Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/65/2021

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Seredská 247/4012, 917 05 Trnava, miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813 právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: CARIO s.r.o., so sídlom 64, 919 22 Majcichov, IČO: 44 954 760, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 526, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I.Z r i a ď u j e s a záložne právo v prospech žalobcu za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému priznanej rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.7.2020, sp. zn. v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. , k nehnuteľnosti: 1. Q. druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; 2. spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a 3. spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, parc. č.. o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.6.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložne právo v prospech žalobcu za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému priznanej rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.07.2020, sp. zn. v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. vo výške 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom, k nehnuteľnosti: 1. Q., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; 2. spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a 3. spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, parc. N.4, o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie V návrhu žalobca uviedol, že dňa 22.4.2020 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa dožadoval od žalovaného zaplatenia sumy 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom. O Návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 29.7.2020, sp. zn. v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. . V nadväznosti na to žalobca inicioval voči žalovanému exekučné konanie, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.1.2021 upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi T. exekúcia je vedená pod sp. zn. , sp. zn. exekútora 105EX 28/21. Žalobca je tak majiteľom pohľadávky

voči žalovanému vo výške 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a ktorá je právnym základom exekúcie vedenej žalobcom, ako oprávneným, voči žalovanému, ako povinnému. Podľa informácií dostupných na internetovom portáli finstat.sk, žalovaný má dlhy a záväzky voči P. z titulu dlhu sociálneho poistenia vo výške 2.337,28 eur, N. z titulu daňového nedoplatku vo výške 1.910,88 eur. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 sa za účtovné obdobie 2019 dostal do straty vo výške 57.359 eur a znížil hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur. Žalobca sa na základe toho domnieva, že dochádza k postupnému znižovaniu platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko rastú jeho pohľadávky voči tretím subjektom, žalovaný sa dostáva do ekonomickej straty a zároveň klesá hodnota jeho hnuteľných vecí. Domnievame sa, že vyššie uvedené svedčí o tom, že dochádza k ubúdaniu aktív žalovaného. Naviac, podľa informácií dostupných v Obchodnom registri, blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného, p. L., si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným - spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., kde je p. L. konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese, ako p. L.. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobca domnieva, že ide o osobu, ktorá s p. L.ije v jednej domácnosti. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese A., obci A., k. ú. A., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne: byA., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastníckeho podielu 644/10000-ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a spoluvlastníckeho podielu 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, pJ., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca obáva, že dochádza k reálnemu úbytku aktív žalovaného, nakoľko ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného klesajú, s čím súvisí aj fakt, že žalovaný má ďalšie pohľadávky voči tretím subjektom. Naviac dôvodnú obavu o vymoženie pohľadávky vzbudzuje aj fakt, že len pred pár mesiacmi osoba spriaznená s jediným konateľom a spoločníkom žalovaného, p. L. si založila spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej p. L.y vystupuje ako konateľ tejto spoločnosti. Nakoľko jediný spoločník a konateľ žalovaného je konateľom v spoločnosti ASTeL Transport, je možné sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovaného. Žalobca má tak dôvodnú obavu o to, že vymoženie jeho splatných pohľadávok bude neúspešné a exekúcia ohrozená. Nárok žalobcu na zaplatenie jeho splatných pohľadávok je osvedčený v dostatočnej a potrebnej miere, nakoľko pohľadávka je priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne opodstatnené, nakoľko každým dňom pohľadávky žalobcu rastú, zatiaľ čo majetok žalovaného sa zmenšuje a jeho platobná schopnosť sa znižuje. Berúc v ohľad enormnú veľkosť pohľadávky žalobcu je možné konštatovať, že len aktívne správanie na jeho strane a zabránenie žalovanému v nakladaní s jeho majetkom môže viesť k riadnemu uspokojeniu jeho pohľadávok, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca sa snažil zabezpečiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. V súvislosti s tým dňa 4.3.2021 podal exekútorke návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré však doposiaľ nebolo zriadené. Žalobca sa tak snažil domôcť právnej ochrany inými prostriedkami, avšak bezvýsledne. Zabezpečovacie opatrenie je tak jediným prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu. Obmedzenie jeho vlastníckeho práva nie je prílišným zásahom do jeho práv alebo právom chránených záujmov vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a predstavuje primeraný a neinvazívny spôsob zabezpečenia pohľadávok žalobcu. K návrhu žalobca priložil listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva. A to platobný rozkaz Okresného súdu Banská bystrica sp. zn. , opravné uznesenie, upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, správou súdnej exekútorky, výpis z obchodného registra spoločnosti ASTeL Transport s.r.o., účtovnými závierkami žalovaného, výpis z listu vlastníctva č. XXXX,

