Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-12-2024.pdf
PDF · 89.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a. s., IČ: 000 01 350, Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, zastúpený v konaní Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadený euroadvokát so sídlom Laurinská č. 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Žiar nad Hronom, o žalobe na zaplatenie 17.386,81,- CZK s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.386,81 CZK, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 1.562,04,- CZK od 9.5.2022 do 8.2.2024, so zmluvným úrokom vo výške 8,05 % ročne zo sumy 17.386,81,-CZK od 9.2.2024 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 1.545,21,-CZK od 26.2.2023 do 8.2.2024 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05% ročne zo sumy 17.386,81,-CZK od 9.2.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.02.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17.386,81 CZK z titulu neuhradenej istiny úveru, kapitalizovaného zmluvného úroku vyčísleného odo dňa omeškania ku dňu podania žaloby vo výške 1.562,04 CZK, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu podania žaloby vo výške 1.545,21 CZK, a tiež zmluvne dohodnutého úroku vo výške 8,05 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru 17.386,81 CZK odo dňa 9.2.2024 do zaplatenia, a tiež zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny odo dňa 9.2.2024 do zaplatenia so skutkovým zdôvodnením, že žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka, uzatvorili dňa 09.05.2022 úverovú zmluvu pod číslom 1004119617 ( zmluva o úvere ku kreditnej karte ), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úverový limit vo výške 15.000,- CZK, ktorý sa podľa zmluvných podmienok zaviazal žalovaný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vždy aspoň 500 Kč, minimálne vo výške 5 % z vyčerpanej čiastky, vždy k 25-temu dňu v mesiaci, pri pohyblivej úrokovej sadzbe ku dňu zmluvy vo výške 19, 90%, výške RPMN 27,36% a celkovej čiastke úveru vo výške 17.006,58,-Kč.
2. Súd žalobu spolu s prílohami a uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP za účelom vyjadrenia zaslal žalovanému na adresu trvalého pobytu, kde zásielky žalovaný neprebral.
3. Nakoľko sa žalovaný nezdržiava na adrese trvalého pobytu a súdu sa nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, súd podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 25.03.2024
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu a súčasne vyzval žalovaného na vyjadrenie (§ 167 ods. 2 CSP), pričom súd považoval žalobu po uplynutí 15 dní od zverejnenia za doručenú.
Podľa § 116 ods. 3 CSP súd doručoval ďalšie písomnosti žalovanému na adresu v registri obyvateľov.
Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky, za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 14.05.2024, na ktorý termín pojednávania včas a riadne predvolal strany sporu, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, k žalobe sa nevyjadril, žalobca neúčasť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil a preto súd s využitím ustanovenia § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak ako boli tieto súdu predložené spolu so žalobou, a to zmluvou o úvere uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, s predzmluvnými informáciami k spotrebiteľskému úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, žiadosťou o poskytnutie úveru, históriou úverového účtu, sadzobníkom žalobcu pre fyzické osoby, oznámením o zosplatnení úveru, výzvou č. 1 a opakovanou výzvou č. 2 k zaplateniu úveru, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ako veriteľ a žalovaný v postavení dlžníka uzatvorili dňa 09.05.2022 zmluvu o úvere ku kreditnej karte reg.č. 014452106R, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť formou úveru, žalovanému úver vo výške 15.000,-Kč, ktorý sa podľa zmluvných podmienok zaviazal žalovaný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vždy aspoň 500 Kč, minimálne vo výške 5 % z vyčerpanej čiastky, vždy k 25-temu dňu v mesiaci, pri pohyblivej úrokovej sadzbe ku dňu zmluvy vo výške 19, 90%, výške RPMN 27,36% a celkovej čiastke úveru vo výške 17.006,58,-Kč. Z dôvodu, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas a neuhrádzal v dohodnutých termínoch výšku dohodnutých splátok, žalobca využil ako veriteľ svoje právo v zmysle a vyhlásil pohľadávky z úveru za splatné ku dňu 25.02.2023 oznámením zo dňa 27.02.2023, ktorému zosplatneniu predchádzala výzva na úhradu dlhu zo dňa 25.11.2022. Žalobca preto uplatnil nárok na zaplatenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru, zmluvný úrok kapitalizovaný ku dňu podania žaloby odo dňa vyhlásenia splatnosti, zákonný úrok z omeškania za obdobie od omeškania žalovaného so splácaním do dňa podania žaloby vo a tiež následne zmluvný úrok vo výške 8,05 % z dlžnej nesplatenej istiny úveru. Žalobca o všetkých svojich tvrdeniach predložil súdu listinné dôkazy, a to výpis úverového účtu, upomienky, oznámenia o zosplatnení, ako i samotnú úverovú zmluvu.
6. Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa Článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperi ).
V zmysle Článku 4 vyššie citovaného nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa Článku 17 vyššie citovaného nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzatvorenej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia Článku 6 a Článku 7 bod 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, b) zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzatvorenú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane toho členského štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa Článku 18 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa Článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa Článku 4 vyššie citovaného nariadenia, ak podľa ods. 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.
Podľa § 419 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 89/2012 Sb.) spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámec svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámec samostatného výkonu svojho povolania uzatvára zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak jedná.
Podľa § 2395 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2399 ods. 1 OZ, úverovaný vráti úverujúcemu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný.
Podľa § 1968 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 1969 OZ, od dlžníka, ktorý je v omeškaní môže veriteľ vymáhať splnenie dlhu, alebo môže od zmluvy odstúpiť za podmienok dohodnutých v zmluve alebo stanovených zákonom.
Podľa § 1970 OZ, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti žiadať zaplatenie úrokov z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškanie zodpovedný.
Podľa Zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere, § 2 spotrebiteľským úverom je odložená platba, peňažná zápujčka, úver alebo obdobná finančná služba poskytovaná alebo sprostredkovaná spotrebiteľovi.
Podľa § 104 Zák. č. 257/2016 Sb. zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu a musí obsahovať informácie podľa § 106 až 108 a § 109 ods. 1 uvedené jasným, výstižným a zreteľným spôsobom. Nesplnenie tejto povinnosti alebo písomnej formy nemá za následok neuzavretie alebo neplatnosť zmluvy.
V zmysle Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške REPO sadzby určenej Českou národnou bankou na prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
7. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky (pozri lustrácia v registri obyvateľov) a má za to, že v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konkrétne Článok 18 Nariadenia Rady č. 1215/2012 je daná právomoc súdov SR na prejednanie danej veci. Súd mal tiež za preukázané, že zmluvné strany si zvolili právny poriadok, ktorým sa bude riadiť ich záväzok (zmluva o úvere), a preto s odkazom na Nariadenie Rím I platí pre strany sporu právny poriadok Českej republiky. Týmto právnym poriadok je nutné posudzovať zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere medzi stranami sporu.
8. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
9. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v konaní a preukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, že poskytol žalovanému úver za konkrétne dohodnutých podmienok, t. j. s dohodnutým úrokom , dohodnutou ročnou percentuálnou sadzbou nákladov a s celkovou čiastkou, ktorú sa zaviazal dlžník (žalovaný) zaplatiť, ako i s ďalšími v zmluve dohodnutými poplatkami.
10. Žalobca predložením úverového účtu preukázal, že žalovaný ako dlžník si svoju povinnosť včas a riadne neplnil, dostal sa do omeškania viac ako s dvomi splátkami a ďalšie plnenie neposkytol, preto dôvodne veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 25.02.2023.
11. Súd preto priznal žalobcovi ako veriteľovi kapitalizovaný úrok z úveru vo výške 1.562,04 Kč ku dňu podania žaloby, ako i zákonný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu podania žaloby a tiež zmluvný úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami sporu vo výške 8,05 % ročne ( ako uplatňoval žalobca ) z nesplatenej časti istiny úveru vo výške 17.386,81 Kč odo dňa 9.2.2024 do zaplatenia a i zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z čiastky nesplatenej istiny úveru odo dňa 9.2.2024 do zaplatenia, s tým, že výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 1970 OZ a Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., v zmysle ktorého výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške REPO sadzbe stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o osem percentuálnych bodov.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v konaní úspešný, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s využitím vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol vo veci úspešný v celom rozsahu.
13. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).