Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/34/2019

Zmenené rozhodnutím 11CoP/76/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. XX, zastúpená procesnou opatrovníčkou A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E., F. XX, a otec D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XX, o zníženie a zvýšenie výživného a zrušenie dohľadu nad výchovou maloletého, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 2. novembra 2021, č.k. 20P/34/2019-287, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e a v napadnutom výroku II. m e n í tak, že výživné otca na maloletého A. B. sa znižuje zo sumy 200 eur mesačne na 160 eur mesačne s účinnosťou od 6.5.2019, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 30.4.2015, č.k. 10P/51/2017-177 v časti výšky výživného. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v právnej veci starostlivosti súdu o G.. G. S. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom

- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky G. R., U.. XX.X.XXXX, R. Ň.A., Č.. XX, zastúpenej procesnou opatrovníčkou G. R., U.. X.XX.XXXX, R. Ň., Č.. XX, K. O. R. L., U.. XX.XX.XXXX, R. O., Č.. XX, zastúpeného Mgr. Patrikom Gaalom, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. 1203, o zníženie a zvýšenie výživného a zrušenie dohľadu nad výchovou maloletého takto

rozhodol:

I. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého G. S. L., U.. XX.XX.XXXX zamieta.

II. Znižuje otcovi výživné na maloletého zo sumy 200 € mesačne na sumu 100 € mesačne, počnúc od 1.3.2019; týmto sa vo výške výživného mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 30.4.2015 č. k. -177.

III. Zrušuje dohľad nad výchovou maloletého nariadený rozsudkom uvedeným vo výroku II.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 5.6.2019 (sp. zn. ), doplneným 8.9.2020 na pojednávaní sa otec maloletého (ďalej aj len „otec“) domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 200 € mesačne na 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa dôvodiac spočiatku tým, že od 1.3.2019 je vo výkone trestu odňatia slobody, následne i svojou celkovou nepriaznivou osobnou a finančnou situáciou, pre ktorú žiadal výživné znížiť už od 14.3.2018, kedy bol prvý raz evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. 2. Návrhom doručeným súdu 11.6.2019 (sp. zn. ) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len „Úrad“ alebo „kolízny opatrovník“) žiadal, aby súd zrušil dohľad nad výchovou maloletého určený rozsudkom tunajšieho súdu z 30.4.2015 č.k -177. Návrh odôvodnil tým, že v rodine maloletého boli za účelom výkonu dohľadu vykonávané pravidelné návštevy, pri ktorých bolo zistené, že o maloletého je vzorne postarané, bytové podmienky sú veľmi dobré, a pri výchove matke maloletého (ďalej aj len „matka“) pomáha stará matka, pričom rodina po celú dobu trvania dohľadu aktívne spolupracovala s Úradom.

3. Tunajší súd uznesením zo 6.9.2019 vyššie uvedené konania spojil ( ), maloletému ustanovil pre konanie kolízneho opatrovníka (Úrad) a matke maloletého ustanovil procesného opatrovníka v osobe jej matky (starej matky maloletého), nakoľko z obsahu pripojeného spisu (sp. zn.

) zistil, že matka nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná samostatne konať pred súdom.

4. K návrhu otca na zníženie výživného kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že tento nie je v súlade so záujmom maloletého. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a nie je etické, aby náklady na maloletého uhrádzal len jeden z nich, v danom prípade matka. 5. Ani matka s týmto návrhom nesúhlasila; uviedla, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody práve z dôvodu neplnenia svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému; dlžné výživné predstavuje už vyše 40.000 €. Na maloletého od jeho narodenia prispel jediný raz, a to sumou 300 €, pričom pracoval načierno a istý čas aj v zahraničí. Je to však lenivý človek, ktorému sa pracovať nechce napriek tomu, že jeho remeslo je veľmi žiadané. Počas krátkeho spolužitia s matkou jej zanechal iba dlhy, a následne sa matky i maloletého musela ujať stará matka, u ktorej žijú doposiaľ. Maloletý je dieťaťom s osobitnými potrebami, nakoľko pri pôrode utrpel trvalé poškodenie mozgu; navštevuje špeciálnu ZŠ, potrebuje plienky, denne užíva lieky (ktoré o.i. zvyšujú jeho chuť do jedla) a potrebuje sa prepravovať individuálne. Z tohto dôvodu matka žiadala, aby doterajšie výživné bolo zvýšené na sumu 300 € mesačne.