2. Uznesením č.k. - 33 zo dňa 21.6.2021 návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

3. Žalobca podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie (č.l. 44 spisu), o ktorom odvolací súd uznesením č.k. - 90 zo dňa 7.9.2021 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd okrem iného uviedol, že ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude zjavné, že žalovaný sa začal svojím úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. Len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je však v danom prípade potrebné posudzovať i s prihliadnutím na správu súdnej exekútorky oprávnenému (č.l. 21 spisu), z ktorej nevyplýva, že by žalovaný nedisponoval iným likvidnejším majetkom ako žalobcom označenými nehnuteľnosťami. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa otázkou existencie iného majetku žalovanej, teda vyhodnotiť, či po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, ostane žalovanej ešte nejaký iný exekvovateľný majetok. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné skúmať, či bola zohľadnená zásada primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí byť rešpektovaná zásada proporcionality.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.10.2021 (č.l. 102 spisu) uvádza, že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že výška jeho pohľadávky voči žalovanému je 124.642,21 eur spolu s príslušenstvom, zatiaľ čo žalovaný uvádza, že časť dlhu vo výške 20.000 eur uhradil. Žalovaný vykonal úhrady nasledovných faktúr: faktúra č. 1900003401 vo výške 6 126,24 eur, uhradená dňa 27.4.2020; faktúra č. 1900003615 vo výške 3 377,92 eur, uhradená dňa 25.5.2020; faktúra č. 520014 vo výške 3 093,46 eur, uhradená dňa 22.6.2020; faktúra č. 20190951 vo výške 23,10 eur, uhradená dňa 10.08.2020; faktúra č. 20200057 vo výške 56,70 eur, uhradená dňa 10.08.2020; faktúra č. 1900003494 vo výške 5 937,99 eur, uhradená dňa 3.8.2020, resp. 3.9.2020 faktúra č. 20200109 vo výške 208,22 eur, čiastočne uhradená vo výške 150 eur zo dňa 25.5.2021, resp. 7.10.2021. Žalovaný tak žalobcovi uhradil sumu vo výške 18.765,41 eur od apríla roku 2020. Žalovaný tvrdí, že aj napriek nepriaznivej celospoločenskej a ekonomickej situácii vyvolanej pandémiou koronavírusu, svoje pohľadávky voči žalobcovi znižuje podľa svojich schopností a možností. Poslednú úhradu, ktorú žalobca od žalovaného eviduje, je čiastočná úhrada faktúry č. 20200109 vo výške 208,22 eur, a to formou dvoch platieb zo dňa 25.5.2021 vo výške 100 eur a zo dňa 7.10.2021 vo výške 50 eur. Od septembra roku 2020 do dnešného dňa (t. j. po viac ako roku) tak žalovaný uhradil žalobcovi sumu 150 eur. Uvedená skutočnosť nepredstavuje postupné a dobrovoľné znižovanie pohľadávky žalobcu. Procesná obrana žalovaného je tak v tomto prípade neopodstatnená, nakoľko za viac ako rok žalovaný zaplatil žalobcovi len zanedbateľnú čiastku. Každým dňom pohľadávka žalobcu narastá o úroky z omeškania. Žalovaný má záväzok voči P. z titulu dlhu sociálneho poistenia vo výške 3.735,27 eur a voči N. z titulu daňového nedoplatku vo výške 3.021,64 eur. Pri podávaní návrhu mal žalovaný dlhy voči Sociálnej poisťovni rovnako ako aj voči Finančnej správe takmer o polovicu nižšie, z čoho jasne vyplýva, že žalovaný si svoje dlhy neplní ani voči tretím subjektom, čím klesá pravdepodobnosť toho, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi splní, resp. že ho splní v plnej výške. Ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného nasvedčujú tomu, že žalovaný nedokáže uspokojiť pohľadávku žalobcu. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 žalovaný znížil hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur (riadok 06 súvahy účtovnej závierky), pričom v roku 2017 podľa účtovnej závierky za rok 2017 vykazoval pozemky a stavby v účtovníctve v hodnote 46.817 eur, pričom potom ich žalovaný už vo svojom účtovníctve neevidoval. Podľa riadka 01 súvahy účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 sa jeho majetok znovu znížil z pôvodnej hodnoty 402.327 eur na sumu 305.730 eur; samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí sa taktiež opätovne znížili z pôvodnej sumy 76.075 eur na 39.843 eur. Žalovaný tak nevyhnutne musí vykonávať kroky, ktoré smerujú k zníženiu jeho majetku napriek tomu, že má voči sebe splatné pohľadávky nielen žalobcu, ale aj tretích subjektov. Záväzky žalovaného (riadok 34 súvahy) opätovne narástli z pôvodnej hodnoty 273.738 eur na hodnotu 310.046 eur. Inými slovami, majetok žalovaného sa každým rokom zmenšuje, pričom hodnota jeho

