Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cpr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX bytom P. T. XXX, zast.: HHB advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52274896 so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, Martin proti žalovaným: 1. SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35768908 so sídlom Westpoint Logistics Park, Hala DC6b 1137, Lozorno, zast.: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51643359 so sídlom Palisády 33, Bratislava, 2. L. O., nar. XX.XX.XXXX bytom P. I. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1. rade Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, AK so sídlom Nám. Biely Kríž 3, Bratislava, o určenie , že ide o pracovný úraz a o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Intervenientovi na strane žalovaného súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Dňa 09.06.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu na začatie konania, ktorou sa voči žalovaným v 1. - 2. rade domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 23.02.2016 v areáli pracoviska žalovaného v 1. rade je pracovný úraz a za škodu ním vzniknutú zodpovedajú v plnom rozsahu žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Žalobca zároveň žiadal žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 01.03.2010 pracovnú zmluvu na základe, ktorej u žalovaného v 1. rade vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté všetky strediská žalovaného v 1. rade nachádzajúce sa na území SR v obci I., X., O.. Dňa 23.02.2016 nastúpil žalobca ako zvyčajne do zamestnania. O cca 17.45 hod v šatniach určených žalovaným v 1. rade ako zamestnávateľom na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému útoku na osobu žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade. V dôsledku útoku žalovaného v 2. rade na žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia od 24.02.2016 do 09.04.2016, teda v rozsahu 46 dní.

3. Žalobca ďalej uviedol vo svojej žalobe, že ako zamestnanec žalovaného v 1. rade sa pripravoval na plnenie svojich pracovných úloh v priestoroch na to určených zamestnávateľom. V týchto priestoroch došlo nezávisle od vôle žalobcu krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov zo strany zamestnanca žalovaného v 1. rade, konkrétne žalovaného v 2. rade k ublíženiu na zdraví s

dobou liečenia 46 dní. Žalobca doručil žalovanému v 1. rade oznámenie o dočasnej práceneschopnosti dňa 04.03.2016, v ktorom bol ako dôvod dočasnej práceneschopnosti uvedený pracovný úraz. Na toto oznámenie žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ reagoval listom zo dňa 07.03.2016, v ktorom nárok žalobcu z pracovného úrazu neuznal a teda žalovaný v 1. rade odmieta prijať zodpovednosť za úraz žalobcu. Žalovaný v 1. rade pri tom svoje tvrdenia zdôvodňoval tým, že úraz nebol spôsobený pri výkone pracovných činností, ďalej že úraz nebol spôsobený v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a tiež že k úrazu došlo pred začiatkom pracovnej doby.

4. Žalobca sa s takýmito argumentmi žalovaného v 1. rade nestotožňuje. K pracovnému úrazu totiž došlo po nástupe žalobcu do práce. Po príchode na pracovisko sa v zmysle platného vnútorného poriadku žalovaného v 1. rade išiel prezliecť do šatní do pracovného oblečenia, ktoré sú určené na tento účel a kde bol bez slov a varovania napadnutý iným zamestnancom žalovaného v 1. rade. Žalobca činnosť, ktorú vykonával v čase kedy mu bolo spôsobené ublíženie na zdraví považoval za činnosť, ktorá sa zaraďuje medzi činnosti vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh zamestnanca, na koľko zamestnanec pri výkone svojej činnosti túto plní v pracovnom odeve na to určenom. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného v 1. rade, že šatne určené zamestnávateľom na prezliekanie sa pred a po skončení pracovnej zmeny nepovažujú za pracovisko zamestnávateľa a teda, že úraz ktorý na takomto mieste vznikne pred samotným fyzickým vykonávaním pracovných úloh nie je pracovným úrazom.

