Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-63-2020.pdf
PDF · 115.31 KB
No categories available
14P/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľky: Y. H., T.. X.X.XXXX, H. Ľ. XXXX/X, U., právne zastúpená: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná č. 31, Trnava, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal: Q. H., T.. XX.X.XXXX, H. Ľ. XXXX/X, U., právne zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka so sídlom Hlavná č. 44, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: I. H., T.. XX.X.XXXX, H. Ľ. XXXX/X, U., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Y. H., M.. R., T.. X.X.XXXX a Q. H., T.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 12.10.1996 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom , rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého I., T.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
Matka je povinná platiť na maloletého I. výživné v sume vo výške 180 eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. Súd upravuje styk matky s maloletým I. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci v dobe od soboty od 10.00 hod. do nedele do 13.00 hod.
Otec je povinný maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Matka je povinná maloletého v určenom čase prevziať v mieste bydliska otca a po skončení styku dieťa odovzdať v mieste bydliska otca.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2020 domáhala rozvodu svojho manželstva, úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenia výšky výživného. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo je podľa jej názoru trvalo rozvrátené, pričom neexistuje nádej na prípadné zlepšenie tohto stavu a nápravu vzťahov medzi manželmi. Nevhodné správanie a vyhrážky manžela sa objavili už krátko po svadbe. Manžel sa opakovane vyhrážal navrhovateľke vážnym ublížením na zdraví, či dokonca smrťou. Psychické násilie zo strany manžela sa postupne stupňovalo a trvá až dodnes. Navrhovateľka bola opakovaným terčom vulgárnych nadávok, ponižovania, osočovania a vyhrážok ublížením na zdraví, či dokonca usmrtením. Manžel navrhovateľku opakovane týral aj psychicky, zamykal ju a bránil jej v opustení obydlia, pravidelne jej brával kľúče, kontroluje jej telefón, izoluje ju a bráni jej v sociálnych kontaktoch so známymi. Navrhovateľka sa napriek
popísanému správaniu manžela snažila o zachovanie manželstva a nápravu ich vzájomných vzťahov. Hlavným dôvodom hádok medzi manželmi sú okrem prchkej povahy manžela najmä peniaze a vzájomné podozrenia z nevery. Hoci navrhovateľka nikdy nemala a ani v súčasnosti nemá žiadny mimomanželský pomer, manžel ju opakovane upodozrieval a obviňoval z nevery, neustále jej kontroloval telefón a robil bezdôvodné žiarlivostné scény, ktoré často prerastali do fyzických útokov. Počas roka 2019 sa agresivita manžela neustále stupňovala a to až do takej miery, že sa jeho správanie stalo pre navrhovateľku neúnosným. V obave o svoj život preto dňa 23.10.2019 podala na manžela trestné oznámenie. V nadväznosti nato bol manžel dňa 8.11.2019 na 10 dní vykázaný zo spoločnej domácnosti, pričom mu bol uložený zákaz približovať sa k navrhovateľke. Počas trvania tohto vykázania zaslal manžel navrhovateľke prostredníctvom svojho brata (švagra navrhovateľky) ručne napísané prehlásenie, v ktorom manžel navrhovateľke prisľúbil, že sa zdrží vulgárneho a agresívneho vystupovania voči nej. Na základe tohto prehlásenie a viacerých ospravedlnení a uistení manžela sa navrhovateľka rozhodla dať mu ešte jednu šancu a stiahla svoje trestné oznámenie. Po stiahnutí trestného oznámenie sa situácia skutočne upokojila, pokojné spolužitie manželov však trvalo len krátko a už v januári 2020 sa opäť začala prejavovať agresivita manžela. Znova začalo dochádzať k vyhrážkam zabitím. K zmene došlo dňa 15.11.2020, kedy manžel prvýkrát fyzicky zaútočil na navrhovateľku na verejnosti pri prechádzke na Kamennej ceste. Pri tomto útoku jej úderom ruky spôsobil odreniny a tržné poranenie hlavy a tváre, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Po tomto útoku navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a toho času býva u svojej sestry v odlúčení od maloletého syna, ktorý nateraz býva s otcom. Po rokoch fyzického a psychického týrania už navrhovateľka nemá žiadny záujem na zachovaní manželstva. Manželia už spolu v dôsledku rozvratu ich vzťahu intímne nežijú. S ohľadom na vyššie popísané skutočnosti navrhovateľka má za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne, trvalo a nenávratne narušené tak, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel.
2. Manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal, bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 16.8.2021, ku ktorému sa v stanovenej lehote dňa 18.9.2021 písomne vyjadril a uviedol, že s vyjadreniami uvedenými v návrhu navrhovateľky nesúhlasí. K žiadnemu konaniu manžela, ktoré opisuje navrhovateľka, neprišlo, pretože nikdy navrhovateľke neubližoval, nevyhrážal sa jej ublížením na zdraví ani smrťou, nevyvíjal na ňu psychický ani fyzický nátlak, nikdy ju fyzicky nenapadol. Manžel ďalej uviedol, že to bola práve navrhovateľka, ktorá si neustále vyžadovala pozornosť manžela, jeho náklonnosť, spoločné výlety a dovolenky. Navrhovateľka sa za 25 rokov manželstva nikdy nesťažovala, že by bola nespokojná, prípadne že by sa chcela rozviesť. So zverením maloletého Mareka do osobnej starostlivosti navrhovateľky nesúhlasil a žiadal, aby súd uložil navrhovateľke povinnosť platiť manželovi sumu 220 eur mesačne titulom výživného na maloletého I., pretože navrhovateľka osobnú starostlivosť o maloletého nezabezpečuje a nežije s ním v jednej domácnosti. Maloletý I. býva u otca, ktorý sa o maloletého riadne stará. Maloletý matku odmieta, vzťah medzi matkou a maloletým nie je dobrý, od konca júla 2021 sa matka maloletému neozvala, nekomunikuje s ním.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, oboznámil sa so sobášnym listom manželov, s rodným listom maloletého I., s potvrdeniami o pracovných príjmoch oboch rodičov, s vyjadrením navrhovateľky zo dňa 7.10.2021 a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 12.10.1996 v Trnave. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili 2 deti, t.č. už plnoletý S. T.. XX.X.XXXX a maloletý I. T.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Trnave, kde v súčasnej dobe manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal aj naďalej býva, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Navrhovateľka pred súdom na pojednávaní dňa 21.9.2021 uviedla, že nezhody počas manželstva začali vznikať po narodení S., kedy začali vznikať zo strany manžela voči navrhovateľke výčitky, vulgarizmy, nadávky, a to aj na jej príbuzných. K vážnejším nezhodám začalo dochádzať aj po narodení I., kedy sa stalo, že manžel ju aj napadol. Tiež ju manžel kontroloval, kde bola, s kým, kontroloval jej mobil, začal ju obmedzovať. Všetky tieto incidenty sa odohrávali doma, prvýkrát na navrhovateľku fyzicky zaútočil na verejnosti dňa 15.11.2020. Vtedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, po víkende ju ale manžel uprosil a na určitý čas sa vrátila. V spoločnej domácnosti nežijú od 27.11.2020, kedy bol manžel vykázaný zo spoločného obydlia a odsťahoval sa do garsónky. Od tej doby spoločné bývanie neobnovili. Spočiatku navrhovateľka zostala bývať s obomi synmi, maloletý I. si ale v júli 2021 zlomil nohu
a preto odišiel k otcovi, u ktorého je od 1.8.2021. Odvtedy ho nevidela, pretože I. jej nezdvíha telefón, nereaguje na SMS správy, vypína si telefón a odmieta s navrhovateľkou komunikovať. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať v tomto manželstve, na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť maloletého I. do striedavaj osobnej starostlivosti tak, že by sa s otcom v starostlivosti o dieťa striedali v dvojtýždňových intervaloch. Navrhovateľka je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem priemerne vo výške 870 eur, ďalší príjem nemá, poberá rodičovský príspevok na I.. Maloletý I. je študentom 2. ročníka spojeného učilišťa v Trnave, v súvislosti s jeho výživou sú výdavky bežného charakteru, na ošatenie, stravu, ošetrenie zubov a veci na prax, ktoré odhaduje vo výške 150 - 200 eur mesačne. Poukázala na to, že otec ničím nepreukázal vynaloženie ním tvrdených výdavkov na starostlivosť o dieťa vo výške 375 eur.