záväzkov sa zvyšuje. Žalovaný v roku 2020 zvýšil svoju stratu o 132 % na -132.906 eur a jeho tržby klesli o 30 % na 438.245 eur. Ďalším dôvodom, ktorý tvorí obavy z ohrozenia exekúcie je fakt, že blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného, p. L. si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným - spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., kde je p. L. konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese, ako p. L., pričom táto spoločnosť má totožné predmety podnikania, ako žalovaný. Jediný rozdiel medzi predmetmi podnikania spoločnosti ASTeL Transport a žalovaným je to, že spoločnosť ASTeL Transport podniká naviac v predmete podnikateľskej činnosti s názvom „Zasielateľstvo“. Z hľadiska primeranosti považuje žalobca zriadenie záložného práva k danej nehnuteľnosti za primerané. Výška istiny pohľadávky predstavuje sumu vo výške 105.876,20 eur. K tejto pohľadávke však je potrebné pripočítať aj úroky z omeškania, ktoré len k dnešnému dňu predstavujú sumu vo výške viac ako 10.000 eur. Cena bytov nachádzajúcich sa na ulici Y. sa pohybuje približne od 100.000 do 150.000 eur za rozlohovo väčšie byty. Z toho je zrejmé, že primeranosť zabezpečovacieho opatrenia je splnené a to tým, že hodnota pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní je primeraná hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Ako dôkaz primeranosti uviedol hodnoty viacerých nehnuteľností. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca neoprávnene zadržiava majetok vo vlastníctve žalovaného, a to konkrétne pekárničku v hodnote 25.000 eur žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by zadržiaval akýkoľvek hnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného, a teda tvrdenie žalovaného považuje za nepravdivé. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca poukázal na viacero skutkových okolností, ktoré jasne preukazujú znižovanie platobnej schopnosti a aktív žalovaného, pričom tie sa každým dňom preukázateľne zhoršujú. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy však má byť ponímaná v širších a vzájomných súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku žalovaného, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa nejakého majetku žalovanému ostane ešte nejaký iný majetok (spôsobilý i samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky). Vyššie uvedené finančné ukazovatele najmä s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca v konaní opísal priamo svedčia o ohrození uspokojenia pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní, nakoľko pri takomto trende žalovaného nebude možné pohľadávku žalobcu ani len čiastočne uspokojiť.

5. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán.

10. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť konečnú vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle a nasl. , ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia býva namieste aj v situáciách, ak je majetok dlžníka zaťažený skoršími záložnými právami a veriteľ má zároveň záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní, pričom v opačnom prípade by k výkonu exekúciu na záloh musel predchádzať súhlas záložného veriteľa. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.

11. Žalobca odôvodňoval potrebu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavou, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko dochádza k postupnému znižovaniu platobnej schopnosti žalovaného, k ubúdaniu aktív, ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného klesajú, žalovaný má ďalšie pohľadávky voči tretím subjektom, len pred pár mesiacmi osoba spriaznená s jediným konateľom a spoločníkom žalovaného, p. L. si založila spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej p. L.ystupuje ako konateľ tejto spoločnosti a preto je možné sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovaného a tým je ohrozené uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu priznanej mu už súdnym rozhodnutím. Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky žiadal preto zriadiť sudcovské záložné právo v zmysle k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného - Q. 12. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu o potrebe zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Potrebu zriadenia záložného práva vidí súd v tom, že žalobca nie len osvedčil ale aj listinným dôkazom (platobným rozkazom spolu s opravným uznesením) preukázal nárok na zaplatenie sumy priznanej mu súdnym rozhodnutím, t.j. pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, nakoľko je tu obava, že exekúcia nariadená na vymoženie priznanej pohľadávky bude ohrozená.

