Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14C-115-2020.pdf
PDF · 101.54 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/115/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v spore žalobcov: X. P. J., K.. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, 2. H. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, 3. H. F., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom J.É. XX a 4. E. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, všetci zast. JUDr. Jozefom Sábom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností evidovaných na LV č.XX, okr. Košice-okolie, obec J., kat.úz. J. ako pozemok - parc.reg.C, parc.č.142/2, vo výmere 81 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba, rodinný dom, súp.č. 33, postavený na parc.č.142/2 a nehnuteľností evidovaných na LV č.XXXX, okr. Košice-okolie, obec J., kat.úz. J. ako pozemok, parc.reg.C, parc.č.142/1, vo výmere 830 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc.reg.C, parc.č.142/3, vo výmere 106 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc.reg.C, parc.č.144 vo výmere 1180 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba, rodinný dom so súp.č.200, postavený na parc.č.142/3, ktorého začatie výkonu záložného práva bolo žalovaným oznámené listom žalovaného zo dňa 18.8.2020, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp.zn. 7C/2/2021.
II. Žalobcom v 1.-4.rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1.-4.rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami opísanými vo výroku tohto uznesenia, a to formou výkonu záložného práva, to znamená, aby ich nepredal a spôsobom určeným v záložnej zmluve k úverovej zmluve č.XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.5.2013 a aby ich nepredala na dražbe podľa zák.č.527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
2. V dôvodoch žaloby uviedli, že žalobkyňa v 1.rade a žalovaná uzavreli dňa 17.5.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX a zároveň uzavreli aj záložnú zmluvu zo dňa 22.5.2013. Touto záložnou zmluvou žalobcovia zriadili záložné právo každý k svojmu spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, obec J., kat. úz. J. ako parc.č.142/2, vo výmere 81 m2, rodinný dom súp.č.33, postavený na parc.č.142/2 a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXXX, obec J., kat.úz. J., ako parc.č.142/1, vo výmere 830 m2 a parc.č.142/3 vo výmere 106 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc.č.144 vo výmere 1180 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp.č.200, postavený na parc.č.142/3.
3. Žalobcovia uviedli, že žalovaná požiadala o zosplatnenie celého úveru listom zo dňa 29.9.2014. Žiadosťou o zosplatnenie úveru sa stala platnou celá pohľadávka žalovanej, ktorá mu vznikla poskytnutím úveru podľa úverovej zmluvy. Žalovaná sa od žalobkyne v 1.rade domáhala uhradenia tejto pohľadávky na Okresnom súde Košice-okolie, pričom žalobný návrh po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej (teraz žalobkyne v 1.rade) Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 10.7.2020 pod sp.zn. 16C/193/2018 žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalovaná žalobu podala dňa 1.10.2018, pričom 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, t.j. dňa 1.4.2014 a uplynula dňa 1.4.2017.
4. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že premlčacia doba pri záložných právach, rovnako ako pri ostatných majetkových právach, začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý ráz. Poukázali na čl. III ods.1 Záložnej zmluvy s tým, že žalovaná ako záložný veriteľ mohla prvýkrát prikročiť k výkonu záložného práva v deň zosplatnenia celej pohľadávky z úveru. Okresný súd Košice-okolie v konaní pod sp.zn. 16C/193/2018 ustálil, že celá pohľadávka zabezpečená záložným právom sa stala v celosti zročnou dňa 1.4.2014, kedy žalovaná mohla realizovať výkon svojho záložného práva viažuceho sa na predmetnú pohľadávku. Z toho dôvodu žalovaní vznášajú námietku premlčania v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka na výkon záložného práva žalovanej, keďže výkon záložného práva sa premlčal ku dňu 1.4.2017.
5. Žalovaná zaslala žalobcom výzvu, ktorou im oznámila začiatok výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a zároveň ich vyzvala na súčinnosť pri ohodnotení nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná smeruje k výkonu záložného práva, a to napriek skutočnosti, že sa jedná, rovnako ako v prípade pohľadávky z úverovej zmluvy, o premlčané právo. Podľa žalobcov, konanie žalovanej vykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia poukázali na to, že realizáciou dobrovoľnej dražby by u žalobcov došlo k nenapraviteľnému zásahu do ich majetkových práv. Zároveň, vzhľadom na premlčanie práva na výkon záložného práva na strane žalovanej, by bol takýto zásah v rozpore so zákonom. Žalobcovia sa nachádzajú v stave vysokej právnej neistoty, keďže konaním žalovanej je ohrozený jeden z hlavných statkov - ich bydlisko. Z toho dôvodu je potrebná okamžitá neodkladná úprava pomerov medzi žalobcami a žalovanou.
