Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v právnej veci žalobcu: EUROCAM - Transport & Logistics, s.r.o., Dopravná 11, Topoľčany, IČO: 46 435 034, zastúpeného JUDr. Petrom Markom, advokátom, Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe podanej dňa 23. 03. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100192460/2020 zo dňa 17. 01. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 23. 07. 2018 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2018, o čom bola so splnomocneným zástupcom žalobcu v uvedený deň spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne boli správcovi dane predložené doklady žalobcu (inventúrny súpis majetku za rok 2018, zmluva o opravách a údržbách + poistenie doby opravy zo dňa 01. 06. 2017, rámcová zmluva o údržbe a opravách zo dňa 15. 10. 2015, zmluva o údržbe zo dňa 02. 01. 2018, faktúra č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018 v sume 72.036,- eur (z toho základ dane v sume 60.030,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 12.006,- eur) vystavená spoločnosťou MELICO, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bola údržba motorového vozidla MAN TGX, VOLVO v počte 46 kusov a údržba návesu KOGEL, PANAV, KRONE v počte 46 kusov, záznam o údržbe ťahača, záznam o údržbe návesu, správa o meraní pneumatík).

2. Správca dane výzvou zo dňa 30. 08. 2018 vyzval žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce dodanie plnenia podľa vyššie uvedenej faktúry zo strany spoločnosti MELICO, s.r.o.. Žalobca následne predložil objednávku zo dňa 01. 01. 2018, listinu z apríla 2018, v ktorej je uvedený dátum, EČV vozidla, stav km, popis práce a opätovne záznam o údržbe ťahača, záznam o údržbe návesu, správu o meraní pneumatík.

3. Na základe výzvy správcu dane spoločnosť MELICO, s.r.o. v podaní zo dňa 12. 11. 2018 oznámila údaje a predložila záznamy o údržbe ťahača, záznamy o údržbe návesu, správy o meraní pneumatík.

4. Dňa 19. 11. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu a žalobca následne podal písomné vyjadrenie, v ktorom odpovedal na položené otázky.

5. Dňa 10. 01. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý Z. H. (zamestnanec spoločnosti MELICO, s.r.o.).

6. Na základe výzvy boli správcovi dane predložené požadované listiny - Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú techniku 1/2015 zo dňa 23. 03. 2016, Všeobecné zmluvné podmienky pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t (fix/variabil) zo dňa 20. 10. 2017, rámcové obchodné podmienky pre finančný leasing zo dňa 20. 10. 2017, ďalšie leasingové zmluvy a všeobecné podmienky GPS vozidiel za obdobie apríl 2018.

7. Dňa 20. 02. 2019 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti MELICO, s.r.o. a správcovi dane boli predložené ďalšie listiny - evidencia dane z pridanej hodnoty, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2018, pracovná zmluva B. U. a Z. H. so spoločnosťou MELICO, s.r.o., záznamy o údržbe ťahača, záznamy o údržbe návesu, správy o meraní pneumatík a ďalšie listiny.

8. Súčasťou spisu je i protokol zo dňa 22. 12. 2017 z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2016 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 11. 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 04. 2018 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 17.970,- eur.

9. Dňa 23. 05. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený s úkonmi vykonanými správcom dane v priebehu daňovej kontroly a žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 31. 05. 2019. Dňa 04. 06. 2019 žalobca predložil správcovi dane znalecký posudok č. 19/2018 vypracovaný za účelom preverenia skutočností v spoločnosti EUROCAM - Transport & Logistics, s.r.o. rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016.

10. O výsledku daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 12018 spísal správca dane protokol zo dňa 12. 06. 2019 so záverom, že na základe vykonaného dokazovania nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 12.006,- eur na základe faktúry č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018 od dodávateľa MELICO, s.r.o.. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 17. 06. 2019. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu, ku ktorému pripojil cenovú ponuku na kontrolu vozidiel zo dňa 22. 09. 2016 od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o..

11. Spoločnosť MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. na základe výzvy správcu dane v podaní zo dňa 06. 08. 2019 oznámila, že cenovú ponuku vypracovali v roku 2016 na podnet spoločnosti žalobcu a o ďalšie ponuky nežiadal. Taktiež predložila správcovi dane faktúry vystavené pre žalobcu ako odberateľa za opravu a údržbu vozidiel, vrátane faktúr za servisné paušály v roku 2018, teda i za apríl 2018.

12. Dňa 09. 08. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok Z. H. a B. U..

13. Spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. na základe výzvy správcu dne potvrdila vypracovanie cenovej ponuky pre žalobcu v roku 2016 a okrem iného zaslala i faktúru zo dňa 16. 04. 2018 za opravu vozidla (balíky, malá servisná prehliadka s diagnostikou EBS, kotúčová brzda bez D +M kolies.

14. Dňa 04. 09. 2019 bola s konateľom žalobcu a splnomocneným zástupcom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. Súčasťou spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná dňa 25. 07. 2019 so zástupcom spoločnosti MELICO, s.r.o., ktorá bola podľa predloženej faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období dodávateľom žalobcu.

15. Dňa 18. 09. 2019 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2018 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 12.006,- eur, znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 16.111,23 eur na

sumu 4.105,23 eur (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní vrátane dodatočného daňového priznania v sume - 16.111,23 eur, nadmerný odpočet priznaná správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume - 4.105,23 eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 12.006,- eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žaloba odvolanie zo dňa 18. 10. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100192460/2020 zo dňa 17. 01. 2020 tak, že podľa ust. rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2019 potvrdil.

17. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že v období od 23. 07. 2018 do 17. 06. 2019 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2018, pričom sa zameral aj na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018 v sume 72.036,- eur (základ dane v sume 60.030,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 12.006,- eur) od spoločnosti MELICO, s.r.o. ako dodávateľa s predmetom fakturácie „údržba motorového vozidla MAN TGX, VOLVO v počte 46 ks“, a to v cene 960,- eur za jeden kus bez dane z pridanej hodnoty a „údržba návesu KOGEL, PANAV, KRONE v počte 46 ks“, a to v cene 345,- eur za jeden kus bez dane z pridanej hodnoty. Súčasťou spisového materiálu bola i zmluva o údržbe zo dňa 02. 01. 2018 (ďalej len „zmluva“) uzavretá medzi spoločnosťou MELICO, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa poskytovať žalobcovi činnosti (bližšie špecifikované v čl. II ods. 1 tejto zmluvy) za účelom udržiavania technického stavu a prevádzkyschopnosti nákladných motorových vozidiel (ťahačov) a ich pripojených súprav (návesov), patriacich do vlastníctva žalobcu. Súčasťou fixne stanovenej ceny je aj potrebný pomocný materiál na vykonanie údržby a drobných opráv a likvidácia poškodených častí zaistená dodávateľom. Podľa údajov uvedených v zmluve, pri jej podpise spoločnosť MELICO, s.r.o. zastupoval konateľ N. I. a žalobcu zastupoval jeho konateľ C. I.. Z verejne dostupného obchodného registra bolo zistené, že v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení existovalo medzi spoločnosťou MELICO, s.r.o. a žalobcom priame personálne prepojenie cez osoby vystupujúce v postavení spoločníkov (C. I., N. I. a J. I.) a konateľov (C. I., N. I.). Spoločnosť MELICO, s.r.o. deklaruje výkon údržby motorových vozidiel na adrese Odbojárov 451/14, Tovarníky, ktoré priestory má prenajaté bezodplatne od žalobcu na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2018. Podľa zmluvy mal byť pri každej údržbe vyhotovený záznam o údržbe ťahača, záznam o údržbe návesu a správa o meraní pneumatík. Až na základe výzvy správcu dane žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil objednávku zo dňa 01. 01. 2018, popis prác a záznamy o údržbe ťahačov a návesov zo dňa 08. 04. 2018, 14. 04. 2018, 16. 04. 2018, 17. 04. 2018, 18. 04. 2018, 20. 04. 2018, 21. 04. 2018, 22. 04. 2018, 27. 04. 2018 a 30. 04. 2018. Taktiež boli správcovi dane predložené pracovné zmluvy zamestnancov (Z. H., B. U.) spoločnosti MELICO, s.r.o. vykonávajúcich fakturované práce, ktorí boli i vypočutí ako svedkovia a taktiež bol predložený zoznam materiálneho vybavenia potrebného k ich vykonávaniu. Žalobca uviedol, že dôvodom uzatvorenia zmluvy o údržbe a opravách so spoločnosťou MELICO, s.r.o. bolo zabezpečenie prevádzkyschopnosti vozového parku a ako dôkaz výhodnosti cien tejto spoločnosti predložil cenové ponuky spoločností HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. a MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. (obe ešte z roku 2016, pričom obe spoločnosti služby diagnostiky a servisu vozidiel žalobcovi aj poskytujú). V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane i zmluvy so spoločnosťami VOLVO Group Slovakia, s.r.o. a MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o.. V zmysle uvedených zmlúv sa spoločnosť VOLVO Group Slovakia, s.r.o. zaviazala zabezpečiť služby opravy a údržby jedného vozidla značky VOLVO za mesačný poplatok 172,- eur a v mesiaci apríl 2018 žalobca eviduje faktúry od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. za servis 16 ks vozidiel v sume mesačného paušálu 158,- eur, resp. 111,- eur bez dane z pridanej hodnoty za vozidlo. Žalobca potvrdil, že tieto zmluvy sú súčasťou plnenia záručných podmienok a je zrejmé, že povinnosti z nich vyplývajúce zmluvní dodávatelia plnia. Zároveň však uviedol, že tieto základné úkony vykonávané 1 x ročne (?) nepokrývajú potreby údržby a opráv používaných vozidiel. V priebehu dokazovania rovnako správca dane zistil, že servisné práce, servisné prehliadky i samotné opravy používaných vozidiel pre žalobcu realizuje aj spoločnosť HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o.. Faktúry od spoločností MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. a HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. obsahujú podrobnú špecifikáciu predmetu plnenia s presným označením použitých náhradných

dielov, ako aj podrobný popis vykonanej služby, zatiaľ čo dokumenty (faktúra, záznamy o údržbe alebo popis prác) vystavené spoločnosťou MELICO, s.r.o. neobsahujú dostatočnú špecifikáciu plnenia, ktoré bolo skutočne dodané a ktoré bolo podkladom pre vystavenie faktúry. Dodanie služieb uvedených na faktúre spoločnosťou MELICO, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období apríl 2018 preveroval správca dane aj v priebehu daňovej kontroly vykonávanej u tohto dodávateľa v období od 22. 08. 2018 do 29. 07. 2019. V závere daňovej kontroly správca dane konštatoval, že MELICO, s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2018 nepreukázala reálne dodanie služieb pre žalobcu v uvedenom druhu, objeme a cene. Z uvedeného dôvodu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu reálneho dodania tejto služby podľa ust. , ale z titulu ust. tohto zákona, t.j. z dôvodu, že dodávateľ uviedol daň vo faktúre. Spoločnosť MELICO, s.r.o. s uvedeným záverom správcu dane súhlasila a plne ho akceptovala. Žalovaný taktiež poukázal na zmeny v obchodnom registri, ku ktorým došlo v spoločnosti MELICO, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a ktoré spočívajú v tom, že od 18. 07. 2019 je jediným konateľom N. H. s trvalým pobytom evidovaným v Českej republike, pričom v rovnaký deň spoločnosť vstúpila do likvidácie, N. a C. I. skončili dňa 18. 07. 2019 vo funkcii konateľov dodávateľa, od 07. 08. 2019 spolu s J. I. previedli svoje podiely v plnej výške na nového spoločníka dodávateľa, t.j. na spoločnosť Fudžajra a.s. so sídlom v Českej republike. Od 07. 08. 2019 dodávateľ zmenil i obchodné meno a adresu svojho sídla. V obchodnom registri aktuálne figuruje pod obchodným menom Tromso s.r.o. v likvidácii a sídli na adrese Sedmokrásková 6, Bratislava rovnako, ako ďalších niekoľko stoviek iných spoločností (prevažne tiež v likvidácii). Na základe všetkých týchto skutočností správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že dodávateľ MELICO, s.r.o. reálne uskutočnil služby údržby a opravy vozidiel pre žalobcu v takom druhu, objeme a cene, ako to žalobca tvrdí. Správca dane pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, oboznámil ho všetkými zistenými skutočnosťami, vyzval ho na vyjadrenie k nim, umožnil mu preukázať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a poskytol mu dostatočný priestor na predloženie jeho vyjadrení a ďalších návrhov na dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že skutočné dodanie označených služieb spoločnosťou MELICO, s.r.o. pre žalobcu nebolo preukázané. Nebolo preukázané, že označený dodávateľ služby v uvedenom druhu, objeme a cene skutočne žalobcovi dodal a že mu z tohto titulu vznikla daňová povinnosť. Správca dane nespochybnil potrebu vykonávania údržby vozidiel a návesov, ale spochybnil jej reálne uskutočnenie označeným dodávateľom s ohľadom na samotný deklarovaný spôsob výkonu a ekonomické opodstatnenie tohto úkonu. U vozidiel bola vykonávaná odborná diagnostika, údržba a opravy inými autorizovanými servismi a správca dane mal za to, že predložené záznamy o údržbe ťahačov a údržbe návesov boli vedené len formálne a boli účelovo vypracované, bez reálneho uskutočnenie úkonov na ich uvedených. Rovnako tak faktúra predložená žalobcom nezodpovedala reálnemu plneniu na nej uvedenému. V danej veci správca dane poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a označeným dodávateľom existuje priame personálne prepojenie a žalobca týmto konaním sledoval optimalizáciu vlastnej daňovej povinnosti. Ďalej konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ust. bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v ust. , ods. 2 písm. a/ tohto zákona, teda uplatnil si odpočítanie dane z faktúry, ktorej vecná opodstatnenosť nebola preukázaná.

18. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v podanom daňovom priznaní deklaroval, že si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 12.006,- eur na základe vyššie uvedenej faktúry a tvrdil tak, že v súvislosti s takto deklarovaným zdaniteľným plnením boli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre uplatnenie tohto práva. Vykonaným dokazovaním správcu dane sa však dodanie služby v druhu, objeme a cene deklarovanej žalobcom od označeného dodávateľa nepreukázalo. Ak nebolo preukázané, že MELICO, s.r.o. deklarované služby dodala, nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová povinnosť, pričom vznik daňovej povinnosti z tohto titulu nepreukázala. Daňová kontrola vykonaná v spoločnosti MELICO, s.r.o. rovnako vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa nepreukázala a dodávateľ tento záver akceptoval. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa MELICO, s.r.o., žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetnej prijatej faktúry, nakoľko skutočnosti uvedené na predloženej faktúre nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nej označenom ako dodávateľ (platiteľ dane). Ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel určiť rozhodnutím. Za daných okolností si daňový subjekt uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok.

Aj napriek úzkej súčinnosti správcu dane so žalobcom a dostatočnému priestoru, žalobca nepreukázal, že údržba a opravy jazdných súprav vykonávaných daným spôsobom, v uvedenom rozsahu a cene práve spoločnosťou MELICO, s.r.o. boli realizované a rovnako nepreukázal, že výber tohto (personálne prepojeného) dodávateľa za daných podmienok bol ekonomicky opodstatnený. Personálne prepojenie dodávateľa a žalobcu je skutočnosťou a je zrejmé, že spoločníci, ktorí boli zároveň štatutárne orgány oboch spoločností, mali vedomosť o skutočnostiach spojených s deklarovaným plnením u oboch zúčastnených obchodných partnerov. Faktom je ale aj to, že žalobca nepreukázal efektívnosť (ekonomickú, obchodnú, či inú výhodnosť) výberu spoločnosti MELICO, s.r.o. ako najvýhodnejšieho dodávateľa. Žalobca výhodnosť servisných paušálov spoločnosti MELICO, s.r.o. odôvodňoval potrebou zabezpečiť prevádzkyschopnosť svojho vozového parku, teda motorových vozidiel, ktoré sú maximálne trojročné (čo potvrdil aj svedok Z. H.) a teda podliehajú záručným podmienkam na ich údržbu. Pri servisných prehliadkach, diagnostike a opravách využíval žalobca aj služby iných servisov (napr. HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o.). Zmluvní záruční servisní partneri realizujú údržbu, výkon servisných a inšpekčných činností a opravy vyplývajúce z bežného opotrebenia vozidla, pričom oslovení servisní partneri potvrdili, že realizujú diagnostiku, servis a opravy vozidiel pre žalobcu. Napriek uvedeným zisteniam žalobca tvrdil, že je nevyhnutné, aby za údržbu, spočívajúcu v 10 - 15 minút trvajúcej vizuálnej kontrole celej jazdnej súpravy (čo uviedol Z. H.) tých istých vozidiel platil aj spoločnosti MELICO, s.r.o. sumu 1.305,- eur za súpravu (960,- eur ťahač + 345,- náves). Žalobca však nepreukázal, za čo vlastne zaplatil spoločnosti MELICO, s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2018 sumu 70.036,- eur a už vôbec nepreukázal ekonomické opodstatnenie takto deklarovaného zdaniteľného obchodu. V závere svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty u žalobcu, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia október 2016 a výsledkom ktorej bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 18. 04. 2018, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume uplatneného nadmerného odpočtu z dôvodu, že mu nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa MELICO, s.r.o., predmetom ktorej bolo dodanie údržby motorových vozidiel a návesov rovnakým spôsobom, aký je podstatou aj plnenia deklarovaného v zdaňovacom období apríl 2018. Žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že toto právo si uplatnil oprávnene, t.j. po splnení všetkých zákonom vyžadovaných podmienok. V odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane v celom rozsahu a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie tak, ako to navrhoval. Na základe zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, teda potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2019.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 2020 sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 01. 2020 ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. 09. 2019.

20. Bol toho názoru (III. časť žaloby), že rozhodnutie žalovaného nie je odôvodnené, je svojvoľné a arbitrárne, skutočnosti v ňom uvádzané sú nepreskúmateľné, keďže nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného boli porušené základné práva žalobcu na súdnu a inú ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. V predmetnej veci bolo konanie vykonané v rozpore so základnými zásadami, a to najmä zásadou zákonnosti, ktorá má dva rozmery, a to rozmer hmotnoprávny a rozmer procesnoprávny, ktoré žalovaný v predmetnej daňovej veci porušil, pričom viaceré jeho konštatovania sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca spochybnil vyhodnotenie dôkazov v predmetnej veci zo strany žalovaného, ktorý predložené rozsiahle dôkazy vyhodnotil len svojím hodnotiacim úsudkom, a to v neprospech žalobcu s tým, že závery prezentované v napadnutom rozhodnutí sa javia ako podložené viac subjektívnymi úvahami ako právne relevantnými a dostatočnými dôkazmi, ktoré by priamo súviseli s konkrétnymi porušeniami práva zo strany žalobcu, pričom žalovaný sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie o zneužití práva, ku ktorému však dospel hrubým skreslením a subjektívnym výkladom ním realizovaných dôkazov. Z rozhodnutia je zrejmé, že vtedajšia personálna prepojenosť žalobcu a spoločnosti MELICO, s.r.o. (dodávateľ) do významnej miery ovplyvnilo aj tzv. predporozumenie žalovaného pri výkone daňovej kontroly, resp. formování záverov z kontroly, teda apriórne východiská, ktoré žalovaný použil pri vyhodnocovaní informácií a dôkazov týkajúcich sa zdaniteľných obchodov a podmienok relevantných

pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobca za nevyhnutné poukázať na skutočnosti, ktoré žalovaný nezobral do úvahy v rámci svojej správnej úvahy pri vyhodnotení opodstatnenosti fakturovaných služieb údržby na základe faktúry č. 2018020403. Žalobca oslovil vybraných potenciálnych dodávateľov so žiadosťou o nacenenie požadovaných služieb údržby a po vyhodnotení predložených ponúk si vybral ponuku spoločností MELICO, s.r.o. ako ekonomicky a obchodne najvýhodnejšiu. Nie je zrejmé, prečo považuje žalovaný takýto postup za neštandardný a aj na jeho podklade spochybňuje potrebu služieb údržby, keď proces výberu dodávateľa sám o sebe nemá vplyv na to, či žalobca potrebuje pre svoje podnikanie určité služby alebo nie. Žalovaný sa v priebehu daňového konania snažil spochybniť ekonomickú výhodnosť ceny poskytovaných služieb od dodávateľa MELICO, s.r.o. s porovnaním so zmluvami od VOLVO Group Slovakia s.r.o. a MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o.. Tieto zmluvy sú súčasťou záručného balíka pri kúpe vozidiel a svojim charakterom a rozsahom zďaleka nevyhovujú podmienke zabezpečenia komplexnej údržby a opráv vozidiel tak, aby bola zabezpečená bezproblémová prevádzkyschopnosť vozidiel. Porovnaním jednotlivých zmlúv je navyše zrejmá odlišnosť poskytovaných služieb údržby. Aj keby ponuka MELICO, s.r.o. nebola finančne najvýhodnejšia, prepojená a historicky známa spoločnosť má ako zmluvný partner pre žalobcu mnohé obchodné výhody, okrem iného žalobca mal bližšiu vedomosť o dodávateľovi MELICO, s.r.o. a teda aj jeho skúsenostiach s obdobnými činnosťami. Žalobca mal istotu, že MELICO, s.r.o. má dostatočné kapacity na poskytnutie vyžiadaných činností údržby, pričom personálna prepojenosť žalobcu a dodávateľa MELICO, s.r.o. umožnila obom subjektom flexibilnejšie riešiť vzniknuté problémy pri plnení zmluvných povinností alebo plnení povinností poverenými zamestnancami a garantovala zodpovednejší prístup dodávateľa. Dodávateľ MELICO, s.r.o. pritom poskytoval služby údržby za preukázateľné trhové ceny. Žalovaný tieto skutočnosti nezobral do úvahy. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej majú zdaniteľné osoby v zásade slobodu zvoliť si takú organizačnú štruktúru a taký spôsob uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť a na účely obmedzenia daňových nákladov (rozhodnutie SD EU C-277/09, cC- 255/02, C-103/09). Výber obchodných partnerov je výlučnou záležitosťou žalobcu a žalovaný nemôže do tohto výberu zasahovať, ani ho spochybňovať. Predložením cenových ponúk na kontrolu vozidiel od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. a HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. žalobca dostatočne preukázal aj dôvodnosť výšky ceny dohodnutej za služby údržby s dodávateľom MELICO, s.r.o., ktorá je v súlade s podmienkami nezávislého obchodného vzťahu. Úvahy žalovaného spochybňujúce opodstatnenosť služieb údržby dodaných v zmysle faktúry č. 2018020403 na podklade personálnej prepojenosti dodávateľa a žalobcu sú mylné a zjavne neopodstatnené, pričom nemajú žiadny dopad na vyhodnotenie splnenia podmienok na vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca opakovane v priebehu konania uviedol, že dôvodom uzavretia zmluvy s dodávateľom MELICO, s.r.o. bolo zabezpečenie prevádzkyschopnosti jeho rozsiahleho vozového parku a odlišnosť od služieb poskytovaných ostatnými dodávateľmi. Žalovaný sa snažil spochybniť potrebu týchto služieb využitím absurdnej argumentácie, pričom žalobca v tomto smere opätovne uvádza, že na takýto postup nemá žalovaný dostatok odbornej spôsobilosti, čo sa prejavilo v podstate v absurdnom tvrdení žalovaného, ktoré uvádza v napadnutom rozhodnutí, keď rozporuje tvrdenia žalobcu na podklade toho, že disponuje novým vozovým parkom a tento vozový park v intervale 3 rokov obmieňa (okrem toho, že toto tvrdenie nie je pravdivé, podľa žalovaného teda nie je pre spoločnosť vykonávajúcu cestnú dopravu potrebné vykonávať údržbu vozidiel a ich opravy v prípade potreby). Takáto argumentácia žalovaného je účelová, nezodpovedá ekonomickej realite, nie je na ňu možné prihliadať a žalovaný na takéto konštatovania nemá dostatok odbornej spôsobilosti. Služby údržby a opráv vozového parku sú úplne základným predpokladom na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu a ak by tieto činnosti nevykonával, vystavil by riziku svojich zamestnancov (vodičov), ako aj všetkých účastníkov cestnej premávky. Žalobca zdôraznil, že služby poskytnuté spoločnosťou MELICO, s.r.o. boli a sú nevyhnutné na splnenie záručných podmienok v zmysle uzatvorených leasingových zmlúv a z ich povahy bližšie špecifikovanej v predloženej zmluvnej dokumentácii vyplýva jednoznačná potreba zabezpečiť aj také servisné služby, ktoré nie sú pokryté týmito certifikovanými dodávateľmi a ktoré by boli dodané flexibilne podľa potrieb žalobcu. Práve z týchto dôvodov si žalobca objednal poskytnutie služieb od dodávateľa MELICO, s.r.o.. Z priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, že služby zo strany dodávateľa MELICO, s.r.o. boli žalobcovi preukázateľne a v plnom rozsahu dodané, čo preukazujú, okrem iného, aj viaceré svedecké výpovede svedka H. a svedka U., pričom záver o dodaní dotknutých služieb nespochybnil ani samotný žalovaný, keď uplatnený nadmerný odpočet neuznal len sčasti.

Žalobca poukázal na absolútne nelogické, nedôvodné a svojvoľné tvrdenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj v konaní, ktoré predchádzalo aj jeho vydaniu, ktoré sa týkajú už vyššie spomínanej problematiky objektívnej zodpovednosti za porušovanie predpisov v cestnej premávke najmä s ohľadom na technickú spôsobilosť vozidla. Namietal opodstatnenosť tvrdení žalovaného, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nemá žiadnu odbornú spôsobilosť, aby mohol prijímať závery o potrebe vykonávať údržbu vozidiel, možnosti dosiahnutia úspory pohonných hmôt a predĺženia životnosti pneumatík pri ich správnom tlaku v prevádzke, pretože sa jedná výhradne o odborné posúdenia skutočností dôležitých pre správne určenie dane, kde takéto skutočnosti môže konštatovať iba znalecký posudok. Napadnuté rozhodnutie je v dôvodovej časti týkajúcej sa dotknutej problematiky iba súhrnom subjektívnych a ničím nepodložených názorov žalovaného. V prípade, ak bol žalovaný iného názoru a mal na to konkrétne dôkazy, bol povinný do konania pribrať minimálne znalca, ktorý na problematiku údržby motorových vozidiel vykonávaných žalobcom vyhotoví znalecký posudok, v ktorom by sa zaoberal rozsahom a spôsobom výkonu údržby a jej priamym vplyvom na predĺženie doby životnosti dotknutých vozidiel a dosiahnutím úspor pri prevádzke týchto motorových vozidiel pre žalobcu. Znalec by posúdil (podľa doteraz zhromaždených dôkazov), či takto vykonávaná údržba vozidiel priniesla/mohla priniesť žalobcovi úsporu pri prevádzke jeho motorových vozidiel a objasnil aj otázku výšky tejto úspory. V tejto súvislostí žalobca poukázal na znalecký posudok č. 5/2020 zo dňa 20. 03. 2020 znalca z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, doc. Ing. I. Y., PhD., ktorého predmetom je posúdenie vybraných účtovných prípadov, resp. preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že došlá faktúra 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018, vystavená za údržbu motorového vozidla MAN TGX, VOLVO a údržbu návesu KOGEL, PANAV, KRONE obsahovala zákonom predpísané náležitosti a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti MELICO, s.r.o. ako i v účtovníctve žalobcu a pri jej účtovaní boli dodržali platné postupy účtovania.