13. Žalobca musí pri podaní návrhu vo všeobecnosti osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie vymáhateľnej pohľadávky, musí osvedčiť že bez zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia o priznanej pohľadávke ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu (bez ohľadu na jeho výšku) ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len konkrétne skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd má zato, že žalobca predložil dostatočne konkrétne dôkazy, ktoré vzbudzuje obavu reálneho zmarenia výkonu rozhodnutia. Ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného nasvedčujú tomu, že žalovaný nedokáže uspokojiť pohľadávku žalobcu. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 žalovaný znížil hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur (riadok 06 súvahy účtovnej závierky), pričom v roku 2017 podľa účtovnej závierky za rok 2017 vykazoval pozemky a stavby v účtovníctve v hodnote 46.817 eur, pričom potom ich žalovaný už vo svojom účtovníctve neevidoval. Podľa riadka 01 súvahy účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 sa jeho majetok znovu znížil z pôvodnej hodnoty 402.327 eur na sumu 305.730 eur; samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí sa taktiež opätovne znížili z pôvodnej sumy 76.075 eur na 39.843 eur. Žalovaný tak nevyhnutne musí vykonávať kroky, ktoré smerujú k zníženiu jeho majetku napriek tomu, že má voči sebe splatné pohľadávky nielen žalobcu, ale aj tretích subjektov. Záväzky

žalovaného (riadok 34 súvahy) opätovne narástli z pôvodnej hodnoty 273.738 eur na hodnotu 310.046 eur. Inými slovami, majetok žalovaného sa každým rokom zmenšuje, pričom hodnota jeho záväzkov sa zvyšuje. Žalovaný v roku 2020 zvýšil svoju stratu o 132 % na -132.906 eur a jeho tržby klesli o 30 % na 438.245 eur. Ďalším dôvodom, ktorý tvorí obavy z ohrozenia exekúcie je fakt, že blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného, p. L., si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným - spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., kde je p. L.y konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese, ako p. L., pričom táto spoločnosť má totožné predmety podnikania, ako žalovaný. Jediný rozdiel medzi predmetmi podnikania spoločnosti ASTeL Transport a žalovaným je to, že spoločnosť ASTeL Transport podniká naviac v predmete podnikateľskej činnosti s názvom „Zasielateľstvo“. Z hľadiska primeranosti považuje súd zriadenie záložného práva k danej nehnuteľnosti za primerané. Výška istiny pohľadávky predstavuje sumu vo výške 105.876,20 eur. K tejto pohľadávke však je potrebné pripočítať aj úroky z omeškania. Cena bytov nachádzajúcich sa na ulici Y. sa podľa listinných dôkazov - realitných ponúk pohybuje približne od 100.000 do 150.000 eur za rozlohovo väčšie byty. Z toho je zrejmé, že primeranosť, proporcionalita zabezpečovacieho opatrenia je splnená a to tým, že hodnota pohľadávky, ktorá je žalobcovi súdnym rozhodnutím priznaná a doposiaľ neuhradená vo výške cca 105.000 eur je primeraná hodnote predmetného bytu s príslušenstvom. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak posilní, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Viaceré skutkové okolnosti jasne preukazujú znižovanie platobnej schopnosti a aktív žalovaného, pričom tie sa každým dňom preukázateľne zhoršujú. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy však má byť ponímaná v širších a vzájomných súvislostiach. V konaní je preukázané konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je zníženie, zbavovanie sa majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V danej veci je nutné zároveň zohľadniť, že ide o nezanedbateľnú pohľadávku žalobcu značnej výšky, ktorá v prípade ak žalovaný prevedie nehnuteľnosť v jeho vlastníctve bude ťažko uspokojená z iného majetku. Súd okrem vyššie označeného nehnuteľného majetku nemá za daného zisteného skutkové stavu vedomosť o žiadnom inom hodnotnom majetku žalovaného, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Zabezpečovacím opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, nijakým spôsobom ich neobmedzí. Žalovaný bude obmedzený len v určitom rozsahu vo svojom vlastníckom práve a musí toto obmedzenie strpieť, pričom právo žalovaného k nehnuteľnosti v prípade uspokojenia pohľadávky žalobcu nebude žiadnym spôsobom dotknuté. Z hľadiska proporcionality zriadenie daného sudcovského záložného práva neobmedzuje žalovaného za daného osvedčeného stavu vo výkone podnikateľskej činnosti a ani vo výkone vlastníckeho práva.

14. V dôsledku znižovania aktív a majetku žalovaného, existencie iných splatných pohľadávok, znižovania tržieb, masívnej finančnej straty a založenia subjektu personálne prepojeného na jediného spoločníka a konateľa žalovanej má súd za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spôsobom ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

15. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.