Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-492-2021.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Subarea
46Ek/492/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: V. G., L.. X. X. XXXX, P. J. C. XX, XXX XX C., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 769,86 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 901 532, pod sp. zn.: XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a . II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 4. 2. 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 769,86 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - O. O. D. O. D.K. X. G. S. G. S., D.. X.. D. XXXXX/XX X. K. X. XX. XXXX, T. L. G.E. K. XX. X. XXXX S. E. K. X. X. XXXX. (ďalej len „exekučný titul“) 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 3. 3. 2021 poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka poverením č. R.: R.:D.:M.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, vykonaním exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 769,86 eura, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX. Poverený súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému listinne na adresu trvalého pobytu dňa 30. 6. 2021. 3. Dňa 19. 7. 2021 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora postúpené podanie povinného zo dňa 7. 7. 2021 označené ako „Námietky proti exekúcii“, pričom exekútorskému úradu bolo doručené dňa 9. 7. 2021. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)v zákonnom stanovenej lehote. 4. Povinný vo svojom podaní žiadal, aby konajúci súd vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil. Námietky, resp. návrh na zastavenie exekúcie (podľa obsahu podania) povinný odôvodnil najmä skutočnosťou, že exekučný titul, ktorým je v danom prípade rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na uvedené, je tak prebiehajúce exekučné konanie vykonávané na základe nevykonateľného exekučného titulu. Tiež k veci uviedol, že s oprávneným uzavrel Zmluvu o úvere vo výške 500,- eur, ktorá bola formulárovou zmluvou, tzn. na predtlačenom tlačive, ktorého súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Dohoda o vyplnení zmeniek, Mediačná dohoda a tiež Rozhodcovská zmluva. Znenie uvedených zmlúv nemohol povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť a v prípade, že by ich ustanovenia v plnom rozsahu neakceptoval, oprávnený by s ním zmluvu neuzavrel. V nadväznosti na uvedené, sa tak povinný musel zaviazať,
že súhlasí, aby všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere boli riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinný svoje tvrdenia opiera aj o Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE 175/2012 zo dňa 26. 10. 2012, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 326/2010, v ktorých sa o. i. rozhodovalo o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej je rozhodcovský rozsudok nespôsobilým exekučným titulom. Súčasne uviedol, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (ex offo). 5. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 31. 10. 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že: „nesúhlasí so zastavením predmetnej exekúcie“. Vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne, nakoľko zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy. Podotkol, že exekúcia je vedená na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku a v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súčasne uviedol, že: „Povinný svojím vlastnoručným podpisom Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyjadril súhlas s jej uzatvorením, ktorá umožňuje, aby prípadné spory zo zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval Stály rozhodcovský súd. Povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený zastáva názor, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť.“ Oprávnený tiež zdôraznil, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnému doručované na adresu trvalého bydliska, v zmysle čoho mal povinný dostatok času na preštudovanie uvedených dokumentov. Záverom podotkol, že povinný vo svojom návrhu neuviedol ani jeden z taxatívne uvedených dôvodov pre zastavenie exekúcie. 6. Súdny exekútor postúpil konajúcemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom k podanému návrhu povinného nepodal žiadne stanovisko. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného. 13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil. 17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Taktiež súd poznamenáva, že vo vykonávacom konaní súd vychádza už z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. 19. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami (nemajú odkladný účinok). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 20. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž (ďalej len „rozhodcovský súd“) zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému peňažnú pohľadávku vo výške 769,86 eura, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 558,63 eura od 13.07.2013 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 46,49 eura, trovy právneho zastúpenia 144,08 eura a úrok z omeškania vo výške 5,02 eura, a to všetko spoločne v mesačných splátkach vo výške 40,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. 21. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 23. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 24. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. 25. Vzhľadom k tomu, že v danom ide o spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, bolo nevyhnutné posúdiť, či uzatvorená zmluva obsahuje, resp. neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 53 OZ za neprijateľné zmluvné podmienky sú považované také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah a sú teda vopred pripravené. 26. Súd po preskúmaní spisové materiálu konštatuje, že právny predchodca oprávneného s povinným uzatvorili dňa 21. 9. 2009 Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, v zmysle ktorej boli povinnému zo strany právneho predchodcu oprávneného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000,- eur, ktoré mal povinný vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach. Dňa X. X. XXXX uzatvoril právny predchodca oprávneného spolu s oprávneným Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich právnemu predchodcovi oprávneného z predmetnej úverovej zmluvy na oprávneného. Po tomto postúpení došlo dňa X. XX. XXXX medzi oprávneným a povinným k uzavretiu Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pričom v čl. IV. tejto zmluvy povinný svojim podpisom udelil súhlas s jej uzatvorením. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, oprávnený dňa X. X. XXXX podal na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jej údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere. Dňa X. XX. XXXX bol rozhodcovským súdom vydaný predmetný rozsudok - exekučný titul. 27. Exekučný súd sa ďalej oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXX /.. X.. XXXXXXX/ X. K. X. XX. XXXX uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ povinný v
návrhu namietal, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a povinný nemohol ovplyvniť jej znenie, tu exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina je navyše aj označená výrazne ako Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi a je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. 28. Exekučný súd navyše uvádza, že povahu formulárovej zmluvy spravidla majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnému na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. 29. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ani ochrana spotrebiteľa priznaná právnymi predpismi nie je koncipovaná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných dobrovoľne vykonaných úkonov. Súd v tomto bode konštatuje, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva jasne obsahovala aj explicitné poučenie spotrebiteľa o možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, možnosti vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, možnosti brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (čl. III. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy). Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo K. X. XX. XXXX, v ktorej sa oprávnený s povinným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej, 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa 25. 5. 2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia č. SRS006. Súd taktiež poukazujúc na bod „2. Uznanie záväzku“ Dohody, v ktorom je nesporne definovaný záväzok povinného voči oprávnenému, čo do právneho dôvodu, výšky a vzniku na základe Zmluvy č. XXXXXXX X. K.S. XX. X. XXXX má za to, že v danom prípade pri rozhodcovskej zmluve nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto bode súd uvádza, že nezistil ani iný dôvod, pre ktorý by mala byť rozhodcovská zmluva neplatná. 30. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, keďže povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. (I. výrok) 31. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.