Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/90/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., so sídlom Longobardská 16, 851 10 Bratislava, IČO: 50 566 784, proti žalovaným: 1/ E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D., 2/ G. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeným JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom so sídlom Brezová 10, 937 01 Želiezovce, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -151 zo dňa 05.04.2023 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia existencie vecného bremena - bezodplatného práva prechodu cez pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres D., obec I., kat. úz. I., a to v prospech vlastníka rodinného domu so súp. č. XX, zapísaného na LV č. XXXX okres D., obec I., kat. úz. I.. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby - rodinného domu so súpisným č. XX postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, pozemkov parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres D., obec I., kat. úz. I., a to s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - rodinného domu so súpisným č. 8 postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, pozemku parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 139 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres D., obec I., kat. úz. I., a to s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1. Pozemok parc. č. XXXX/XX nadobudli žalovaní 1/, 2/ na základe Kúpnej zmluvy č. 04159/2020-PKZ-K40328/20.00 zo dňa 18.12.2020 od Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345. Rodinný dom žalobcu so súpisným č. XX a rodinný dom žalovaných so súpisným č. X tvorili v minulosti jednu stavbu rodinného domu, ktorá bola následne rozdelená na dve stavby. Historicky išlo o jeden dom, ktorý pôvodní majitelia predali po dvoch častiach. Rodina žalobcu dom zakúpila v roku 1992 a spolu s ním získala do užívania priľahlé záhrady, ktoré boli oplotené. Pozemok parc. č. XXXX/ XX slúžil približne od roku 1790 ako spoločný dvor k rodinnému domu žalobcu so súpisným č. XX a rodinnému domu žalovaných 1/, 2/ so súpisným č. X, pričom cez tento pozemok mal vlastník rodinného domu so súpisným č. XX vždy právo prechodu k zadnej časti rodinného domu so súpisným č. XX. Napriek uvedenému žalovaní prestali vyššie uvedené bez akéhokoľvek dôvodu rešpektovať, a aj napriek

skutočnosti, že sa žalobca 29 rokov (od r. 1992) staral o záhradku, ktorá bola v časti miesta terajšieho pozemku parc. č. XXXX/XX, bez akejkoľvek komunikácie so žalobcom pozemok od Slovenskej republiky odkúpili a do miesta záhrady žalobcu umiestnili žumpu. Žalovaní súčasne vystavaním obvodového múru a plánovanou realizáciou prístavby k rodinnému domu so súpisným č. X znemožňujú prístup k zadnej záhrade žalobcu, ktorá je ním 29 rokov využívaná a udržiavaná, pričom prístupom má na mysli najmä prejazd s kosačkou, prípadne ďalším náradím/strojom v rámci údržby a rekonštrukcie domu a záhrady s tým, že z domu je priamy vstup na zadnú záhradu iba klasickými dverami. Prístup k zadnej časti rodinného domu so súpisným č. XX je a aj vždy bol objektívne možný výlučne cez pozemok parc. č. XXXX/XX, keďže prístup cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, k zadnej časti rodinného domu nie je fyzicky možný z dôvodu extrémneho výškového terénneho rozdielu, keď v miestach s hranicou pozemku parc. č. XXXX/X je výškový rozdiel až 7m a pozemok záhrady je roklina s výškovým rozdielom cca 4m, v dôsledku čoho nie je možné týmito miestami k záhrade prechádzať. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky podklady pre vydržanie vecného bremena - bezodplatného práva prechodu cez pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 139 m2, a síce dobromyseľnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov o tom, že mu právo cez pozemok parc. č. XXXX/ XX bezodplatne prechádzať k rodinnému domu so súpisným č. XX skutočne patrí, keď žalobca a jeho právni predchodcovia nepretržite vykonávali toto svoje právo po dobu viac ako 10 rokov.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. Predmetom vydržania v danom prípade je právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to konkrétne právo prechodu, pričom nejde o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Predpokladom vydržania je oprávnená držba, čo znamená, že držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pre úspešnosť žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom tohto vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Oprávnený držiteľ tak musí v konaní preukázať konkrétnymi skutočnosťami presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a teda že je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Nevyhnutným predpokladom vydržania je tak okrem iného aj existencia právneho titulu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere vyvodzuje, že z určitého právneho vzťahu mu patrí právo k cudzej veci, ktoré je spôsobilé byť obsahom vecného bremena. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí aj domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. K naplneniu dobrej viery naopak nestačí len to, že tvrdené právo bolo dlhodobo vykonávané bez toho, že by vlastník nehnuteľnosti jeho výkonu bránil, prípadne bolo vykonávané od nepamäti, napríklad aj inými obyvateľmi, atď. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite, počas celej doby oprávnenej držby.

3. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že či on alebo jeho právni predchodcovia vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im toto právo patrí, keď žalobca netvrdil a nepreukázal žiaden relevantný titul vstupu do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúcemu v práve vstupu a prechodu cez spornú nehnuteľnosť (právny úkon alebo iná právna skutočnosť, na základe ktorej podľa svojho presvedčenia tvrdené právo nadobudol), ako jeden zo základných predpokladov vydržania. Žalobca len vo všeobecnosti tvrdil, že sporná nehnuteľnosť slúžila približne od roku 1790 ako spoločný dvor k obom domovým nehnuteľnostiam, pričom cez tento pozemok mal vlastník teraz jeho domovej nehnuteľnosti, vždy právo prechodu k zadnej časti tohto rodinného domu. K naplneniu dobrej viery však nestačí, keď tvrdené právo bolo dlhodobo vykonávané bez toho, že by vlastník nehnuteľnosti jeho výkonu bránil, prípadne bolo vykonávané od nepamäti, napríklad aj inými obyvateľmi, atď. Ani z kúpnych zmlúv, ktoré v konaní predložil žalobca, a ktorými nadobudol svoje nehnuteľnosti od svojich rodičov a títo od predávajúceho J. J., nevyplýva žiadne právo prechodu v prospech vlastníka nehnuteľnosti žalobcu, či jeho právnych predchodcov, pričom takéto právo napokon nevyplýva ani z predložených pozemnoknižných vložiek č. 1248 a 1570.

4. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by v danej veci išlo o prípad domnelého právneho dôvodu držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, kedy titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je, pričom je potrebné zároveň uviesť, že oprávnená držba práva zodpovedajúca vecnému bremenu nemôže spočívať v takom omyle, ktorému sa mohol tento držiteľ pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl je ospravedlniteľný len vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca a aj jeho právni predchodcovia (rodičia žalobcu) si boli vedomí, že k spornej nehnuteľnosti vlastnícke právo kúpou od J. J. nenadobudli, spornú nehnuteľnosť užívali len tým titulom, že toto právo vykonával tak J. J. ako aj jeho právni predchodcovia. Žalobca tiež vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že ľudia, ktorí žili v oboch domových nehnuteľnostiach využívali „štátny pozemok“ 5831/1 na mieste, na ktorom sa v súčasnosti nachádza sporná parcela žalovaných. Žalobca a tiež jeho právni predchodcovia si tak boli vedomí tej skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Oprávnenú držbu, resp. ospravedlniteľný omyl nemožno založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve chôdze a jazdy nemôže nadobudnúť výkonom práva (vydržaním) ani ten, kto užíva cudzí pozemok v domnienke, že ide o verejnú cestu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.07.2005, sp. zn. ). Na uvedenom nič nemení potom ani to, či boli obe domové nehnuteľnosti v minulosti jednou nehnuteľnosťou alebo nie, a preto súd dokazovanie v tomto smere ako neúčelné a v rozpore s hospodárnosťou konania zamietol. Rovnako súd zamietol aj vykonanie dokazovania miestnou ohliadkou a tiež predložením fotografií ohľadom žalobcom tvrdenej fyzickej nemožnosti iného prístupu k zadnej časti jeho domovej nehnuteľnosti, keďže vykonanie takéhoto dokazovania je vzhľadom k predmetu prejednávanej veci, ktorou je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu žalobcu cez nehnuteľnosť žalovaných právne irelevantné, keď na rozhodnutie v prejednávanej veci skutkové zistenie o tom, či sa má žalobca ako dostať k zadnej časti svojej domovej nehnuteľnosti, nie je rozhodujúce. Súčasná právna úprava nepamätá na mimoriadnu držbu, kedy by po uplynutí dlhšej doby, ako je doba inak nevyhnutná pre vydržanie, nebolo treba tvrdiť a dokazovať dobrú vieru. Dĺžka faktickej držby, ktorá nie je od začiatku oprávnená, tak nepatrí medzi skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť charakter držby, t. j. ovplyvniť úsudok súdu o tom, či išlo o oprávnenú alebo neoprávnenú držbu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.08.2007, sp. zn. ).

5. Keďže žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal splnenie podmienok vydržania, a síce, že či už on alebo jeho právny predchodca vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im toto právo patrí, keď žalobca netvrdil a nepreukázal relevantný titul vstupu do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve vstupu a prechodu cez spornú nehnuteľnosť ako ani domnelý právny dôvod držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako jeden zo základných predpokladov vydržania; práve naopak, odvodzoval tak svoju, ako aj dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov len od tej skutočnosti, že sa ním tvrdené právo vykonávalo od nepamäti, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol, nezaoberajúc sa ďalšími podmienkami vydržania.