6. S návrhom Úradu na zrušenie dohľadu nad výchovou maloletého otec nesúhlasil; dôvody neuviedol. 7. Matka sa k tomuto návrhu nevyjadrila.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom pripojených spisov (sp. zn. a ), výsluchom rodičov, poverenej zamestnankyne Úradu a procesnej opatrovníčky matky, dokladmi vzťahujúcimi sa na osobu otca (potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - ďalej len „UPSVR“

- Lučenec, potvrdenia a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, potvrdenia o práceneschopnosti otca, potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca a Želiezovce, potvrdenia obce Ozdín o aktivačných prácach, rodný list ďalšieho mal. dieťaťa otca a rozsudok Okresného súdu Lučenec o úprave práv a povinností rodičov k tomuto mal. dieťaťu, doklady o výdavkoch na domácnosť, listy vlastníctva č. 222 a 72 pre k.ú. Ozdín, ústrižky o zaplatení výživného na mal. Michala). 9. Matka, resp. jej procesná opatrovníčka napriek opakovaným výzvam súdu žiadne doklady preukazujúce výšku výdavkov na domácnosť a maloletého nepredložila. 10. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

11. Rozsudkom tunajšieho súdu z 30.4.2015 č.k -177, právoplatným a vykonateľným 19.5.2015, boli práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho mala i zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 200 € mesačne, pričom už v čase vyhlásenia rozsudku predstavovalo dlžné výživné sumu 7.330 €, ktoré mal otec splácať v splátkach po 100 € mesačne spolu s bežným výživným. Súd upravil i styk otca s maloletým (v prítomnosti matky a starej matky) a tiež určil dohľad nad výchovou maloletého (§ 37 ods. 2 písm. b/ zákona o rodine). 12. Dohľad nad výchovou maloletého bol určený z toho dôvodu, že súd počas konania (znaleckým dokazovaním; posudok na č.l. 83 spisu) zistil duševnú chorobu matky (z tohto istého dôvodu ustanovil matke v konaní procesného opatrovníka v osobe jej matky), ktorá síce nepredstavovala prekážku pre riadnu starostlivosť o maloletého, avšak súd v záujme ochrany maloletého považoval toto opatrenie za potrebné. 13. Počas tohto konania matka poberala na maloletého rodičovský príspevok (RP) a prídavok na dieťa (PnD) v zákonnej výške (ku dňu rozhodnutia súdu predstavoval RP sumu 203,20 € mesačne a PnD sumu 23,52 € mesačne; spolu 226,70 € mesačne) a svoj invalidný dôchodok (ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 293,90 € mesačne). Otec podľa matky platil výživné na maloletého nepravidelne. Matka v návrhu uviedla, že výdavky na maloletého sú „bežné,“ na pojednávaní ich čiastočne vyčíslila na 20 € mesačne a za obedy v MŠ, 100 € mesačne za plienky a 83 € mesačne za ošatenie, plus časť nákladov na domácnosť (súvisiace doklady predložené neboli). Matka s maloletým častejšie navštevovala logopéda, pediatra a psychológa. 14. Otec v uvedenom konaní (počas výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Lučenec i následne na pojednávaní) uviedol, že je živnostník s pohyblivým príjmom, preto aj výživné platí nepravidelne. Naposledy mal prácu v r. 2014 s priemerným zárobkom 800 € mesačne. Pred r. 2013 bol za prácou aj v Nemecku; boli však aj dlhšie obdobia, počas ktorých prácu nemal. Aktuálne nepracuje, prácu si hľadá. Býva u matky, ktorej prispieva na domácnosť maximálne 100 € mesačne, podľa svojich možností. Evidovaný ako uchádzač o zamestnanie nie je a nebol, preto sa za neho neplatili odvody, v dôsledku čoho má nedoplatky a s nimi súvisiace exekúcie. Inú vyživovaciu povinnosť v tom čase nemal.

Opakovane uviedol, že je schopný platiť výživné 100 € mesačne, napokon súhlasil so sumou 200 € mesačne.