5. Žalobca poukázal aj na súdnu prax vychádzajúcu zo skutkového stavu, ktorá dospela k záveru, že v prípade ak je zamestnancovi určení vchod do areálu, končí cesta do zamestnania u tohto vchodu a to bez ohľadu na to, kde sa vyznačuje príchod. Ak nie je vchod do areálu takto určení, je pracoviskom budova, v ktorej má zamestnanec plniť svoje pracovné úlohy, prípadne je umiestnený zamestnávateľ u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere. Žalobca sa pri tom ako zamestnanec v rámci interných pokynov a nariadení žalovaného v 1. rade pripravoval na výkon svojej pracovnej činnosti vo viaczmennej prevádzke žalovaného v 1. rade. Podľa jeho interných predpisov mal byť na výkon činnosti pripravený minimálne 10 minút pred faktickým vykonávaním svojej pracovnej činnosti a teda čas, ktorý zamestnanec strávi v šatni za účelom prípravy na výkon jeho náplne pracovnej činnosti je potrebné považovať za úkony súvisiace s pracovnou činnosťou, nakoľko pri týchto úkonoch sa riadia pokynmi zamestnávateľa.

6. Žalobca ďalej uviedol, že si svoj nárok vyplývajúci za pracovného úrazu uplatnil u žalovaného v 1. rade a následne u Sociálnej poisťovne. Žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ ale odmietol uznať úraz ako pracovný a preto aj Sociálna poisťovňa odmieta poskytnúť plnenie z takejto udalosti. Preto bol zo strany Sociálnej poisťovne vyzvaný na podanie žaloby o určenie či došlo k pracovnému úrazu alebo nie.

7. Žalobca v žalobe ďalej odôvodňoval procesnú opodstatnenosť svojej žaloby.

8. Žalobca uviedol, že v dôsledku úrazu na pracovisku žalovaného v 1. rade došlo k poškodeniu jeho zdravia, ktoré si vyžiadalo dĺžku liečby 46 dní a tiež aj k vzniku škody, ktorá pozostáva z: 1. bolestného, 2. sťaženého spoločenského uplatnenia, 3. straty zárobku počas práceneschopnosti, 4. náhrady straty (prípadnej) na zárobku po skončení práceneschopnosti.

9. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadril. Nepovažoval za sporné, že žalobca so žalovaným v 1. rade dňa 01.03.2010 uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával u neho činnosti skladového zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté prevádzky žalovaného v 1. rade.

10. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že príčinou vzniku poškodenia zdravia žalobcu bolo podľa dokumentácie v trestnom spise konanie žalovaného v 2. rade, ktoré spočívalo v útoku žalovaného v 2. rade na žalobcu, keď žalovaný v 2. rade päsťou pravej ruky udrel žalobcu do ľavej dolnej časti tváre (spis Okresnej prokuratúry BA IV. č. k. ). Dôvodom konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi bolo predchádzajúce konania žalobcu vo vzťahu k bývalej priateľke žalovaného v 2. rade.

11. Žalovaný v 1. rade nárok uplatňovaný žalobcom považoval za neoprávnený s tým, že má za to, že poškodenie zdravia, ktoré sa udialo žalobcovi nie je pracovným úrazom podľa ust. a nasl. - ( ďalej len „Zák. práce“). Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade tak nevznikol akýkoľvek nárok na náhradu škody.

12. Žalovaný v 1. rade poukázal na ust. § 195 ods. 1, 2 Zák. práce.

