomca. R. sa dávala do trezoru a nevie, kto mal k nemu prístup. H.
aký bol vzťah medzi A. M. a Z. C., svedkovi dávali pokyny obaja. R. uviedol, že A. M. a aj Z. C. vyberali finančné prostriedky z pokladní, keď bol privezený tovar a bolo tento potrebné zaplatiť.
Z výpovede svedka A. C. vyplýva, že je bratom Z. C.. K. pozná A. M., mali spoločné aktivity, svedok požičal A. M. XX XXX eur, pretože dostal ponuku ohľadom pumpy K.. A. M. sa svedka spýtal, či by jeho brat neprebral pumpu na živnosť, brat s týmto súhlasil. S. sa pumpa prebrala. C. svedka mal pumu na starosti a riešil veci potrebné pri podnikanie, A. M. sa staral o financie, Q. N. robil prevádzkara. K. mal vedomosť o tom, že sa na pumpe strácajú peniaze. C. svedka svedkovi hovoril, že nejaké dlhy neboli uhradené, dokonca s ním bol na pumpe zobrať peniaze s cieľom uhradiť záväzky. A. M. stále tvrdil, že všetky záväzky uhradí. S. bratovi svedka nedali s odôvodnením, že to A. M. zakázal. C. svedka nemal prístup k trezoru, jediný, kto mal kľúče, bol A. M..
Z výpovede svedka R. Q. vyplýva, že pracoval na čerpacej stanici. Z. C. nebol zodpovedný za nič, nikdy mu peniaze neodovzdával, tržbu, mal to zakázané od A. M.. S. dňa na bare nebola vyššia hotovosť, pretože A. M. chodil počas dňa tržbu niekoľkokrát vyberať, celý chod čerpacej stanice organizoval A. M.. E. chodili dodávatelia, nepýtali sa na meno C., ale chodil za A. M.. K. mal vedomosť, že Z. C. nemal prístup do trezoru, prístup mal A. M.. R. uviedol, že aj iní zamestnanci vedeli, že Z. C. nemá mať prístup k financiám, pretože boli o tom informovaní od A. M..
Z výpovede svedka Z. E. vyplýva, že Z. C. prevádzkoval čerpaciu stanicu, A. M. bol niečo ako obchodný riaditeľ, kde mal na starosti zamestnancov, finančnú hotovosť, riadil celý chod spoločnosti. V roku XXXX A. M. prepustili z väzby, a vtedy svedka požiadal o požičanie peňazí. K. sa neskôr dozvedel o čerpacej stanici, že vtedajší nájomcovia sú ju ochotní postúpiť. K. dal na tento účel A. M. XX XXX G., A. C. mu dal asi XX XXX G.. R. sa dohodli, že čerpacia stanica musí byť písaná na živnostníka, nie na s.r.o.. M. vtedy nepripadal v úvahu ako živnostník, tak sa vlastne čerpacia stanica napísala na Z. C., v decembri XXXX. L. chod čerpacej stanice zastrešoval A. M., medzitým založili spoločnosť M. s.r.o., kde boli A. M., svedok, O. O. a S. N., a táto spoločnosť mala zastrešovať sortiment pre čerpaciu stanicu. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, po pár mesiacoch začali meškať platby, nielen pre spoločnosť M., ale aj pre ostatné spoločnosti. R. ďalšie veci čo sa týka odvodov či K. poisťovne alebo K.. K. sa od Z. C. dozvedel, že meškajú odvody do K. poisťovne a výplaty. S. sa hádzali do trezora, neodchádzali na platby, ale niekde inde. Z. C. k trezoru prístup nemal, preto u neho hotovosť končiť nemohla. K. počul aj od Z. C., že nemá prístup k finančným prostriedkom. K. bol svedkom aj toho, keď Z. C. vytýkal A. M. neplatenie poistného, a nebolo to len kvôli odvodom do sociálnej poisťovne. A. M. vždy prisľúbil, že sa veci dajú do poriadku. K. bol svedkom aj toho, že Z. C. sa dožadoval finančných prostriedkov a neboli mu poskytnuté. H. bol vždy A. M., to čo povedal, s tým Z. C. musel súhlasiť. Ak by Z. C. vybral peniaze z pokladne, bolo by to len s povolením A. M., ak A. M. bol niekde mimo a bolo treba niečo uhradiť, vtedy to mohol vybrať Z. C., vie, že tam prebiehala telefonická komunikácia s A. M.. R. uviedol, že ľudia zo K. komunikovali XX % vecí s A. M., s Z. C. len maličkosti. K. tiež uviedol, že pri prebratí čerpacej stanice bola K. zložená záloha XX XXX G., čo sa dialo s ostatnými pôžičkami, to si môže len domýšľať, zrejme ich použil A. M. pre seba.
