Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-2-2019.pdf
PDF · 143.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. F., W.. XX.X.XXXX E. L. F., W.. X.XX.XXXX, trvale bytom F. W. M. XXX, obe v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov matka: K.. A. Q., W.. XX.X.XXXX, F. F. W. M. XXX, zastúpená: Mgr. Andrea Šutovská, advokátka so sídlom Vajanského 39, Trnava a otec: K.. Y. F., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca na medzičasom plnoletú L., nar. 18.9.2002 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne v období od 19.9.2017 do 21.2.2020 a v období od 22.2.2020 do 17.9.2020 zo sumy 220 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne.
II. Otec je povinný zaplatiť k rukám plnoletej L. zročné výživné za obdobie od 19.9.2017 do 17.9.2020 v sume 316,19 eur v pravidelných splátkach po 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
III. Súd zvyšuje výživné otca na maloletého L., nar. 8.10.2009 s účinnosťou od 1.9.2020 zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 1.9.2020 do 31.10.2021 v sume 420 eur v pravidelných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následok straty výhody splátok.
V. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/183/2016-54 zo dňa 7.10.2016 v časti výšky výživného.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka detí sa návrhom zo dňa 19.9.2017, postúpeným tunajšiemu súdu Okresným súdom Piešťany dňa 10.1.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú L. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne a na maloletého L. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane detí. V priebehu konania, dňa 18.9.2020, dosiahla maloletá L. plnoletosť, z toho dôvodu by v ďalšom konaní súd v prípade súhlasu plnoletej, konal už priamo s ňou. Plnoletá L. súdu dňa 15.4.2021 doručila písomné podanie, ktorým zobrala späť návrh
na zvýšenie výživného z dôvodu, že s otcom sa na výživnom vie dohodnúť a otec jej na výživu prispieva dobrovoľne. Súd toto podanie, podľa jeho obsahu, vyhodnotil ako nesúhlas plnoletej L. s tým, aby s ňou súd ako s účastníkom konania ďalej konal. Vzhľadom k tomu, predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého L. a návrh na zvýšenie výživného na plnoletú L. za obdobie od podania návrhu jej matkou v čase kým bola ešte maloletá do dosiahnutia jej plnoletosti, teda za obdobie od 19.9.2017 do 17.9.2020.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/183/2016-54 zo dňa 7.10.2016, ktorým bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej boli deti na čas po rozvode manželstva zverené do jej osobnej starostlivosti a otec sa zaviazal prispievať na výživu L. sumou vo výške 200 eur mesačne a na výživu L. sumou 150 eur. Zároveň bol upravený aj rozsah styku otca s deťmi. V čase rozvodu bola maloletá L. zdravá, mala štrnásť rokov a bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, maloletý L. bol taktiež zdravý, mal sedem rokov a bol žiakom 1. ročníka základnej školy. Otec bol v tej dobe zamestnaný v spoločnosti Ensto Czech, s.r.o., pobočka Brno, kde dosahoval čistý príjem 1.500 eur, od mája 2017 ale zmenil zamestnanie a teraz dosahuje čistý príjem o viac ako 500 eur vyšší. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného, bola L. žiačkou 9. ročníka základnej školy, od 1.9.2018 nastúpila do 1. ročníka na Obchodnej akadémii v Trnave, čím sa zvýšili výdavky matky na jej školské potreby, okrem toho má matka zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa, ktorému bola diagnostikovaná porucha príjmu potravy, v dôsledku čoho bola hospitalizovaná, podstatne schudla a mala zvýšené nároky aj na špeciálnu diétnu stravu. U L. došlo k zmene pomerov v oblasti týkajúcej sa jeho športovej činnosti, pretože v máji 2017 začal navštevovať vodné pólo, s čím je spojený výdavok 15 eur mesačne, tiež začal navštevovať ortodontickú ambulanciu za účelom liečby zubným aparátom, okrem toho začal podstupovať aj odstraňovanie bradavíc na chirurgicko-laserovom pracovisku, čím sa matke zvýšili výdavky o 10-20 eur mesačne. K zmene pomerov oproti stavu v čase posledného rozhodovania došlo aj tým, že matke sa zvýšili náklady na bývanie. V čase rozvodového konania matka s deťmi bývala v 4-izbovom byte vo vlastníctve svokra, ktorému platila 150 eur mesačne. Z tohto bytu po rozvode museli odísť a od októbra 2016 žije matka s deťmi v prenajatom byte, kde platí mesačne 450 eur.
3. Otec reagoval na návrh matky písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2017, v ktorom namietal existenciu tak závažnej zmeny pomerov na strane detí alebo na strane rodičov, aby bolo potrebné zvýšiť výživné až do takej miery ako matka navrhuje. O ochorení L. spočiatku nemal vedomosť, dozvedel sa o tom až keď sa dcéra preriekla. Na výdavkoch v súvislosti s ochorením sa chce podieľať, i keď nie takou sumou ako to matka žiada. Rovnako sa pomerne chce podieľať aj na výdavkoch na ortodontickú starostlivosť o syna. Potvrdil, že od júna 2017 zmenil zamestnanie, zvýšili sa mu však aj výdavky na cestovanie do práce, prípadne výdavky na bývanie. Výživné voči deťom si plní riadne, tiež im prispieva aj nad rámec určenej sumy, preto navrhuje zvýšiť výživné na L. na 230 eur a na L. na 170 eur.
