Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61Pc-18-2018.pdf
PDF · 100.56 KB
Case nature
Area
Subarea
61Pc/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G. a povinnej (matky): S. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom hlásená na obci H.-H., okres H. IV, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinná (matka) s a z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľa od 16.10.2018 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
II. Zročné výživné za obdobie od 16.10.2018 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku v celkovej sume 1.057,36 eur sa povinná (matka) z a v ä z u j e zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
IV. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa 05.03.2013.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.10.2018 sa navrhovateľ domáhal proti povinnej určenia vyživovacej povinnosti tak, že bude povinná prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred poštovou poukážkou a zameškané výživné je od 01.09.2018 až do zaplatenia povinná zaplatiť mu do 15. dní, nakoľko mu výživné nechce platiť dobrovoľne. Návrh odôvodnil tým, že povinná, ktorá je jeho biologickou mamou, neprispievala na výživné jeho pestúnke, ktorej bol zverený na základe rozhodnutia súdu, výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima stanovenom Okresným súdom Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89. Vzhľadom na to, že v školskom roku 2018/2019 nastúpil do 1. ročníka na štúdium na Strednú odbornú školu technickú v Bratislave, žiadal o určenie výživného, keďže štúdiom na strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok. Matka sa s ním nestretáva, nejaví o neho záujem, nekontaktuje ho, toho času nevie, kde pracuje, nie je mu známy jej príjem, ale jej vyživovacia povinnosť trvá až do doby, pokiaľ nebude schopný sa sám živiť.
2. K návrhu pripojil rodný list, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa 05.03.2013, potvrdenie o návšteve Strednej odbornej školy technickej v Bratislave z 03.09.2018,
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.09.2018 vo veci opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti v sume 86,82 eur od 01.09.2018.
3. Súd prostredníctvom polície doručil povinnej dňa 24.02.2019 návrh a k nemu pripojené listiny, poučenie účastníka civilného mimosporového konania, uznesenie č.k. 61Pc/18/2018-16 z 21.01.2019 s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Povinná sa k návrhu nevyjadrila.
4. Súd vyzval oboch účastníkov, aby zdokladovali svoje pomery. Navrhovateľ prevzal výzvu dňa 05.02.2019 a povinná výzvu neprevzala, zásielky sa vrátili súdu s označením adresát neznámy.
5. Dňa 29.09.2020 navrhovateľ súdu písomne najmä oznámil, že v školskom roku 2020/2021 nastúpil na Strednú odbornú školu pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave, odbor zlatník - klenotník. Žiadal o určenie výživného, keďže štúdiom na strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nemá žiadne príjmy ani iný majetok, naďalej býva u svojej pestúnky. Jeho matka ho nekontaktuje, nestretáva sa s ním a nejaví o neho záujem odkedy sa narodil. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že povinná je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 30 % zo životného minima (50 eur) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred poštovou poukážkou a zameškané výživné od 01.09.2020 až do zaplatenia je povinná mu zaplatiť do 15. dní. Pripojil potvrdenie o návšteve školy z 08.09.2020 a jeho rodný list.
6. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. 7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 8. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 9. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
10. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 12.10.2021 a opätovne vyzval účastníkov na zdokladovanie pomerov. Navrhovateľ sa dňa 12.10.2021 na súdom nariadené pojednávanie osobne dostavil, súdu predložil originál aktuálneho potvrdenia o návšteve Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave zo dňa 02.09.2021, žiadne iné doklady súdu nepredložil a na návrhu zotrval. Povinná predvolanie na pojednávanie a výzvu na zdokladovanie pomerov prevzala dňa 04.09.2021, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, vo veci sa nevyjadrila a svoje pomery nezdokladovala.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä ústnym prednesom navrhovateľa a jeho písomným návrhom na začatie konania s jeho doplnením a listinami predloženými v konaní navrhovateľom, lustráciami účastníkov konania prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne, katastra nehnuteľností, bánk, živnostenského registra a obchodného registra a inými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu (§ 35, § 36 CMP).
12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil najmä nasledovné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci.
13. Navrhovateľ je podľa rodného listu synom povinnej (zápis je evidovaný v knihe narodení matričného úradu Mestská časť Košice - Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XXXX), ktorý bol ako maloletý zverený do pestúnskej starostlivosti. Navrhovateľ je slobodný a toho času plnoletý, má 21 rokov. Navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím v Bratislave. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nepodniká, nepoberá príjem zo závislej činnosti. Býva v jednej domácnosti s pani S. M., ktorej bol ešte ako maloletý ponechaný v pestúnskej starostlivosti na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa 05.03.2013 právoplatným dňa 29.04.2013, ktorým bola jeho matke (a aj otcovi, ktorý dňa 24.09.2018 zomrel) uložená povinnosť platiť na navrhovateľa ako maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok zo dňa 27.09.2018 bol navrhovateľovi podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej
starostlivosti o dieťa priznaný opakovaný príspevok plnoletému nezaopatrenému dieťaťu v sume 86,82 eur mesačne od 01.09.2018.
14. Povinná (biologická matka navrhovateľa) podľa zistení súdu nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepodniká. Podľa lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky okrem šiestich plnoletých detí má jedno maloleté dieťa (narodené v roku 2005), je vdova a pobyt má evidovaný na obci H. - H., okres Košice IV.
15. Súd vec právne posúdil nasledovne. 16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj "ZR") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) 19. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 21. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 23. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 24. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 25. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 26. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 27. Podľa § 44 ods. 1 ZR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 28. Podľa § 51 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. 29. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZR pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
30. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /účinného do 30.06.2019/ za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 93,61 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2) 31. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /účinného do 30.06.2020/ za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 95,96 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2)
32. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /účinného do 30.06.2021/ za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 98,08 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2) 33. Podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. /v aktuálnom znení/ za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 99,56 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. 2)
34. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. 35. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. 7)
36. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky 29) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 31)
37. Podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (ďalej aj "zákon č. 627/2005 Z.z.") opakovaný príspevok dieťaťu je vo výške rozdielu medzi sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa podľa odseku 4, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. b).
38. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
39. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
41. Na základe zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti povinnej (matky) voči navrhovateľovi (synovi) je čiastočne dôvodný. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zistení na strane oboch účastníkov konania.
42. Navrhovateľ je plnoletým dieťaťom povinnej, má 21 rokov a je žiakom 2. ročníka strednej školy a sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Nemá žiaden nehnuteľný majetok ani príjem zo závislej či podnikateľskej činnosti, bol mu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.09.2018 priznaný opakovaný príspevok v sume 86,82 eur mesačne od 01.09.2018 a žije v domácnosti s osobou, ktorej bol ako maloletý zverený do pestúnskej starostlivosti. Keďže však súd v rámci zisťovania pomerov na oboch stranách účastníkov zistil, že ani povinná (matka navrhovateľa) nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nemá príjem zo závislej či podnikateľskej činnosti, navyše má ďalšiu minimálne jednu vyživovaciu povinnosť k jej maloletému dieťaťu (rok narodenia 2005), súd s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 ZR zohľadňujúc najmä osobné a majetkové pomery, v rozsahu, ktorý sa súdu podarilo prešetriť (zistiť), na návrh navrhovateľa určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom (nevyhnutnom) rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) bod 2. zákona č. 601/2003 Z.z. bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej (§ 62 ods. 3 ZR), ktoré predstavovalo v období od 16.10.2018 do 30.06.2019 sumu vo výške 28,08 eur mesačne, od 01.07.2019 do 30.06.2020 sumu vo výške 28,79 eur mesačne, od 01.07.2020 do 30.06.2021 sumu vo výške 29,42 eur mesačne a od 01.07.2021 sumu vo výške 29,87 eur mesačne. V tejto súvislosti súd vzhľadom na zistené skutočnosti (pomery účastníkov) poukazuje na to, že súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
43. Súd zaviazal povinnú k plateniu výživného od podania návrhu (teda od 16.10.2018), pričom za uvedený čas sa do vyhlásenia tohto rozsudku (02.11.2021) stalo zročným výživné (nedoplatok na výživnom) v celkovej výške 1.057,36 eur (za 16 dní v októbri 2018 v sume 14,72 eur, za november a december 2018 v sume 56,16 eur, za rok 2019 v sume 341,22 eur /z toho 1. 1 rok v sume 168,48 eur a 2. 1 rok v sume 172,74 eur/, za rok 2020 v sume 349,26 eur /z toho 1. 1 rok v sume 172,74 eur a 2. 1 rok v sume 176,52 eur/, za 1. 1 rok 2021 v sume 176,52 eur a za 4 mesiace júl až október 2021 v sume 119,48 eur).
44. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/423/2012-89 zo dňa 05.03.2013 vo veci výživného medzi navrhovateľom a povinnou (matkou navrhovateľa) tak, že určil povinnej platiť navrhovateľovi k jeho rukám výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa, a to vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred a zároveň súd rozhodol o povinnosti matky navrhovateľa (povinnej) zaplatiť zročné výživné odo dňa podania návrhu (16.10.2018), v zmysle podaného návrhu v lehote do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keďže ide o nemalú čiastku v lehote na plnenie dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s ustanovením § 232 CSP).
45. Súd mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinnej voči jej dieťaťu (navrhovateľovi) trvá. Ide o základnú zákonnú povinnosť rodiča k dieťaťu, ktorá trvá do času, kým dieťa (a to aj plnoleté) nie je schopné samé sa živiť, čo mal v danom prípade súd za preukázané tým, že navrhovateľ ako žiak strednej školy študuje a sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Rodič sa tejto zákonnej povinnosti nemôže zbaviť a v zásade nie je ani ohraničená vekom dieťaťa.
46. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že príspevok priznaný navrhovateľovi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, nepredchádza vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a ani ho nenahrádza. Navyše nejde o zárobkovú činnosť a ide len o príspevok na podporu náhradnej osobnej starostlivosti o nezaopatrené dieťa, a teda nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.
47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri zohľadnení zákonných požiadaviek a všetkých okolností týkajúcich sa prejednávanej veci, súd mal za preukázané, že zákonná vyživovacia povinnosť povinnej (matky navrhovateľa) k navrhovateľovi trvá, keďže nie je schopný sa sám živiť. Súd preto v zmysle návrhu navrhovateľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľ najskôr žiadal priznať 50 eur mesačne, čo neskôr upravil tak, že žiadal priznať „30 % zo životného minima (50 eur) mesačne“ zrejme neuvedomujúc si, že suma 50 eur nie je totožná so sumou vypočítanou ako 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Navyše navrhovateľ výživné žiadal priznať už odo dňa 01.09.2020 teda odo dňa predchádzajúceho podaniu návrhu na súd. Preto v zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd v časti sumy prevyšujúcej 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa návrh zamietol a tiež zamietol návrh v časti, ktorou navrhovateľ žiadal priznať výživné za obdobie pred podaním návrhu na súd od 01.09.2018, keďže v prípade plnoletej osoby súd môže priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 ZR), čo bolo v danom prípade dňa 16.10.2018. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
48. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 50. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52, § 57 a § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci /§ 62 ods. 1 CMP/.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 2 CMP/.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§ 63 CMP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie účastník, ktorý sa ako osoba oprávnená podať odvolanie účinne vzdal práva podať odvolanie /§ 368 CSP/.