15. Matka na pojednávaní (už v tomto konaní) uviedla, že maloletý potrebuje asistenciu aj pri bežných činnostiach ako umývanie či obliekanie, a stále potrebuje plienky. Berie lieky, ktoré ho upokojujú, avšak starostlivosť o neho je aj tak náročná. Aktuálne výživné nepostačuje, nakoľko maloletému treba stále niečo dokupovať, najmä ošatenie. Matka je na invalidnom dôchodku, ktorého aktuálna výška predstavuje 310 € mesačne, okrem toho poberá RP a PnD v zákonnej výške; iný príjem ani majetok nemá. 16. Procesná opatrovníčka matky (stará matka maloletého) doplnila, že mesačné výdavky na maloletého sú extrémne, dosahujú aj 400 €. Maloletý dospieva, je náročný na stravu i oblečenie, ktoré treba často meniť aj z hygienických dôvodov. Vzhľadom k svojmu ochoreniu je maloletý výnimočne aktívny, neustále potrebuje nejakú činnosť, preto niekedy znehodnocuje aj zariadenie domácnosti, napr. neustále otvára chladničku, rozoberá spotrebiče, nedávno zabuchol v aute kľúče; s týmto všetkým súvisia ďalšie výdavky. 17. Náklady na domácnosť predstavujú asi 250 € mesačne; ďalších 150 € je poistné, nakoľko auto, samotná domácnosť i jej členovia musia byť z vyššie uvedených i z preventívnych dôvodov poistené. Osobitnou kapitolou sú výdavky na dopravu; maloletého treba prepravovať autom, a aj keď mesačne dostávajú príspevok okolo 30 €, tento predstavuje asi len štvrtinu potrebnej sumy. Starobný dôchodok starej matky predstavuje 360 € mesačne, celkový príjem domácnosti asi 1.000 € mesačne. 18. K dohľadu nad výchovou maloletého stará matka uviedla, že tento bol nariadený skôr z bezpečnostných dôvodov, podľa nej však nie je potrebný, nakoľko matka starostlivosť o maloletého zvláda a ona sama na ňu dohliada. Z Úradu ich nenavštívil nik už asi dva roky, dovtedy riadne spolupracovali.

19. Tvrdenia starej matky ohľadne dohľadu nad výchovou maloletého potvrdila i poverená zamestnankyňa Úradu, ktorá zdôraznila, že počas výkonu dohľadu neboli zo strany matky zaznamenané vôbec žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého a jeho výchove, preto posledné dva roky Úrad už dohľad nevykonáva.

20. Otec na pojednávaní uviedol, že už dlhšie má uzavretú dohodu s obcou Ozdín na aktivačné práce; na jej základe mu UPSVR Lučenec vypláca sociálnu dávku, ktorej výška závisí od odpracovaných hodín. Iný príjem nemá. Jeho osobná situácia sa od začatia konania zmenila tak, že mu zomrela matka; aktuálne žije v spoločnej domácnosti len s bratom, ktorý je psychiatrický pacient. Komunikácia s ním je ťažká až nemožná, a na spoločnú domácnosť nijako neprispieva.

21. Otec počas konanie predložil súdu doklady (ods. 8) preukazujúce jeho osobnú a finančnú situáciu. Vyplýva z nich, že od 1.3.2019 do 19.12.019 bol vo výkone trestu odňatia slobody (v ústavoch L. - Š. K. Ž.; č.l. 2 a 55 spisu), pričom počas výkonu trestu bol zaradený do práce. Jeho čistá mzda predstavovala od 11,81 do 98,27 € mesačne a boli mu z nej vykonávané zrážky na výživné a na úhradu pohľadávok voči ústavu (č.l. 78 spisu). 22. Počas výkonu trestu (6.5.2019) sa otcovi narodilo ďalšie mal. dieťa (RL na č.l. 127 spisu), ku ktorému boli práva a povinnosti upravené rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 1.6.2020 č.k. -90 (č.l. 133 spisu); tým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal platiť na výživu tohto mal. dieťaťa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc mesiacom február 2020. 23. Podľa predložených potvrdení UPSVR Lučenec (predložené viackrát, o.i. č.l. 130 spisu) bol otec po narodení mal. G. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 14.3.2018 do 28.2.2019 (nasledujúci deň nastúpil do výkonu trestu) a od 20.12.2019 (deň po prepustení z výkonu trestu) doposiaľ. Predchádzajúce zaradenie (pred narodením maloletého) trvalo od 15.12.2004 do 24.9.2005; teda medzi septembrom 2005 a marcom 2018 (t.j. 12 a pol roka) otec zaradený do evidencie nebol. Nárok na dávku v nezamestnanosti otec nemá pre nesplnenie doby poistenia (rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.1.2020, č.l. 57 spisu) a nepoberá ani štátne sociálne dávky či dôchodok. 24. Od 1.1.2020 otec poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorej výška od jej priznania nepresiahla 196 € mesačne, s výnimkou apríla 2021 (č.l. 73, 281-282 spisu). Dávka je podmienená i aktivačnými prácami, ktoré otec vykonáva na základe dohody s obcou Ozdín (č.l. 211 a 253 spisu). 25. Otec žije v obci Ozdín (okres D.) v staršom rodinnom dome v značne amortizovanom technickom stave so svojím bratom, ktorý je invalidný dôchodca a vzhľadom na svoju psychiatrickú diagnózu na domácnosť neprispieva. Náklady na domácnosť predstavujú 105 € mesačne (elektrina 44 €, plyn 23 €, voda 9 €, internet 10 €, telefón do 10 €, daň z nehnuteľností 9 €; preukázané dokladmi na č.l. 199 a nasl.