21. V záverečnej (IV.) časti žaloby žalobca poukázal na početnú judikatúru SD EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systém dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06. 12. 2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13. 02. 2014 - Maks Pen...). SD EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (viď. rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi, zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. V posudzovanom prípade a z vykonaného dokazovania je nepochybné, že služby údržby boli dodané dodávateľom MELICO, s.r.o.. Pokiaľ by sa preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom sa u neho nenachádzali, resp. preukazne nezanechali žiadnu stopu svojej existencie, čiže mu neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobca bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobcovi by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej dane z pridanej hodnoty na vstupe. Skutkové okolnosti prípadu sú však rozdielne, keďže bolo preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli tak, ako boli zmluvne a fakturačne deklarované. Žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, jednoznačne preukázal splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. , a ust. , a to dodávateľskými faktúrami, uzatvorenými zmluvami, platbami za dodané služby a dôkazmi preukazujúcimi použitie služieb na zdaniteľné plnenia žalobcu. Žalovaný nikdy nespochybnil reálnu existenciu poskytnutých služieb údržby pre účely zdaniteľných plnení (výkonu podnikateľskej činnosti) žalobcu, ktorý teda preukázateľne uniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. . Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnym daňovým dokladom ničím nespochybnené

žalovaným, za dodávky služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol daň z pridanej hodnoty na výstupe. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie pod sp. zn. ), ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03), že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o výklade určitej právnej normy, mal (tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pod sp. zn. a judikatúry NS SR sp. zn. a sp. zn. ) prednostne použiť spôsob výkladu rešpektujúci zásadu in dubio mitius, ktorý je v prospech daňového subjektu, a teda ten výklad, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do základných práv alebo slobôd žalobcu ako daňového subjektu (vrátane zásahov do jeho vlastníckeho práva z dôvodu vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty). Žalobca ďalej citoval príslušné ustanovenia (, , , , , , , , , ).

IV. Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 20. 08. 2020 a k žalobe uviedol, že žalobca si v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 uplatnil nadmerný odpočet v sume 16.111,23 eur, pričom správca dane po vykonanej daňovej kontrole konštatoval, že uplatnenie nadmerného odpočtu v danej sume nebolo opodstatnené a rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2019 určil žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobie rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 12.006,- eur. Určenie tohto rozdielu bolo dôsledkom nezákonného konania žalobcu, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle ust. bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v ust. , tohto zákona, teda uplatnil si právo na odpočítanie dane z faktúry, ktorej vecná opodstatnenosť nebola preukázaná. V priebehu dokazovania, vedeného správcom dane, nebolo preukázané, že spoločnosť MELICO, s.r.o. služby pre žalobcu v uvedenom druhu, objeme a cene skutočne dodala tak, ako to tvrdí sám žalobca. Zistené skutočnosti svedčia o tom, že všetky doklady, formálne deklarujúce dodanie služieb personálne prepojenou spoločnosťou MELICO, s.r.o., boli vystavené účelovo a ich vecná opodstatnenosť nebola preukázaná. Jediným cieľom takto deklarovaného dodania služieb bolo získanie daňovej výhody u žalobcu vo forme odpočítania dane. Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2018 právo na odpočítanie dane z predloženej faktúry od uvedeného dodávateľa v sume 12.006,- eur a žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal rozhodnutie správcu dane a konštatoval, že toto rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení, pričom sa stotožnil s postupom správcu dane ako i s jeho posúdením skutkového stavu veci. Žalobca vo svojej žalobe opätovne zopakoval námietky, ktoré už prezentoval vo svojom odvolaní. So všetkými uvádzanými námietkami sa žalovaný vysporiadal v rámci odvolacieho konania a žalobca ani v žalobe neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane. Správca dane v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom. O všetkých zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia bol žalobca oboznámený.

23. K jednotlivým námietkam žalobcu a k ich formulácii žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že označený dodávateľ skutočne dodal žalobcovi služby v uvedenom druhu, objeme a cene a že mu z tohto titulu vznikla daňová povinnosť. Daňové orgány nespochybnili potrebu vykonávania údržby vozidiel a návesov, ale spochybnili jej reálne uskutočnenie označeným dodávateľom s ohľadom na samotný deklarovaný spôsob výkonu a ekonomické opodstatnenie tohto úkonu. Uvedené žalovaný konštatoval s odvolávkou na skutočnosť, že u týchto vozidiel bola vykonávaná odborná diagnostika, údržba a opravy inými autorizovanými servismi. Žalovaný mal za to, že predložené záznamy o údržbe ťahačov a údržbe návesov boli vedené len formálne a boli účelovo vypracované, bez reálneho uskutočnenie úkonov na ich uvedených. Rovnako tak faktúra predložená žalobcom

neodráža reálne plnenie na nej uvedené. Ďalej žalovaný zdôraznil skutočnosť, že medzi žalobcom a označeným dodávateľom existovalo priame personálne prepojenie a žalobca týmto konaním sledoval len optimalizáciu vlastnej daňovej povinnosti. K znaleckému posudku č. 5/2020, ktorý žalobca predložil spolu so žalobou žalovaný uviedol, že tento bol vypracovaný za účelom preverenia skutočností u žalobcu rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Pri jeho vypracovaní znalec vychádzal z účtovníctva žalobcu, účtovníctva spoločnosti MELICO, s.r.o., kompletnej dokumentácie z výkonu daňovej kontroly a ostatnej odbornej tlače, časopisov, literatúry a webových portálov elektronickej informačnej siete internet. V závere znaleckého posudku znalec zhrnul výsledky svojho skúmania a uviedol, že v sledovaných rokoch 2014 až 2018 dosahovala spoločnosť (žalobca) kladný výsledok hospodárenia. Najväčší zisk, resp. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení dosiahla spoločnosť v roku 2018 v sume 148.335,- eur, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2017 nárast o sumu 65.246,- eur. Ďalej znalec zistil, že faktúra od spoločnosti MELICO, s.r.o. obsahovala zákonom predpísané náležitosti a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, ako aj v účtovníctve dodávateľa. Spoločnosti pri účtovaní predmetnej faktúry dodržali platné postupy účtovania a tiež ju zaevidovali v evidencii dane z pridanej hodnoty (vstup/výstup) ako aj v zozname vystavených /prijatých faktúr za rok 2018. V úplnom závere svojho posudku znalec uviedol vetu: „Znaleckým skúmaním bol vypracovaný zoznam podkladov, resp. listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú, že k účtovnému prípadu, resp. k zdaniteľnému plneniu uvedenému na faktúre č. 2018020403 došlo“. S časťou znaleckého posudku žalovaný súhlasil s tým, že daňové orgány nevzniesli pochybnosti o tom, že žalobca, či spoločnosť MELICO, s.r.o. o faktúre nesprávne účtovali, alebo ju nezahrnuli do evidencie dane z pridanej hodnoty. Nie je však možné stotožniť sa s ničím neobjasneným/nepodloženým/neodôvodneným vyjadrením znalca, ktorý na základe listinných podkladov prijal záver, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Úlohou správcu dane je viesť dokazovanie, pričom musí dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Nebolo by teda v súlade s ust. , keby sa správca dane uspokojil výlučne s predložením faktúr, bez toho, aby pravdivosť formálnych tvrdení na nich prezentovaných, vecne overil. Z uvedeného dôvodu nie je možné stotožniť sa s názorom znalca, ktorý uskutočnenie zdaniteľného plnenia posúdil len na základe listinných dôkazov. Správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o tom, že k zdaniteľnému plneniu zo strany MELICO, s.r.o. došlo tak, ako to tvrdil žalobca a zistené skutočnosti, svedkovia, či samotný žalobca tieto pochybnosti neodstránili. Žalovaný zdôraznil, že znalec v odbore ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo vo svojom posudku neuviedol jedinú informáciu, ktorá by správcom dane, či žalovaným nebola vyhodnotená, resp. ktorá by reálne preukazovala opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane žalobcom. Žalobca poskytoval tvrdenia a predkladal doklady, ktorých pravdivosť nebola preukázaná a ktoré na podstatu veci samotnej nemajú absolútne nijaký vplyv. Žalobca žalovaného i správcu dane opakovane vinil z nedostatku odbornej spôsobilosti na posudzovanie povahy poskytnutých služieb, ale v danej veci je sporné posúdenie opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane a toto posúdenie plne spadá do odbornosti orgánov finančnej správy. Žalovaný mal za to, že daňové orgány svoju odbornú zdatnosť v danom smere obhájili. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že daňové orgány v procese daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania i odvolacieho konania postupovali v súlade s ustanoveniami Z. z, pričom poukázal na odôvodnenie vydaných rozhodnutí ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako bezdôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