13. Ďalej tiež poukazoval na ustálenú právnu prax, keď otázku priamej súvislosti utrpeného úrazu s plnením pracovných povinností je treba posudzovať z hľadiska miestneho, časového a vecného, teda či je možné k takejto súvislosti dospieť vzhľadom ku vzťahu činnosti, pri ktorej k úrazu došlo, k plneniu povinností, ktoré pre zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru (rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 20.11.2001). Z ohľadom na závery citovaného rozsudku NS ČR, je zrejmé, že o pracovnom úraze a najmä zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz voči zamestnancovi je možné hovoriť vtedy, ak sú kumulatívne naplnené všetky tri súvislosti vzniku pracovného úrazu a to miestna, časová a vecná. Miestnou súvislosťou je teda to, že ku vzniku škody (poškodeniu zdravia) u žalobcu došlo na pracovisku zamestnávateľa. Časovou súvislosťou je následne to, že k vzniku škody, poškodeniu zdravia došlo počas pracovnej činnosti žalobcu t.j. počas pracovnej doby, alebo v súvislosti s plnením pracovných úloh. Pri posúdení či je daná vecná súvislosť je potrebné skúmať vnútorný účelový vzťah činnosti žalobcu, pri ktorom došlo k úrazu k výkonu pracovnej povinnosti podľa pracovnej zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade k poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo na pracovisku žalovaného v 1. rade ako zamestnávateľa, na ktorom mal žalobca vykonávať pracovné činnosti podľa pracovnej zmluvy. Nie je totiž sporné, že k poškodeniu zdravia došlo v šatni určenej na prezliekanie. Predmetom pracovnej činnosti žalobcu pre žalovaného v 1. rade boli skladové činnosti a skladové činnosti sú vykonávané v skladových priestoroch žalovaného v 1. rade. Takýmto skladovým priestorom celkom určite nie je šatňa v priestoroch žalovaného v 1. rade a podľa jeho názoru je jednoznačné, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo mimo pracoviska žalobcu určeného mu žalovaným v 1. rade pracovnej zmluve ako miesto, kde má žalobca povinnosť vykonávať svoje pracovné činnosti.

14. Žalovaný v 1. rade v súvislosti s časovým hľadiskom uviedol, že v deň keď k poškodeniu zdravia žalobcu došlo t.j. dňa 23.02.2016 podľa dochádzkového systému žalovaného v 1. rade situovaného na pracovisku žalovaného v 1. rade nebol žalobca vôbec nahlásený technickými prostriedkami pridelenými každému zamestnancovi - čipovou kartou ako prítomný na pracovisku. Z toho potom vyplýva, že žalobca v čase vzniku poškodenia zdravia nevykonával žiadne pracovné činnosti pre žalovaného v 1. rade, pričom sa nejednalo ani len o činnosti, ktoré sú potrebné k výkonu pracovnej činnosti. Zároveň žalobcovi poškodenie zdravia nevzniklo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Svedčí o tom ten fakt, že sám žalobca vo svojom vyjadrení sám potvrdzuje túto skutočnosť, keď potvrdil, že sa šiel prezliecť do pracovného odevu, teda ešte len bol na ceste sa prezliecť, t.j. ešte sa v danom čase neprezliekal.

15. Fyzický konflikt, bitku so spolupracovníkom podľa žalovaného v 1. rade celkom zrejme nemožno považovať za úkony bežné počas práce ani potrebné pred začiatkom práce, ani potrebné po skončení práce ak nie sú potrebné pre plnenie pracovných úloh. Fyzická prítomnosť zamestnanca v priestoroch zamestnávateľa ešte nie je predpokladom pre vznik pracovného úrazu, ak dôjde k poškodeniu zdravia zamestnanca, nakoľko pracovným úrazom nie je každý úraz, ktorý sa stane v priestoroch zamestnávateľa, ale len ten, ktorý vznikne pri plnení pracovných úloh, alebo priamej súvislosti s ním. Fyzický konflikt žalobcu - bitka z dôvodu výhradne súkromných záležitostí so žalovaným v 2. rade vyvolaných zhodou okolností v priestoroch žalovaného v 1. rade, avšak nie na pracovisku nespĺňa podmienky pracovného úrazu, nejedná sa totiž o činnosti, ktoré by mal žalobca dané v popise pracovnej pozície v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a) Zák. práce a ani ktoré by žalobca vykonával na príkaz žalovaného v 1. rade.

16. Vzhľadom na absenciu miestnej, časovej a vecnej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu sa podľa názoru žalovaného v 1. rade nemôže jednať o pracovný úraz žalobcu a o zodpovednosť žalovaného v 1. rade za takýto úraz. Poškodenie zdravia žalobcu považuje žalovaný v 1. rade za iný úraz, ktorý žalobcovi vznikol a nie o pracovný úraz tak, ako je definovaný Zák. práce a príslušnou relevantnou a ustálenou právnou praxou.