Z výpovede svedka E. K. vyplýva, že pracoval na čerpacej stanici, pokyny mu dávali aj Z. C. aj A. M.. R. sa dávala do trezoru, tiež sa stalo, že aj Z. C. aj A. M. vyberali peniaze z pokladne, potrebovali to na vyplatenie faktúry, podpísali doklad o tom, že peniaze prevzali, a to sa potom odovzdalo v rámci polročnej uzávierky.
Z výpovede svedka R. C. vyplýva, že A. M. mu predstavil N. C., prišiel za svedkom s tým, že A. M. potrebuje požičať peniaze na benzínovú pumpu, ktorú prevádzkuje, a predstavil mu ho ako majiteľa. A. M. za svedkom prišiel aj s Z. C., A. M. povedal, že Z. C. je tam len písaný, a on je majiteľ. K. peniaze požičal. H. prevádzku vnímal tak, že A. M. bol veliteľom prevádzky, a Z. C. mal za nikoho. K. tiež pôžičku, dlžník bol A. M. a Z. C., finančné prostriedky mu vrátené neboli, tieto peniaze dával A. M., že bolo treba uhrádzať nejaké odvody. V skoršej výpovedi svedok uviedol, že veľa krát boli kľúče od trezoru voľne položené, trezor aj otvorený, takže si peniaze mohol Z. C. kedykoľvek vziať.
Z výpovede svedka P.. U. A. vyplýva, že pracoval ako regionálny manažér v K., kontroloval čerpacie stanice, aj čerpaciu stanicu v T.. Z. dva čerpacia stanica fungovala, potom začali byť problémy s odvodmi za pohonné hmoty. H. dostal pokyn, aby chodil s nájomcom každý deň do banky odovzdávať peniaze, čo sa dialo asi mesiac, potom bol svedok presunutý na iné miesto, a túto vec si zobrala pod seba K. C.. V skoršej výpovedi uviedol, že to bolo asi od mája do augusta, septembra. K. chodil do banky s Z.
C., pričom tento svedkovi naznačil, že peniaze mu zobral A. M., resp. tieto zobral z čerpacej stanice. Na otázku, či sa Z. C. sťažoval, že nemá prístup k peniazom, svedok uviedol, že niečo spomenul. K. tiež uviedol, že sa rokovaní zúčastňoval aj A. M., ktorý tam bol uvedený ako prevádzkový riaditeľ alebo niečo také. V., že tržby za pohonné hmoty mali ísť vždy na účet K., iné záväzky sa mohli hradiť len z tržby za tovar a iné služby, ktoré poskytoval nájomca. P. dodávatelia mu uvádzali, že boli podlžnosti. K. uviedol, že Z. C. niekedy uvádzal, že nemal prístup k peniazom, ale toto mu Z. C. uvádzal až po období, keď prestal chodiť s Z. C. do banky.
Z výpovede svedka T. E. vyplýva, že bola nájomca na čerpacej stanici K. T. od roku XXXX do roku XXXX. C. v zlej finančnej situácií, musela nájsť nového nájomcu na čerpaciu stanicu. S novým nájomcom jej pomohol otec, za otcom prišiel T., ktorý sprostredkoval ľudí a svedok prišiel už na stretnutie s O., A. M. a Z. C. za prítomnosti otca. K. vzájomnú dohodu, súčasťou ktorej bolo, že nový nájomca uhradí za ňu dlhy, a ona mu prenechá tovar na čerpacej stanici. Z. dlh voči jednej spoločnosti, a oni tento jej záväzok nesplnili, a táto spoločnosť na ňu dala žalobu o zaplatenie. R. uviedla, že pre čerpaciu stanicu robila asi tri mesiace mzdové účtovníctvo, potom jej A. M. povedal, že už ju nepotrebujú.
* * * * *
S. vyššie uvedených výpovedí v spojení s ďalšími dôkazmi súd dospel k nasledovným záverom.
Z výsluchu svedka T. E. vyplýva, že táto mala záujem nájsť za seba nového nájomcu čerpacej stanice K. T.. S novým nájomcom jej pomohol otec, a výsledkom bolo stretnutie s osobami A. M., Z. C. a O. O..
