Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/45/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej Alušic s. r. o., so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, zastúpenej Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou so sídlom Šoltésovej 307/13, Ružomberok, pre zaplatenie 6 610,93 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 17. 08. 2023 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 6 610,93 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 11. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v postavení oprávneného z exekúcie splnomocnil žalovanú na zastupovanie v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré vykonával súdny exekútor Mgr. Marian Kráľ so sídlom exekútorského úradu v Dolnom Kubíne. Exekučné konanie bolo ukončené 12. 11. 2020 s tým, že v prospech exekúcie bolo vymožené celkovo 36 253,30 eura, z toho pohľadávka žalobcu vrátane príslušenstva predstavuje 29 178,09 eura a trovy súdneho exekútora 7 075,21 eura. Vymoženú pohľadávku súdny exekútor poukázal na účet žalovanej, ktorá vyplatila žalobcovi len časť tejto pohľadávky vo výške 22 363,99 eura a to úhradou zo dňa 17. 09. 2020 sumu 16 332,42 eura, zo dňa 04. 11. 2020 sumu 568,78 eura, zo dňa 10. 11. 2020 sumu 4 000,- eur, zo dňa 16. 11. 2020 sumu 162,31 eura a zo dňa 19. 11. 2020 sumu 1 300,- eur. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 6 814,10 eura žalovaná žalobcovi nevyplatila s tým, že od tejto časti je potrebné odpočítať sumu trov právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní vo výške 203,17 eura. Nakoľko žalovaná na výzvu zo dňa 19. 01. 2022 nereagovala, žalobca si uplatnil pohľadávku vo výške 6 610,93 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 11. 10. 2023, sp. zn. , proti ktorému podala žalovaná včas odpor, čím sa podľa ustanovenia platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaná zastupovala žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , ktoré bolo ukončené rozsudkom, ktorým súd uložil žalovanej (B. D.) zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 22 106,- eur s príslušenstvom. Následne žalobca splnomocnil žalovanú na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle pokynu žalobcu zo dňa 29. 07. 2020 bola žalovaná oprávnená si pohľadávku tvoriacu nárok na zaplatenie odmeny započítať s vymoženým plnením. Podľa dohody o ukončení zastupovania z 15. 04. 2021 žalobca s takýmto započítaním súhlasil a rovnako súhlasil

aj s výškou odmeny. Žalovaná žalobcovi vyplatila celkovo 22 363,99 eura. Exekučné konanie bolo ukončené 12. 11. 2020 vymožením istiny a príslušenstva v celkovej výške 29 178,09 eura. Vo februári 2021 exekútor doručil úplné vyúčtovanie. Počas roka 2021 žalobca poveril žalovanú zastupovaním v ďalších konaniach a vykonaní ďalších úkonov. Až v decembri 2022, teda po viac ako roku od ukončenia exekúcie a približne 8 mesiacov po ukončení zastupovania svoj postoj pod nátlakom tretích osôb, ktorým pravdepodobne dlží peniaze, svoj postoj zmenil. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Žalobca v replike uviedol, že ho žalovaná neupovedomila ako spotrebiteľa o výške odmeny za úkon právnej služby a preto jej podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii, odmena nepatrí. Z uvedeného dôvodu nie je možné neexistujúci nárok započítať. Žalobca zároveň spochybnil vlastnoručný podpis na listinných dôkazoch predložených žalovanou a navrhol, aby súd porovnal podpis žalobcu na splnomocnení udelenom jeho právnemu zástupcovi v súčasnosti a s podpismi na dokumentoch, o ktoré žalovaná opiera svoju obranu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. Namietal námietku premlčania vznesenú na pojednávaní, keď žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba potom, ako výzvou zo dňa 19. 01. 2022 vyzval žalovanú na odstránenie protiprávneho stavu a uhradenie vymáhanej pohľadávky. Až po márnom uplynutí lehoty na plnenie sa tak žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila. Zároveň má za to, že v predmetnej veci ide o úmyselné obohatenie.

5. Konateľ žalovanej uviedol, že žalobca osobne pred ním podpísal tak dohodu o ukončení právneho zastupovania zo dňa 15. 04. 2021 a zároveň aj listinu zo dňa 29. 07. 2020, ktorá je dohodou o započítaní. Žalobca počas celého zastupovania mal vedomosť o výške odmeny za úkony právnej služby. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, keď dohoda o ukončení zastupovania bola podpísaná 15. 04. 2021 a žaloba doručená súdu 17. 08. 2023. Posledná úhrada vymoženej pohľadávky vo výške 1 300,- eur bola žalobcovi poukázaná dňa 19. 11. 2020, pričom do podania žaloby uplynuli až tri roky do doby, kedy si spomenul, na to, že by mu mala žalovaná uhradiť zostávajúcu časť v žalovanej výške. Podľa žalovanej si žalobca mohol svoj nárok uplatnil len do 15. 04. 2023. Odhliadnuc do premlčaného práva žalovaná dodala, že listinnými dôkazmi je preukázaná vedomosť žalobcu o započítaní pohľadávok a teda, že žiadne finančné prostriedky mu už po úhrade zo dňa 19. 11. 2020 posielané nebudú.

6. Z písomného pokynu zo dňa 29. 07. 2020 súd zistil, že žalobca dal žalovanej súhlas na započítanie nárokov na náhradu odmeny advokáta a trov právneho zastúpenia voči peniazom, ktoré v mene žalobcu žalovaná prevezme v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. .

