Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/237/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: FISEBI, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 14, 811 02 Bratislava, IČO: 35 960 931, právne zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, 2) Madal Bal s. r. o., so sídlom Pod gaštanmi 4F, 821 07 Bratislava, IČO: 31 380 522, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 09.08.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.09.2021 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 10.09.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34235/2021/ SSSVP/92998 zo dňa 09.08.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2021/16473/GRJ zo dňa 12.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v konaní o návrhu č. -5.2.1 zo dňa 10.01.2020 v zmysle jeho doplnení č. 4903/2020/4588/2020-5.2.1 zo dňa 05.02.2020, č. -5.2.1 zo dňa 10.03.2020, č. 21620/2020/4588/2020-5.2.1 zo dňa 11.05.2020 a č. -5.2.1 zo dňa 14.05.2020 podaný navrhovateľom Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemkom tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pre stavbu „Sanácia environmentálnej záťaže Bratislava

- Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD“, katastrálne územie E. (ďalej len „stavba“). Zároveň okresný úrad určil podľa zo dňa 30.05.2019 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Znaleckým - Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebná fakulta STU, Ústav súdneho znalectva, Radlinského 11, 810 05 Bratislava finančnú náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku uvedeného v rozhodnutí okresného úradu o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že v stavebnom konaní bolo dňa 13.11.2020 Mestskou časťou Bratislava - Ružinov vydané stavebné povolenie č. SU/CS 947/2020/50/ MAM-187 zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „stavebné povolenie“). Dňa 13.05.2021 okresný úrad, ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2- 2021/54313/ZAD stavebné povolenie potvrdil. V súčasnosti je stavebné povolenie právoplatné. Rovnako je právoplatné aj prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2021. Poukázal na ust. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov podľa ktorého: „Na nehnuteľnosti, ku ktorej stavebník pred vydaním stavebného povolenia podľa odseku 3 nenadobudol vlastnícke právo alebo iné právo, môže stavebník vykonávať sanáciu environmentálnej záťaže v súlade so stavebným povolením až po tom, ako sa stane vlastníkom nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudne iné právo, okrem prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 32c.“ V nadväznosti na citované ustanovenie geologického zákona a vzhľadom na to, že stavebné povolenie a aj napadnuté rozhodnutie sú v súčasnosti už právoplatné, je ďalší účastník konania v 1. rade oprávnený začať s realizáciou stavby.

4. Ďalej v návrhu uviedol, že ako vyplýva z časti V. žaloby, zrealizovaním stavby dôjde k trvalému obmedzeniu vlastníckych práv žalobcu k predmetu vyvlastnenia, aj keď napadnuté rozhodnutie hovorí len o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu. Po zrealizovaní stavby žalobca už nebude môcť parcely stavby využívať spôsobom, ktorým ich v súčasnosti v zmysle Územného plánu môže využívať (časť VI. Žaloby), keďže stavba bude viesť stredom pozemku. Pozemok vo vlastníctve žalobcu rozdelí de facto na tri časti a v jeho strede vytvorí vyvýšenú prekážku. Zrealizovaním stavby teda budú dotknuté aj parcela č. XXXX/XX, parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX, na ktoré žalobca nebude mať v dôsledku existencie stavby prístup z cestnej komunikácie. Okrem toho, keďže parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX budú od ostatných parciel vo vlastníctve žalobcu oddelené stavbou, vybudovanie žalobcom zamýšľaného parkoviska len na parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX pre ich malú výmeru nebude mať žiadny význam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zrealizovaním stavby dôjde k neprimeranému a nezvratnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu k parcelám stavby, ale aj k ďalším parcelám vo vlastníctve žalobcu, čím by došlo k závažnej ujme na právach žalobcu. Argumentoval aj tým, že ak by počas realizácie stavby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ďalší účastník v 1. rade by nemohol v budovaní stavby ďalej pokračovať. Finančné prostriedky, ktoré by boli do zrušenia napadnutého rozhodnutia na realizáciu stavby vynaložené, by boli vynaložené zbytočne. Preto možno konštatovať, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí ďalšiemu účastníkovi v 1. rade značná hospodárska, resp. finančná škoda.