X. predmetného stretnutia „z druhej strany“ vyplývajú z výpovedí A. C., Z. C., A. M. a Z. E..
K. A. C. spomenul ponuku prevziať nájom čerpacej stanice K. T., ktorú dostal A. M., a tiež spomenul pôžičku XX XXX G., teda peniaze, ktoré svedok A. C. poskytol A. M. za týmto účelom.
K. Z. E. rovnako spomenul uvedenú ponuku, a rovnako spomenul osobu A. M. ako osobu, ktorej požičal peniaze za účelom prevzatia nájmu čerpacej stanice K. T. - teda svedok Z. E. požičal peniaze A. M.. K. Z. E. tiež spomenul pôžičku A. C., avšak nie vo výške XX XXX G., ktoré uviedol svedok A. C., ale vo výške XX XXX G.. S. názoru súdu predmetný rozpor ohľadom výšky pôžičky nespochybňuje podstatu tvrdení svedkov A. C. a Z. E., z ktorých vyplýva požičanie finančných prostriedkov A. M. za účelom prevzatia nájmu čerpacej stanice K. T..
K. R. C. taktiež spomenul pôžičku za účelom prevzatia nájmu čerpacej stanice K. T., v ktorej ako dlžníci figurovali A. M. a Z. C., a tiež uviedol, že peniaze dával A. M..
Z výpovedí svedkov A. C., Z. E. a R. C. spoločne vyplýva, že tieto osoby poskytli finančné prostriedky za účelom prevzatia nájmu čerpacej stanice K. T., a tieto osoby zároveň ako kľúčovú osobu v tomto smere označili A. M..
* * * * *
K. A. C., Z. E. a R. C. k postaveniu, resp. k vystupovaniu A. M. uviedli tiež nasledovné skutočnosti.
K. Z. E. uviedol, že v roku XXXX po tom, čo bol A. M. prepustený z väzby, prišiel A. M. s ponukou na prevzatie čerpacej stanice, a tiež sa dohodli, že čerpacia stanica musí byť písaná na živnostníka, nie na spoločnosť s ručením obmedzeným. Z tohto dôvodu A. M. nepripadal do úvahy, a tak sa čerpacia stanica napísala na Z. C..
K. A. C. uviedol, že sa ho A. M. spýtal, či by jeho brat - Z. C., neprebral čerpaciu stanicu na živnosť.
H. aj svedok R. C. uviedol, že mu A. M. povedal, že Z. C. je tam len písaný, že majiteľom je on - A. M..
K. všetky tieto skutočnosti vyplývajúce z výpovedí uvedených svedkov posúdil tak, že z nich je zrejmá primárna iniciatíva na podnikaní s čerpacou stanicou od A. M.. H. A. M. z kontextu výpovedí nemohol prevádzkovať živnosť, ktorá bola podmienkou prevzatia nájmu čerpacej stanice (čerpaciu stanicu
nemohla prevádzkovať spoločnosť s ručením obmedzeným), tak A. M. hľadal osobu - živnostníka, na ktorú by bola čerpacia stanica „písaná“, teda ktorá by bola formálnym prevádzkovateľom čerpacej stanice. U. z dôvodu, že A. M. stále vystupoval ako osoba s reálnym a rozhodujúcim vplyvom na podnikanie čerpacej stanice.
V tomto smere súd podporne poukazuje aj na výpoveď svedka Z. E., a výpovede obžalovaných A. M. a Z. C., ktorí všetci traja v zásade zhodne uviedli, že bola zriadená obchodná spoločnosť M. s.r.o., ktorú založili A. M., Z. E., O. O. a S. N., a táto obchodná spoločnosť mala zastrešovať sortiment pre čerpaciu stanicu. S. názoru súdu aj touto skutočnosťou je podporené to, že reálny záujem na podnikaní s čerpacou stanicou mal primárne A. M., ktorý nakoľko nebol „oficiálnym“, resp. „formálnym“ nájomcom čerpacej stanice, tak prostredníctvom obchodnej spoločnosti M. s.r.o., v ktorej mal účasť, mal zrejme záujem participovať na podnikaní čerpacej stanice cez obchodovanie s rôznym sortimentom. R. záver vyplýva z toho, ako sa A. M. pred prevzatím nájmu čerpacej stanice prezentoval ako rozhodujúca osoba, v spojení s majetkovou účasťou A. M. v obchodnej spoločnosti M. s.r.o., resp. inak by nebol dôvod na to, aby medzi živnostníkom Z. C. a dodávateľmi bola aj táto sprostredkujúca obchodná spoločnosť, a aby túto činnosť nevykonával živnostník Z. C. priamo.