4. V rámci svojho prednesu na pojednávaní matka uviedla, že do polovice októbra 2016 bývala aj s deťmi v byte vo vlastníctve jej svokra, v ktorom platila nájomné a energie 150 eur mesačne. Z tohto bytu po rozvode musela odísť, pretože ju otec detí z bytu vyháňal. Preto sa odsťahovala do podnájmu, kde platila nájomné vo výške až 450 eur. Dňa 23.7.2017 uzavrela manželstvo s Y. Q., napriek tomu s deťmi zostali bývať v tomto podnájme až do septembra 2018, kedy sa presťahovali do rodinného domu jej manžela. Od tejto doby vedie spoločnú domácnosť so svojim manželom, výdavky na domácnosť a energie odhaduje na 180 eur. S manželom splácajú dva úvery, sumou 154,03 eur a sumou 103,72 eur mesačne. Oba úvery boli poskytnuté na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve jej manžela. Dňa 6.9.2020 sa matke narodil maloletý Y. Q.. Po celú dobu od posledného rozhodnutia o výživnom, je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa. V pracovnom pomere dosiahla v roku 2017 čistý príjem v priemernej výške 730,71 eur mesačne, v roku 2018 vo výške 637,54 eur za prvých 10 mesiacov, pretože od októbra bola práceneschopná, v roku 2019 vo výške 771,87 eur. Od októbra 2018 do februára 2019 bola matka práceneschopná a podstúpila onkologickú liečbu. V roku 2020 mala príjem len do 31.3.2020, a to vo výške 864,68 eur mesačne, následne od 1.4.2020 bola práceneschopná z dôvodu tehotenstva, od 31.7.2020 začala poberať materské, ktoré jej bolo vyplácané do 25.3.2021 a to v priemernej výške 739,78 eur. Od 1.3.2021 poberá rodičovský príspevok, aktuálne vo výške 378 eur. Okrem pracovného príjmu a v ďalšom období popri rodičovskom príspevku, bol matke od 1.3.2019 priznaný aj invalidný dôchodok, ktorý v roku 2019 bol vyplácaný vo výške 480,20 eur mesačne, v roku 2020 vo výške 494,20 eur a od 1.3.2021 vo výške 507,10 eur mesačne. Manžel matky je zamestnaný, dosahuje minimálnu
mzdu a počas celého rozhodného obdobia poberá aj invalidný dôchodok, aktuálne vo výške 437,30 eur mesačne. Maloletý Y. je zdravý, výdavky v súvislosti s jeho výživou sú bežného charakteru. U L. došlo k zmene pomerov už v júli 2017 z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu, pretože jej bola diagnostikovaná anorexia, musela podstúpiť viaceré vyšetrenia a bolo jej odporúčané navštíviť psychológa. Od februára 2018 do mája 2018 chodila k MUDr. Ilenčíkovej, kde platila 15 eur za sedenie, spolu absolvovala 5 sedení. V septembri a v októbri 2019 chodila k MUDr. Šurdovej, kde sa platilo 30 eur za sedenie, toto bolo platené sestrou otca z výživného, ktoré zaplatil otec a ktoré matka následne zasielala jeho sestre. U ďalších psychológov sa za sedenia neplatilo. Matke tiež stúpli výdavky na lieky dieťaťa v priemere vo výške 10-15 eur mesačne, výdavky na výživové doplnky a vitamíny, ďalej na stravu, pretože L. mala jesť častejšie, okrem toho stravu výrazným spôsobom upravenú nemala, mala jesť klasickú stravu, bohatšiu na mäso a bielkoviny, čo bolo finančne nákladnejšie, v priemere o 50-70 eur mesačne. L. po prepuknutí ochorenia veľmi schudla, takže výdavky boli aj s výmenou jej šatníka, a to vo výške 20-40 eur mesačne. Ďalšie výdavky vyplynuli z potreby častejšie cestovať k lekárom, keď jednu cestu matka odhaduje na 20 eur, tiež z dôvodu jej hospitalizácie. L. bola od 1.9.2018 študentkou 1. ročníka strednej školy, nastúpila na Obchodnú akadémiu v Trnave. Výdavky v súvislosti s jej štúdiom bolo na ZRPŠ 25 eur ročne, obedy v rámci školy 28 eur mesačne, náklady na cestovné 0,50 eur na jednu cestu, výdavok na lyžiarsky výcvik 30 eur a za zapožičanie lyží 40 eur. Kvôli ochoreniu štúdium 1. ročníka neukončila, následne sa rozhodli, že zmení školu, preto od 1.9.2019 nastúpila opäť do 1. ročníka, tentoraz na