Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cr-14-2018.pdf
PDF · 114.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cr/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v spore žalobcu: 1/ Ing. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX U., 2/ N.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ XX, XXX XX U., obaja zast.: Škubla & Partneri s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: N.. N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 1. T. XXXX/XXX, XXX XX I., IČO: 34 302 565, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 02.03.2018 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/256/2017 zo dňa 01.02.2018 vydaného rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom.
2. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnili tým, že žalobcom bola doručená žaloba o náhradu škody vo výške 4.412,28 Eur zo dňa 16.10.2017 spolu s Oznámením o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 24.10.2017. Žalobcovia dňa 29.11.2017 zaslali Rozhodcovskému súdu - ad hoc rozhodcovi Ing. Milošovi Valachovi žalobnú odpoveď, v ktorej namietali nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Dňa 28.12.2017 obdržal právny zástupca žalobcov rozhodcovské uznesenie zo dňa 18.12.2017, ktorým si rozhodcovský súd ustálil právomoc a rozhodol, že bude pokračovať v konaní. Dňa 07.02.2018 obdržal právny zástupca žalobcov rozhodcovský rozsudok. 3. Podľa názoru žalobcov rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva a je tu dôvod, pre ktorý by bolo odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podľa § 50 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní („ZRK“). Medzi stranami sporu nikdy nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný poukazuje na jeho všeobecné obchodné podmienky („VOP“), tieto však nikdy žalobcom neboli doručené a ani neboli oboznámení s ich obsahom. Ustáliť právomoc rozhodcovského súdu len na základe žaloby a faktúry je v rozpore so základnými právnymi princípmi. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku voči zaniknutej spoločnosti BRICO, s.r.o. („Spoločnosť“) od bývalých konateľov Spoločnosti, vychádzajúc z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka („ObZ“), na ktorý ak by sa mala vzťahovať rozhodcovská zmluva, musela by byť dohodnutá medzi Spoločnosťou a žalobcami. Takáto zmluva neexistuje.
4. Rozhodcovský rozsudok je v rozpore s hmotným právom v dôsledku nesprávnej a nezákonnej interpretácie § 135a ObZ ako aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a je v rozpore s verejným poriadkom.
Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je postihnuté tak závažnými právnymi chybami, je zmätočné a preto je možné ho hodnotiť ako nepreskúmateľné. Podľa názoru žalobcov neodbornosť rozhodcovského rozsudku dosahuje takú úroveň, že jeho výkon možno považovať za rozporný s verejným poriadkom. Absentujú v ňom elementárne prvky právnej logiky a nesprávne interpretuje štandardné a jasné právne inštitúty.
5. Žalobcovia k žalobe doložili faktúry vystavené žalovaným spoločnosti BRICO s.r.o., ktoré boli predmetnom rozhodcovského konania v spore medzi žalovaným a predmetnou spoločnosťou, print screen webovej stránky žalovaného, žalobnú odpoveď v konaní sp. zn. RD/256/2017, rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/256/2017 zo dňa 01.02.2018, fotokópiu obálky preukazujúcu doručenie rozhodcovského rozsudku právnemu zástupcovi žalobcovov a rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/158/2016 zo dňa 05.12.2016 v konaní žalovaného proti spoločnosti BRICO s.r.o.
6. Žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že podmienky uvedené v ZRK boli riadne splnené na to, aby si žalobcovia riadne uplatnili ich práva a domáhali sa v zmysle § 40 ZRK zrušenia rozhodcovského rozsudku. V zmysle ZRK na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) existencia dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZRK; b) Podanie žaloby v 60-dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku; a c) namietanie nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to určenej. Všetky dôvody boli naplnené a preto podanie žaloby bolo opodstatnené a legálne, pričom jej podanie má viesť k zrušeniu nulitného rozhodcovského rozsudku. ZRK na žiadnom mieste nepodmieňuje podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaním návrhu na súd o rozhodovaní námietky podľa § 21 ods. 4 ZRK. Takýto výklad je nesprávny a neobstojí vzhľadom na logickú a systematickú štruktúru ZRK. Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom, že 30-dňová lehota uvedená v § 21 ods. 4 ZRK je lehotou prekluzívnou, v rámci ktorej je pred podaním samotnej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyhnutné podať návrh na súd na rozhodovanie o právomoci, inak nárok na zrušenie nulitného rozhodcovského rozsudku zaniká. Jedná sa o absolútne odlišné procesné inštitúty, ktoré na seba nenadväzujú a vzájomne sa nepodmieňujú. S právnym názorom časti odbornosti sa teda nestotožňujú. ZRK totiž upravuje tieto dva procesné inštitúty, ktorými môže účastník rozhodcovského konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, samostatne. Prvým inštitútom je podanie návrhu na všeobecnom súde počas rozhodcovského konania na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorú musel uplatniť už počas konania pred rozhodcovským súdom najneskôr pri prvom úkone. V prípade, ak účastník rozhodcovského konania takýto návrh na všeobecný súd nepodá, má v zmysle § 40 ods. 1 ZRK možnosť namietať právomoc rozhodcovského súdu prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tieto dva inštitúty sú od seba nezávislé, v ZRK sú systematicky od seba oddelené - každý z nich je upravený v inej časti zákona, na ich uplatnenie je stanovená odlišná lehota, a samotný ZRK podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v ust. § 40 ods. 1 nepodmieňuje uplatnením námietky návrhom na všeobecný súd mimo rozhodcovského konania. Naopak, v ust. § 40 ods. 4 ZRK stanovuje ako podmienku na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatenenie námietky v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej (v danom prípade najneskôr pri prvom úkone v konaní pred rozhodcovským súdom).
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodcovský súd mal právomoc konať a rozhodovať spor voči žalobcom ako bývalým konateľom spoločnosti dlžníka BRICO, s.r.o. o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 ObZ. Takéto rozhodcovské konanie je primárne plne arbitrovateľné podľa § 1 ods. 2 a § 3 ods. 2 ZRK. Rozhodcovskému konaniu sp. zn. RD/256/2017 prechádzalo rozhodcovské konanie sp. zn. RD/158/2016 voči spoločnosti dlžníka BRICO, s.r.o. V tomto rozhodcovskom konaní žalovaný - dlžník nepodal žiadnu žalobnú odpoveď ani námietku právomoci rozhodcovského súdu. Toto konanie skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/158/2016 zo dňa 05.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2016. Následne na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/158/2016 bolo Okresným súdom Trnava vydané poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 259/2017. Súdny exekútor ale zistil, že spoločnosť dlžníka BRICO, s.r.o. nemá žiaden majetok, nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, má značné záväzky a tiež iné exekúcie, a preto je exekúcia nevymožiteľná. Žalobcovia ako jediný spoločníci spoločnosti BRICO, s.r.o. počas exekučného konania svoju spoločnosť previedli dňa 13.07.2017 na bieleho koňa - spoločnosť HS stav plus s.r.o. Z uvedených dôvodov prišlo u žalovaného k právu podľa § 135a ods. 5 ObZ si uplatniť svoje nedobytné pohľadávky voči bývalým konateľom spoločnosti dlžníka
