Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/8/2021

Potvrdené rozhodnutím 13Co/62/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu K. Z. spol. K.., so sídlom H. F., A. K. XX, P.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO: 35 570 661, proti žalovanému E. S. N. P. O., so sídlom C., N. X., P.: XX XXX XXX, v spore o zaplatenie 376,59 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C 8/2021-67 zo dňa 02.11.2021 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu SŠS Metodika spol. s r. o., so sídlom Nová Lesná, Jána Stilla 87, IČO: 36 452 084, zastúpený JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO: 35 570 661, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v spore o zaplatenie 376,59 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 376,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.7.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 19.2.2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 8.6.2020 došlo na ceste II/534 medzi Popradom a Starým Smokovcom k škodovej udalosti, pričom pri jazde vozidla zn. B. A3 G.: E vedeného M. L., sa vymrštil spod pneumatiky kameň, ktorý následne spôsobil prasklinu čelného skla motorového vozidla zn. H. H. G.: S vedeného G. Y., ktoré išlo za ním. Vozidlo zn. H. je vo vlastníctve žalobcu. Nakoľko žalovaný ako poisťovateľ vozidla zn. B., vozidla škodcu, odmietol poškodenému žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, domáha sa žalobca úhrady nákladov vynaložených na výmenu čelného skla podanou žalobou, a to voči poisťovateľovi vozidla škodcu.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a namietal, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre náhradu škody, nepreukázal úbytok svojho majetku, nakoľko nepredložil dôkaz o úhrade opravy čelného skla. Namietal uplatnenie nároku na DPH a tiež úroky z omeškania. Navrhol žalobu zamietnuť. Pojednávania sa nezúčastnil.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 8.6.2020 došlo na ceste II/534 medzi Popradom a Starým Smokovcom k škodovej udalosti, pričom pri jazde vozidla zn. B. A3 G.: E vedeného M. L., sa vymrštil spod pneumatiky kameň, ktorý následne spôsobil prasklinu čelného skla motorového vozidla zn. H. H. G.: S vedeného G. Y., ktoré išlo za ním. Vozidlo zn. H. je vo vlastníctve žalobcu. Po vzniku škodovej udalosti obe vodičky svoje vozidlá zastavili a spísali záznam o nehode, pričom vodička vozidla zn. B. svoju vinu uznala. Vozidlo žalobcu bolo v mesiaci jún 2020 opravené výmenou čelného skla. Žalobca po oprave uhradil vystavenú faktúru,

o čom predložil doklad. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný ako poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie.

5. Z faktúry č. 2020307 súd zistil, že žalobca si výmenu čelného skla objednal v spoločnosti Autosklo Salaj, s.r.o., ktorá výmenu realizovala dňa 9.6.2020, za čo žalobcovi vystavila faktúru na sumu 376,59 eur, ktorú uvedeného dňa podľa dokladu registračnej pokladne aj uhradil.

6. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

7. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § až 429 v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (tzv. objektívna zodpovednosť). Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať. Prevádzateľ zodpovedá za škodu na zdraví a veciach spôsobenú odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa , Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

12. Podľa ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

13. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

14. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt.

16. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoPZP),

poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

18. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

20. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

21. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

22. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie. Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou. Je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez

ohľadu na zavinenie): prevádzka dopravných prostriedkov je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva a zvýšenej možnosti vzniku škôd.

23. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky, ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pojem „osobitná povaha prevádzky“ () nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.

24. V danom prípade došlo k stretu dvoch prevádzok pričom stret prevádzok je širší pojem ako priamy stret dopravných prostriedkov. Za stret prevádzok sa v súdnej praxi považuje nielen priamy fyzický stret dopravných prostriedkov (ich zrážku). Stretom prevádzok je preto aj nepriamy stret dopravných prostriedkov, napr. vymrštenie kameňa kolesom jedného vozidla a jeho náraz do iného vozidla (R 3/1984). Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

25. V prejednávanej veci žalovaný zodpovednosť svojho poistenca za vznik škody neuznal. Právny základ nároku mal súd preukázaný, žalobcom uvádzané podrobnosti a nasledujúce úkony sú logicky do seba zapadajúce a súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tvrdení uvádzaných žalobcom. Žalobca jednoznačne uvádzal, že k vymršteniu kameňa došlo od vozidla poistenca žalovaného, jeho vozidlo zastavil a upovedomil ho o poškodení. Poistenec žalovaného potvrdil účasť na škodovej udalosti. Naopak žalovaný netvrdil a nepreukázal, že k vzniku škody došlo inak, resp. že ku škode nedošlo. V tomto smere súd prisvedčil argumentácii žalobcu a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil aj nárok na príslušenstvo vo forme úroku z omeškania, a že dôvody omeškania žalovaného neboli zistené ani preukázané, súd žalobcovi priznal tiež nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.