17. K žalobe sa písomne vyjadril aj intervenient v konaní na strane žalovaného v 1. rade. Poukázal na to, že niektoré skutočnosti medzi stranami nie sú sporné. Sporné je však to, či úraz žalobcu je úrazom pracovným v zmysle príslušných ust. Zák. práce, keď žalobca tvrdí, že daný úraz je pracovný a žalovaný v 1. rade trvá na tom, že úraz žalobcu nie je úrazom pracovným.

18. Podľa stanoviska intervenienta nie každý úraz, ktorý zamestnanec utrpí na pracovisku nie je úrazom pracovným. Uviedol ďalej, že aplikačná prax za výkon pracovných úloh považuje činnosti uvádzané jednak v o sociálnom poistení. Poukázal pri tom na ust. , a

19. Intervenient sa stotožnil v plnom rozsahu s argumentáciou žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdí, že žalobca nepreukázal, že by úraz, ktorý utrpel napĺňal kritéria ustanovené Zák. práce a Intervenient ďalej konštatoval, že k pracovnému úrazu zamestnanca môže dôjsť pri plnení pracovných úloh a ako z obsahu spisu a priebehu úrazového deja vyplýva, k úrazu žalobcu dňa 23.02.2016 nedošlo v čase, keď žalobca plnil pracovné úlohy. Intervenient považoval túto skutočnosť za nespornú.

20. Uviedol aj druhú situáciu, kedy môže dôjsť k pracovnému úrazu zamestnanca a to vtedy, že k úrazu dôjde pri úkone, ktorý je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Intervenient v tejto súvislosti spochybňoval argumentáciu žalobcu, keď dôvodnosť svojej žaloby podporil aj rozhodnutiami R11/1976 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Tieto rozhodnutia sa totiž výslovne vzťahujú iba na prípad, kedy k úrazu zamestnanca došlo výslovne pri plnení pracovných úloh. Žalobca pri tom tvrdí, že obdobne je to aj pri úkonoch v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, čo však citované rozhodnutie neuvádza.

21. Intervenient odkazuje ďalej aj na vyjadrenie samotného žalobcu v konaní, keď uviedol, že k úrazu došlo v šatni žalovaného v 1. rade, keď sa išiel prezliecť do pracovného odevu. Žalobca tak celý svoj pobyt v šatni zjavne považuje za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Intervenient súhlasne so žalovaným v 1.rade trvá na tom, že pobyt v šatni žalobcu nie je možné stotožňovať s úkonom v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalobca v čase úrazu nevykonával úkon prezliekania sa do pracovného odevu, teda nevykonával úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Išlo pri tom o konflikt zamestnancov zo súkromných dôvodov, teda z dôvodu iného ako pre plnenie pracovných úloh.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomnými vyjadreniami k žalobe, so spisom OR PZ Bratislava IV., OO Na Grbe 2, Bratislava - Devínska Nová Ves ČVS: ORP-408/ DN-B4-2016, s uznesením Okresnej prokuratúry BA IV. č. 2Pv229/16/1104, EEČ: 2-11-70-2016 zo dňa 16.11.2016, s listom žalobcu zo dňa 13.04.2016 zaslanom Inšpektorátu práce Bratislava, so stanoviskom žalovaného v 1. rade k poškodeniu zdravia žalobcu zo dňa 07.03.2016 a 30.03.2016, s prepúšťacou správou nemocnice ÚNB Bratislava zo dňa 29.02.2016 a lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným súdnym znalcom MUDr. Štefanom Novákom, súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo, odbor chirurgia, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom zo dňa 01.03.2010 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 01.03.2012, s výzvou Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 17.05.2016 č. 285608-6/2016-BAM a s ďalším obsahom spisu.

23. Súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 01.03.2010 pracovnú zmluvu. Na základe pracovnej zmluvy vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté všetky strediská žalovaného v 1. rade nachádzajúce sa na území SR v obciach I., X., O..

24. Dňa 23.02.2016 žalobca nastúpil do zamestnania. V čase o cca 17.45 hod. v šatniach žalovaného v 1. rade, určených na tento účel na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému útoku na žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade. V dôsledku tohto útoku žalovaného v 2. rade na žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia od 24.02.2016 do 09.04.2016, teda v rozsahu 46 dní. Žalobca bol hospitalizovaný v ÚNB Bratislava, v Nemocnici Ružinov, Ružinovská 6, na Klinike ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie LFUK a ÚNB v období od 24.02.2016 do 29.02.2016. V ďalšom období trvala PN žalobcu. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor chirurgia MUDr. Štefan Novák vypracoval lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.06.2016.