N. uvedené závery ohľadom A. M. ako rozhodujúcej osoby na podnikaní čerpacej stanice K. T. vyplývajú aj z výpovedí ďalších svedkov, ktorí opísali reálne fungovanie na čerpacej stanici K. T..
K. S. K. uviedol, že mal vyriešiť problém s kradnutím na čerpacej stanici, a na túto činnosť bol oslovený A. M., pričom S. K. mal za to, že A. M. je na čerpacej stanici hlavný šéf, tváril sa tam ako najväčší šéf, nikto iný tam nemal nejaké právomoci alebo kompetencie, všetko riešil on, bez jeho vedomia sa s ničím nemohlo pohnúť. K. S. K. chodil na čerpaciu stanicu, a neskôr do banky vkladať peniaze, a to práve s osobou A. M.. K osobe A. M. tiež uviedol, že práve on mal mať kľúče od trezora, do ktorého sa vkladala hotovosť na čerpacej stanici. K. S. K. bolo o Z. C. povedané, že si ho nemá všímať, že on (Z. C.) tam nemá žiadne slovo.
K. Q. N. označil osobu A. M. ako osobu, s ktorou sa riešili peniaze, že výlučne on mal kľúče od trezoru, a že od A. M. si pýtal peniaze Z. C., a tiež uviedol, že všetci vedeli, že čerpacia stanica je vedená pod nájomcom Z. C., ale rozhodovanie bolo na A. M..
K. Z. M. sa nevedel presne vyjadriť k vzťahu Z. C. a A. M., ale uviedol, že väčšinou o všetkom rozhodoval A. M.. S. názoru Z. M. bol Z. C. taký biely kôň, nevadilo mu to, celý chod čerpacej stanice riadil A. M., vyhlasoval, že je obchodným riaditeľom čerpacej stanice.
K. C. F. uviedol, že si myslí, že čerpaciu stanicu riadil A. M.. R. uviedol, že pred nástupom riešil plat s osobou, ktorá ohľadom platu telefonovala s A. M.. Na stretnutí ohľadom prijatia C. F. na čerpaciu stanicu sa potom osoba, ktorá túto skutočnosť riešila, pýtala nie Z. C., ale A. M., či ho zoberie na čerpaciu stanicu. Aj tento svedok, zhodne ako svedok Z. M., uviedol, že mu to pripadalo tak, že A. M. riadil Z. C..
K. B. Q. uviedol, že A. M. mu bol predstavený ako obchodný zástupca.
K. A. C. tiež uviedol, že A. M. sa staral o financie, peniaze Z. C. nedali s odôvodnením, že to A. M. zakázal, a podľa názoru svedka Z. C. nemal kľúče od trezoru s hotovosťou, pretože jediný, kto mal kľúče, bol A. M..
K. R. Q. uviedol, že Z. C. nebol zodpovedný za nič, od A. M. dostal svedok zákaz odovzdávať tržbu Z. C., a tiež uviedol, že chod celej čerpacej stanice mal na starosti A. M., a že Z. C. nemal kľúče od trezoru s hotovosťou.
K. Z. E. uviedol, že A. M. bol niečo ako obchodný riaditeľ, riadil celý chod spoločnosti, a XX % vecí komunikoval so K. A. M.. Aj tento svedok, zhodne ako svedkovia K., N., A. C. a Q., uviedol, že kľúče od trezoru Z. C. nemal.
K. R. C. uviedol, že neskoršie to vnímal tak, že A. M. bol veliteľom prevádzky čerpacej stanice, a Z. C. mal za nikoho.
K. T. E. uviedla, že po odstúpení nájmu čerpacej stanice robila pre ňu ďalej ešte mzdové účtovníctvo, a potom asi po troch mesiacoch jej A. M. povedal, že už ju nepotrebujú.