6. Záverom súd konštatoval, že vychádzajúc zo žalobného návrhu, ktorým je súd v zmysle viazaný, sa žalobca domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu cez celú parcelu žalovaných. Vecné bremeno však spočíva v obmedzení práv vlastníka a pokiaľ má k tomuto obmedzeniu dôjsť autoritatívne na základe rozhodnutia súdu, musí tak ísť o obmedzenie v nevyhnutnom rozsahu. Žalobca sa však domáha určenia práva prechodu cez celú parcelu žalovaných tak, ako toto právo prináleží len vlastníkovi podľa , čo je v rozpore s obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa . Bolo teda úlohou žalobcu v konaní predložiť súdu geometrický plán, ktorý by presne vymedzil tú časť parcely, ku ktorej by mal žalobca právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez spornú parcelu. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, pričom vymedzenie vecného bremena geometrickým plánom je na účely vykonateľnosti súdneho rozhodnutia neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia súdu pre prípad, že súd právo prechodu svojím rozhodnutím deklaruje. Žalobca však v konaní takýto geometrický plán nepredložil, v dôsledku čoho aj pre prípad, že by boli splnené hmotnoprávne podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu (čo v danom prípade neboli), by musel súd žalobu zamietnuť. Svoje rozhodnutie oprel súd o ustanovenia , , , , až 4, , , , (ďalej len „“). O trovách

konania rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na , , (ďalej len „“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci (, ). Podľa neho bolo v predmetnej právnej veci preukázané, že pozemok parc. č. XXXX/XX vždy slúžil ako spoločný dvor k rodinnému domu s. č. XX a rodinnému domu žalovaných s. č. X, pričom cez tento pozemok mal vlastník rodinného domu s. č. XX vždy právo prechodu k zadnej časti rodinného domu s. č. XX, že on a jeho právni predchodcovia boli vzhľadom na všetky skutočnosti dobromyseľní, že im právo bezodplatne prechádzať cez pozemok p. č. XXXX/XX k rodinnému domu s. č. XX skutočne patrí, ako aj to, že on a jeho právni predchodcovia nepretržite vykonávali toto svoje právo po dobu viac ako 10 rokov. Jeho dobrá viera a dobrá viera jeho právnych predchodcov bola preukázaná výpoveďami strán sporu a svedkov. On a jeho právni predchodcovia vždy využívali na prechod k zadnej časti rodinného domu s. č. XX celý pozemok parc. č. XXXX/XX, a to aj vzhľadom na jeho rozmery 139 m2. Z tohto dôvodu je toho názoru, že určením existencie vecného bremena v zmysle petitu jeho žaloby, by vlastník pozemku parc. č. XXXX/XX nebol neprimerane obmedzený. Nesúhlasí so zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania miestnou ohliadkou a predložením fotografií, ktorá by preukázala ním tvrdenú fyzickú nemožnosť iného prístupu k zadnej časti jeho domovej nehnuteľnosti. Práve fyzická nemožnosť iného prístupu k zadnej časti jeho domu, ktorú rozporovali žalovaní 1/, 2/ predložením účelovo vyhotovených fotografií, je právne významnou skutočnosťou pre posúdenie jeho dobrej viery a tiež jeho právnych predchodcov pri užívaní práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/XX. Namietal, že žalovaným bolo umožnené priamo na pojednávaní predkladať množstvo tendenčných fotografií, ktorými preukazovali údajnú možnosť prístupu k zadnej časti jeho rodinného domu, pričom tieto fotografie nepredložili súdu pred pojednávaním tak, aby sa s nimi mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Práve v nadväznosti na uvedené žiadal súd, aby buď vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností alebo aby mu bolo umožnené predložiť fotografie preukazujúce fyzickú nemožnosť iného prístupu k zadnej časti jeho domu. Aj napriek tomu však súd jeho návrhy na dokazovanie zamietol.

