Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11P/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.

- A., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., pracovisko A., deti rodičov V. N., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, zastúpená JUDr. Darinou Porubänovou, nar. 12.08.1957, bytom Trenčín, Nad tehelňou 7467/12 a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. XX, právne zastúpený JUDr. Luciou Bušfy, Advokátska kancelária LEGAL POINT s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495, o návrhu matky na zníženie výživného a o protinávrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh matky o zníženie výživného zamieta.

Súd návrh otca o zvýšenie výživného zamieta. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka podala návrh na zníženie výživného na maloletého A. a na maloletú U. zo sumy 80,- eur na sumu 40,- eur mesačne na každé dieťa, od 01.07.2021. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.09.2020, sp. zn. , bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca, pričom jej ako matke bolo určené výživné na maloletého A. a na maloleté U. vo výške 80,- eur mesačne na každé dieťa. Zároveň uviedla, že na jej strane sa zmenili pomery, keď dňa 15.05.2021 uzavrela manželstvo s A. N. a v termíne 25.07.2021 sa jej narodí ich spoločné dieťa. Poukázala na to, že nemá žiaden príjem a ani nebude poberať žiadny rodičovský príspevok.

2. Otec sa k návrhu vyjadril písomne, v ktorom vyjadrení žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, a zároveň podal protinávrh na zvýšenie výživného na maloletého A. a na maloletú U. zo sumy 80,- eur na sumu 100,- eur mesačne na každé dieťa. Uviedol, že zákon o rodine na zmenu výživného predpokladá podstatnú zmenu pomerov, ktorá zmena nastala, avšak nie s takými konsekvenciami ako uvádza matka detí. Ako zmenu pomerov matka uvádza uzatvorenie manželstva a narodenie ďalšieho dieťaťa, pričom tieto skutočnosti nemusia na strane matky predstavovať zhoršenie jej finančnej situácie, nakoľko rovnako dôležitým a podstatným faktom je aj to, že pomery by sa mali zmeniť k horšiemu v porovnaní so stavom, kedy sa naposledy upravovala výška výživného. Matka vtedy a vlastne do vtedy doteraz nepracovala napriek tomu, že bolo schopná pracovať, a teda nemala žiaden oficiálny príjem okrem dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou. V súčasnej situácii je predpoklad, že matka dostáva nielen vyššie spomenuté dávky, ale na samostatnej výžive matky a jej nákladoch na život sa podieľa v značnej miere jej nový manžel, ktorý má povinnosť matku a rovnako aj svoje dieťa podľa svojich možností a schopností vyživovať. Tieto skutočnosti považuje za okolnosti, ktoré matka žiadnym spôsobom nespomenula a ani nepreukázala. Je vysoko pravdepodobné, že práve naopak, finančná

situácia matky sa oproti obdobiu, kedy sa výška výživného určila naposledy, zlepšila. Má za to, že ak by matka skutočne mala vôľu, je schopná získať aspoň nejaký príjem, keďže ide o mladú a zdravú ženu, aby mala možnosť podieľať sa riadne na výžive svojich detí. Matka sa s maloletými deťmi nestretáva, nevznikajú jej dodatočné náklady na ich výživu, odev, potreby a koníčky, a preto je nepochopiteľné, že matka považuje za dostatočné podieľať sa na výžive svojich starších detí len sumou 40,- eur mesačne na každé dieťa. Tiež uviedol, že matka od leta 2021 sa samovoľne rozhodla platiť na deti nižšie výživné, vo výške 40,- eur mesačne na každé dieťa, čím porušila povinnosť uloženú jej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, právoplatného dňa 12.10.2020, podľa ktorého má na maloleté deti prispievať výživným v sume 80,- eur mesačne na každé dieťa. Matka na sociálnych sieťach prezentuje fotografie z výletov s novým manželom a novonarodenou dcérou, taktiež rada zverejňuje fotografie, na ktorých má značkové oblečenie a predstavuje životný štýl, ktorý nevyznieva ako život na úrovni príjmov životného minima. Matka bezdôvodne a amorálne zanedbáva a zabúda na svoje deti A. a U., navštevuje ich minimálne, tento rok videla deti dvakrát, pričom od poslednej návštevy má maloletý A. psychické problémy, dôsledkom ktorých psychológ zakázal, aby bol v prítomnosti matky sám. Deti vychováva sám s pomocou rodičov. Vzhľadom na nízky vek maloletých detí nemá možnosť pracovať tak, aby bol schopný sám zabezpečiť výživu detí v celom rozsahu. Hoci je zrejmé, že matka stratila záujem o maloleté deti, nemala by zabúdať na svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k nim.