BRICO, s.r.o. z titulu náhrady škody. Žalovaný preto oprávnene podal žalobu na rovnaký rozhodcovský súd, ako bol ten, ktorý rozhodoval v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/158/2016. Právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/256/2017 vychádzala priamo z § 3 ods. 2 ZRK ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/256/2017 prebehlo plne v súlade so ZRK a žalobcovia sa ho aktívne zúčastnili. Rozhodcovský súd vzhľadom na námietku žalobcov vydal o svojej právomoci rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/256/2017 zo dňa 18.12.2017 podľa § 21 ods. 1 a 4 ZRK. Predmetné rozhodcovské uznesenie bolo žalobcom doručené dňa 28.12.2017. Žalobcovia nepodali v 30-dňovej hmotnoprávnej lehote voči uvedenému rozhodcovskému uzneseniu o právomoci námietku - žalobu na príslušný súd podľa § 21 ods. 4 ZRK. Podľa teórie civilného práva procesného patrí prekážka rozsúdenej veci res iudicata k negatívnym procesným podmienkam. Prekážku rozsúdenej veci môže predstavovať aj právoplatné procesné rozhodnutie. Vo väzbe na vyššie uvedené by nerešpektovanie rozhodcovského uznesenia o právomoci sp. zn. RD/256/2017 zo dňa 18.12.2017 konajúcim súdom, ako veci právoplatne rozhodnutej, zakladalo vadu konania a konajúci súd už preto nemá predmet súdneho konania nakoľko právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/256/2017 je už vecou rozhodnutou res iudicata. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/256/2017 prebehlo plne v súlade s procesnými postupmi uvedenými v ZRK s primeraným použitím Civilného sporového poriadku - bola zachovaná rovnosť oboch sporových strán, obe rozhodcovské rozhodnutia sú podrobne odôvodnené. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/256/2017 bolo obchodným sporom, a preto v ňom neexistuje slabšia strana sporu ani neexistujú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, iba princíp „právo patrí bdelým“ a preto neexistuje jediný zákonom predpokladaný dôvod, pre ktorý by mohol byť rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/256/2017 zrušený. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia vo svojej žalobe uvádzajú dva dôvody, pre ktoré sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/256/2017 a to neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, resp. právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať voči konateľovi spoločnosti dlžníka podľa § 3 ods. 2 ZRK a žiadosť o meritórne preskúmanie písomných dôkazov predložených v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/256/2017. Konajúci súd už nemôže posudzovať právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/256/2017 o žalobe voči bývalým konateľom spoločnosti BRICO, s.r.o. - žalobcom, nakoľko pred týmto rozhodcovským konaním sa uskutočnilo rozhodcovské konanie sp. zn. RD/158/2016 voči spoločnosti dlžníka BRICO, s.r.o. Rozhodcovské uznesenie o právomoci sp. zn. RD/256/2017 zo dňa 18.12.2017 je nespochybniteľné, právoplatné a vykonateľné. Týmto rozhodnutím rozhodcovského súdu je plne viazaný aj konajúci súd. Otázka právomoci rozhodcovského súdu už nemôže byť predmetom súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pozitívne uznesenie o právomoci má účinky res iudicata. Otázka existencie právomoci rozhodcovského súdu je teda rozsúdenou otázkou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre všeobecné súdy. Ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa § 40 ZRK. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 ZRK má teda podobné prekluzívne účinky, ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2 ZRK. Súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZRK nemôže vykonávať žiaden meritórny prieskum predložených dôkazov, ktoré boli súčasťou rozhodcovského konania.
9. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uvádzali len dôvody neexistencie právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/158/2016, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. V ďalšom poukázali na neexistenciu nároku na náhradu škody nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovia svojim konaním porušili povinnosti konateľov vyplývajúce im z ustanovení ObZ. Vo zvyšnej časti vyjadrenia sa žalobcovia zaoberali dôvodmi zastavenia exekúcie vedenej na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/158/2016 a vlastnými úvahami týkajúcimi sa rozhodovania rozhodcu Ing. Miloša Valacha v iných obdobných konaniach, čo však s prejednávaným sporom nesúvisí.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach týkajúcich sa predmetu sporu.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú podanej žaloby, ktorou sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/256/2017 zo dňa 01.02.2018 vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom a to z 2 dôvodov, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská
zmluva a z dôvodu, že priznaný nárok je v rozpore s hmotným právom a verejným poriadkom. Rozhodcovský súd si ustálil právomoc na základe rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť súčasťou VOP žalovaného, ktoré však v žiadnom rozsahu neboli žalobcom nikdy sprístupnené ani na ne žiadnym spôsobom žalovaný v rámci záväzkového vzťahu so spoločnosťou BRICO s.r.o., s ktorou mala byť táto rozhodcovská doložka uzatvorená, nepreukázal ani neodkázal na existenciu týchto VOP. Nedostatok právomoci ako i neexistenciu rozhodcovskej doložky namietali v rámci rozhodcovského konania už pri prvom úkone a to v žalobnej odpovedi zo dňa 29.11.2017. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatňoval nárok voči žalobcom ako bývalým konateľom spoločnosti BRICO s.r.o., s ktorou však nebol žalovaný v žiadnom záväzkovom vzťahu. Išlo o postup na základe ust. § 135a ObZ, ktorý však nemal žiadne opodstatnenie a chýbala mu akákoľvek právna logika. V prvom rade spoločnosť BRICO s.r.o. nezanikla bez právneho nástupcu a teda náhradu škody alebo pohľadávku si žalovaný mohol uplatňovať voči jej právnemu nástupcovi. Navyše aj napriek tomu, že žalobcovia namietajú neexistenciu rozhodcovskej doložky vo vzťahu medzi spoločnosťou BRICO s.r.o. a žalovaným, ak by aj takáto doložka existovala, uvedené nezakladá právomoc rozhodcovského súdu voči žalobcom. Žalobcovia neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu so žalovaným a rovnako tak neurobila ani spoločnosť BRICO s.r.o. V súvislosti s druhým žalobným dôvodom žalobcovia uviedli, že rozhodcovský súd v prvom rade nepochopiteľne skúmal a posudzoval zodpovednosť konateľov zaniknutej spoločnosti podľa § 135a ObZ a zároveň nesprávne a bez nijakého právneho rácia, nakoľko už zo znenia rozhodcovského rozsudku je evidentné, že argumentácia rozhodcovského súdu a jeho odôvodnenie je založené na výkladoch, ktoré nemajú žiadne právne opodstatnenie. Aj v prípade ak by rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať otázku, ktorá bola predmetom konania pred rozhodcovským súdom, tak predpoklady na aplikáciu ust. § 135a ObZ neboli splnené nakoľko nedošlo k porušeniu konateľských povinností žalobcov, nevznikla škoda, neexistovala pohľadávka žalovaného voči spoločnosti BRICO s.r.o. a nebola preukázaná nemožnosť žalovaného ako údajného veriteľa spoločnosti BRICO s.r.o. uspokojiť svoju pohľadávku. Rozhodcovský rozsudok je nesprávny, nepreskúmateľný, v rozpore s verejným poriadkom, je neodborný a arbitrárny. Ďalej žalobcovia uviedli, že vo vzťahu k nedostatku právomoci a údajnej preklúzii, namietali právomoc rozhodcovského súdu v súlade s ust. § 21 ods. 2 ZRK a to pri prvom úkone vo veci samej. Argumentácia žalovaného, ktorý poukazuje na § 40 ods. 4 ZRK s tým, že žalobcovia mali zmeškať prekluzívnu lehotu na podanie námietky tak neobstojí, ide iba o nesprávny výklad žalovaného nakoľko z uvedeného ustanovenia absolútne nevyplýva, že by sa malo týkať iba ustanovenia § 21 ods. 4 ZRK.
12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že posúdenie hmotného práva rozhodcovským súdom nemôže byť predmetom tohto konania. Plne sa pridržiaval písomných vyjadrení v tomto konaní a to najmä argumentácie vzniku rozhodcovskej zmluvy a jej záväznosti aj na žalobcov a takisto na preklúziu práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a to nepodaním námietky právomoci.