Z výpovedí všetkých uvedených svedkov podľa názoru súdu vyplýva faktické rozhodujúce postavenie A. M. na činnosť čerpacej stanice K. T., vrátane rozhodovania o nakladaní s finančnými prostriedkami. A. M. vystupoval ako šéf, rozhodoval o veciach, mal takmer výlučne kľúče od trezoru s finančnými prostriedkami, od neho si iné osoby pýtali peniaze, mal možnosť zakázať osobám poskytovať finančné prostriedky iným osobám, a on rozhodoval o plate či prijatí ľudí do zamestnania. Na druhej strane uvedení svedkovia opísali postavenie Z. C. tak, že on tam nemá žiadne slovo (K.), mali ho za nikoho (C.), bol taký biely kôň (M.), a riadil ho A. M. (F.).
H. súd poukazuje aj na menovací dekrét z XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého podnikateľský subjekt Z. C. menuje do funkcie obchodného riaditeľa prevádzky čerpacej stanice K. T. A. M..
* * * * *
K. ďalej poukazuje na postoj obžalovaného C. k situácii ohľadom dlhov voči K. poisťovne.
Z výpovede obžalovaného Z. C. vyplýva, že tento mal vedomosť o dlhoch voči K. poisťovne, mal záujem tieto dlhy riešiť, avšak nemal na to prostriedky a nemal ani prístup k prostriedkom, pretože mu to podľa jeho vyjadrenia zakázal A. M. (len A. M. mal mať prístup k trezoru s hotovosťou a A. M. mal iným osobám/zamestnancom zakázať, aby Z. C. poskytli finančné prostriedky), pričom o zaplatenie dlhov K. poisťovni žiadal aj A. M., ktorý to prisľúbil, ale dlhy podľa vyjadrenia Z. C. neuhradil, a napokon Z. C. mal žiadať K. poisťovňu aj o splátkový kalendár, avšak toto sa pre neuhradenie prvej splátky zo strany A. M. neuskutočnilo.
K. S. K. uviedol, že Z. C. prezentoval potrebu zaplatenia „daňového“ a „sociálky“, a že na tento účel Z. C. žiadal peniaze od A. M..
K. Q. N. uviedol, že Z. C. prezentoval snahu uhradiť odvody do K. poisťovne, prezentoval to verejne pred všetkými za prítomnosti A. M., urgoval A. M. slovne či telefonicky, aj sa kvôli tomu hádali, a tiež spomenul, ako Z. C. žiadal na tento účel peniaze od A. M..
K. A. C. spomenul, že nejaké dlhy neboli uhradené.
K. Z. E. uviedol, že sa od Z. C. dozvedel, že meškajú odvody do K. poisťovne a výplaty, a tiež že bol svedkom toho, ako Z. C. vytýkal A. M. neplatenie poistného.
T. Z. C. zaplatiť odvody do K. poisťovne, ktorý prezentoval vo svojej výpovedi, a v rámci ktorého žiadal aj o súčinnosť A. M., resp. o peniaze od neho, je potvrdený aj svedeckými výpoveďami svedkov S. K., Q. N., A. C. a Z. E., ktorý zhodne opísali podstatu uvedených skutočností.
H. aj A. M. vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladá, že Z. C. riešil so K. poisťovňou aj splátkové kalendáre, pretože akákoľvek podlžnosť voči štátnej inštitúcii mohla mať za následok vypovedanie nájmu, čiže Z. C. nemal záujem mať dlhy.
K. na základe týchto konkrétnych skutočností dospel k záveru, že záujem, a teda úmysel Z. C. platiť a zaplatiť odvody do K. poisťovne sa javí ako skutočný a nepredstieraný, resp. túto skutočnosť nie je možné rozumne vylúčiť a prichádza do úvahy ako možné hodnotenie zisteného skutkového stavu.
S. aj niektorí svedkovia (napr. Z., M., F. alebo Q.) túto snahu Z. C. vo svojich výpovediach takto explicitne neuvádzali, podľa súdu to neznamenám, že by tak Z. C. nekonal, nakoľko túto snahu potvrdzujú vo svojich výpovediach iní svedkovia. V. rozdielnosť môže byť podľa súdu spôsobená tým, že zamestnanci čerpacej stanice sa počas jej nájmu zo strany Z. C. menili a problém s odvodmi do K. poisťovne nastal až neskôr, a tiež tým, že na čerpacej stanici pracovalo niekoľko zamestnancov, a nie všetci museli vedieť o všetkom.
