Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14P-55-2021.pdf
PDF · 86.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti súdu o mal. C. C., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matka: Y. C., W.. XX.X.XXXX, F. A.Q. XXXX/XX, XXX XX T. a otec: Š. C., W.. XX.X.XXXX, F. G..XX. E. XXX/XX, XXX XX T., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom z 14.5.2021 žiadal zveriť maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti dôvodiac, že C. častejšie u otca ako u matky a je dostatočne vyspelý, aby sa sám rozhodol kde chce bývať.
Otec na pojednávaní dňa 7.9.2021 zotrval na svojom návrhu, avšak matka mu bránila, aby bol s mal. C. dlhšie, i keď samotný C. mal takýto záujem. Uviedol, že mal. C. si s mamou nerozumie, pričom samotná matka túto skutočnosť mu potvrdila v sms správe. Potvrdil, že žije sám, jeho príjem činí 900,- eur mesačne a taktiež potvrdil, že mladší syn C. nechce ísť k nemu. Vôbec na neho nereaguje, lebo je podľa jeho názoru pod vplyvom matky.
Na ďalšom pojednávaní dňa 2.11.2021 otec uviedol, že mu záleží na tom ako sa rozhodnú obe deti a podľa toho sa rozhodne, avšak po výsluchu mal. detí konštatoval, že bol tu daný časový priestor na to, že matka všetko obrátila proti nemu, a preto deti zmenili názor. Mal za to, že mal by byť braný ohľad na to čo povedal mal. René na začiatku.
2. Matka sa podaním tunajšiemu súdu zo dňa 27.06.2021 vyjadrila, že nesúhlasí s návrhom otca a považuje ho za účelový s cieľom otca zbaviť sa vyživovacej povinnosti.
Na pojednávaní dňa 7.9.2021 konštatoval, že žije sama v 3-izbovom byte, jej príjem činí 850,- eur mesačne, vyslovila, že mal. René sa otca bojí, riadne počas prázdnin otca navštevoval a ani synovi nebráni v styku s otcom.
Na ďalšom pojednávaní dňa 2.11.2021 zotrval na svojom nesúhlase s návrhom otca a uviedla, že mal. C. sa sám rozhodol, že chce bývať doma, čo mení celú situáciu, a preto návrh je absolútne bezpredmetný. Mala za to, že celé je to o výživnom a nie o deťoch.
3. Na pojednávaní dňa 29.06.2021 kolízny opatrovník konštatoval, že vykonal pohovor s obidvoma mal. deťmi a je nepochybné, že mal. C. chce byť s otcom, ale chce byť aj so svojím bratom, ktorý však u otca nemá podmienky pre bývanie. Dal na zváženie, aby z hľadiska prázdnin, ktoré mali nasledovať sa situácia medzi deťmi vykryštalizovala a unáhlené rozhodnutie by bolo nezvratné a zrejme na škodu, ktorá by sa už nedala napraviť.
Na pojednávaní dňa 7.9.2021 vyslovil názor, že napriek tomu ako sa vyjadril mal. C. je potrebné vziať v úvahu, že sú tu dvaja bratia, pričom ja mladší C. by rád išiel k otcovi, ťažko situáciu prežíva a rozdelenie súrodencov by bolo veľmi závažné, preto navrhol vypočuť oboch súrodencov. Potvrdil, že pomery u každého z rodičov súd dobré.
Na ďalšom pojednávaní dňa 2.11.2021 vyslovil, že návrh otca na zverenie jedného z detí je absolútne neprijateľný, a preto navrhol návrh otca zamietnuť. Dal do pozornosti výpoveď oboch mal. detí na tomto pojednávaní , teda, že chcú ostať spolu a pri mame. Upriamil pozornosť na to, že obe deti sa vyjadrili , aby mohli k otcovi pravidelne chodiť, ale ten o deti nemá poslednú dobu záujem.
4. Mal. deti na pojednávaní dňa 2.11.2021 vyslovili názor, že chcú žiť spolu u mamy a otca navštevovať, pričom samotný mal. C. sa vyslovil, že keď otcovi povedal, že chce ostať u mamy, tak otec mu prestal volať a zaujímať sa o nich. Výslovne však uviedol, že si uvedomil „ bol by som u tata sám bez C. a to by som nechcel“.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 7. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritériá pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa
na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bolo postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané... Vo všeobecnej rovine je možné zosúladiť s doktrinálnym záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).
8. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahom do citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS26/05 „kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine.“
10. Podľa § 43 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí výpovede účastníkov konania, výpovede mal. súrodencov a opatrovníka , písomných vyjadrení rodičov, pripojených listinných dôkazov, pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn., XXP/XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX E. XXP/ X/XXXX, ktoré sú súčasťou spisu, súd zistil nasledovný skutočný stav:
8. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17C/138/2011 - 45 zo dňa 6.12.2011 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 50,- eur mesačne na každé mal. dieťa. Následne rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/179/2017- 26 z 20.3.2018 bolo stanovené výživné na mal. C. na sumu 130,- eur mesačne a na mal. C. sumou 120,- eur mesačne.
9. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor patrí dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti a je len logické, že nie je nemenné , ale sa vyvíja. Ďalším základným právom dieťaťa je, aby jeho najlepší záujem nevychádzal len vo vzťahu dieťa - rodič, ale aj v súrodeneckom vzťahu. Pretrhnutie súrodeneckých vzťahov najmä v takom veku, v ktorom obe mal. deti sú, by mohlo pre ďalší vývoj nielen mal. C. ale ja jeho súrodenca C. spôsobiť nezvratný psychický stav do budúcna, kedy súrodenecké vzťahy sú dôležité nielen v čase vývoja mal. detí ale aj následne v čase dospelosti.
10. Vzájomné odlúčenie súrodencov, ktoré navrhol otec nie je preto v záujme mal. C. E. R. F. C., čo podčiarkuje i samotné vyjadrenie otca, že samotný C. nemá o neho ako o otca záujem a teda na strane otca súd nevzhliadol ani minimálnu snahu o zintenzívnenie vzájomných vzťahov medzi ním a deťmi na báze rovnocennosti k mal. deťom.
11. Berúc teda v úvahu samotnú vôľu mal. C. , doporučenie opatrovníka, vyjadrenie ďalšieho dieťaťa , súd dospel k záveru , že takýto návrh otca je účelový, nevychádza z čo najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, a preto ako nedôvodný ho v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že týmto
rozhodnutím nijako neobmedzuje otca v styku s mal. deťmi, nijako neznižuje intenzitu ich vzájomných citových väzieb, ktoré naopak by mali byť ponímané zo strany mal. detí ako úplne rovnaké, spravodlivé, bez čo i len najmenšieho náznaku zvýhodňovania jedného mal. dieťaťa . Z týchto dôvodov je v najlepšom záujme mal. C. a jeho brata, aby ostali spolu žiť u matky a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
12. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.