3. Kolízny opatrovník sa k návrhom rodičov písomne nevyjadril.

4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 02.11.2021, sp. zn. , súd pripustil protinávrh otca na zvýšenie výživného.

5. Zástupkyňa matky na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že v čase podania návrhu bola matka bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia a spolu s manželom a dcérou žijú skromne.

6. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že čo sa týka styku matky s deťmi, nie je to z dôvodu odmietania zo strany otca, ale naopak, matka v minulosti neprejavovala o deti záujem a v súčasnej dobe deti nemajú k matke vytvorený žiaden vzťah.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní nedoporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko deti sú staršie a vyspelejšie. Otec sa o deti vzorne stará. Pokiaľ ide o návrh otca, doporučil zvýšiť výživné na maloletú U., nakoľko má zhoršený zdravotný stav.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a prečítaním, resp. oboznámením obsahu Spisu tunajšieho súdu sp. zn. , Sobášneho listu matky, Oznámenia o uzavretí manželstva, Potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených otcovi, Potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za roky 2020 a 2021, Obrázkov o transakciách na účte otca, Potvrdenia o príjme manžela matky, Potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených manželovi matky a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.09.2020, sp. zn. -42, právoplatným dňa 12.10.2020, súd, okrem iného, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej zveril maloletého A. a maloletú U. do osobnej starostlivosti otca, pričom matku zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého A. sumou 80,- eur mesačne a na maloletú U. sumou 80,- eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku. V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti, matka sa odsťahovala. Maloletý A. mal 2,5 roka a maloletá U. 1,5 roka. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 420,- eur a rodinné prídavky. Otec pracoval vo firme F., a.s., U. F. s priemerným príjmom 1 101,30 eur mesačne v čistom, poberal daňový bonus. V mesiaci august 2020 mu bolo vyplatené ošetrovné v sume 550,80 eur.

10. V súčasnosti má maloletý A. 3,5 roka a maloletá U. 2,5 roka. Nenavštevujú jasle ani materskú školu. Maloletá U. má histamínovú intoleranciu, s ktorou sú náklady na zakúpenie mastičiek, keď sa vyhádže, v sume 8,- eur, na potraviny (musí mať čerstvú stravu, nemôže polotovary a pod.) a alergiu, na ktorú užíva lieky.

11. Matka je toho času na materskej dovolenke s dcérou G., od 31.08.2021 poberá materský príspevok v sume 464,- eur a rodinné prídavky vo výške 25,- eur. Platí výživné na maloleté A. a na maloletú U., spolu v sume 80,- eur mesačne. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani majetok väčšej hodnoty.

Žije s dcérou a manželom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve manžela a s ktorým majú mesačné náklady na: úver 371,19 eur, elektrinu 40,- eur, vodu a kanalizáciu 20,- eur, plyn 100,- eur a poistku 33,- eur. Tiež platia poistku na dcéru G. vo výške 22,- eur. Manžel pracuje ako obchodný zástupca firmy A., s.r.o., H., kde zarobí okolo 600,- eur v čistom, pričom v mesiaci marec až jún 2021 bol PN, kedy poberal nemocenské v sume okolo 500,- eur mesačne. Manžel inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Otec na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil a zotral na svojom protinávrhu. Uviedol, že matka mu platí výživné spolu v sume 80,- eur, a to od doby, kedy podala návrh na súd, pričom trestne ju nedal stíhať, nechcel jej robiť ťažkosti.

13. Otec je od októbra 2020 na materskej dovolenke, poberá materský príspevok v priemere okolo 1 100,- eur mesačne a rodinné prídavky na obe maloleté deti vo výške 51,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s deťmi bývajú u jeho rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 100,- eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani majetok väčšej hodnoty.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 veta prvá o rodine (ďalej ako „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

16. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobyty a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.