* * * * *
K. všetky vyššie uvedené skutočnosti posúdil tak, že tieto umožňujú rozumne prijať aj takú verziu skutkového deja, podľa ktorého Z. C. ako podnikateľský subjekt vedel o svojich povinnostiach voči K. poisťovni, vrátane vedomosti o dlhoch voči K. poisťovni na poistnom, túto situáciu mal záujem riešiť, teda mal záujem dlžné poistné zaplatiť, avšak nakoľko nemal reálny prístup k finančným prostriedkom čerpacej stanice, ktorý mal naopak A. M., teda nemal možnosť disponovať s finančnými prostriedkami tak, aby mohol dlžné poistné sám zaplatiť, a k zaplateniu dlžného poistného nedošlo ani zo strany A. M. na naliehanie Z. C., tak dlžné poistné zostalo nezaplatené.
N. tieto skutočnosti podľa názoru súdu zakladajú dôvodné pochybnosti o úmysle obžalovaného Z. C. spáchať zločin neodvedenie dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § X0 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) R. zákona. K. stránka uvedeného trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 R. zákona), teda že páchateľ úmyselne („chcel“ alebo „vedel a bol s tým uzrozumený“) neodvedie splatného poistného, a to zároveň s úmyslom zadovážiť sebe neoprávnený prospech. S. podľa názoru súdu z dokazovania vyplýva aj tá verzia skutkového deja, podľa ktorej obžalovaný Z. C. má úmysel odviesť splatné poistné, teda ho zaplatiť, a nemá úmysel zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pretože má záujem peniaze minúť na úhradu dlžného poistného, tak existujú dôvodné pochybnosti o úmysle obžalovaného spáchať uvedený trestný čin.
Z týchto dôvodov, ako aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo, je podľa názoru súdu potrebné dospieť k tomu záveru, že nakoľko nie je bez dôvodných pochybností preukázaný úmysel obžalovaného Z. C. spáchať trestný čin, nie je preukázaná subjektívna stránka zločinu neodvedenie dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § X0 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) R. zákona. Na to, aby bolo možné skutok posúdiť ako trestný čin, musia byť preukázané všetky znaky skutkovej podstaty dané trestného činu, pretože nedostatok jedného znaku skutkovej podstaty sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej.
E. súd nemal za preukázanú subjektívnu stránku trestného činu, a zároveň mal za preukázané, že skutok sa stal, súd obžalovaného v súlade s § 285 písm. b) R. poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.
S. súd obžalovaného Z. C. oslobodil spod obžaloby z dôvodu nepreukázania subjektívnej stránky trestného činu, nie je potrebné, aby sa súd zaoberal ďalšími znakmi skutkovej podstaty (napr. aj či je alebo nie je preukázaný dostatok finančných prostriedkov s poukazom na závery znaleckého posudku znalkyne P.. G. K. a námietky proti nemu) a ďalšími dôkazmi, pretože nepreukázanie čo i len jedného znaku skutkovej podstaty trestného činu vedie k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. S. vykonaného dokazovania v takom rozsahu, v akom ho súd uviedol v tomto odôvodnení, je podľa názoru súdu dostatočné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto nie je potrebné venovať osobitnú pozornosť ďalším dôkazom, ktoré boli v konaní vykonané, nakoľko tieto sa týkajú aj iných skutočností - iných znakov skutkovej podstaty trestného činu.
* * * * *
S. úplnosť si však súd dovoľuje poukázať na niektoré ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré prispievajú k vytvoreniu si obrazu o fungovaní na čerpacej stanici K. T..
* * * * *
B. už bolo uvedené, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú rozhodujúcu úlohu a postavenie A. M. na reálnom riadení čerpacej stanice.
K., že čerpacia stanica mala finančné problémy a nesplácala záväzky svojím veriteľom, vrátane toho, že sa na čerpacej stanici „strácali“ peniaze, vyplýva aj z výpovedí Z. C. a A. M. (títo sa nezhodovali v tom, kto za to môže), a tiež z výpovedí svedkov S. K., Z. M., C. F., A. C., Z. E. a U. A..
