Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ek/2222/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, proti povinnému: N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/ XX, XXX XX B., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. 127EX 756/2019, o vymoženie 3000 eur s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 25.02.2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.12.2019 domáhal od povinného vymoženia 3000 eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobný rozkaz sp. zn. vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 11.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2019 a vykonateľnosť dňa 15.10.2019 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 17.12.2019 poverenie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 25.02.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že už rozhodnutím z 06.02.2020 súd návrh povinného v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2020 v spojení s uznesením sudcu zo dňa 18.08.2020 o zamietnutí sťažnosti.

3/ Následne podal povinný ďalší návrh na zastavenie exekúcie, postúpený súdu dňa 27.01.2021, ktorý odôvodňoval tým, že sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie, exekúcia je v rozpore s SR a únijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva. O vzniku exekučného titulu, ani o poverení na vykonanie exekúcie, nebol informovaný súdom. Spornú pohľadávku neuznáva, úverovú zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver a z ktorej pochádza nárok je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa povinného je exekúcia vedená na základe nespôsobilého právneho titulu a exekučného titulu. Z opatrnosti vzniesol i námietku premlčania a napokon podal námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Oprávnený uviedol, že námietky nemožno využívať ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádal exekučný titul, ktorým je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, ale ich predmetom môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. K predmetnej exekúcii oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení a k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie.

4/ Za aplikácie ustanovení - 5, prvá veta, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), prvej vety ods. 1, , , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov [(zákon o e-Govermnente), ďalej len „zákon o e-Gov“] posúdil návrh na zastavenie exekúcie ako podaný po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda návrh v zmysle Exekučného poriadku. V takomto návrhu na zastavenie exekúcie súd prihliada len na skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

5/ Vo vzťahu k tvrdeniam povinného o tom, že spotrebiteľská zmluva, na podklade ktorej je priznaný nárok, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky neuznáva, že mu nebol doručený exekučný titul ani poverenie na vykonanie exekúcie a namietaným trovám súdneho exekútora, vyšší súdny úradník uviedol, že všetky tieto skutočnosti mohol povinný uviesť už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko žiadna z týchto skutočností nenastala po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Doručovanie exekučného titulu už pritom namietal vo svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd právoplatne rozhodol tak, že návrh zamietol. Konštatoval, že exekučný titul bol povinnému doručovaný do jeho aktivovanej elektronickej schránky a za doručený sa považoval dňom 28.09.2019, kedy nastala fikcia doručenia elektronicky zaslaného dokumentu v súlade so zákonom o e-Governmente. Povinnému bol exekučný titul doručený, a preto tvrdenie povinného o jeho nedoručení považoval za neopodstatnené. Vyšší súdny úradník mal za to, že povinný mal dostatočnú možnosť brániť sa proti vydanému platobnému rozkazu a to podaním odporu v zákonnej lehote. Nakoľko povinný túto možnosť nevyužil platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom na základe ktorého je možné viesť exekúciu.

6/ Vyšší súdny úradník prijal záver, že povinný sa úspešne nedovolal ani premlčania vymáhaného nároku. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučný titul v tomto exekučnom konaní bol vydaný dňa 11.09.2019, pričom právoplatnosť nadobudol dňa 15.10.2019. Žalovaný bol exekučným titulom zaviazaný zaplatiť žalobcovi priznaný nárok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný vzniesol námietku premlčania v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13.01.2021 je zjavné, že k premlčaniu pohľadávky priznanej exekučným titulom ešte nedošlo.

7/ Vzhľadom na vyššie uvedené mal vyšší súdny úradník za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. K premlčaniu pohľadávky nedošlo a ostatné skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, boli skutočnosťami, ktoré mohol uviesť aj v prvom návrhu na zastavenie exekúcie podaného podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Preto návrh v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