13. Podľa § 1 ods. 3 ZRK, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
14. Podľa § 4 ods. 7 ZRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („ZRK“), rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
16. Podľa § 21 ods. 2 ZRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do
vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
17. Podľa § 21 ods. 4 ZRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252321'&ucin-k- dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
18. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a. účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b. súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
19. Podľa § 40 ods. 2 ZRK, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
20. Podľa § 41 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 50 ods. 2 ZRK, súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. 22. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
23. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) podal na rozhodcovský súd voči žalovaným (v tomto konaní žalobcom), ako bývalým konateľom spoločnosti BRICO, s.r.o., podľa § 135a ods. 5 ObZ
žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal zaplatenia 4.412,28 Eur s príslušenstvom. Žalovaní sa prostredníctvom advokáta k žalobe vyjadrili a vzniesli námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi nimi a žalovaným ako aj medzi spoločnosťou BRICO, s.r.o. a žalovaným. Pokiaľ by aj takáto rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou BRICO, s.r.o. a žalovaným uzavretá bola, nemôže zaväzovať aj žalobcov, nakoľko žalobou v rozhodcovskom konaní si uplatnil žalovaný nárok z iného titulu (náhrada škody), než z akého si tento nárok uplatňoval voči spoločnosti BRICO, s.r.o. Ing. Miloš Valach, označujúci sa ako ad hoc rozhodca uznesením zo dňa 18.12.2017 rozhodol o svojej právomoci. Toto uznesenie bolo advokátovi žalobcov doručené dňa 28.12.2017. Táto skutočnosť nebola v konaní žalobcami popretá. Žalobcovia v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia nepodali na súd návrh, aby o námietke rozhodol podľa § 21 ods. 4 ZRK.
24. Právo žalobcov domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nepodaním takéhoto návrhu na súd zaniklo. Nepodanie návrhu na súd spôsobilo preklúziu práva účastníka rozhodcovského konania domáhať sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a viedlo k tacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi rozhodcovského konania (§ 4 ods. 7 ZRK) z dôvodu, že žalobcovia rešpektovali rozhodcovské uznesenie a nevyužili možnosť podania návrhu na príslušný súd. Toto uznesenie v dôsledku uplynutia zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehoty nadobudlo účinky rozsúdenej veci (res iudicata) a je záväzné pre všeobecné súdy.
25. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného má za to, že nepodaním návrhu na rozhodnutie o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. ad hoc rozhodcu došlo k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu. V ust. § 1 ods. 3 ZRK sú taxatívne uvedené spory, o ktorých nemožno v rozhodcovskom konaní rozhodovať a spor, v ktorom si žalovaný uplatnil voči žalobcom nárok na náhradu škody v zmysle § 135a ods. 5 ObZ v rozhodcovskom konaní v uvedenom zákonnom ustanovení uvedený nie je, preto rozhodcovskému súdu nič nebránilo po tacitnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy tento spor rozhodnúť.
26. V súlade s § 40 ods. 2 ZRK v spojení s § 50 ods. 2 ZRK súd ex offo skúmal, či je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. b) ZRK v spojení s § 50 ods. 2 ZRK. Verejný poriadok predstavuje také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať. Súd z tvrdení žalobcov nevyvodil žiadne procesné vady rozhodcovského konania, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami ZRK a vady, ktoré žalobcovia rozhodcovskému konaniu vytýkajú by mohli byť vadami hmotnoprávneho charakteru, pričom súd v tomto konaní nevystupuje ako „odvolací súd“, ale preskúmava rozhodcovské konanie a rozhodnutie len v zmysle ustanovenia § 40 ZRK. Súd v súčasnom štádiu konania taktiež nemá za preukázané, že by rozhodcovský rozsudok bol v rozpore s verejným poriadkom. Pojem verejný poriadok je potrebné v súvislosti so zrušením rozhodcovského rozsudku potrebné vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu. Účelom tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku je anulovať vo verejnom záujme rozhodcovský rozsudok, ktorý sa prieči základným zásadám slovenského práva. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské konanie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Účelom však za žiadnych okolností nemá byť široký prieskum rozhodcovských rozsudkov z hľadiska ich vecnej správnosti. Objektom ochrany v rámci prieskumu z hľadiska verejného poriadku nie je právne postavenie neúspešného účastníka rozhodcovského konania ale verejný poriadok Slovenskej republiky. V danom prípade predmetom skúmania v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný slovenským rozhodcovským súdom a predmetom konania bola peňažná pohľadávka, teda taký predmet konania, ktorý patrí do právomoci rozhodovania rozhodcovskému súdu podľa dohody strán sporu v platne uzavretej rozhodcovskej zmluve. Súd preto konštatuje, že ani takýto dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku daný nie je.
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a preto vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. V zmysle citovaných ustanovení súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.