Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cb-72-2016.pdf
PDF · 84.27 KB
Case nature
Subarea
10Cb/72/2016
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: LAPP KABEL, s.r.o., IČO: 25 519 506, Bartošova 315, Kvítkovice, 765 02 Otrokovice, Česká republika, zastúpený: M., proti žalovanému: CONTROL.ING, s. r. o. v konkurze, IČO: 44 878 168, Gozovská 80/42, 900 55 Lozorno, v mene ktorého koná správca konkurznej podstaty: 1 st restructuring, k.s., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, značka správcu: S 1797, o zaplatenie 2.471,38 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz č. k. 10Cb/72/2016 - 85 zo dňa 19.06.2017 a konanie zastavuje.
II. Súd žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.
III. Žalobcovi súd vracia súdny poplatok z podanej žaloby v sume 216 € po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.953,97 € s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX za dodanie tovaru. Pred doručením žaloby žalovanému, vzal podaním doručeným súdu dňa 26.05.2016 žalobca žalobu voči žalovanému späť v časti o zaplatenie 482,59 € a následne vzal podaním doručeným súdu dňa 15.02.2017 žalobca žalobu voči žalovanému späť v časti o zaplatenie 1.000 €. Súd ďalej konal o zaplatenie 2.471,38 € bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Okresný súd Malacky vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/72/2016 - 85 zo dňa 19.06.2017, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2017 spis. zn. 4K/11/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a do funkcie správcu ustanovená spoločnosť 1st restructuring, k.s., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, zn. správcu: S1797. Rozhodnutie bolo zverejnené dňa 19.04.2017 v Obchodnom vestníku č. 75/2017. Prvá schôdza veriteľov sa konala dňa 21.07.2017 (piatok) o 13.00 hod. (zverejnené dňa 14.06.2017 v Obchodnom vestníku č. 113/2017).
4. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej ZoKR), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za
úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR účinného do 31.12.2019, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného do 31.12.2019 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty nenavrhol pokračovanie v konaní v zmysle ust. § 47 ods. 4 veta práva ZoKR, nestal sa tak účastníkom konania namiesto žalovaného. Ale keďže predmetom konania je zaplatenie pohľadávky žalobcu, ktorá sa uplatňuje v konkurze prihláškou, preto podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. S ohľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného bolo konanie ex lege z ustanovenia § 47 ods. 1 ZoKR účinného do 31.12.2019 prerušené.
10. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení zák. č. 390/2019 Z. z. účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
11. Podľa § 206j ZoKaR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
12. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
13. Ustanovenie § 47 ods. 4 ZoKR je špeciálnou procesnou normou vo vzťahu k § 165 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú, ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova, nakoľko priamo ukladá súdu povinnosť vykonávať procesné úkony aj v konaní prerušenom z dôvodu vyhlásenia konkurzu. V zmysle citovaného ustanovenia súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote nie kratšej ako 30 dní v prípade, že správca nepodá návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 47 ods. 1 ZoKR do konca prvej schôdze veriteľov.
14. Z uvedeného dôvodu súd nevydal osobitné rozhodnutie o pokračovaní v konaní, ale vykonával úkony postupom podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020, nakoľko sa ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 01.01.2020 (§ 206j ZoKaR.)
15. Do skončenia prvej schôdze veriteľov 21.07.2017 nebol súdu doručený návrh správcu na pokračovanie v konaní, preto vyzval dňa 02.09.2021 správcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Správca výzvu súdu prevzal 03.09.2021, návrh na pokračovanie v konaní v lehote stanovenej súdom nepodal.
16. Súd v súlade s § 47 ods. 4 ZoKR vyzval dňa 02.09.201 dlžníka (žalovaného) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva súdu bola dlžníkovi doručená dňa 19.09.2021, dlžník pokračovanie v konaní v lehote stanovenej súdom nenavrhol.
17. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z uvedených subjektov návrh na pokračovanie v konaní nepodal, nastali v predmetnej veci zo zákona účinky späťvzatia žaloby. Ako vyplýva aj z právneho názoru prezentovaného nadriadeným súdom v analogickej procesnej situácii (prerušené konanie z dôvodu konkurzu na majetok žalovaného podľa predpisov účinných do 31.12.2019, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/54/2019 zo dňa 22.10.2020), s ktorým názorom sa konajúci súd stotožňuje, pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Na prebiehajúce konania je podľa príslušného štádia konania nevyhnutné primerane aplikovať ustanovenia § 144 a nasl. CSP ak do právoplatnosti rozhodnutia bol na majetok niektorej zo strán sporu vyhlásený konkurz a za podmienky, že správca konkurznej podstaty ani úpadca nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Pri aplikácii ust. § 47 ods. 4 ZoKR v znení od 01.01.2020 sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok konania. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu zákonom č. 390/2019 Z.z. doplneného ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. 390/2019 Z.z. spôsobovala prerušenie konania pre vyhlásený konkurz a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony. Uvedenou novelou dochádza k možnosti „vybavenia“ takto prerušených konaní súdom, ak správca konkurznej podstaty alebo dlžník nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Východiskom pre takúto úvahu súdu pre vybavenie vecí prerušených podľa § 47 ods. 1 ZKR je aj v neposlednom rade to, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe prihlášky za predpokladu, že pohľadávka bude zistená, a len v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu (viď aj ust. § 28 ods. 1 ZKR). Takýto postup keď sa spájajú účinky späťvzatia žaloby aj v prípadoch, že dlžník vystupuje na žalovanej strane vyplýva i z dôvodovej správy k zák. č. 390/2019 Z.z., keď zákonodarca konštatuje, že: „V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne) ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
18. Nakoľko vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý do okamihu prerušenia konania nebol doručený žalovanému do vlastných rúk a následne súd s ohľadom na dikciu § 165 ods. 2 CSP ďalšie úkony nevykonával, bolo potrebné pred vydaním uznesenia o zastavení konania zrušiť platobný rozkaz s poukazom na ustanovenie § 266 ods. 3 CSP z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného a súd zároveň výrokom I. konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. V prejednávanej veci súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 alebo 256 CSP, ale súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V posudzovanej veci prišlo k zastaveniu konania za splnenia podmienok vyžadovaných v § 47 ods. 4 ZoKR, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď správca a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní. Keďže nedošlo k
meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci, nie je možné rozhodovať o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti. Pre skúmanie priznania nároku na náhradu trov konania z hľadiska zavinenia je pre súd určujúce, že sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom k zastaveniu konania prišlo bez procesného zavinenia žalovaného alebo žalobcu zmenou právnej úpravy konaní prerušených podľa § 47 ods. 1 ZoKR účinného do 31.12.2019, keď účinky späťvzatia žaloby nastávajú ex lege z § 47 ods. 4 ZoKR. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 257 CSP rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal.
23. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
24. Podľa § 11 ods. 8 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.
25. S poukazom na uvedené súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi z podanej žaloby vo výške 216 €. Realizáciu vrátenia vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov.
Poučenie:
Proti výroku o zrušení platobného rozkazu nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení konania a trovách konania možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).
Proti výroku tohto uznesenia o súdnom poplatku nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).