6. Manžel pred súdom na pojednávaní dňa 2.11.2021 uviedol, že nesúhlasí s tým, že by navrhovateľku fyzicky a psychicky týral. S manželkou sa vadili od začiatku manželstva, pretože navrhovateľka bola stále na sociálnych sieťach, kde naháňala chlapov. Následne manžel zistil, že v minulosti mala navrhovateľka pomer s I. W., bolo to asi pred 7. rokmi. Hádali sa kvôli peniazom a aj kvôli tomu, že neudržiavala poriadok v domácnosti a nevarila. Odmietal, že by navrhovateľku psychicky týral, práve ona hreší a používa voči nemu vulgarizmy. Žiadne fyzické útoky voči navrhovateľke neboli, ani ten útok, ktorý opísala v návrhu nebol útokom, pretože ju len nechtiac poškriabal na líci. V spoločnej domácnosti spolu žili do 9.12.2020, kedy odišiel z dôvodu, že bol vykázaný z domácnosti a napriek tomu, že sa chcel vrátiť, navrhovateľka s týmto nesúhlasila. Počas celej doby mali vlastné účty, výdavky na domácnosť a deti hradili spoločne. Maloletému I. po jeho odchode z domácnosti nevarila, nekupovala mu žiadne oblečenie. Od 15.7.2021 je maloletý I. v jeho starostlivosti, a od tej doby sa matke neozval, neodpovedal jej na správy, pretože sa jej bojí, pretože na neho kričala a dávala prednosť kamarátkam pred synom. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nemá záujem zotrvať v tomto spolužití. Trval na svojom návrhu ohľadom zverenia maloletého I. do jeho výlučnej starostlivosti, pretože si to dieťa tak želá. Od matky žiada výživné vo výške 220 eur mesačne. Styk dieťaťa s matkou navrhuje neupraviť. Manžel je zamestnaný a dosahuje čistý príjem okolo 800 eur, ďalší príjem nemá.
7. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky - Abomedic, s.r.o., súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem manželky za obdobie august 2020 až júl 2021 bol 870,04 eur.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa manžela - Železnice Slovenskej republiky, súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem manžela za obdobie august 2020 až júl 2021 bol 934,50 eur.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
14. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.
15. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Navrhovateľka ako dôvody rozvratu manželstva uviedla predovšetkým vulgárne a násilné správanie manžela k nej, ako aj k deťom, rôzne fyzické a psychické formy týrania, čo viedlo k postupnému ochladenie citov a neskôr úplné odcudzenie oboch manželov, čo vyvrcholilo tým, že manželia spolu od 27.11.2020 nežijú. Manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť, tento vzťah je trvalo a hlboko rozvrátený a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Manžel popieral tvrdenie, že by na navrhovateľku fyzicky alebo psychicky útočil, z jeho vyjadrenia však súd zistil, že medzi nimi ako manželmi boli dlhodobo nezhody a hádali sa. Aj z toho dôvodu s rozvodom súhlasil a taktiež už nechcel v uvedenom manželstve zotrvať. Súd z vyjadrení manželov mal preukázané, že vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel.
16. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela si tak neplní žiadnu zo svojich základných funkcií a obnovenie manželského spolužitia je, vzhľadom na vážne narušené a hlboko rozvrátené vzťahy medzi manželmi, nereálne. Navrhovateľka a manžel nežijú spolu ako manželia, nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo, preto ďalšie trvanie tohto zväzku je už len formálne. Súd preto považoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým v tom, že manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo je nefunkčné a neplní už žiadny účel, keď žijú oddelene.
17. Nakoľko súd manželstvo účastníkov rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné
rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
21. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských páv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu, k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.
22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne otec, u ktorého maloletý žije od 15.7.2021, čo má súd preukázané z tvrdení oboch rodičov, ako aj maloletého I., keďže maloletý chce bývať s otcom a navrhovateľka s takýmto návrhom súhlasí. Pre starostlivosť o maloletého má otec vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného prostredia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a maloletého I. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom právo (aj povinnosť) ho zastupovať a spravovať jeho majetok ponechal obom rodičom.
23. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili (§ 100 Civilného mimosporového poriadku).
24. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
31. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletého I. sa od 15.7.2021 osobne stará otec, vzhľadom však na vek dieťaťa, ktorý je v súčasnej dobe vo veku blízkom k dospelosti a nevyžaduje už zvýšenú osobnú starostlivosť, vzniká aj na strane otca povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive dieťaťa aj finančne. Otec v rozhodnom období od podania návrhu pracuje a v období od 08/2020 do 07/2021 dosiahol priemerný príjem vo výške 934,50 eur v čistom. Navrhovateľka v rovnakom období mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 870,04 eur. Otec tvrdil vynaloženie výdavkov na maloletého vo výške okolo 330 eur, keď tieto sú bežného charakteru a pozostávajú z výdavkov na lístok na MHD v sume 25 eur mesačne, 14 eur za mobil, 150 eur strava dieťaťa, oblečenie od 50 do 70 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur, kuchárska uniforma po prepočte 10 eur (nová stála 120 eur na začiatku školského roka), kultúra 10 eur, školské pomôcky 7 eur, bývanie 50 eur, vitamíny a probiotiká 10 eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu ako aj na výšku výdavkov na odôvodnené potreby dieťaťa.
32. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby maloletého, ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu a školské pomôcky, ale aj v jeho nárokoch na výdavky na lieky prípadne oblečenie v súvislosti s jeho dospievajúcim vekom. Nakoľko otec súdu tvrdil nárok na potreby maloletého iba odhadom vo výške 330 eur, pričom matka tieto výdavky uvádzala vo výške 150 - 200 eur mesačne, skutočné výdavky na maloletého, primerané k jeho veku a zdravotnému stavu, musel ustáliť súd. Z takto ustálených výdavkov potom súd vychádzal pri určení výživného. Pritom dospel k záveru, že výdavky na odôvodnené potreby maloletého vo veku 17 rokov, ktoré sú bežného charakteru, teda nie zvýšené pre nejaký konkrétny dôvod, môžu byť vo výške okolo 330 eur tak, ako to približne otec stanovil. Je možné, aby výdavky na stravu dieťaťa boli vo výške 150 eur mesačne, k tomu je potrebné prirátať primerané výdavky na jeho hygienu vo výške okolo 15 eur, na oblečenie od 30 do 50 eur mesačne, na lieky a ďalšie vitamíny 10 eur, na kultúru okolo 10 eur, na školskú uniformu 10 eur, na bývanie 50 eur, tiež výdavky na dopravu a školské pomôcky. Vzhľadom k tomu, že na tieto výdavky dieťaťa v ich odôvodnenej výške sa rodičia majú poskladať, súd určil výšku výživného zo strany matky vo výške 180 eur, keď bol toho názoru, že matka je zo svojho príjmu výživné v takejto výške schopná platiť. Zo strany otca s prihliadnutím k tomu, že má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, bude potom na jeho výživu uhrádzaná suma vo výške okolo 150 eur. Súd teda v danom prípade určil takú výšku výživného, ktorá na jednej strane vychádza z požiadaviek, aby výživným boli pokryté len odôvodnené potreby dieťaťa (nie nadhodnotené na úkor druhého z rodičov), a na strane druhej, aby jeho platenie bolo v možnostiach výživou povinného rodiča. Preto z dôvodu, že otec nepreukázal odôvodnené výdavky na maloletého až v takej výške, ktorá by odôvodňovala potrebu určiť matke povinnosť platiť na výživu až sumou 220 eur, súd matke neurčil výživné v otcom požadovanej výške. Podľa názoru súdu a s prihliadnutím na skutkové zistenia, matka je vzhľadom na svoj príjem a pomery, výživné v určenej výške 180 eur schopná platiť, a to hlavne preto, že táto výška nie je ani len v rozmedzí 25 - 30 % z jej príjmu, ktorý mesačne dosahuje (25 % predstavuje sumu 217,50 eur).
33. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého, ako aj opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že navrhovateľka má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého I. 180 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže navrhovateľka zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozila uspokojovanie svojich základných životných potrieb
34. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. Nakoľko matka s otcom nedospeli k dohode o úprave styku s maloletým dieťaťom, pristúpil súd k výsluchu maloletého, aby tento vyjadril svoj názor, nakoľko maloletý má 17 rokov, onedlho nadobudne
plnoletosť a súd pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom musí vychádzať predovšetkým z ochrany záujmu maloletého dieťaťa. Z výsluchu maloletého vyplynulo, že maloletý chce zostať bývať u otca a zároveň súhlasil s úpravou styku s matkou, pričom navrhoval aj jeho rozsah. Súd na základe uvedeného vyhovel návrhu maloletého a upravil jeho styk s matkou v minimálnom rozsahu tak, ako je uvedený vo výroku III. tohto rozsudku. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku maloletého s matkou bral do úvahy vek maloletého, ako aj jeho školské a mimoškolské aktivity. Napriek takto určenému styku však súd uvádza, že matka sa môže s maloletým stretať aj nad rámec takejto úpravy a s maloletým si dohodnúť aj iný, širší rozsah styku.
36. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.