Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-10Cpr-13-2023.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-10Cpr/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
4
Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Prievidza, C. A. XXX/X-XX, proti žalovanému: PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., so sídlom M. R. Štefánika 116, 972 71 Nováky, IČO: 36 302 953, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
4
Určuje sa, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 25.02.2023, doručené žalobcovi dňa 10.03.2023, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné.
Konanie o náhradu mzdy sa zastavuje.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
3
1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 24.05.2023 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 25.02.2023, doručené žalobcovi dňa 10.03.2023, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné a žalobcovi priznal náhradu mzdy odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Žalobný návrh dôvodil tým, že žalobca bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.5.2003 od 1.5.2003, naposledy na pracovnej pozícii „materiálová evidentka". Písomnou
výpoveďou pracovnej zmluvy podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyhotovenou dňa 25.02.2023 skončil žalovaný pracovný pomer so žalobcom. V prvom odseku výpovede žalovaný uvádza, že s účinnosťou od 25.02.2023 zrušil 11 pracovných pozícií spolu s pracovnou pozíciou žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca stáva nadbytočným. V druhom odseku výpovede žalovaný uvádza, že „ pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca." Žalobcovi bola doručená výpoveď do vlastných rúk dňa 10.03.2023. Žalobca považuje toto skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za neplatné, a preto listom zo dňa 16.03.2023 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Žalobca namieta neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z týchto dôvodov: Výpoveď bola doručovaná žalobcovi počas ochrannej doby, tj. v čase práceneschopnosti žalobcu. Žalobca je od 21.02.2023 PN. Podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, tj. v dobe, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ktoré si sám úmyselne nevyvolal. Vo výpovedi nie je uvedená konkrétna dĺžka výpovednej doby, nakoľko podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce sa rozlišuje výpovedná doba dva mesiace a tri mesiace a zamestnanec nie je povinný to ovládať. Z výpovede nie je zrejmé, kedy uplynie výpovedná doba, či po dvoch alebo po troch mesiacoch. Pred doručením výpovede zamestnávateľ nesplnil tzv. ponukovú povinnosť, tj. neponúkol zamestnancovi preňho vhodné pracovné miesto, resp. neuviedol ani vo výpovedi, že nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v zmysle podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Nad rámec vyššie uvedených skutočností žalobca uvádza, že má nárok na odstupné, avšak k tomu sa žalovaný doposiaľ nevyjadril. Žalobca má za preukázané, že pracovný pomer so žalovaným bol skončený v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a výpoveď je neplatná. Žalobca si v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce uplatňuje náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na nariadené pojednávanie sa nedostavil, preto súd skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné.
3. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
4. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
5. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
6. Podľa článku 2 in fine Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
7. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
8. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzatvorená riadne pracovná zmluva na dobu neurčitú na pozíciu referent zásobovania.
9. Dňa 10.03.2023 doručil žalovaný žalobcovi v písomnej forme výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.02.2023, uplatnenú v zmysle ust. §-u 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, počas práceneschopnosti žalobcu, ktorá začal plynúť odo dňa 21.02.2023.
10. Ustanovenie § 64 Zákonníka práce sa vzťahuje len na zamestnávateľa a zakazuje mu vypovedať pracovný pomer so zamestnancom, ktorý sa nachádza v určitej ťažšej životnej situácii. Zamestnanec je v tzv. ochrannej dobe. V prípade, že by zamestnávateľ tento zákaz porušil a konal v rozpore so Zákonníkom práce, výpoveď je neplatná, a preto súd bez ďalšieho dokazovania žalobe v tejto časti vyhovel. Pri posudzovaní skutkových tvrdení žalobcu súd vychádzal z § 151 ods. 1 C.s.p.
11. V rámci vlastnej činnosti súd zistil, že na tento súd napadli dve obdobné žaloby, medzi tými istými účastníkmi, kde ide o výpoveď z nadbytočnosti, avšak žalovaný túto výpoveď dvakrát doručoval. V oboch konaniach si žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za rovnaké časové obdobie. Žaloby napadli dvom sudcom a to najprv do senátu 7Cpr/15/2023 dňa 24.05.2023 o 08:28 hod. a 18 sekúnd a do senátu 10Cpr/13/2023 dňa 24.05.2023 o 08:30 hod. a 08 sekúnd.
12. Prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ako v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžr/86/2014 zo dňa 22. marca 2016 alebo bod 37. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoPr/2/2023-247 zo dňa 24.08.2023). V nadväznosti na uvedené súd predmetné konanie o náhradu mzdy zastavil.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
2
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).