K. A. C. uviedol, že mal vedomosť o tom, že sa na pumpe strácajú peniaze. K. U. A. spomenul problémy s odvodmi pre K., a neskoršiu osobnú kontrolu odvádzania odvodov zo strany čerpacej stanice K. T.. K. Z. M. uviedol, že dal okamžitú výpoveď, pretože mu nebola vyplatená mzda. K. C. F. uviedol, že na pokyn A. M. ukladal peniaze od A. M. na účet firmy, ktorá bola A. M.. K. Z. E., že pri prebratí čerpacej
stanice bola K. zložená záloha XX XXX G., čo sa dialo s ostatnými pôžičkami, to si môže len domýšľať, zrejme ich použil A. M. pre seba. K. S. K., ktorý mal vyriešiť problém s kradnutím na pumpe, uviedol, že A. M. povedal, že nikto nekradne, že peniaze berie on - A. M., na čo A. M. S. K. udrel.
H. aj znalkyňa P.. G. K. skonštatovala, že účtovná závierka nekorešponduje so zostatkom v pokladni a pravdepodobne v pokladni nie sú uvedené všetky položky ako by mali byť, alebo bol ten peňažný denník vedený odlišne, iným spôsobom a mohlo tam prísť k zaúčtovaniu vecí, ktoré v pokladni zaúčtované neboli; z dokazovania mal súd za preukázané, že podklady pre účtovníctvo v rozhodujúcej miere mal na starosti A. M..
R. všetky skutočnosti podľa názoru súdu podporujú ten predpoklad, že práve A. M. mal záujem na disponovaní s finančnými prostriedkami vo svoj prospech, a nie Z. C., pričom z dokazovania tiež vyplýva predpoklad, že vzťah medzi Z. C. a A. M. nebol priateľský a rovnocenný, ale A. M. bol v ňom dominantný, a mali medzi sebou rôzne nezhody.
* * * * *
V. vyšetrovateľa X. riaditeľstva PZ v R., odbor kriminálnej polície, zo dňa XX.XX.XXXX, U.: X.-XXX/OEK- TT-XXXX, bolo trestné stíhanie vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § X14 ods. 1, ods. 2 písm. a) R. zákona, ktorého sa mal dopustiť podozrivý Z. C., zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom. S. skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené, bolo nevyplatenie mzdy zamestnancom Z. M. a N. Z. za obdobie júl až september XXXX. V odôvodnení uznesenia je okrem iného uvedené, že v danej veci nebol preukázaný úmysel Z. C. ako osoby zodpovednej z podnikateľského subjektu Z. C., že by nechcel bývalým zamestnancom vyplatiť mzdu, na ktorú mali nárok, ale túto mzdu im nevyplatil z dôvodu, že sa nemohol dostať k finančným prostriedkom, a po ukončení prenájmu čerpacej stanice sa dostal do finančných problémov, boli voči nemu vedené exekúcie a nemal finančné prostriedky na výplatu miezd v lehote splatnosti.
* * * * *
K argumentácii prokurátora, že obžalovaný Z. C. si z pokladne vyberal tržbu, čo má vyplývať z výpovede A. M. a svedkov Q., K., Z. a F., a že týmto svedkom nik nedával príkazy, aby v tom obžalovanému Z. C. bránili, súd uvádza nasledovné.
Z vykonaného dokazovania, ako už bolo uvedené, mal súd za preukázanú rozhodujúcu úlohu a reálne postavenie pri chode čerpacej stanice, vrátane toho, že A. M. mal prístup k trezoru, rozhodoval o finančných prostriedkoch, a zakázal poskytovať finančné prostriedky Z. C.. K. Z. uviedol, že na čerpacej stanici pracoval ako pomocný prevádzkar od XX.XX.XXXX do septembra XXXX, nebol informovaný o tom, že by bol daný zákaz dávať Z. C. peniaze, a nevedel, kto mal kľúče od trezora. K. F., Q. a K. uviedli, že videli aj Z. C., ako si bral peniaze z pokladne.
K. uvedené skutočnosti posúdil tak, že tieto skutočnosti nevylučujú závery, ktoré súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia.
Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že pomery na čerpacej stanici sa menili postupne v priebehu času, a iná situácia a pomery boli v čase začatia nájmu v decembri XXXX, a iné ku koncu rozhodného obdobia, ktoré je predmetom konania, a to január XXXX.