spisu). Okrem toho má otec cestovné náklady do 30 € mesačne na vybavovanie úradných záležitostí a výdavky na stravu a hygienu podľa aktuálnych možností (príkladmo č.l. 205-209 spisu). 26. Dom i priľahlé pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho brata (každý v 1/2) a sú zaťažené exekúciami; podľa výpisov z LV č. 222 a 72 pre k.ú. Ozdín ide o rodinný dom, zastavanú plochu a nádvorie a záhradu, na ktoré je zriadených celkom sedem exekučných záložných práv. Motorové vozidlo ani iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní. Napriek tomu podľa svojich možností platí výživné na mal. G. vo výške 30 € mesačne (ftk. ústrižkov na č.l. 151 a nasl.). 27. Dňa 6.7.2020 otec absolvoval chirurgický zákrok kvôli slabinovej prietrži, do 7.9.2020 bol práceneschopný, potreboval rehabilitáciu (PN čl. 144 spisu, č.l. 187 spisu). Jeho možnosť pohybu je doposiaľ obmedzená, nemôže zdvíhať ťažšie predmety, čo obmedzuje jeho schopnosť pracovať.

28. Procesná opatrovníčka matky k vykonanému dokazovaniu uviedla, že nedôveruje tvrdeniam otca ohľadne jeho osobnej a finančnej situácie. Poukázala na jeho rodičovskú nespôsobilosť a trvala na tom, že je schopný svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plniť, nakoľko podľa informácií, ktoré má k dispozícii, otec žije s matkou svojho druhého dieťaťa a pracuje pre jej otca. Je však určite schopný nájsť si aj iné zamestnanie. Navrhla, aby súd doplnil dokazovanie aj dokladmi preukazujúcimi skutočnosť, že otec naozaj platí výživné na svoje druhé al. dieťa. 29. Právny zástupca otca k dokazovaniu uviedol, že jeho výsledky jednoznačne preukazujú objektívnu nespôsobilosť otca platiť vyššie ako minimálne zákonné výživné. Z pomerov otca je navyše zrejmé, že otec už v čase uzavretia rodičovskej dohody (rozsudok tunajšieho súdu z 30.4.2015 č.k -177) nebol schopný platiť výživné (až) vo výške 200 € mesačne. Otec bol na základe toho i vo výkone trestu odňatia slobody, čo by si iste dobrovoľne nezvolil, ak by mal na výber medzi touto možnosťou a zaplatením výživného. Zníženie výživného je vzhľadom na jeho pomery dôvodné, a to už od 14.2.2018, keďže otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie práve od tohto dátumu. 30. Poverená zamestnankyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že vzhľadom k poslednej úprave výživného v r. 2015 potreby maloletého istotne vzrástli, preto zníženie výživného nie je v jeho záujme; pokiaľ však ide o prípadné zvýšenie, to s ohľadom na zistenú situáciu otca prenechala na úvahu súdu.

31. Návrh procesnej opatrovníčky matky na doplnenie dokazovania o skutočnosť, že (resp. či) otec skutočne platí výživné na svoje ďalšie mal. dieťa, súd zamietol, pretože vzhľadom k doterajším zisteniam ho nepovažoval za účelné. Otec je na platenie výživného voči svojmu ďalšiemu mal. dieťaťu zaviazaný vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom; táto skutočnosť postačuje na to, aby súd pri posudzovaní pomerov na strane otca bral toto výživné do úvahy ako nutný výdavok.