6. Z listinných dôkazov pripojených žalobcami súd pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení zistil nasledujúci skutkový stav: Súd mal z LV č.XX, kat.úz. J. a č.XXXX, kat.úz. J. preukázané, že žalobcovia v 1.-4.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností opísaných vo výroku tohto uznesenia. Na predmetných LV je v časti C: ťarchy je evidované zákonné záložné právo v prospech Wüstenrot stavebná sporiteľňa a pri vlastníkoch (žalobcoch v 1.-4.rade) sú vyznačené poznámky č.P 552/20 zo dňa 24.8.2020 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.8.2020 veriteľom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026 formou dobrovoľnej dražby - č.z.728/20.
7. Z predloženého oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 18.8.2020 mal súd osvedčené, že navrhovateľ dražby - záložný veriteľ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026 oznámil, že začína výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zák.č.527/2002 Z.z. zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat.úz. J., obec J., okr. Košice-okolie, zapísaných na LV č.XX a na LV č.XXXX v kat.úz. J., obec J.. Predmetom dražby sú nehnuteľností uvedené na týchto LV.
8. Z výzvy na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 7.9.2020 mal súd preukázané, že spoločnosť Dražobník s.r.o. oznámila žalobcom v 1.-4.rade, že podpísala zmluvu o vykonaní dražby na nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov s Wüstenrot stavebnou sporiteľňou a.s., ktorá začala s výkonom záložného práva predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby.
9. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 16C/193/2018-227 zo dňa 10.7.2020 bola žaloba žalobkyne Wüstenrot stavebná sporiteľňa proti žalovanej Helene Porubskej zamietnutá z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovanou. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že v danom prípade došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu, aj 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, t.j. dňa 1.4.2014 a uplynula dňa 1.4.2017. Žaloba bola podaná na súde až dňa 1.10.2018, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Nakoľko premlčané právo veriteľovi nemožno priznať, žaloba bola zamietnutá.
10. Dňa 9.11.2020 Okresný súd Košice-okolie uznesením pod sp.zn. 14C/115/2020-51 nariadil neodkladné opatrenie v znení: Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností evidovaných na LV č.XX, okr. Košice-okolie, obec J., kat.úz. J. ako pozemok
- parc.reg.C, parc.č.142/2, vo výmere 81 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba, rodinný dom, súp.č. 33, postavený na parc.č.142/2 a nehnuteľností evidovaných na LV č.XXXX, okr. Košice-okolie, obec Ploské, kat.úz. J. ako pozemok, parc.reg.C, parc.č.142/1, vo výmere 830 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc.reg.C, parc.č.142/3, vo výmere 106 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc.reg.C, parc.č.144 vo výmere 1180 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba, rodinný dom so súp.č.200, postavený na parc.č.142/3, ktorého začatie výkonu záložného práva bolo žalovaným oznámené listom žalovaného zo dňa 18.8.2020, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp.zn. 7C/2/2021. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uvedené uznesenie zrušil dňa 7.6.2021 uznesením sp.zn. 9Co 92/2021 z dôvodu, že prvostupňový súd nedodržal procesný postup podľa § 331 ods.1 CSP a týmto postupom súdu bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces nedoručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu prislúchajúcich príloh spolu s uznesením. Uvedený nedostatok vytvára tak stav nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Krajský súd ďalej konštatuje, že dodatočné doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až po doručení uznesenia súdu prvej inštancie tento nedostatok nemôže zhojiť a napraviť.
11. Elektronickým podaním, došlým súdu dňa 16.12.2020, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že na základe povinnosti uloženej súdom, neodkladným opatrením zo dňa 9.11.2020 žalobcovia podali v stanovenej lehote žalobu o určenie neexistencie záložného práva na Okresný súd Košice-okolie, ktorej bola pridelená sp.zn. 20Csp/900/2020.
12. Súd po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu 20Csp/900/2020 zistil, že vec bola z oddelenia Csp prevedená do odd. C a vedie sa pod sp.zn. 7C/2/2021.