8/ Povinný podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Súd podľa neho opätovne nebral do úvahy jeho argumentáciu. Platobný rozkaz i napriek tomu, že to ukladá zákon o e-Governmente, mu nemal byť doručovaný do elektronickej schránky, pretože ten nie je ani právnickou osobou ani štatutárom. Nebolo jeho povinnosťou zriadiť si elektronickú schránku pre doručovanie elektronických dokumentov a z toho istého dôvodu nebolo ani jeho povinnosťou starať sa o ňu, či venovať náležitú pozornosť o v nej uloženú či doručenú poštu, neukladá mu to nijaký zákon. (Pozn.: v čase zriadenia elektronickej schránky nebolo možné zrealizovať po technickej stránke inštaláciu softwaru pre prácu s eID kartou a čítačkou elektronických kariet a ZEP v programoch Windows lla Android, v ústrety mu vyšiel tím IT špecialistov mestského úradu, kde mal nerušený prístup k portálu verejnej správy, bolo to však v roku 2017 a v čase do volieb do mestského zastupiteľstva, elektronické podania cez e-Zaloby nevyužíval). Platobný rozkaz tak podľa neho nebol doručovaný zákonom ustanoveným spôsobom, pričom mali byť dodržané rovnaké predpisy ako pri doručovaní platobného rozkazu v listinnej podobe. Uvedený postup odôvodňoval i tým, že pred doručovaním do elektronickej schránky si mal súd overiť status účastníka konania, či sa jedná o fyzickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa, právnickú osobu alebo o štatutára v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov.

Dodal, že v prvej sťažnosti proti uzneseniu súdu zo dňa 20.03.2020 nesprávne použil výraz na str. 4 ods. 4, ktorý začína : „ Ak orgán verejnej moci... a končí vetou : „ Doručenie orgánom verejnej v texte je nesprávne uvedený výraz správy...miesto slovného výrazu moci", a ako orgán verejnej moci by mal byť ochranným pilierom a dbať na ochranu práv a ústavnosti.

9/ S poukazom na nemôže podľa neho súd aplikovaním a bezhlavým dodržiavaním jedného právneho predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon o e-Governmente pochovať ďalšie nie bezvýznamnejšie právne predpisy, ako je právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý proces, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena v nadväznosti na , ďalej a 2, 19 ods. 1, a , ale i právo na účinnú obranu napr. (ďalej len „“), a , , , , a zákona o e -Governmente, aby mohlo konanie určitých subjektov (v tomto prípade i súdu) zasiahnuť do právneho postavenia jedného z účastníkov konania bez jeho súhlasu či vedomia. Keďže mal za to, že predložil všetky relevantné dôkazy, ktoré spochybňujú nielen nárok oprávneného na vymoženie pohľadávky, ale poukazujú aj na závažný fakt porušenia základných ľudských práv a rovnako aj na to, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu žiadal o jeho zrušenie a o zastavenie exekúcie.

10/ Oprávnený sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 25.02.2021 a navrhol, aby ho konajúci súd potvrdil, nakoľko povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne iné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.09.2019, sp. zn. , bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2019. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. S poukazom na ustanovenia a , mal zato, že súd v uvedenom prípade postupoval v súlade so zákonom a žalovanému (povinnému) doručoval platobný rozkaz do vlastných rúk, ktorý následne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom. Dôvody prezentované povinným nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie.

11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

16/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

17/ Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto na doplnenie správnosti rozhodnutia už len dopĺňa nasledovné.

19/ Exekúcia sa vykonáva na podklade platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 11.09.2019 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že návrh povinného zo dňa 13.01.2021 je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a preto tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V samotnej sťažnosti voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal už len skutočnosti týkajúce sa doručovania a nesprávnosti postupu súdu aplikovaním zákona o e- Governmente a nezisťovaním statusu žalovaného/povinného, preto sa sudca zaoberal len tvrdeniami povinného uvedenými v sťažnosti.

20/ Pre rozhodnutie súdu bolo zásadným faktom, že ide o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie a že už v prvom návrhu na zastavenie sa povinný bránil tvrdeniami o nedoručení exekučného titulu. Súd prvý návrh povinného právoplatne zamietol uznesením zo dňa 06.02.2020 v spojení s uznesením o sťažnosti zo dňa 18.08.2020. Z odôvodnenia uznesenia z 18.08.2020 (body 21, 22 a 24) vyplýva, že: ... Z doručenky nachádzajúcej sa v spise sp. zn. vyplývalo, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo márne uplynutie úložnej lehoty, a ktorá nastala dňa 28.09.2019, čím v zmysle zákona o e-Gov došlo k doručeniu platobného rozkazu povinnému. V danom prípade tak právna úprava zákona o e-Gov vylučovala ustanovenia a týkajúce sa doručovania platobného rozkazu, na ktoré poukazoval povinný v sťažnosti. Podľa ustanovenia platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal súd za preukázané, že povinný voči doručenému platobnému rozkazu nepodal odpor. Pokiaľ si teda povinný v období, v ktorom mu bola aktivovaná elektronická schránka na doručovanie úradných rozhodnutí (od 11.09.2019 do dňa 17.02.2020), vo vlastnom záujme priebežne nekontroloval jej obsah a nezistil, že mu bol súdom doručený platobný rozkaz, sám zapríčinil, že nevyužil možnosť podať v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho platobný rozkaz, sp. zn. , sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.... „Nakoľko bolo v konaní preukázané, že exekučný titul je formálne vykonateľný, pretože bol riadne doručený povinnému (aj oprávnenému), je spôsobilým podkladom na vykonávanie exekúcie. Povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti nepreukázal svoje tvrdenia o nedoručení exekučného titulu a neuviedol ani také iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená...“)