23. Vzhľadom k podanému návrhu zo strany matky na zníženie výživného a zo strany otca na zvýšenie výživného súd v zmysle skúmal výraznú zmenu tých okolností (tak na starne oprávneného ako i povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o

výživnom. Pôjde o takú podstatnú zmenu pomerov, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu oboch, a to nielen na krátky čas. Taktiež nemožno opomenúť i zmenu pomerov rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do starostlivosti (v tomto prípade otca), keďže aj tento rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého A. a maloletej U. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2020, sp. zn. -42, bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej boli maloletého deti, A. a U., zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na ich výživu sumou 80,- eur mesačne na každé dieťa, od právoplatnosti rozsudku (12.10.2020 - pozn. súdu). V tom čase mal maloletý A. 2,5 roka a maloletá U. 1,5 roka, pričom v súčasnosti má A. 3,5 roka a U. 2,5 roka. Maloletá U. sa lieči na alergiu a trpí histamínovou intoleranciou, s ktorou má otec zvýšené náklady na stravu a zdravotnícke preparáty. Je nesporné, že prirodzeným plynutím času rastú náklady na výživu, výchovu, vzdelania a ostatné potreby maloletých detí, čo je možné považovať za zmenu pomerov na strana maloletého A. a maloletej U., ktorá v žiadnom prípade nie je dôvodov na zníženie výživného, ba práve naopak.

25. Matka svoj návrhu odôvodnila tým, že sa v máji vydala a v júli sa jej narodila druhá dcéra, pričom v čase podania návrhu bola bez akýchkoľvek finančných príjmov, a tak nie je v jej možnostiach hradiť stanovené výživné, a zároveň otec odôvodnil svoj protinávrh tým, že deti sú staršie, vyspelejšie ako aj s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav maloletej U. a skutočnosti, že keďže sa matka vydala, má voči nej a jej druhej dcére vyživovaciu povinnosť jej nový manžel. Súd preto zameral dokazovanie týmto smerom, a síce, či na strane matky ako i otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by mohla mať vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom, či už v prospech alebo v neprospech maloletých detí.

26. Z výsluchu otca vyplynulo, že musel s deťmi ostať na materskej/rodičovskej dovolenke, aby im mohol poskytovať celodennú osobnú starostlivosť z dôvodu ich útleho veku. Zároveň poukázal, že maloletej U. bola diagnostikovaná alergia a histamínová intolerancia a že matka o deti nejaví záujem, vôbec ich nenavštevuje, nad rámec bežného výživného, na deti ničím neprispieva, ba práve naopak, toto výživné si svojvoľne znížila o polovicu, teda spolu na sumu 40,- eur mesačne od mesiaca júl tohto roka. Z vyjadrení matky ako aj jej zástupkyne vyplynulo, že matka tak urobila z dôvodu, že nemala žiaden príjem, pričom v tejto súvislosti súd uvádza, že ak matka ako povinný rodič má maloleté deti, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je povinná s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať si svoje aktivity tak, aby mala reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Rozhodujúci je príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, resp. že žiaden príjem nedosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Pokiaľ matka poukazuje na skutočnosť, že sa jej narodila ďalšia dcéra, čím je vznikla nová vyživovacia povinnosť a že jej nový manžel dosahuje príjem len okolo 600,- eur mesačne, tieto skutočnosti nemôžu mať negatívny dopad a byť na príťaž maloletým deťom A. a U., ktoré má matka z predchádzajúceho manželstva a ktoré sú v osobnej starostlivosti otca, nakoľko manžel matky má vyživovaciu povinnosť k matke maloletých detí, t.j. k svojej manželke, ako aj k ich spoločnej dcére.

27. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ktorá zmena by odôvodňovala znížiť, resp. zvýšiť výživné na maloleté deti. Hoci sú maloleté deti staršie o jeden rok, nenavštevujú jasle ani materskú školu, s ktorou návštevou by mal otec zvýšené náklady. Otcovi sa zvýšili výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletej U. titulom zakupovania mastičiek a pravidelných čerstvých potravín. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom zmysle, že sa jej narodilo ďalšie dieťa, teda má o jednu vyživovaciu povinnosť viac, avšak zároveň sa matke aj zvýšil príjem od ostatnej úpravy výživného (zo sumy 420,- eur na sumu 464,- eur), pričom vyživovaciu povinnosť k matkinej maloletej dcére G. má aj manžel matky. Taktiež na strane otca došlo k zmene pomerov, keď s maloletými deťmi musel ostať na materskej/rodičovskej dovolenke a jeho príjem o niečo málo poklesol, avšak je potrebné zobrať do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky a jej terajší príjem (materský príspevok), nakoľko pre súd je rozhodujúci čas, kedy vo veci samej rozhoduje. Z daného potom vyplýva, že ako matka tak aj otec majú rovnaké, resp. obdobné pomery ako v čase poslednej úpravy výživného.

28. Nakoľko mal súd za preukázané, že od ostatného rozhodnutia o výživnom na strane matky ako ani na strane otec nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie, resp. zvýšenie výživného na maloletého A. a na maloleté U., návrhy matky i otca zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h/ ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).