8. K odvolaniu žalobcu žalovaní 1/, 2/ uviedli, že nesúhlasia s názorom žalobcu, že zamietnutím vykonania dokazovania miestnou ohliadkou a predložením fotografií ohľadom žalobcom tvrdenej fyzickej nemožnosti iného prístupu k zadnej časti jeho domovej nehnuteľnosti, mal súd prvej inštancie porušiť , keďže súd sa o nimi predložené fotografie vo svojom rozsudku neopieral, ale hlavnú váhu prikladal na to, že neboli splnené podmienky zo strany žalobcu na vydržanie vecného bremena. Súd preto postupoval správne, keď vyhodnotil navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu ako irelevantné, keďže preukazovanie daných skutočností by nemalo na samotné rozhodnutie súdu žiadny vplyv. Súd práve naopak správne vyhodnotil a postupoval za danej situácie v súlade so zákonom keď dodržal pri svojom postupe , aby nedošlo k zbytočným prieťahom konania a odročeniu pojednávania, čím zachoval hospodárnosť, rýchlosť konania a zbytočne nezaťažoval strany úkonmi, ktoré by neboli rozhodujúce pre danú vec. Žalobca má za to, že preukázal všetky relevantné skutočnosti potrebné pre vydržanie predmetného vecného bremena práva prechodu, s čím však nie je možné súhlasiť, keďže je zrejmé, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok vydržania.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , účinného od 1. júla 2016, ďalej len „“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že pre určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu neboli splnené hmotnoprávne

podmienky, pretože žalobca nepreukázal, že došlo k jeho vydržaniu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť na základe vydržania na základe splnenia nasledujúcich podmienok. Ten, kto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva pre seba, musí byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu toto právo patrí. Musí toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávať nepretržite po dobu 10 rokov, pričom si môže do tejto doby započítať i dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právny predchodca. Vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Ako už bolo vyššie uvedené, dobromyseľnosť musí byť daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného. „Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí vedieť. Môže tiež ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.“ (výklad epi.sk k )

11. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na viaceré rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“, napr. i inými obyvateľmi obce a pod. K vydržaniu nestačí len chovanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva (napr. prechádzanie cez cudzí pozemok, odber vody zo susedovej studne), takéto chovanie, ak má viesť k vydržaniu, musí byť vykonávané ako právo a ten, kto sa takto chová, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva.

12. Žalobca svoju žalobu postavil na skutkových tvrdeniach o dobromyseľnom užívaní pozemku parc. č. XXXX/XX ním a jeho právnymi predchodcami po dobu viac ako 10 rokov, z čoho vyvodzoval vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní dobromyseľnosti užívania spornej nehnuteľnosti a vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a jeho právni predchodcovia vedeli, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobca cez spornú parcelu prechádzal len z dôvodu, že tak robil aj jeho právny predchodca, od ktorého kúpil domovú nehnuteľnosť. Žalobca tak ním tvrdené právo vykonával bez právneho titulu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo ísť ani o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul neexistuje, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je, pretože odvolávanie sa len na skutočnosť prechádzania cez cudzí pozemok neznamená, že je držiteľom vecného práva. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. „Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s jednoduchým ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú možno po ňom požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil.“ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

13. Sám žalobca pred súdom prvej inštancie uviedol, že rodina J. im „prenechala do užívania úplne všetko, aj to, čo bolo štátne“, pretože aj táto rodina pozemok patriaci štátu užívala. Rovnako

vypovedala aj matka žalobcu, ktorá potvrdila, že pán J. im povedal, “že oni to celé roky takto užívali“, a preto to môžu užívať aj oni. Žalobca a tiež ním navrhnutí svedkovia (matka a priateľka žalobcu) odvodzovali dobromyseľnosť pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len z užívania spornej nehnuteľnosti nimi a ich právnymi predchodcami, hoci vedeli, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve štátu. Titul nadobudnutia držby, a to aj domnelý, v tomto prípade absentoval. Žalobca pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, musel mať vedomosť, že mu pozemok nepatrí (bol vo vlastníctve štátu), a len samotné vyhlásenie predávajúcich o ich užívaní pozemku v ňom minimálne muselo vzbudiť pochybnosť, či mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, keď nebolo obsiahnuté v zmluve a žalobca sa o jeho existencii ani nijako nepresvedčil.

14. Za takto zisteného skutkového stavu bolo vykonanie ďalšieho dokazovania nadbytočné a nehospodárne. Súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže žalobca oprel svoju argumentáciu práve o vydržanie podľa . V súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu o vydržaní bolo skúmanie prístupu žalobcu k nehnuteľnosti bezpredmetné. Žalobcom namietané fotografie nemali na rozhodnutie súdu žiadny vplyv, keďže súd skúmal, či žalobca mohol na základe vydržania nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd preukázané splnenie podmienok vydržania (dobromyseľnosť a právny titul vstupu do držby, a to ani domnelý). Aj keby súd vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností a žalobcovi by umožnil predložiť fotografie preukazujúce fyzickú nemožnosť iného prístupu k zadnej časti domu, nemalo by to vplyv na súdom prijatý záver o nesplnení podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok v spore.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení , pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie správne posúdil danú situáciu a svoje právne závery dostatočne odôvodnil citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami . S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobcu ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

16. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením , a rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).