25. Žalovaný v 1. rade svojimi listami zo dňa 07.03.2016 a 30.03.2016 zaujal stanovisko k poškodeniu zdravia žalobcu a bol toho názoru, že nenapĺňa definíciu pracovného úrazu a to preto lebo k poškodeniu zdravia nedošlo pri plnení pracovných úloh ani v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalovaný

v 1. rade bol toho názoru, že v danom prípade išlo o „iný úraz“, ktorý vznikol v priestoroch zamestnávateľa ale nie pri plnení pracovných úloh. Preto žalovaný v 1. rade poškodenie zdravia žalobcu ani neriešil ako pracovný úraz.

26. Podľa výpovede žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bol vypočutý ako svedok - poškodený, potom ako „prišiel k svojej skrinke, položil si tašku a k nemu pristúpil žalovaný v 2. rade a päsťou pravej ruky ho udrel do tváre“. Zhodne aj svedok G. U. v trestnom konaní uviedol, že keď žalobca prišiel do šatne položil si tašku na lavičku a vtedy ho žalovaný v 2. rade napadol, udrel ho päsťou pravej ruky do tváre.

27. Podľa § 195 ods. 1 Zák. práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz) zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

28. Podľa § 195 ods. 2 Zák. práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

29. Podľa § 220 ods. 1 Zák. práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

30. Podľa § 220 ods. 2 Zák. práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

31. Podľa je pracovným úrazom poškodenie zdravia, alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh, alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

32. Podľa plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa ods. 1 a 2 je: a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

33. Podľa v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa ods. 1 a 2 je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písm. b).

34. Z vyššie uvedených výpovedí žalovaného v 2. rade a svedka Schillera vyplýva, že žalobca síce bol v šatni žalovaného v 1. rade avšak iba prišiel do tohto priestoru. Nezačal sa ešte prezliekať. Úkony potrebné pred výkonom práce sú iste aj úkony spojené s prezlečením zamestnanca s kontrolou pracovných prostriedkov. Takúto činnosť však žalobca ešte nevykonával, iba sa dostavil na pracovisko. Nevykonával teda úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

35. Nesporná je aj tá skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa , tým že dňa 23.02.2016 v čase cca 17.40 hod v Bratislave na Tehelnej ulici v priemyselnom parku v šatni haly č. 1, zaútočil na poškodeného - žalobcu čo vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry BA IV. zo dňa 16.11.2016 č. 2Pv229/16/1104, EEČ: 2-11-70-2016. V dôsledku tohto skutku bola žalobcovi spôsobená dvojitá zlomenina dolnej čeľuste vľavo v oblasti tela a vzostupného ramena s miernym posunom, ktoré si vyžiadalo operačný zákrok a následné liečenie

spojené s práceneschopnosťou poškodeného - žalobcu do 09.04.2016. Žalovaný v 2. rade bol zaviazaný nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., nie však žalobcovi, ktorý v zmysle navrhol, aby v odsudzujúcom rozsudku bola uložená obžalovanému povinnosť vzniknutú škodu uhradiť.

36. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nesporne v prípade žalobcu došlo u neho k úrazu, avšak v čase, keď zamestnanec neplnil pracovnú úlohu ani nevykonával činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a preto teda nejde o pracovnú úraz. Je jednoznačne preukázané, že úraz a škodu žalobcovi spôsobil žalovaný v 2. rade. Súd bol preto toho názoru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť pre nesplnenie podmienok pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného v 1. rade.

37. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa , . Žalobca sa svojou žalobu domáhal určenia, že úraz ktorý utrpel je pracovný úraz. Súd jeho žalobu zamietol . Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade a intervenient na jeho strane boli vo veci čiastočne úspešní, vzniklo im právo na náhradu 100 % ich účelne vynaložených trov.

40. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).