Obchodnú akadémiu v Bratislave. Na tejto škole matka zaplatila ZRPŠ 50 eur, na ktorú sumu jej polovicou prispel otec, za lyžiarsky výcvik zaplatila 100 eur. Po hospitalizácii bolo potrebné na Simonu dohliadať, preto sa matka dohodla so sestrou otca, N. J., že L. bude bývať u nej, pretože pre svoj zdravotný stav nemohla bývať na internáte. Preto u svojej tety bývala od mája 2019 do polovice februára 2020, vždy od pondelka do piatka, cez víkend bývala u matky, rovnako tak aj cez sviatky. V polovici februára 2020, po návrate L. z lyžiarskeho výcviku, zostala bývať už u matky, nakoľko prepukla pandémia a nechodila do školy. Počas celej doby, čo Simona bývala u tety, matka výživné, ktoré jej otec platil na dieťa, posielala p. N. J.. Počas celej doby, čo bola L. chorá, otec neprejavoval o ňu záujem, nenavštevoval ju ani keď bola hospitalizovaná, nad rámec výživného jej neprispieval. K zmene pomerov u maloletého L. došlo z dôvodu, že začal mať zdravotné problémy kvôli ktorým začal navštevovať ortodontickú ambulanciu. Dňa 25.12.2016 boli na odbornom vyšetrení, za ktoré neplatili. Dňa 29.5.2017 platili za konzultáciu 5 eur, následne dňa 24.5.2018 platili za konzultáciu ďalších 5 eur. Dňa 19.2.2019 a 24.4.2019 platili za röntgen zubov po 8 eur, dňa 11.6.2019 platili za konzultáciu 10 eur. Dňa 28.5.2019 platili 15 eur za konzultáciu a 16,86 eur za vytrhnutie zuba. Od 7.2.2020 má dieťa nasadený zubný strojček za ktorý zaplatila 41,69 eur, 12,30 eur za röntgen a mesačne platí 8 eur za kapsule na čistenie strojčeka. V období od októbra 2016 do júna 2017 mala matka výdavky aj v súvislosti s odstraňovaním bradavíc na rukách dieťaťa. Od 1.9.2020 L. nastúpil do 5. ročníka Základnej školy v Bohdanovciach. Výdavky má matka na cestovné do školy 10 eur mesačne a 3,50 eur na čipovú kartu, ZRPŠ 15 eur ročne, zošity na angličtinu a matematiku 20 eur, 12 eur za koncoročný výlet. Od januára 2018 dieťaťu platí poistenie 20 eur mesačne, inak má v súvislosti s maloletým výdavky len bežného charakteru. V septembri 2018 dieťa začalo chodiť na futbal a prvotný výdavok na športové oblečenie bol vo výške 85 eur, kopačky menili raz za pol roka v hodnote 30 eur, lopty menili štvrťročne v hodnote 6-20 eur. Matka vlastní byt v katastrálnom území Krompachy, na ktorom viazne vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní bytu jej matkou.
5. Právna zástupkyňa matky namietala použitie peňazí, ktoré otec podľa jeho tvrdení poslal svojej setre na terapeutické sedenia L., celkom 9 krát po 60 eur, pretože tieto sedenia jednak nestáli toľko a jednak ich nebolo 9 ale len 5. Okrem toho, matka v tom období posielala sestre otca celé výživné, ktoré otec na L. platil. Poprela, že by k zmene pomerov u L. došlo až vo februári keď sa L. vrátila od svojej tety, pretože v tej dobe ešte maloletá Simona, nikdy nebola p. N. J. súdom zverená do starostlivosti, len u nej určitú dobu z dôvodu svojho ochorenia bývala. K zmene pomerov na strane detí, okrem už zdravotných problémov, došlo aj z dôvodu zvýšených výdavkov na bývanie, keď matka bola nútená odísť z bytu, v ktorom platila podstatne nižšie nájomné ako v novom podnájme, čím sa jej zmenili mesačne výdavky zo sumy 150 eur na 450 eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že u otca došlo k zvýšeniu príjmu z pracovnej činnosti, tento je možné považovať za nadštandardný, tiež v období po rozvode sa stal vlastníkom rodinného domu, čo znamená nadobudnutie majetku otcom a teda aj dôvod pre zmenu výšky výživného. Ako dôkaz navrhla vykonať dopyt na príslušný dopravný inšpektorát ohľadom toho, či priateľka otca má vo vlastníctve motorové vozidlo a dôkaz výsluchom svedkov L. T. a Y. T. k ozrejmeniu vlastníctva k bytu, ktorý mala matka v prenájme.
