Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-27-2021.pdf
PDF · 103.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov senátu JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovanej N. G., pre pokračovací hromadný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej N. G. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T/30/2020 zo dňa 29.04.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.11.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.04.2021, sp. zn. 31T/30/2020 v celom výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej
N. G., nar., XX.XX.XXXX v Q., trvalé bytom R. - A., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Bratislava od 08.07.2020
ukladá
za skutky v bode 1) až 39) Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. 1/ Tr. zák. a § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaná pre výkon trestu odňatia slobody zaraduje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušuje sa celý výrok ovine a treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 1T/60/2019 právoplatný dňa 03.09.2019, ako aj všetky výroky ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. za skutky v bode 40) až 51) Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. 1/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaná pre výkon trestu odňatia slobody zaraduje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T//30/2020 zo dňa 29.04.2021, bola obžalovaná N. G. uznaná vinnou v bodoch 1) až 39) pre pokračovací hromadný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a v bodoch 40) až 51) pre pokračovací hromadný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na skutkových základoch uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa.
Okresný súd uložil obžalovanej N. G. pre skutky v bodoch 1) až 39) podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. 1) a § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a dva mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pre skutky v bodoch 40) až 51) podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a štyri mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil celý výrok o vine a treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 1T/60/2019, právoplatný dňa 03.09.2019, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť škodu poškodeným G. H., E. G., Y. G., E. H., Y. G., G. E., L. M., G. L., R. T., C. L., G. E., N. I., M. F., F. E., G. L., F. T., N. L., H. T., N. D., L. G., G. L., F. L., Q. I., K. R., Y. H., D. G., G. L., C. D., K. H., Q. H. a N. H.. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú G. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obž. N. G., a to proti výroku o vine a výroku o treste s tým, že následne odvolanie modifikovala iba proti výroku o treste.
V dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla, že pokiaľ ide o uložený trest má za to, že oba uložené tresty sú neprimerane prísne a vzhľadom na námietky voči nesprávnej právnej kvalifikácii skutkov uvedených v bode 1) až 22) výroku rozsudku a v bode 40) až 51) vo výroku rozsudku aj nezákonné, a preto bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. V rámci ukladania samotného trestu poukazuje na § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorý explicitne a obligatórne prikazuje súdu pri ukladaní trestu zohľadniť spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vzhľadom na uvedené má za to, že čo sa spôsobu spáchania trestného činu týka, tak k nemu významnou mierou prispeli samotní poškodení, keď konali ľahkovážne a v rozpore s akoukoľvek, čo i len minimálnou mierou obvyklej opatrnosti a obozretnosti. Ide pritom o skutočnosť, ktorú možno subsumovať pod pojem „okolností prípadu" podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorá je v spojení so zásadou minimalizácie dopadu na rodinu a blízke osoby odsúdeného, dôvodom pre uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Obhajoba ďalej uviedla, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „ punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v trest, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie
má v rukách štát. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Vyššie uvedené skutočnosti podľa obhajoby mali prvostupňový súd viesť k dôslednému skúmaniu, či sú v posudzovanom prípade splnené zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a ak áno, mal obžalovanej uložiť podstatne miernejší trest odňatia slobody, než aký jej bol uložený. Trest odňatia slobody uložený obžalovanej za skutky 40) až 51) vzhľadom na trest odňatia slobody uložený za skutky 1) až 39) za daných okolností nespĺňa výchovnú funkciu trestu, ale len jeho represívnu funkciu. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo skúmať, či nie sú dané zákonné podmienky pre postup podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý v sebe zahŕňa aj právo na primeraný trest. Oba uložené tresty sú neprimerané prísne, a preto obžalovaná prostredníctvom obhajcu navrhla, aby odvolací súd oba uložené tresty prehodnotil a uložil obžalovanej zákonné, spravodlivé a primerané tresty v zmysle zásad pre ukladanie trestov upravených v Trestnom zákone. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil obžalovanej tresty na dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby. Okresný súd vo vzťahu k uloženým trestom uviedol, že v otázke trestu za skutky v bode 1) až 39) vychádzal z § 34 Tr. zák., prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovanou, majúc na zreteli vytvorenie podmienok na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchala. Vychádzal z trestnej sadzby § 221 ods. 3 Tr. zák., pričom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. zohľadnil prevahu poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaná pred spáchaním skutkov v bode 1) až 39) viedla riadny život a k časti skutkov v bode 23) až 39) sa priznala a tieto úprimne oľutovala. Preto súd § 38 ods. 3 Tr. zák. ukladal trest v trestnej sadzbe podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. so zníženou hornou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanej s poukazom na § 41 ods. 3 Trestného zákona za skutky v bode 1) až 22) a skutky v bode 23) až 39) spoločný trest odňatia slobody v jednej štvrtine upravenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere štyri roky a dva mesiace, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny a postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti, a to aj vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, keď obžalovaná poškodila celkovo tridsaťdeväť poškodených, teda o tridsaťšesť viac, než je potrebné pre prísnejšiu kvalifikáciu skutku, jeho následok, keď obžalovaná spôsobila celkovú škodu vo výške 13 865,- eur, teda o 11 205,- eur viac, než je potrebné pre prísnejšiu kvalifikáciu skutku, ako aj na to, že obžalovaná niektorým poškodeným škodu čiastočne nahradila a aj vzhľadom na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Keďže obžalovaná nebola nikdy vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovanú na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V otázke trestu za skutky v bode 40) až 51) konštatoval, že tieto obžalovaná spáchala až potom, ako bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 1T/60/2019 právoplatne odsúdená, teda za tieto skutky nebolo možné uložiť úhrnný trest podľa § 41 Tr. zák., ale ukladal ďalší trest s prihliadnutím na § 43 Trestného zákona. Rovnako vychádzal z § 34 Tr. zák., pričom naďalej prihliadal na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovanou, majúc na zreteli vytvorenie podmienok na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchala. Vychádzal z trestnej sadzby § 221 ods. 3 Tr. zák., pričom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. zohľadnil pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, keď v tomto prípadne nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti a podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. prihliadol na to, že obžalovaná opätovne spáchala zločin po tom, ako bola za zločin právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 1T/60/2019. Preto podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. ukladal trest v trestnej sadzbe podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. so zvýšenou dolnou hranicou trestnej sadzby o jednu polovicu a uložil obžalovanej trest odňatia slobody v jednej štvrtine upravenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere sedem rokov a štyri mesiace, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny a postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti, a to aj vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, keď obžalovaná poškodila celkovo dvanásť poškodených, teda o deväť viac, než je potrebné pre prísnejšiu kvalifikáciu skutku, a skutok spáchala bezprostredne po predchádzajúcom odsúdení za veľmi podobné skutky, počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ako aj vzhľadom na jeho následok, keď obžalovaná spôsobila celkovú škodu vo výške 9 070,- eur, teda o 6 410,- eur viac, než je potrebné pre prísnejšiu kvalifikáciu skutku, ako aj na to, že obžalovaná niektorým poškodeným škodu nahradila, a aj vzhľadom na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Keďže obžalovaná
nebola nikdy vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovanú na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Keďže odsudzoval obžalovanú za ďalšie čiastkové útoky v bode 1) až 22), ktoré tvoria súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iné čiastkové útoky v bode 23) až 39) bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 1T/60/2019, právoplatný dňa 03.09.2019, podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej uviedol, že sa plne sa pridržiava písomných dôvodoch odvolania, ktoré sa týkajú uložených trestov a navrhol, aby odvolací súd vyhodnotil všetky namietané skutočnosti a uložil obžalovanej tresty v intenciách odvolacieho návrhu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné, s rozsudkom sa stotožňuje.
Obžalovaná N. G. uviedla, že nebolo jej účelom tých ľudí podviesť, o čom svedčí aj to, že začala postupne vracať peniaze ešte skôr, ako bola vzatá do väzby. Myslí si, že ten trest, ktorý jej bol uložený nie je adekvátny a je neprimerane prísny. Nikoho nezabila, nemá nič spoločné s drogami a okrem tej podmienky doposiaľ trestaná nebola. Chcela by sa ospravedlniť a je jej to ľúto.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por. ) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. zák. veta prvá, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Odvolateľkou boli napadnuté výlučne výroky o treste, a preto odvolací súd v intenciách § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal iba výroky o treste.
Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil hore citovanými ustanoveniami pri ukladaní trestu, následkom čoho boli uložené tresty nie len neprimerane prísne, ale aj v rozpore so zákonom.
Odvolací súd pripomína, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktorý sa ukladá páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personality trestu), je následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Základnou funkciou trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje jednak prvkom donútenia a jednak prvkom výchovy. Trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadne najmä na spôsob spáchanie činu, jeho následok a zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Osobu páchateľa treba vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach i z hľadiska prognózy jeho budúceho vývoja správania v spojitosti so spáchaným trestným činom, významný je spôsob života a správanie sa obžalovaného, či jeho postoj k spáchanému trestnému činu.