5. Žalobca zároveň v návrhu uvádza, že stavebnými prácami pri realizácii stavby bude dochádzať k zásahom do kontaminovanej pôdy, resp. kontaminovaná pôda sa bude premiestňovať. Ak by v priebehu realizácie stavby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, t. j. došlo by k prerušeniu realizácie stavby bez toho, aby bola zabezpečená napr. vykopaná kontaminovaná pôda, hrozila by zároveň aj závažná ujma na životnom prostredí.

6. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.10.2021 a dňa 26.10.2021 predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že dôvodom navrhovaného odkladného účinku správnej žaloby podľa žalobcu je nemožnosť vybudovania žalobcom zamýšľaného parkoviska pre jeho malú výmeru. Zrealizovaním stavby dôjde k neprimeranému a nezvratnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu k parcelám stavby, ako aj ďalším parcelám vo vlastníctve žalobcu, a viedlo by to k vzniku závažnej ujmy na jeho právach. Žalobca zároveň uvádza, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutím okresného úradu, hrozí závažná ujma na právach žalobcu, značná hospodárska škoda a závažná ujma na životnom prostredí. Žalovaný nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žaloby, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, strana 4 a 5, práve naopak vyplýva, že nezrealizovanie stavby predstavuje environmentálne, ako aj zdravotné riziko. V danom prípade jednoznačne prevyšuje verejným záujem na ochrane životného prostredia a ľudí

pred podnikateľskými plánmi žalobcu a neexistuje preto žiaden dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného

nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a závažnej ujmy na životnom prostredí. Zrealizovaním stavby podľa žalobcu príde k trvalému obmedzeniu jeho vlastníckych práv k predmetu vyvlastnenia a budú dotknuté aj vedľajšie parcely vo vlastníctve žalobcu, na ktoré nebude mať v dôsledku existencie stavby prístup z cestnej komunikácie. Uviedol aj to, že ak by počas realizácie stavby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ďalšiemu účastníkovi v 1. rade by vznikla finančná škoda spočívajúca v zbytočne vynaložených finančných prostriedkoch na realizáciu stavby, keďže by v nej nemohol pokračovať. Hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí má spočívať v tom, že stavebnými prácami pri realizácii stavby bude dochádzať k zásahom do kontaminovanej pôdy, pričom ak by v priebehu realizácie stavby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a došlo by k prerušeniu realizácie stavby bez toho, aby bola zabezpečená napr. vykopaná kontaminovaná pôda, môže vzniknúť závažná ujma na životnom prostredí. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu, v ktorých absentovala reálna príčinná súvislosť s výkonom napadnutého rozhodnutia, nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobcom uvádzané hrozby závažnej ujmy či škody priamo nesúvisia s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení pozemkov, ale súvisia s realizáciou stavby, ktorej realizácia môže byť začatá na základe právoplatného stavebného povolenia. K žalobcom tvrdeným hrozbám môže dôjsť okamžitým výkonom rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2- 2021/54313/ZAD zo dňa 13.05.2021, ktorým potvrdil stavebné povolenie a nie výkonom rozhodnutia o vyvlastnení. Hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody a hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nie je priama. Navyše, v prípade žalobcom tvrdenej hrozby závažnej hospodárskej či finančnej škody a závažnej ujmy na životnom prostredí sa jedná len o hypotetickú možnosť vzniku týchto následkov. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorý musí byť súčasne splnený, a je ním osvedčenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku vôbec neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä v ochrane životného prostredia a zdravia ľudí. Žalobca vo svojom návrhu nevysvetlil, prečo podľa neho nie je priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s týmto verejným záujmom a prečo jeho podnikateľské plány prevyšujú nad verejným záujmom na ochrane životného prostredia a zdravia ľudí. Na uvedené poukázal vo svojom vyjadrení aj žalovaný a žiadal z tohto dôvodu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.

16. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).