6. Otec v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval príjem v priemernej výške 1.300 eur mesačne. Tento pracovný pomer ukončil ku dňu 31.5.2017, následne od 4.6.2017 sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa. V roku 2017 dosahoval čistý príjem vo výške 1.940 eur, v roku 2018 vo výške 2.008,20 eur, v roku 2019 vo výške 2.059,39 eur, v roku 2020 vo výške 2.150,81 eur a v roku 2021 vo výške 2.076,92 eur mesačne, ďalší príjem okrem pracovného nemá. Od októbra 2018 býva v rodinnom dome ktorý má vo výlučnom vlastníctve, a v ktorom od 2.3.2019 vedie spoločnú domácnosť s N. V., matkou svojho syna E., ktorý sa narodil dňa 2.3.2019. Otec má výdavky na splátku úveru vo výške 423,45 eur, sporenie na rezervu 30 eur, vodné a stočné 17,58 eur, preddavok na plyn 48 eur, na elektrinu 20 eur, internet a TV 34,13 eur mesačne a platí si životnú poistku 70 eur. Matka maloletého E. poberá rodičovský príspevok, ďalší príjem nemá. Výdavky na maloletého E. sú bežného charakteru. Otec je vlastníkom rodinného domu, kúpu ktorého financoval z úveru, ktorý teraz postupne spláca. K zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu zvýšiť výživné na L., podľa názoru otca došlo až jej nástupom na strednú školu, teda od 1.9.2019 a u L. až odo dňa 1.9.2020, kedy nastúpil do 5. ročníka, teda na 2. stupeň základnej školy. Nad rámec výživného zakúpil L. bicykel, fotoaparát, tenisky prípadne oblečenie, zaplatil jej volejbalový kemp, tiež keď bola v nemocnici kupoval jej veci ktoré potrebovala. Všetky tieto výdavky odhaduje na sumu 150 eur ročne. Okrem toho jej zaplatil 300 eur na vodičské oprávnenie, zvyšok platili jeho rodičia po 100 eur každý. Taktiež aj L. kupoval oblečenie, obuv, športové potreby a ďalšie veci ktoré potreboval, všetko veci v hodnote asi 100 eur ročne. Výdavky takto vynaložené nad rámec určeného výživného, otec nežiadal započítať do zročného výživného.
7. Právna zástupkyňa otca uviedla, že matka odôvodňuje zmenu výživného zvýšením výdavkov v súvislosti s ochorením L. a u L. jeho liečením v ortodontickej ambulancii, s odstraňovaním bradavíc a výdavkom na krúžok vodného póla. Preto si otec vyžiadal zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne výpis z účtu poistenca, z ktorého sú zrejmé všetky doplatky na lekársku starostlivosť a lieky. Z výpisu z účtu poistenca L. za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 19.9.2017 do 17.9.2020, teda do dosiahnutia plnoletosti vyplýva, že doplatok poistenca za toto obdobie predstavuje sumu 145,57 eur, čo je suma 4,04 eur za mesiac. Z toho vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že mesačne dopláca na lieky pre L. 10-15 eur a na ďalšie výživové doplnky 20 eur. Preto ochorenie L. nepovažuje otec za podstatnú zmenu pomerov. Takou zmenou je až jej prechod na strednú školu, keď od 1.9.2018 nastúpila na Obchodnú akadémiu v Trnave. Túto školu navštevovala len dva mesiace, následne bola dlhodobo hospitalizovaná v nemocnici. Do 1. ročníka opäť nastúpila dňa 1.9.2019, tentokrát už na Obchodnú akadémiu v Bratislave, v tej dobe však už bola v starostlivosti sestry otca N. J., a to od 2.5.2019, čo bolo ihneď po ukončení jej hospitalizácie. Setra otca sa o L. starala od 2.5.2019 do 21.2.2020, počas ktorého obdobia jej matka preposielala výživné, ktoré otec na L. aj naďalej matke platil. Takto teda otcovej sestre matka poslala v máji 2019 sumu 250 eur, v júni 2019 sumu 150 eur, v mesiacoch august až november 2019 po 200 eur, v decembri 2019 sumu 100 eur, v januári 2020 sumu 200 eur a vo februári 2020 sumu 100 eur. Rodičia sa zároveň dohodli, že otcovej sestre budú každý mesiac posielať sumu 60 eur každý z nich, ktoré peniaze mali byť použité na terapie, ktoré Simona počas pobytu u svojej tety absolvovala. Otec peniaze posielal pravidelne a svojej sestre poslal celkom 9 krát sumu 60 eur, matka túto sumu neposlala ani raz. Tieto tvrdenia otec súdu preukazuje čestným prehlásením p. N. J. ako aj výpisom zo svojho bankového účtu. S poukazom na uvedené, pretože L. fakticky nebola v osobnej starostlivosti svojej matky od vypuknutia ochorenia, keď najskôr bola hospitalizovaná a potom hneď išla ku svojej tete, bol otec toho názoru, že skutočne došlo k zmene pomerov až od 22.2.2020, kedy sa Simona vrátila do domácnosti svojej matky od tety. Pokiaľ ide o L., otec poukázal na to, že krúžok vodného póla, výdavkami na ktorý krúžok matka okrem iného zdôvodňovala svoj návrh na zmenu výživného, L. v skutočnosti navštevoval len v mesiacoch máj, jún a september 2017, teda pred podaním návrhu. Aj v jeho prípade si otec zabezpečil výpis z účtu poistenca z ktorého zistil, že za obdobie od 19.9.2017 do 31.3.2021 boli doplatky poistenca za všetky lieky na stomatologickú liečbu u čelustného ortopéda vo výške 9,49 eur, čo predstavuje sumu 0,22 eur mesačne. Z uvedeného výpisu vyplýva aj to, že všetky poplatky za konzultácie u čelustného ortopéda, vykonané röntgeny spojené so zubným strojčekom, panoramatické snímky hornej aj dolnej čeluste, boli hradené poisťovňou. Priamo z výpisu vyplýva preplatenie poisťovňou, napr. preplatenie poplatkov za konzultácie v dňoch 28.5.2019, 8.6.2020, 15.6.2020, 25.6.2020, 27.7.2020 a všetky ďalšie až po 26.3.2021. Z uvedeného je zrejmé, že ani výdavky v súvislosti s ošetrením dieťaťa v ortodontickej ambulancii, nepredstavujú takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného. Za ďalšiu zmenu pomerov matka považovala aj odstraňovanie bradavíc z rúk dieťaťa, čo súdu preukázala listinnými dokladmi. V tejto súvislosti otec poukázal na to, že doklady doložené matkou sú z obdobia ešte pred podaním návrhu, čiže výdavky nevznikli v
rozhodnom období, okrem toho ďalšie doklady sa netýkajú ošetrenia maloletého, ale samotnej matky, čo je zrejmé z týchto dokladov kde je uvedené, že suma predstavovala náklady na ošetrenie matky. Ani táto skutočnosť nepredstavuje teda podstatnú zmenu, za takúto zmenu aj v prípade L. otec považuje až jeho nástup do školy, teda do 5. ročníka základnej školy, čo bolo 1.9.2020. Otcovi medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, rovnako ako aj matke, u matky však jej terajší príjem, tvorený materským a neskôr rodičovským príspevkom a invalidným dôchodkom, je vyšší ako príjem, ktorý dosahovala z pracovnej činnosti. Právna zástupkyňa navrhla vykonať dokazovanie vyžiadaním nájomnej zmluvy matky, na základe ktorej bývala v podnájme kde platila 450 eur mesačne, nakoľko otec si deti nepreberal na tejto adrese podnájmu.
