Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-62-2021.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/62/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávnených: 1. U. X., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. J. XXXX/X, A. W. X. A. X., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. T.. A. XXXX/X, A. - D., proti povinnej: B. D., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. D. XX, XXX XX S. I., o vymoženie 14.985,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/510/2002-37 zo dňa 07.01.2020, jednomyseľne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„ I. Namiesto oprávnenej pokračuje v konaní s jej dedičmi 1/ U. X., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: J. XXXX/X, A. a 2/ W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. A. XXXX/X, A. - D..
II. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 24.07.2019 zamieta.“
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej C. X., zomr. XX.XX.XXXX, súdny exekútor žiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Exekučný súd poverením zo dňa 25.09.2002 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok, zo dňa 17.04.2002, ktorým súd schválil zmier účastníkov konania v spojených súdnych konaniach vedených pod č.k. 4C/613/00 a 4C/487/01. Lustráciou v Registri obyvateľov slovenskej republiky súd zistil, že oprávnená zomrela dňa XX.XX.XXXX, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Z uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18D/551/2016-20 zo dňa 08.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2017, vyplýva, že dedičské konanie bolo uznesením o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva ukončené, pričom dedičmi poručiteľky, teda oprávnenej sú syn: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: J. XXXX/ X, A. a dcéra oprávnenej: A. X., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. A. XXXX/X, A. - D.. Vzhľadom na skutkové okolnosti dospel súd k názoru, že je dôvodné pokračovať v predmetnej exekúcii na strane oprávnenej s jej dedičmi.
3. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu dňa 02.08.2019 návrh povinnej na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. b), g), h) zákona č. 233/1995 z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pretože podľa povinnej po vzniku exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/613/00, 4C/481/01 zo dňa 17.04.2002, mali nastať okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu. Povinná v návrhu uviedla, že nemá žiaden majetok ani na úhradu trov exekúcie, vymáhaná pohľadávka narástla s úrokmi na osemnásobok istiny, čo je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, preto je exekúcia neprípustná podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku. Poukázala aj na ust. §§ 100 a 110 občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie, čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy slovenskej republiky, čl. 6 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorých je súd povinný skúmať splnenie podmienok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07. Vo vzťahu k námietke, že exekúciu je potrebné zastaviť pre jej neprípustnosť pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom, súd uviedol, že výška úroku, ktorú poskytovali peňažné ústavy v čase dohodnutia úroku medzi stranami bola 19,59 % až 12,55 % ročne, preto výšku úroku nemožno považovať za odporujúcu dobrým mravom, keďže podstatne nepresahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania úroku. Po preskúmaní spisu dospel k názoru, že ani k premlčaniu nároku oprávnenej nemohlo dôjsť, nakoľko oprávnený svoj nárok vymáha v rámci exekučného konania. Pôvodná oprávnená doručila návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 01.08.2002, teda ani nie rok po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Navyše súd by bol povinný zastaviť exekúciu z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie odkazuje len na citáciu zákonných ustanovení, bližšie však nešpecifikuje, aké okolnosti majú odôvodňovať ich aplikáciu na predmetné exekučné konanie. Súd skonštatoval, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nebol podaný dôvodne, exekúcia je vedená na základe riadneho právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, nárok nie je prekludovaný, ani premlčaný. Súd nezistil dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
4. V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku II. uznesenia odvolanie povinná. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na predmetnú exekúciu sa vzťahuje zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“) o zastavení exekúcií starších ako päť rokov. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 25.09.2002, čo je viac ako 18 rokov, predmetná exekúcia sa považuje za starú exekúciu v súlade s ust. § 1 ods. 2 ZoUNEK, za posledných 18 mesiacov do 31.12.2019 nebolo vymožených 15 eur a nič na tom nemení skutočnosť, že exekučné konanie pokračuje s dedičmi oprávnenej. Na základe uvedeného súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré doručí oprávneným. Oprávnený môže podať námietky proti tomuto upovedomeniu, avšak exekúcia je neprípustná pre výšku sumy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, keďže výška vymáhanej sumy je takmer 100.000 eur, čo je pri istine 14.985,98 eur neprípustné. V ďalšom uviedla, že neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekúciu zastavil.
5. Oprávnená v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedla, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ZoUNEK zamietol, keďže neboli splnené zákonné podmienky na jej zastavenie, čo súd aj náležite odôvodnil. Odvolanie povinnej je diametrálne odlišné od návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, keďže sa povinná domáha zastavenia exekúcie podľa ZoUNEK. Ani podľa tohto zákona však nemohol súd exekúciu zastaviť, pretože v čase účinnosti ZoUNEK rozhodoval o zastavení exekúcie, preto rozhodná doba pre zastavenie exekúcie neuplynula v čase vydania napadnutého uznesenia, ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu, keďže sa predlžuje ex lege. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Povinná v replike zopakovala tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní a návrhu na zastavenie exekúcie.
7. Oprávnená v 2. rade vo svojej duplike zopakovala argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu povinnej a trvala na svojom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie(ďalej len „opätovný návrh“).
13. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
17. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona napr. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi.
18. Obdobie piatich rokov od vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba nie je absolútna. Ust. § 4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z.. Dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
19. Dôvodová správa k ust. § 4 ZoUNEK uvádza: „Ďalšími dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g). To však platí len v tých prípadoch, v ktorých súd o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g) rozhodoval v čase, kedy sa má stará exekúcia zastaviť podľa návrhu zákona (v čase zastavenia starej exekúcie ex lege), t.j. ak bol návrh na konanie a rozhodovanie podľa odseku 2 písm. a) až g) podaný pred zastavením starej exekúcie podľa ustanovení návrhu zákona.“
20. V danom prípade bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podaný na súde prvej inštancie dňa 29.07.2019, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní. Z tohto dôvodu nastali účinky podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona (došlo k predĺženiu rozhodnej doby), z ktorého dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa§ 387 ods. 1 CSP.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).