21/ O otázke riadnosti doručenia platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci, teda už súd právoplatne rozhodol (uznesením sp. zn. z 06.02.2020 v spojení s uznesením sudcu z 18.08.2020), pričom skutkové tvrdenia povinného ohľadom doručovania exekučného titulu sú vo svojej podstate rovnaké ako v prvom návrhu na zastavenie exekúcie (zároveň však platí, že na nové tvrdenia by súd nemohol z dôvodu koncentračnej zásady v zmysle Exekučného poriadku ani prihliadať). O uvedenej otázke (doručenia platobného rozkazu) nie je možné opätovne rozhodovať pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá je upravená vo všeobecnom procesnom predpise ( ), a ktorú je nutné na daný prípad aplikovať (v spojení s Exekučného poriadku), keďže túto negatívnu podmienku konania osobitne neupravuje. Z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený (a voči ktorému povinný nepodal (včas) odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku), nebola opätovná námietka nedoručenia exekučného titulu v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie spôsobilá privodiť zastavenie exekúcie. Už len na záver preto možno dodať, že súd sa vo svojom skoršom rozhodnutí vysporiadal i s tvrdeniami povinného o tom, že nemal ako fyzická osoba povinnosť si takú schránku zriadiť a kontrolovať ju, keď uviedol v bode 20. odôvodnenia: „... povinný ako fyzická osoba mal v čase doručovania platobného rozkazu aktivovanú schránku na doručovanie úradných dokumentov, pričom k jej aktivácii nemohlo dôjsť náhodne alebo automaticky (bez jeho vedomia), tak ako je to v prípade právnických osôb. Podľa návodu na aktiváciu zverejneného na stránke slovensko.sk proces aktivácie v sebe zahŕňa celý komplex úkonov zo strany žiadateľa o aktiváciu (nejedná sa o jedno jednoduché kliknutie). Bolo potom v záujme povinného, aby si v období aktivovanej

elektronickej schránky, priebežne kontroloval jej obsah, pretože momentom jej aktivácie mu mohli byť do schránky doručované elektronické úradné dokumenty.“ Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Pokiaľ sa povinný nezaujímal o obsah svojej elektronickej schránky, sám svojou nečinnosťou zapríčinil, že sa o doručení platobného rozkazu nedozvedel a včas nevyužil obranu v podobe podania odporu voči platobnému rozkazu, čo malo za následok vznik exekučného titulu podľa Exekučného poriadku. Nemožno akceptovať ani námietky povinného o spôsobe doručovania exekučného titulu upomínacím súdom, pretože v zmysle je určená prednosť doručovania platobného rozkazu do elektronickej schránky žalovaného, pričom je nepodstatný dôvod, pre ktorý si osoba zriadila elektronickú schránku, ani „status“ osoby žalovaného (či sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu), ak schránku zriadenú v čase doručovania mala. Súd nemôže obchádzať zákonné ustanovenia a aplikovať iné právne predpisy týkajúce sa doručovania, len pre nečinnosť žalovaného. Zároveň exekučnému súdu nie je daná právomoc exekučný titul ani zmeniť, ani zrušiť, preto bola požiadavka povinného na zrušenie exekučného titulu v exekučnom konaní bezvýznamná.

22/ Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenie o nedoručení exekučného titulu povinnému bolo jediným dôvodom sťažnosti, pričom o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté skorším uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 06.02.2020 v spojení s uznesením zo dňa 18.08.2020 tak, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že mal preukázané riadne doručenie exekučného titulu povinnému, sudca podľa ustanovenia sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 25.02.2021 zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).