8. Zástupca procesného opatrovníka s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil, keď zvýšenie výživného je v záujme detí.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom rodičov, procesného opatrovníka, potvrdením o pracovnom príjme rodičov, oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava o výške invalidného dôchodku poberaného matkou, oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava o vyplatených nemocenských dávkach matke, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou, potvrdením o návšteve školy L., oboznámením Čestného vyhlásenia N. J. zo dňa 10.3.2021, oboznámil sa so sobášnym listom matky detí, s rodným listom maloletého Y. Q. a maloletého E. F., s výpisom z bankového účtu otca, s výpisom z účtu poistenca L. F. za obdobie od 1.2.2015 do 31.3.2021, s výpisom z účtu poistenca L. F. za obdobie od 1.2.2015 do 31.1.2021, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
10. Maloleté deti sa narodili v manželstve svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/183/2016-54 zo dňa 7.10.2016, ktorým bola na čas po rozvode manželstva schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 200 eur na L. a sumou 150 eur mesačne na L.. V čase rozhodovania súdu mala L. 14 rokov a maloletý L. 7 rokov, L. bola žiačkou 8. ročníka a L. žiakom 1. ročníka základnej školy. Matka detí bola zamestnaná s priemerným príjmom vo výške 683,83 eur mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal príjem vo výške 1.300 eur mesačne, rovnako ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletých detí nemal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2016.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na plnoletú L. za obdobie kým bola ešte maloletá, teda za obdobie od podania návrhu dňa 19.9.2017 do dosiahnutia jej plnoletosti dňa 17.9.2020 zo sumy 200 eur na 350 eur mesačne, ako aj návrh na zvýšenie výživného na maloletého L. zo sumy 150 eur na 250 eur mesačne od 19.9.2017.
23. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/183/2016-54 zo dňa 7.10.2016, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca, i keď nie od toho obdobia, ako tvrdila matka. K zmene pomerov na strane detí prišlo jednak uplynutím času, pretože nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na ich výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane oboch rodičov, ktorým sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, okrem toho obom rodičom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
24. Matka svojim návrhom podaným dňa 19.9.2017, žiadala zvýšiť výživné na vtedy ešte maloletú L. na sumu 350 eur, z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu, keď dieťaťu bola v júli 2017 diagnostikovaná anorexia. Na Samuela žiadala zvýšiť výživné na sumu 250 eur taktiež zo zdravotných dôvodov pre potrebu ošetrenia u čelustného ortopéda, pre odstraňovanie bradavíc ako aj z dôvodu jeho športovej činnosti, konkrétne hranie vodného póla. Okrem toho matka poukázala na zvýšenie jej nákladov na bývanie a na zvýšenie príjmu otca. Voči matkou uvádzaným dôvodom na zvýšenie výživného sa ohradil otec, ktorý súhlasil s tým, že u detí nastala určitá zmena pomerov, avšak od iného obdobia ako to tvrdí matka.