Krajský súd vo vzťahu k účelu trestu pripomína, že treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest totiž nepôsobia výchovne. V každom jednom prípade musí súd pri rozhodovaní o treste prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným, a teda aj zákonným, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Ako najzávažnejší zásah do základných ľudských práv nesmie byť trest ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov každého jedného páchateľa. Nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi, ale musí byť spravodlivý a vyvážený. Krajský súd, pokiaľ ide o odvolacie námietky a uložený trest uvádza, že obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti kladenej jej za vinu priznala a jej spáchanie oľutovala pred súdom prvého stupňa aj v odvolacom konaní, ako vyplynie z nižšie uvedených skutočností, doposiaľ nebola súdne trestaná. Pokiaľ ide o uloženie trestu okresným súdom v napadnutom rozsudku za skutky v bodoch 1) až 39), je potrebné uviesť, že okresným súdom uložený spoločný trest je neprimerane prísny. Okresný súd síce správne ustálil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a žiadnu priťažujúcu okolnosť, avšak nesprávne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétnu výmeru trestu. Trest bol ukladaný obžalovanej spoločný za všetky skutky, aj za tie, pre ktoré bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/60/2019 zo dňa 03.09.2019. Obžalovaná sa teda dostala do pozície „prvotrestanej osoby“, keďže pre žiadnu inú trestnú činnosť doposiaľ odsúdená nebola. S poukazom na túto skutočnosť, ako aj s poukazom na jej postoj k spáchanej trestnej činnosti, ku skutočnosti, že postupne začala uhrádzať spôsobenú škodu ako aj jej celkovú výšku je primeraným trestom trest uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý z hľadiska všetkých zásad ukladania trestu je dostatočným na jej prevýchovu. Represívna stránka takto uloženého trestu je obsiahnutá v tom, že trest je uložený ako nepodmienečný.
Pokiaľ ide o trest ukladaný za skutky pod bodmi 40) až 51), je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa porušil zákon, keď aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. Toto ustanovenia reaguje pri ukladaní trestu u páchateľov na skutočnosť, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že obžalovaný je trestaný za opätovné spáchanie zločinu tým, že sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Podmienkou takého navýšenia dolnej hranice trestnej sadzby je skutočnosť, že obžalovaná osoba už recidivuje, teda, že bola už právoplatne odsúdená v minulosti pre zločin, čo však u obžalovanej N. G. splnené nebolo. napokon, túto skutočnosť okresný súd aj zohľadnil pri ukladaní trestu za skutky v bodoch 1) až 39), preto nie je zrejmé, ako dospel k tomu, že obžalovaná už v minulosti spáchala zločin, pre ktorý bola právoplatne odsúdená. Obžalovaná bola síce už odsúdená pre zločin, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/60/2019 zo dňa 03.09.2019, avšak práve toto odsúdenie bolo v tomto konaní zrušené a je súčasťou viny aj trestu v bodoch 1) až 39). Nie je možné na neho teda prihliadať pri ukladaní trestu za skutky v bodoch 40) až 51). Uvedené pochybenie odvolací súd na základe odvolania obžalovanej napravil a uložil jej primeraný trest vo výmere tri roky. Výmera takto uloženého nepodmienečného trestu, spolu s trestom rovnakej výmery za skutky pod bodmi 1) až 39) je trestom, ktorý spolu tvorí výmeru šiestich rokov. Škoda spôsobená obžalovanou všetkými skutkami predstavuje v súhrne sumu 22.935,- eur. Pokiaľ okresný súd pri ukladaní trestov poukazoval práve na výšku škody, krajský súd v tomto kontexte musí konštatovať, že tresty spolu vo výmere šesť rokov rozhodne nie sú mierne, práve naopak. Treba v tejto časti zopakovať, že ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest nepôsobí výchovne. Súd musí pri rozhodovaní o treste prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter každého jednotlivého prípadu (individualizácia trestu) môže byť trestom primeraným, a teda aj zákonným, a nespôsobuje páchateľovi zbytočné útrapy.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovanej do konkrétneho stupňa stráženia, pre oba tresty krajský súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody.
Tresty uložené odvolacím súdom po zrušení napadnutého rozsudku v tejto časti na základe odvolania obžalovanej spĺňajú všetky svoje funkcie, a to jednak represívnu funkciu, výchovnú funkciu vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov, takto uložené tresty sú zákonné a primerané. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.