24. Vo vyjadrení (replika) doručenom súdu dňa 23. 04. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa aj naďalej domnieva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je odôvodnené, je svojvoľné a arbitrárne, pričom skutočnosti v ňom uvádzané sú nepreskúmateľné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia boli porušené základné práva žalobcu na súdnu a inú ochranu podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práva a základných slobôd a toto konanie bolo vykonané v rozpore so základnými zásadami, a to najmä zásadou zákonnosti, ktorá vychádza z ústavnej zásady v čl. 11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd resp. . Zásada zákonnosti má dva rozmery, a to rozmer hmotnoprávny a rozmer procesnoprávny, ktoré boli žalovaným v predmetnej daňovej veci porušené. Viaceré konštatovania žalovaného sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca aj naďalej v plnom rozsahu zotrval na všetkých skutočnostiach uvádzaných v

podanej žalobe a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 01. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 02. 11. 2021 v zmysle ust. .

27. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, Podľa vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, Podľa , vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Podľa , vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa , vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa , alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)

alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, Podľa § 74 ods. 1 písm. a/ až i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

28. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 ods. 6 vyššie citovaného zákona, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1) Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

29. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2018 v sume 12.006,- eur (rozdiel medzi nadmerným odpočtom uplatneným žalobcom v daňovom priznaní vrátane dodatočného daňového priznania za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, t.j. - 16.111,23 eur a nadmerným odpočtom priznaným správcom dane vo vyrubovacom konaní, t.j. - 4.105,23 eur) po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 23. 07. 2018 do 17. 06. 2019 a zistiť, či daňové orgány pri

rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa, t.j. spoločnosti MELICO, s.r.o..

30. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 pri ním tvrdenom dodaní podľa faktúry č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018 s dátumom dodania 30. 04. 2018 od dodávateľa MELICO, s.r.o. v sume 72.036,- eur (z toho cena bez dane z pridanej hodnoty v sume 60.030,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 12.006,- eur). Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní služby (údržba motorových vozidiel) od spoločnosti MELICO, s.r.o.. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

31. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a ktorý sa týkal zdaňovacieho obdobia apríl 2018, pričom podstatný priebeh administratívneho konania, t.j. daňovej kontroly a vyrubovacieho konania súd opísal v I. časti tohto rozsudku (1. až 15. bod). Z tohto spisu okrem iného zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zdaňovacieho obdobia október 2016, z ktorej spísal protokol zo dňa 22. 12. 2017 a následne vydal rozhodnutie zo dňa 18. 04. 2018, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 17.970,- eur, pričom žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 13. 11. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 04. 2018. Krajskému súdu v Nitre je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 08. 06. 2021 tunajší súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 11. 2018. Z rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. 04. 2018 ako i rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 11. 2018, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia október 2016, je nepochybné, že daňovou kontrolou tohto zdaňovacieho obdobia bola okrem iných preverovaná i faktúra č. 2016021004 zo dňa 31. 10. 2016 vystavená spoločnosťou MELICO, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie údržba motorových vozidiel v počte 40 kusov a údržba návesov v počte 41 kusov. V súvislosti s vyššie označenou faktúrou, rozhodnutiami daňových orgánov, deklarovaným obchodným vzťahom medzi spoločnosťou MELICO, s.r.o. a žalobcom, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia október 2016 je potrebné konštatovať, že sa jedná o obdobný, resp. až totožný skutkový stav ako bol zistený daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia apríl 2018, výsledkom ktorej bolo vydanie rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. 09. 2019 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 01. 2020, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Správny súd v tejto predmetnej veci nezistil dôvody, aby sa odchýlil od právneho názoru a záverov vyjadrených v rozsudku tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. zo dňa 08. 06. 2021 a na tieto závery v plnom rozsahu poukazuje.

32. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overovanie oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli na to splnené podmienky, resp., či pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých zákonom vyžadovaných podmienok je tento nárok vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru o dôvodnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale správca dane musí overiť, či údaje v nej uvedené skutočne dokladujú predmetnú činnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 06. 2012, v ktorom súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočítanie dane musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že: „... na uplatnenie odpočtu

DPH nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že podľa , odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.

33. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predloženého daňového dokladu (v danom prípade zo spornej faktúry od spoločnosti MELICO, s.r.o.) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočné dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (ust. ). Je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný v zmysle ust. vyššie uvedeného zákona preukazovať: a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty je právo daňového subjektu na odpočítanie tejto dane. Uvedené právo predstavuje jednu zo zásad fungovania systému dane z pridanej hodnoty, ktorá vyplýva zo Smernice 2006/112/ES zo dňa 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná aj do nášho . Túto zásadu, resp. právo nemožno chápať ako absolútne právo platiteľa na odpočítanie dane. Preukazovanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených , ale je tiež prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v . vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb vyplýva zo ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, je náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme a v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii.

35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 17. 02. 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale toto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia

a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

37. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2018 preveroval opodstatnenosť uplatnenia nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorý si žalobca uplatnil na základe faktúry vystavenej dodávateľom MELICO, s.r.o. v apríli 2018. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu veci a objasnenia okolností o uskutočnení zdaniteľných obchodov a poskytnutých služieb vykonal v rámci daňovej kontroly dokazovanie, na základe ktorého preveroval pravdivosť údajov na dokladoch predložených žalobcom. Taktiež zisťoval ekonomickú opodstatnenosť deklarovaných poskytovaných služieb od spoločnosti MELICO, s.r.o. a skúmal i okolnosti týkajúce sa spoločnosti MELICO, s.r.o. a uzatvorenej zmluvy o údržbe zo dňa 02. 01. 2018.

38. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že správca dane vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre riadne posúdenie veci, keď v súlade s prejednacou zásadou a zásadou voľného hodnotenia dôkazov spolu so žalovaným dospeli k správnemu skutkovému záveru, že doklady formálne deklarujúce dodanie služieb (údržba vozidla MAN TGX, VOLVO v počte 46 ks a údržba návesu KOGEL, PANAV, KRONE v počte 46 kusov) od personálne prepojenej spoločnosti MELICO, s.r.o. boli vystavené účelovo, bez ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu vo forme odpočítania dane z pridanej hodnoty a následného čerpania nadmerného odpočtu tejto dane žalobcom. Žalobca nepreukázal, že vykonanie údržby spoločnosťou MELICO, s.r.o. malo ekonomické opodstatnenie a ekonomickú opodstatnenosť nákladov vynaložených na deklarovanú fakturovanú údržbu. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že predloženou faktúrou č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018, zmluvou o údržbe zo dňa 02. 01. 2018 a záznamami o údržbe ťahača a návesu, je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane zmluvu o údržbe zo dňa 02. 01. 2018 uzavretú medzi spoločnosťou MELICO, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, ktorou sa dodávateľ zaviazal zaisťovať a vykonávať všetky činnosti a opatrenia uvedené v čl. II ods. 1 tejto zmluvy za účelom udržovania technického stavu a prevádzkyschopnosti nákladných motorových vozidiel (ťahačov) a ich pripojených súprav (návesov) patriacich do vlastníctva odoberateľa a ním zverených dodávateľovi touto zmluvou do údržby a na vykonanie drobných opráv technického stavu. Priebeh pravidelnej preventívnej údržby a drobných opráv technického stavu nákladných motorových vozidiel (ťahačov) a ich pripojených súprav (návesov) bude zaznamenaný v záznamoch na tento účel vyhotovených a dodaných odoberateľom (čl. I. ods. 1. a 2. zmluvy). Potrebný pomocný materiál na vykonanie údržby a drobných opráv technického stavu ťahačov a návesov sú zahrnuté v cene a ich likvidácia zaistená dodávateľom v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu životného prostredia (čl. II. A ods. 2., B ods. 2). Podľa čl. II. A (údržba a vykonanie drobných opráv technického stavu ťahačov) ods. 3 a čl. II. B (údržba a vykonanie drobných opráv technického stavu návesov) ods. 3 zmluvy, s výsledkami údržby a drobných opráv technického stavu dodávateľ bezprostredne po ich vykonaní oboznámi poverenú osobu odberateľa, vrátane návrhu dodávateľa na vykonanie potrebných servisných opráv k zabezpečeniu zlepšenia bezpečnosti, spoľahlivosti a technickej úrovne ťahačov a návesov. Podľa čl. III zmluvy, všetky údržbárske práce a drobné opravy technického stavu sa dodávateľ zaväzuje vykonávať aj v mimopracovných dňoch odoberateľa, t.j. v sobotu a v nedeľu, v čase dohodnutom s odberateľom podľa odberateľom určených termínoch a podľa odberateľových pokynov. Podľa čl. IV ods. 1. a 3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cenách nasledovne: cena za údržbu jedného kusa ťahača je 960,- eur bez dane z pridanej hodnoty, cena za údržbu jedného kusa návesu je 345,- eur bez dane z pridanej hodnoty a fakturácia sa vykonáva pravidelne mesačne, pričom splatnosť faktúry je 60 dní. Predmetnú zmluvu za dodávateľa MELICO, s.r.o. podpísal konateľ N. I. (ktorý bol zároveň konateľom žalobcu) a za spoločnosť žalobcu ako odberateľa ju podpísal C. I. (ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti MELICO, s.r.o.). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že spoločnosť MELICO, s.r.o. a spoločnosť žalobcu mali v kontrolovanom zdaňovacom období troch spoločníkov (C. I., N. I., J. I.) a dvoch konateľov (C. I. a N. I.). Správca dane spochybnil ekonomickú, resp. obchodnú efektívnosť uzavretia

takejto zmluvy medzi personálne prepojenými spoločnosťami vo vzťahu k výsledkom, ktoré môžu viesť k účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti alebo získaniu daňového zvýhodnenia a dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto pochybnosti sa prenieslo na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Dôkazné bremeno žaloba neuniesol ani pokiaľ išlo o preukázanie reálneho vykonania a dodania prác (údržba a vykonanie drobných opráv technického stavu ťahačov a návesov) v zmysle zmluvy. Práce mali vykonávať Z. H. a B. U. ako zamestnanci spoločnosti MELICO, s.r.o.. Z výpovede Z. H. do zápisnice na ústnom pojednávaní dňa 10. 01. 2019 vyplynulo, že pracoval v spoločnosti MELICO, s.r.o., v roku 2018 mal na starosti záručný servis plastových okien a potom prešiel na servis áut pre spoločnosť žalobcu. Vypisoval záznamy o údržbe návesov a ťahačov, správy o meraní pneumatík, pričom tieto práce vykonával sám na parkovisku spoločnosti EUROCAM, ulica Odbojárov, Tovarníky podľa dátumov na záznamoch. Kontrolu vozidiel vykonával v sobotu a v nedeľu (popri svojej práci s platovými oknami) a používal pri tom tlakomer, hĺbkomer na meranie dezénu pneumatík, merač kapacity batérií, išlo viac menej o vizuálnu kontrolu celej súpravy, ktorá trvala približne 10 - 15 minút, príp. i viac, podľa toho, čo bolo potrebné urobiť. Záznamy o údržbe ťahačov a návesov odovzdával Ing. Y., zamestnancovi spoločnosti žalobcu, ktorý vyhodnotil, že treba zabezpečiť opravu alebo ísť do servisu. Vozidlá boli v záruke a všetky závady boli odstraňované v servise, kde sa riešila i motorická stránka vozidla. Správcovi dane boli predložené i záznamy o údržbe ťahača (s uvedením totožného zoznamu prác), záznamy o údržbe návesu (s uvedením totožného zoznamu prác) a správy o meraní pneumatík vystavené v mesiaci apríl 2018. Tieto záznamy obsahujú identický zoznam prác, ktoré mali byť vykonané v uvedenom období pri údržbe ťahačov a návesov ako je zoznam prác uvedený v zmluve o údržbe v čl. II A ods. 1. a v čl. II. B ods. 1. Podstatné je však to, že vykonanie prác na jednotlivých ťahačoch a návesoch, ktoré sú v týchto záznamoch uvedené, nebolo žiadnym spôsobom preukázané a svedok Z. H. vo svojej výpovedi dňa 10. 01. 2019 na viacero otázok správcu dane ohľadne spôsobu vykonania prác uvedených v záznamoch opakovane odpovedal, že „toto nekontrolujem, len keď to nahlásia vodiči“, pričom tieto práce boli uvedené v záznamoch ako vykonané. Taktiež uviedol, že kontrolu vykonával v sobotu a v nedeľu, keď boli vozidlá odstavené na parkovisku, a to popri práci s plastovými oknami, pričom za prácu v nedeľu si čerpá náhradné voľno. Vo výpovedi dňa 09. 08. 2019 tvrdil, že od roku 2018 servis robia cez týždeň a cez víkend kontroloval autá a keď našiel nejaké závady, autá sa potom stiahli na opravu cez týždeň. Vykonávanie údržby ťahačov a návesov podľa predložených záznamov o údržbe ťahača a záznamov o údržbe návesu v mesiaci apríl 2018 nepreukazuje ani dochádzkový list a výplatná páska tohto svedka za apríl 2018. Ako ďalší svedok bol vypočutý B. U., ktorý vo výpovedi zo dňa 09. 08. 2019 uviedol, že v apríli 2018 pracoval v spoločnosti MELICO, s.r.o. a od začiatku roka 2019 je zamestnaný u žalobca. Ani z jeho výpovede, dochádzkového listu a výplatnej pásky za apríl 2018 nebolo možné vyvodiť záver o vykonaní údržby 46 ťahačov a 46 návesov v kontrolovanom zdaňovacom období v zmysle faktúry zo dňa 30. 04. 2018. Taktiež súd poukazuje na obsah predmetnej zmluvy o údržbe zo dňa 02. 01. 2018 (čl. III), podľa ktorej sa dodávateľ zaviazal vykonávať práce aj v mimopracovných dňoch odberateľa, t.j. v sobotu a v nedeľu v čase dohodnutom s odberateľom, podľa odberateľom určených termínov a pokynov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu však nevyplýva určenie takýchto termínov a ani pokynov. V neposlednom rade správny súd uvádza, že vozidlá žalobcu boli servisované a v určených lehotách kontrolované v autorizovanom servise. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu vykonávania údržby a opráv vozidiel v spoločnosti žalobcu nad rámec vyplývajúci zo zmlúv s autorizovanými servismi, nepreukázal samotné vykonanie údržby a opráv vo fakturovanom rozsahu, ale ani dôvod uzavretia a výhodnosť zmluvy o údržbe zo dňa 02. 01. 2018 s personálne prepojenou spoločnosťou MELICO, s.r.o.. Správca dane vykonal daňovú kontrolu zdaňovacieho obdobia apríl 2018 i v tejto spoločnosti, pričom predmetom preverovania bola i faktúra č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018 vystavená pre žalobcu ako odberateľa (na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane) Dňa 26. 07. 2019 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly v uvedenej spoločnosti so záverom, že na základe tejto faktúry nedošlo k dodaniu služby a k vzniku daňovej povinnosti u kontrolovaného dodávateľa, ktorý bol povinný daň uvedenú na faktúre zaplatiť do štátneho rozpočtu nie z titulu dodania služby, ale z titulu uvedenia dane na faktúre. Dodávateľ žalobcu s výsledkom daňovej kontroly súhlasil. V čl. II. A ods. 2. a B ods. 2. zmluvy o údržbe zo dňa 02. 01. 2018 je uvedené, že potrebný pomocný materiál na vykonanie údržby a drobných opráv technického stavu ťahačov a návesov sú zahrnuté v cene a ich likvidácia zaistená dodávateľom. Ani v tomto smere neboli správcovi dane predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie pomocného materiálu potrebného na realizáciu fakturovanej údržby vozidiel a návesov.

39. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, považoval za správne závery správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca nielenže nepreukázal vykonanie údržby a opravy ťahačov a návesov zo strany deklarovaného dodávateľa, t.j. spoločnosti MELICO, s.r.o., ale nepreukázal ani ekonomickú opodstatnenosť a dôvodnosť výberu tohto personálne prepojeného dodávateľa. V neposlednom rade je potrebné poukázať i na zistenie vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré nepreukazuje ekonomickú výhodnosť uzavretia zmluvy o údržbe medzi spoločnosťou MELICO, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Dôkazom toho sú mesačné faktúry vystavené spoločnosťou MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa za opravu a údržbu vozidiel v roku 2018 a faktúry vystavené ďalším dodávateľom, t.j. spoločnosťou HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r.o. pre žalobcu v priebehu roku 2018, predmetom ktorých bola oprava vozidiel. Je potrebné zdôrazniť, že pri faktúrach vystavených týmito dodávateľmi žalobcu sú presne identifikované vozidlá, na ktorých sa oprava vykonala, ale taktiež sú identifikované i vykonané práce, s uvedením čísla položky, resp. tovaru, ktorý bol vymieňaný alebo opravovaný, s presným označením dodávky a osobitne s uvedením časového rozsahu práce a ceny práce. Vykonanie opravy a údržby ťahačov a návesov v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2018 nepreukazuje ani znalecký znalca doc. Ing. I. Y., PhD. pod č. 19/2018 zo dňa 18. 01. 2019, ktorý bol vypracovaný za účelom preverenia skutočností v spoločnosti žalobcu rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, ktorý s kontrolovaným zdaňovacím obdobím žiadnym spôsobom nesúvisí. Žalobca ako prílohu žaloby doručenej súdu dňa 23. 03. 2020 predložil i ďalší znalecký posudok znalca doc. Ing. I. Y., PhD. pod č. 5/2020 zo dňa 30. 03. 2020, ku ktorému sa daňové orgány nemohli vyjadriť, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania im nebol ani predložený (vzhľadom na dátum jeho vypracovania ani nemohol byť). Znalec v ňom uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný za účelom preverenia skutočností v spoločnosti žalobcu rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Konštatoval, že došlá faktúra č. 2018020403 zo dňa 30. 04. 2018 obsahovala zákonom predpísané náležitosti a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu ako aj v účtovníctve spoločnosti MELICO, s.r.o., pričom boli dodržané platné postupy účtovania v zmysle ust. a znaleckým skúmaním bol vypracovaný zoznam podkladov, resp. listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú, že k účtovnému prípadu, resp., k zdaniteľnému plneniu uvedenému na faktúre č. 2018020403 došlo. Predmetný znalecký posudok podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci akceptovať, nakoľko žalobca ho ani nepreložil v rámci daňového konania a znalecké dokazovanie v daňových veciach sa môže týkať iba skutkových otázok a nie otázok, ktoré sú predmetom posúdenia súdu v správnom súdnictve na základe žaloby (rozsudok NS SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 10. 2020). Správca dane postupoval dôsledne, keď preveril každú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na správne určenie dane. Ak účelom zmluvy o údržbe podľa vyjadrenia žalobcu bolo zabezpečiť bežnú starostlivosť o vozidlá a drobné opravy, vrátane merania tlaku v pneumatikách, uvedené preukázané nebolo. Taktiež žalobca nepreukázal, aký ekonomický prínos pre neho malo uzatvorenie zmluvy o údržbe s personálne prepojenou spoločnosťou MELICO, s.r.o.. Všetky uvedené okolnosti žalovaný a správca dane správne zohľadnil z hľadiska posudzovania toho, či žalobca mal, mohol vedieť, resp. vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je len získanie daňovej výhody vo forme neoprávnene uplatneného odpočítania dane a následného neoprávneného nadmerného odpočtu.

40. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom (záverečná časť žaloby) správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a tvrdenia, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly verifikoval. Správca dane postupoval dôsledne, keď preveril každú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na správne určenie dane a získal dostatočné dôkazy na prijatie relevantných záverov, na ktorých je založený výrok jeho rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov nešlo ani o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretieho subjektu (personálne prepojeného cez spoločníkov a konateľov), ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle ust. . V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok vo vzťahu k štátnemu rozpočtu

(nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty) a mal byť schopný preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť deklarovaného obchodu, čo v predmetnej veci neurobil, a preto sa dostal do dôkaznej núdze. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , , ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca preukázateľne neurobil. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme a v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018).

41. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2019 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 12.006,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní žalobcu v sume - 16.111,23 eur znížil na sumu - 4.105,23 eur. Správne postupoval aj žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane podľa ust. potvrdil rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2020. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ku ktorému dospeli vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je plne v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho (daňového) orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , , a to v súlade s ustálenou judikatúrou.

42. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (ust. ).

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

59. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.