7. Z dohody o ukončení zastupovania zo dňa 15. 04. 2021 vyplýva, že strany sporu sa okrem dohody o ukončení zastupovania mali dohodnúť aj na započítaní pohľadávok. Žalovaná vyhlásila, že v mene žalobcu prevzala od súdneho exekútora celkovo 29 178,06 eura, pričom na účet určený žalobcom po dohode zaslala sumu 22 363,99 eura. Rozdiel vo výške 6 000,- eur si žalovaná po predchádzajúcej písomnej dohode započítala ako paušálnu odmenu za zastupovanie žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. a sumu 814,10 eura si započítala ako paušálnu odmenu za zastupovanie v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. . Obidve strany skonštatovali, že všetky povinnosti žalovanej ku dňu skončenia zastupovania sú splnené a žalobca vyhlásil, že nemá voči žalovanej žiadne ďalšie požiadavky a výhrady voči poskytnutým službám.

8. Výzvou na odstránenie protiprávneho stavu a uhradenie vymáhanej pohľadávky zo dňa 19. 01. 2022 vyzval žalobca žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6 610,93 eura do 14 dní odo dňa prevzatia výzvy.

9. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. V prípade vznesenia námietky premlčania sa súd primárne zaoberá touto námietkou, nakoľko v prípade, ak sa dlžník dôvodne dovolá premlčania, nie je potrebné posudzovať ďalšie skutočnosti tvrdené stranami sporu, ktoré nemajú vplyv na prípadné premlčanie práva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná prijala od súdneho exekútora na účet vymožený nárok žalobcu vo výške 29 178,09 eura, z ktorej sumy žalovaná čiastočnými úhradami poukázala žalobcovi sumu 22 363,99 eura, pričom posledná úhrada bola vykonaná 19. 11. 2020. Sporným bol okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorý žalobca odvíjal od márneho uplynutia lehoty na plnenie podľa výzvy zo dňa 19. 01. 2021 a žalovaná od okamihu spísania dohody o ukončení právneho zastúpenia.

13. Žalobca si svoj nárok uplatňuje z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovanej. V takom prípade sa právo na jeho vydanie premlčí v subjektívnej lehote dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom zároveň plynie objektívna premlčacia lehota tri roky počítaná odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Táto skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného, predpokladá zistenie všetkých skutkových okolností, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci mal žalobca nesporne vedomosť o tom, že jeho vymožený nárok v exekúcii vo výške 29 178,09 eura bude súdnym exekútorom poukázaný na účet právneho zástupcu – žalovanej, ktorá mu následne piatimi čiastočnými platbami poukázala sumu 22 363,99 eura. V prípade, že žalobca namieta, že dohodu o ukončení zastupovania, ktorá je zároveň aj dohodou o započítaní pohľadávok, neuzatvoril, resp. že započítanie je neprípustné, nakoľko žalovanej nevznikol nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb, o všetkých skutočnostiach, ktoré mu umožňovali podať žalobu na súd, sa nepochybne dozvedel už dňa 19. 11. 2020, kedy mu bola poukázaná posledná úhrada vo výške 1 300,- eur a kedy vedel, že z jeho vymoženého nároku v exekúcii mu žalovaná poukázala len časť vo výške 22 363,99 eura a zostáva tak uhradiť suma 6 610,93 eura. Od tohto okamihu mu teda začala plynúť subjektívna premlčacia doba, v rámci ktorej si mohol som nárok uplatniť na súde. Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, doručovaná žalovanej v priebehu plynutia tejto premlčacej doby, nemá absolútne žiadny vplyv na začiatok plynutia, ako aj na nepretržité plynutie premlčacej doby. Akákoľvek takáto výzva nemôže byť určujúcou pre začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko už samé spísanie výzvy logicky predpokladá, že jej autor, oprávnená osoba, už v tom čase vie, že sa niekto bezdôvodne obohatil na jej úkor a práve z toho dôvodu sa svojho nároku domáha mimosúdnou cestou. Zároveň, takáto výzva ani nie je spôsobilá na pretrhnutie plynutia premlčacej doby, nakoľko k tomu môže dôjsť len v prípadoch predpokladaných ustanovením . Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania. Žalobca sa mohol domáhať svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 19. 11. 2020 a vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 17. 08. 2023, po vznesení námietky premlčania nebola podaná včas. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, nie je potrebné, aby súd posudzoval to, či v danej veci ide o trojročnú alebo desaťročnú dobu, nakoľko žaloba bola podaná v rámci trojročnej objektívnej lehoty, avšak pre prípadný úspech v spore bolo nevyhnutné, aby bola podaná v rámci obidvoch lehôt.

14. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že dohodu o započítaní pohľadávok neuzatvoril a tým aj to, že by nesúhlasil s dohodnutou odmenou za poskytovanie právnych služieb zo strany žalovanej. Pre preukázanie tvrdenia o tom, že podpis na listinných dôkazoch nepatrí strane sporu, je návrh strany na porovnanie podpisov zo strany súdu, naviac nie podpisov v rozhodnom období, ale s odstupom niekoľkých rokov, nedôvodný, nakoľko v prípade takéhoto druhu dokazovania je nevyhnutné vždy vykonať znalecké dokazovanie, ku akému návrhu zo strany žalobcu však nedošlo.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ods.

2 rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.