K. v tomto smere poukazuje napríklad na skutočnosť, že k výmene účtovníčky E. došlo asi po X mesiacoch, že k problémom s odvodmi K. došlo asi po X mesiacoch, že mzdy zamestnancom M. a Z. neboli vyplatené až v letných mesiacoch roku XXXX (júl až september XXXX), a napokon aj na tú skutočnosť, že predmetom konania v prejednávanej veci je dlžné poistné za obdobia február XXXX, a máj XXXX až január XXXX. V. tiež znamená, že poistné K. poisťovni bolo čiastočne platené, a to aj v roku XXXX (január, marec, apríl). Z týchto skutočností je zrejmé, že pomery sa menili postupne, a existovalo aj určité obdobie, počas ktorého boli záväzky plnené, vrátane platenia poistného K. poisťovni.
S poukazom na tieto skutočnosti je podľa názoru súdu možné prijať rozumný záver, že ak svedkovia uvádzali, že videli aj Z. C. vyberať peniaze z pokladne, tak to možné je, nakoľko mohlo ísť o obdobie,
kedy obžalovaný Z. C. mal takúto možnosť, čo napokon potvrdil aj on vo svojej výpovedi, že k určitým finančným prostriedkom sa dostal, resp. k nim mal prístup (napr. keď vyplácal mzdy zamestnancom). K., ktorí spomenuli výber peňazí Z. C., vo svojich výpovediach konkrétne obdobie, kedy sa tak malo stať, neuviedli, preto vyššie uvedený záver je možný a nie je vylúčený. K. je tiež toho názoru, že nebolo potrebné týchto svedkov k predmetným okolnostiam opätovne vypočuť, pretože na základe skôr ostatného dokazovania a skôr uvedených úvah mal súd za preukázané také skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodné pochybnosti o subjektívnej stránke trestného činu - konkrétne výpovede iných svedkov, ktoré preukazujú rozhodujúce postavenie A. M. a obmedzené možnosti Z. C. disponovať s finančnými prostriedkami.
H. je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že menovaní svedkovia F., Q. a K. videli Z. C. brať si peniaze z pokladne, nie z trezora. Z celkového dokazovania je podľa názoru súdu rozhodujúce práve disponovanie finančnými prostriedkami z trezoru, pretože práve do trezoru boli zamestnanci povinní vkladať finančnú hotovosť z pokladní čerpacej stanice. Z dokazovania tiež vyplýva, že o finančných prostriedkoch sa primárne rozhodovalo potom, ako boli tieto umiestnené v trezore, a tam mal rozhodujúcu právomoc A. M., nie Z. C.. P. slovami povedané, o použití finančných prostriedkov sa (až na výnimky) rozhodovalo najmä potom, ako boli vložené do trezoru, a nie potom, ako boli vložené do pokladne, t. j. počas konania nebolo preukázané, že by sa niekedy stalo to, že by si niekto vzal peniaze priamo z pokladne a išiel s nimi platiť poistné K. poisťovni. S. boli vkladané do trezora z dôvodu, aby sa nedržala vysoká hotovosť v pokladniach kvôli prepadom (napr. Z. C. spomínal sumu XXX G., a predpísané poistné K. poisťovni bolo v tisíckach eur mesačne; suma XXX G. vyplýva aj z interného poriadku, kde je uvedená suma XXX G. na pokladňu CS K. a XXX G. na bar, reštaurácia). V konaní bolo naopak preukázané, že okrem výnimočných situácií, sa peniaze, t. j. hotovosť, vkladala na účet, a z tohto účtu boli hradené záväzky.
Z týchto všetkých dôvodov súd argumentáciu prokurátora posúdil tak, že jednak táto nie je dostatočná na uznanie viny obžalovaného Z. C., a to s poukazom na všetky ostatné dôkazy a úvahy, ktoré súd v odôvodnení uviedol, a ktoré poskytujú celkový obraz o situácii na čerpacej stanici, a nielen čiastkový obraz na základe výpovedi X uvedených svedkov (Z., F., Q. a K.), ktoré sú zo strany prokuratúry hodnotené izolovane od ostatného vykonaného dokazovania, a zároveň táto argumentácia nevylučuje závery, ku ktorým dospel súd, a ktoré boli dôvodom pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.
K výroku o náhrade škody.
S. § 288 ods. X R. poriadku „Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.“
S. súd obžalovaného Z. C. oslobodil spod obžaloby, súd v súlade s § X88 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného: K. poisťovňa, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poškodený Sociálna poisťovňa zároveň súdu oznámil, že podľa § 151 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bola predmetná pohľadávka na poistnom u zamestnávateľa Michala Bartoša odpísaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.