25. Pokiaľ ide o L., ktorá medzičasom dosiahla plnoletosť, súd konal o návrhu jej matky na zvýšenie výživného, pričom zohľadnil aj písomné podanie L., ktorá zobrala návrh na zvýšenie výživného späť. Za rozhodné obdobie z toho dôvodu súd teda považoval obdobie od podania návrhu na súde dňa 19.9.2017 do dosiahnutia jej plnoletosti. Matka v konaní preukázala, že v tomto období sa u L. zhoršil jej zdravotný stav, keď v júli 2017 jej bola diagnostikovaná anorexia. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného prihliadol na túto skutočnosť, keď bol toho názoru, že i keď v konaní neboli preukázané podstatným spôsobom zvýšené výdavky matky na liečbu L., do určitej miery predstavuje takéto ochorenie zmenu pomerov na strane dieťaťa. Je potrebné zohľadniť, že s liečbou boli spojené určité výdavky ktoré do tej doby matka na dieťa nemusela vynakladať, či už v spojení s cestou k lekárom, na sedenia, v spojení s hospitalizáciou L., či s výmenou jej šatníka, ale v neposlednom rade aj v spojení so zvýšenými nárokmi na stravu dieťaťa, ktorá aj keď sa výrazným spôsobom nezmenila, L. sa mala stravovať častejšie a výdatnejšie. I keď otec preukázal, že matka nemala s ochorením dieťaťa náklady až do takej výšky ako tvrdila, napríklad na lieky a výživové doplnky, súd bol toho názoru, že takéto ochorenie rozhodne predstavuje určité zvýšené nároky dieťaťa, na ktorých sa rodičia majú podieľať spoločne. Súd preto zvýšil výživné na L. už od podania návrhu, teda od 19.9.2017, keď prepuknutie jej ochorenia v júli 2017 sporné medzi rodičmi nebolo. Pri výške výživného súd ale zohľadnil to, že skutočné náklady a miera ich zvýšenia v súvislosti s ochorením, v konaní preukázané neboli, preto ich výšku súd určil vlastnou úvahou a dospel k záveru, že takéto zvýšenie výživného zo strany otca bude primerané. Pri tejto úvahe súd vychádzal aj z toho, že primerane sa na výžive L. má podieľať aj matka, keďže L. bola vo veku, kedy už nevyžadovala jej zvýšenú osobnú starostlivosť. V takom prípade
teda výživné od otca v jeho zvýšenej výške, výživné od matky ako aj rodinné prídavky, postačovali na pokrytie zvýšených potrieb dieťaťa vzhľadom na jeho ochorenie. L. od 1.9.2018 nastúpila na štúdium na strednej škole, čo by za bežných okolností znamenalo zmenu pomerov, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu výživného. V prípade L. však nebolo sporné, že v 1. ročníku počas štúdia na Obchodnej akadémii v Trnave neštudovala, preto ani jej nevznikli zvýšené náklady na štúdium. Tieto náklady by jej vznikli až jej nástupom na štúdium na Obchodnej akadémii v Bratislave. V konaní však opäť nebolo medzi rodičmi sporné, že v čase jej nástupu na štúdium v septembri 2019, bola L. v starostlivosti svojej tety, N. J., a to od pondelka do piatka, a do domácnosti svojej matky prichádzala len na víkendy prípadne na sviatky. U svojej tety takto bývala od mája 2019 do 21.2.2020. Aj počas tohto obdobia si otec voči matke riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a matka následne toto výživné posielala otcovej sestre. L. síce nebola zverená počas tohto obdobia do osobnej starostlivosti sestre otca, ako na to matka poukazovala, je však nesporné, že väčšiu časť z mesiaca nebola v osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá z toho dôvodu ani nemohla mať zvýšené výdavky v súvislosti s jej starostlivosťou. Do domácnosti matky sa L. vrátila až od 22.2.2020, v čom súd videl zmenu pomerov pre ďalšie zvýšenie výživného, a to s poukazom na to, že L. v tej dobe bola študentkou strednej školy, s čím boli spojené zvýšené výdavky. Matka uvádzala konkrétne výdavky na ZRPŠ 50 eur, z toho polovicu zaplatil otec, za lyžovačku zaplatila 100 eur, ďalšie výdavky má na cestu do školy a školské pomôcky. Tieto náklady však matka opäť nepreukázala v takej výške, aby odôvodňovali zvýšenie výživného na Simonu až do výšky 350 eur, ako to matka žiadala. Za primerané výživné preto súd považoval sumu 240 eur.
26. V prípade návrhu na zvýšenie výživného na L., je potrebné skonštatovať, že matka nepreukázala zmenu pomerov na zvýšenie výživného už od podania návrhu. Liečba u čelustného ortopéda, nepredstavovala dôvod pre zvýšenie výživného, pretože matka uvádzala len výdavky na konzultácie a röntgenové snímky, súvisiace s ošetrením dieťaťa, vynaloženie ktorých otec namietol keď zároveň preukázal, že tieto výdavky boli hradené poisťovňou a nie matkou. Rovnako tak ani odstraňovanie bradavíc na rukách dieťaťa, takýmto dôvodom nemohlo byť, keď k tomuto zákroku došlo ešte pred podaním návrhu, navyše matka nepreukázala, že by sa malo jednať o výdavok na ošetrenie dieťaťa, keď jeho vynaloženie otec spochybnil s tým, že sa jednalo o ošetrenie matky. Pokiaľ ide o športové aktivity dieťaťa, konkrétne vodné pólo, tomuto sa L. venoval ešte pred podaním návrhu a v rozhodnom období už na vodné pólo nechodil a teda s ním nemal ani žiadne výdavky. Jediným dôvodom, ktorý viedol k potrebe zvýšiť výživné na Samuela, bol nástup dieťaťa do 5. ročníka, teda na 2. stupeň základnej školy od 1.9.2020, keď žiaden z ďalších matkou uvádzaných dôvodov nebol spôsobilý takúto zmenu privodiť. Pokiaľ ide o výdavky, ktoré matka má v súvislosti s nástupom dieťaťa do 5. ročníka, sú to výdavky na ZRPŠ 15 eur ročne (1,50 eur mesačne po rozrátaní na 10 mesiacov), na zošity 20 eur ročne ( 2 eurá mesačne), koncoročný výlet 12 eur (1,20 eur mesačne), cestovné 10 eur mesačne, spolu všetky výdavky na školu 14,70 eur mesačne. Okrem toho matka dieťaťu platí poistenie 20 eur mesačne. V súvislosti so starostlivosťou o zubný strojček, matka platí mesačne kapsuly na čistenie strojčeka v hodnote 8 eur mesačne. Od septembra 2018 dieťa hrá futbal, s čím matka má výdavky, a to prvý jednorazový výdavok 85 eur (7 eur po prepočítaní na mesiace v rámci celého roka), na kopačky 30 eur polročne (5 eur mesačne), na lopty 6-20 eur štvrťročne (približne 5 eur mesačne), spolu na futbal 17 eur. Všetky matkou tvrdené výdavky na dieťa sú teda vo výške cca 60 eur mesačne. Nakoľko na zvýšených výdavkoch sa majú rodičia podieľať pomerne, v závislosti od zistenia výšky výdavkov na dieťa, súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné vo vyššej miere, a to od 1.9.2020, od kedy bola ustálená zmena pomerov, vo výške 180 eur mesačne.
27. Matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči Simone na sumu až 350 eur a voči maloletému L. na sumu 250 eur mesačne od 19.9.2017 aj s prihliadnutím na to, že výživné v takejto výške je opodstatnené aj vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov, nakoľko navrhovaná výška je v rozmedzí 25 - 30 % z čistého príjmu otca, keď pritom poukázala na vyšší príjem, ktorý od posledného určovania výživného otec dosahuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného už od podania návrhu, teda od 19.9.2017, ako bolo konštatované vyššie, matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, k akej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, malo dôjsť práve k tomuto dňu. Ďalej, pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku, je potrebné uviesť nasledovné. Pri rozhodovaní o zmene výživného, treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu
o výživnom. Za podstatnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča pôjde v tom prípade, ak sa zvýši (alebo zníži) jeho čistý príjem, prípadne jeho majetok, čo ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nie len na krátky čas. V danom prípade bola ustálená zmena pomerov, a to nielen na strane detí, ktoré sú plynutím času staršie, vyspelejšie a teda majú vyššie nároky ako v čase posledného určenia výživného, ale aj na strane výživou povinných rodičov. Okrem zisťovania možností a schopností rodičov, je však pri určovaní výživného potrebné prihliadnuť aj na to, aké sú skutočné potreby detí a či sú naozaj v takej výške, ako matka tvrdila pri zdôvodnení toho, prečo sa domáha výživného v konkrétnej výške od otca. Je tomu tak preto, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine uvádza, že pri určení výživného prihliadne súd nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných rodičov, ale okrem toho aj na odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). V neposlednom rade je potrebné uviesť aj to, že výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Okrem majetkových možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, preto súd v tomto konaní sa sústredil aj na ustálenie toho, mesačne v akej výške sú odôvodnené potreby dieťaťa tak, aby predstavovali také potreby, ktoré dieťa musí mať pokryté v miere, aby tým nedošlo k obmedzeniu naplnenia jeho nárokov na uspokojenie základných životných potrieb, potrieb na vzdelanie, ako ani potrieb na voľnočasové aktivity a kultúrne vyžitie. Nakoľko matka, ako to bolo konštatované vyššie, súdu preukazovala nároky detí v nadhodnotenej výške, na čo otec priamo poukázal, musel skutočné výdavky na deti, primerané k ich veku a zdravotný stav, ustáliť súd. Z takto ustálených výdavkov potom súd vychádzal pri určení výživného. Určil pritom takú výšku výživného, ktorá na jednej strane vychádza z požiadaviek, aby výživným boli pokryté len odôvodnené potreby dieťaťa (nie nadhodnotené na úkor druhého z rodičov), a na strane druhej, aby jeho platenie bolo v možnostiach výživou povinného rodiča. Preto z dôvodu, že matka nepreukázala odôvodnené výdavky na deti až v takej výške ako vo svojom návrhu tvrdila, súd neurčil výživné v ňou požadovanej výške (350 eur na L. a 250 eur na L.) napriek tomu, že výživné v takejto výške by otec zo svojho príjmu mohol vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax platiť.
28. Matka ako ďalší dôvod na zvýšenie výživného uvádzala aj zvýšenie jej nákladov na bývanie, keď po odchode z bytu v ktorom bývala v čase rozvodu, žila aj s deťmi v podnájme kde platila trikrát vyššie nájomné. Na tieto dôvody, súd pri posudzovaní existencie dôvodov pre zvýšenie výživného, neprihliadol. Súd poukazuje na to, že v byte svojho svokra, kde platila nájomné 150 eur mesačne, bývala matka spolu s deťmi do polovice októbra 2016. Následne sa presťahovali do podnájmu. Návrh na zvýšenie výživného matka podala dňa 19.9.2017, ešte predtým ale, dňa 23.7.2017, uzavrela nové manželstvo. Ako sama v priebehu svojho prednesu uviedla, napriek uzavretiu manželstva, so svojim manželom neviedla spoločnú domácnosť hneď, ale až od septembra 2018, kedy sa aj s deťmi presťahovala do rodinného domu vo vlastníctve svojho manžela. Do tej doby však bývala v podnájme a naďalej mala výdavky na nájomné, i keď mala možnosť bývať so svojim manželom v jeho dome, pričom neuviedla žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý tak neurobila už hneď po uzavretí manželstva. Preto súd považuje tento výdavok za nedôvodný, vynaloženie ktorého nemôže odôvodniť zvýšenie výživného.
29. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb detí ako aj opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého L. sumu 180 eur mesačne, prípadne výživné na Simonu v stanovených sumách v určenom období. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho príjmu platiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb, prípadne potrieb svojho ďalšieho dieťaťa, ku ktorému má takisto vyživovaciu povinnosť.
30. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I. a vo výroku III. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletý L. je vekovo starší, fyzicky vyspelejší a tak aj jeho náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, ktorá je vzhľadom na odôvodnené potreby detí postačujúca a v ktorej ho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Na druhej strane, takto
určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka žiadala. Rovnako tak aj pokiaľ ide o už plnoletú L., súd mal v rozhodnom období preukázanú potrebu zvýšenia výživného ako aj to, že výživné v stanovenej výške je postačujúce. Na záver je potrebné ešte uviesť, že súd v konaní nevykonal dôkazy, navrhnuté tak zo strany právnej zástupkyne matky ako aj zo strany právnej zástupkyne otca, keď vykonanie týchto dôkazov vzhľadom k tomu, na preukázanie akých skutočností boli navrhnuté, by bolo nehospodárne a aj irelevantné pre samotné rozhodnutie súdu o veci.
31. Súd zvýšil výživné otca voči L. odo dňa 19.9.2017 tak, ako to matka žiadala na základe svojho návrhu s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na jej strane k zmene pomerov zo zdravotných dôvodov, následne zvýšil výživné odo dňa 22.2.2020, keď od tohto dňa sa L. vrátila do domácnosti svojej matky a tým začala matka opäť vynakladať výdavky na jej výživu. Rozhodným obdobím z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu matkou v čase, kým bola L. ešte maloletá, až do doby jej plnoletosti. Výživné otca voči maloletému L. súd zvýšil odo dňa 1.9.2020, keď od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov jeho nástupom na 2. stupeň základnej školy. Rozhodným obdobím z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom na L., bolo teda obdobie od tohto dátumu.
32. Otec v tomto rozhodnom období platil na plnoletú L. výživné vo výške 200 eur mesačne počas celej doby. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 19.9.2017 do 17.9.2020 v sume 316,19 eur (alikvótna časť za 12 dní mesiaca september 2017 zo sumy 220 eur vo výške 87,99 eur, za 28 mesiacov od októbra 2017 do januára 2020 v sume po 220 eur mesačne spolu 6.160 eur, alikvótna časť za 21 dní mesiaca február 2020 zo sumy 220 eur vo výške 159,31 eur, alikvótna časť za 8 dní mesiaca február 2020 zo sumy 240 eur vo výške 66,20 eur, za 6 mesiacov od marca 2020 do augusta 2020 v sume po 240 eur mesačne spolu 1.440 eur a alikvótna časť za 17 dní mesiaca september 2020 zo sumy 240 eur vo výške 136 eur, spolu za celé obdobie v sume 8.049,50 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke zaplatil (alikvótna časť za 12 dní mesiaca september 2017 zo sumy 200 eur vo výške 79,99 eur, za 35 mesiacov od októbra 2017 do augusta 2020 v sume po 200 eur mesačne spolu 7.000 eur a alikvótna časť za 17 dní mesiaca september 2020 zo sumy 200 eur vo výške 113,32 eur, spolu za celé obdobie výživné zaplatené v sume 7.193,31 eur), ako aj po započítaní sumy 540 eur (za 9 mesiacov po 60 eur) ktorú otec zaplatil na terapiu L., čo súdu preukázal výpisom zo svojho bankového účtu. Preto súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, čo je v súlade s rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej by zročné výživné malo byť splatené najneskôr do 36 mesiacov od jeho vzniku, keď súd nevidel dôvod k tomu, aby súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do troch dní tak, ako to žiadala matka. Súd uložil otcovi povinnosť zročné výživné priamo k rukám L. s odôvodnením, že v čase rozhodovania bola už plnoletá. V rozhodnom období otec platil na maloletého L. výživné vo výške 150 eur mesačne, a to počas celej doby. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2020 do 31.10.2021 v sume 420 eur (za 14 mesiacov od september 2020 do októbra 2021 v sume po 180 eur, spolu za celé obdobie v sume 2.520 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke zaplatil (za 14 mesiacov od september 2020 do októbra 2021 v sume po 150 eur, spolu za celé obdobie v sume 2.100 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, čo je v súlade s rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej by zročné výživné malo byť splatené do 36 mesiacov od jeho vzniku.
33. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku V. rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/183/2016-54 zo dňa 7.10.2016 v časti výšky výživného otca na Simonu a na maloletého Samuela.
34. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).