32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (, , , prvá veta o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“). 33. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( prvá veta zákona o rodine). 34. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov ( prvá veta, zákona o rodine). 35. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle zákona o rodine pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie/zrušenie výživného; zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne). Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov ( zákona o rodine), čo je objektívna okolnosť, ktorá môže aj sama osebe odôvodniť zmenu výšky výživného; výška životných nákladov je pritom zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. z iných ekonomických ukazovateľov.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že doterajšie rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletému je potrebné v časti výživného zmeniť, a že už nie je potrebný ani dohľad nad výchovou maloletého. 37. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov spočívajúcich v samotnom uplynutí času - maloletý fyzicky vyrástol, s čím súvisí prirodzený nárast výdavkov na stravu, ošatenie a pod. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že maloletý je dieťaťom s osobitnými potrebami, ktoré odôvodňujú zo strany povinných osôb (teda rodičov) vyššie výživné ako je tomu v prípade zdravého dieťaťa. Špecifické potreby maloletého neboli v konaní spochybnené a mohol ich pozorovať aj súd, nakoľko prvého pojednávania sa matka zúčastnila spolu s maloletým. 38. Pomery matky sa naopak zásadne nezmenili; naďalej je poberateľkou invalidného dôchodku a štátom vyplácaných príspevkov na starostlivosť o deti, a spolu s maloletým žije v domácnosti svojej matky (procesnej opatrovníčky), ktorá jej so starostlivosťou o maloletého obetavo pomáha a je zárukou zabezpečenia všetkých jeho potrieb, čo bolo zjavné i počas konania. 39. Naproti tomu pomery otca sa od ostatnej úpravy zmenili (zhoršili) v rozsahu, ktorý odôvodňuje zníženie výživného na maloletého. Predovšetkým mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čo má spravidla samo osebe vplyv na výšku výživného voči ostatným vyživovaným osobám. Vyživovaciu povinnosť na svoje ďalšie mal. dieťa pritom otec od februára 2020 plní v rozsahu zákonného minima (aktuálne ide o sumu do 30 € mesačne). 40. Pri posudzovaní ostatných zmien však nemožno nevziať do úvahy skutočnosť, že zhoršenie svojej situácie si otec čiastočne spôsobil sám svojím konaním, preto by sa miera poklesu jeho životnej úrovne mala prejaviť na životnej úrovni maloletého len v nevyhnutnej miere. 41. Skutočnosť, že nehnuteľný majetok otca je postihnutý exekúciami, je aj dôsledkom toho, že otec sa počas období, kedy nemal prácu, neevidoval na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný (medzi septembrom 2005 a marcom 2018 nebol evidovaný vôbec, pričom prácu v tomto období nemal nepretržite, ako sám uviedol v predchádzajúcom konaní) a teda za neho neboli platené zákonné odvody, ktoré predstavujú časť vymáhaných pohľadávok. 42. Aktuálne je jediným príjmom otca dávka v hmotnej núdzi (do 200 € mesačne), ktorej výška je čiastočne závislá od výkonu aktivačných prác; na tieto môže mať vplyv i dočasne znížená pracovná spôsobilosť otca (v konaní nebolo preukázané, že by toto zníženie bolo trvalé, preto nejde o skutočnosť zakladajúcu zmenu pomerov). Skutočnosť, že otec z tejto sumy sám uhrádza takmer všetky výdavky na svoju domácnosť (vyše 100 € mesačne), aj keď v nej žije ďalšia osoba (jeho brat), však nemožno brať do úvahy v jeho prospech, keďže spolužijúca osoba má vlastný príjem (invalidný dôchodok); otec totiž nemá dôvod suplovať náklady, na úhradu ktorých je povinný niekto iný (a ktoré v danom prípade predstavujú minimálne 50 € mesačne, viď ods. 25); preto tieto jeho výdavky nemožno považovať za oprávnené nad rozsah, ktorý na neho pripadá. 43. Súdna prax vo veciach výživného je vo vzťahu k povinným osobám skôr prísna ako benevolentná, preferujúc záujmy oprávnených osôb. Uvedené sa reflektuje i v závere súdov o prednostnom uspokojovaní potrieb oprávnených osôb na úkor povinných; to znamená, že vlastné potreby povinného prichádzajú na rad až potom, ako sú v potrebnom (primeranom) rozsahu uspokojené potreby oprávneného. Z tohto záveru vychádzal súd i v danom prípade. I keď je zrejmé, že majetkové pomery otca sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zmenili v jeho neprospech, s prihliadnutím na čiastočné vlastné zavinenie a osobitné potreby maloletého, ktoré vzhľadom k jeho veku a zdravotnému stavu podľa názoru súdu nemožno uspokojiť výživným pod hranicou 100 € mesačne, súd výživné znížil na túto sumu, t.j. o 50%. Za rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k objektívnej prekážke otca platiť pôvodné výživné, pritom ustálil až deň nástupu otca do výkonu trestu odňatia slobody (1.3.2019), nakoľko dovtedy mal otec možnosť pokúsiť sa zabezpečiť prostriedky na úhradu pôvodného výživného, a to napriek tomu, že už od 14.3.2018 bol evidovaný ako nezamestnaný; táto samotná skutočnosť mu totiž v hľadaní práce nebránila, to mu bolo znemožnené až samotným nástupom do výkonu trestu. 44. O zrušení dohľadu nad výchovou maloletého rozhodol súd na základe vyššie uvedených zistení, ktoré jeho ďalšie trvanie neodôvodňujú.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.