13. Právny zástupca žalobcov v elektronickom podaní, došlým súdu dňa 30.7.2021, uviedol, že žalovaná od doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva ďalej nekontaktovala žalobcov, a preto je možné usúdiť, že naďalej má úmysel prikročiť k výkonu záložného práva. Poukázal na to, že na LV č.XX kat.úz. J. sa v poznámke naďalej uvádza „P 552/20 zo dňa 24.8.2020 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.8.2020 veriteľom: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 formou dobrovoľnej dražby, - č.z. 728/20" a v poznámke na LV č.XXXX, kat.úz. J. sa uvádza: „P 552/20 zo dňa 24.8.2020 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.8.2020 veriteľom: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, formou dobrovoľnej dražby, - č.z. 728/20". Z uvedeného možno usúdiť, že hrozba zásahu do práv žalobcov naďalej trvá. Preto je daný záver, že vo veci sú naďalej splnené zákonné dôvody, ktoré odôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň k tomuto podaniu na podporu svojich tvrdení priložil výpis z LV č.XXXX a výpis z LV č.XX.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
21. Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má všetky formálne náležitosti v zmysle § 324 a nasl. CSP.
22. Uznesenie o nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
23. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ust. § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorých dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícií len jedna strana. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše, zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012 uzn. Najvyššieho súdu SR z 9.2.2017 sp.zn. 3Obdo/1/2017).
25. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
26. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčaniu podlieha záložné právo v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže
úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významný iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý ráz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen 3-ročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Samostatnou otázkou ostáva, aký je ďalší právny osud samotného záložného práva, t.j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme, alebo zaniká. Z toho dôvodu súd uložil žalobcom povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej, t.j. o určenie neexistencie záložného práva (§ 336 ods. 1 CSP).
31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov je opodstatnený a súčasne že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, resp. k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by dočasne neobmedzil žalovanú vo výkone záložného práva.
32. Súd prihliadal pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia pri posudzovaní nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia na mieru zásahu do práv žalovanej. Neodkladné opatrenie žalovanej žalovanú síce obmedzí pri uspokojovaní svojej pohľadávky a bude mať načas sťažené uplatnenie pohľadávky, avšak na druhej strane ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil a výkon záložného práva by sa zrealizoval, hrozí riziko ďalších sporov, či už vo vzťahu k vlastníckemu právu, k platnosti dražby alebo k prípadnej náhrade škody.
33. Ďalej súd prihliadal aj na mieru ujmy, ktorá žalobcom hrozí ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo. V takom prípade môže byť na dobrovoľnej dražbe predaný rodinný dom, ktorý je ich obydlím. Prípadnou dražbou by nepochybne došlo k poškodeniu žalobcov ako osôb, ktoré v predmetnom dome, ktorý má byť vydražený aj bývajú a majú tam trvalý pobyt.
34. Pri posudzovaní proporcionality zásahu do práva žalobcov na bývanie a do práva žalovanej na uspokojenie jej pohľadávky predajom zálohu súd dospel k záveru, že závažnejšie a ťažšie napraviteľný (alebo úplne nenapraviteľný) by bol zásah do práva žalobcov na bývanie, ak by súd návrhu nevyhovel ako zásah do práva žalovanej na jednoduchšie uspokojenie svojho majetkového nároku proti žalobcom výkonom záložného práva. Ochranu práv žalobcov pritom v súčasnosti nie je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami, pretože výkon záložného práva sa už začal.
35. Keďže žalobcovia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázali predloženými listinnými dôkazmi, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by práva žalobcov mohli byť ohrozené z dôvodu správania sa žalovaného. Žalobcovia existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojím konaním ohrozoval výkon súdneho rozhodnutia vo veci tak, ako to uvádzali žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne preukázali.
36. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
37. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
38. Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/2/2021 súd zistil, že žalobkyne podali dňa 8.1.2021 na Okresný súd Košice-okolie žalobu o určenie neexistencie záložného práva proti žalovanému Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, ktorému bolo pridelené číslo sp.zn. 20Csp/900/2020, avšak prevodom z registra Csp bolo prevedené do reg.
C pod sp.zn. 7C/2/2021. Žalobcovia týmto, podľa názoru súdu, dostatočne preukázali obavu, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov strán sporu, kým nebude právoplatne rozhodnuté v konaní o určenie neexistencie záložného práva.
39. O nároku žalobcov v 1.-4.rade na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalobcovia v 1.-4.rade boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešní v celom rozsahu, preto majú nárok voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.