Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-34-2024.pdf
PDF · 154.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/34/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, adresa D. E., F. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Eduard Veterník, so sídlom Bernolákovo, Viničná 20, proti žalovaným: 1. G. G., nar. X.XX.XXXX, adresa H., I. XX/XX, 2. A. D. G., nar. XX.X.XXXX, adresa J., K. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Pc/12/2016-700 zo dňa 17.10.2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 26Pc/12/2016-710 zo dňa 7.12.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom rozhodol prvoinštančný súd vo výroku nasledovne: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. H., obec K. H., okres Galanta, evidovaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XX, a to:
- Pozemok parcely registra „C“ č. 89/2, druh pozemku záhrady o výmere 651 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. 90/2, druh pozemku orná pôda o výmere 825 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. 90/3, druh pozemku orná pôda o výmere 23 m2. II. Súd do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ každému o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 prikazuje nehnuteľnosti - nachádzajúce sa v katastrálnom území K. H., obec K. H., okres Galanta, evidované Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XX, a to:
- Pozemok parcely registra „C“ č. 89/2, druh pozemku záhrady o výmere 651 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. 90/2, druh pozemku orná pôda o výmere 825 m2,
- Pozemok parcely registra „C“ č. 90/3, druh pozemku orná pôda o výmere 23 m2. III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5042,57 eur do 3 dní. IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. V úvode odôvodnenia preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2016 žalobca žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť bude reálne rozdelená a takto vzniknuté časti nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva strán sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou súhlasili výlučne v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, v časti
spôsobu vyporiadania žiadali spornú nehnuteľnosť prikázať do ich podielového spoluvlastníctva každému o veľkosti podielu 1.
3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 124, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 OZ (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník – v texte aj len OZ).
4. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že strany sporu sú, ako to vyplynulo z LV č. XX ako verejnej listiny, kvantitatívne rovnocennými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti definovanej vo výroku tohto rozhodnutia, veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z nich je 1/3 vo vzťahu k celku.
5. Vzhľadom na absenciu odbornej spôsobilosti súdu vo vzťahu k posúdeniu existencie možnosti reálnej deľby spornej nehnuteľnosti (potreba odborného posúdenia veci), súd nariadil dve znalecké dokazovania, žalovaní 1/ a 2/ predložili súdu dva súkromné znalecké posudky vypracované na účel tohto konania pre posúdenie možnosti reálnej deľby spornej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie skonštatoval, že oba súkromné znalecké posudky predložené žalovanými spĺňajú predpoklad podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, ich dôkazná relevancia je preto rovnocenná znaleckým posudkom realizovaným na základe nariadenia súdu, vo svetle čoho je argumentácia žalobcu nedôvodná.
6. Za účelom preukázania možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti vzhľadom na kontradiktórnosť tvrdení žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie primárne znalcom Ing. Záreckým, závery ktorého pripúšťali reálnu deľbu len obmedzene, za predpokladu výrazného finančného vyrovnania, pričom konkrétnou podobou reálnej deľby s posúdením jej účelnosti sa nezaoberal. Do znaleckého posudzovania zahrnul aj nehnuteľnosť nad rámec predmetu konania (ktorá je rovnako evidovaná na LV č. XX v totožnom vlastníckom režime strán sporu v porovnaní s nehnuteľnosťami súvisiacimi s predmetom sporu), teda posúdil možnosť reálnej deľby spoločnej nehnuteľnosti s výmerou dokonca vyššou v porovnaní s predmetom sporu, čo však vo vzťahu k relevancii jeho záverov prekážku nepredstavuje.
7. Vzhľadom na nesúhlas žalobcu so závermi bolo následne nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Rábarovou, ktorá nielenže možnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností pripustila, ale vypracovala tri alternatívy konkrétnej deľby podľa výšky podielov (bez nutnosti čo i len čiastočnej finančnej kompenzácie čo i len jednej strany sporu). Súd prvej inštancie, vychádzajúc nielen z obsahu znaleckého posudku č. 2/2020, ale aj ústneho vyjadrenia Ing. Rábarovej na pojednávaní a v neposlednom rade aj z poznatkov vytvorených na mieste samom v rámci miestnej obhliadky (ktorú súd napriek nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/ a poukazom na jej nehospodárnosť na základe procesného návrhu vykonal smerujúc k vytvoreniu priameho a komplexného priestorového poznatku o charaktere spornej nehnuteľnosti) dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti tak, ako to má na mysli nielen obsah, ale aj účel ust. § 142 ods. 1 OZ, nezodpovedá trom alternatívam navrhnutým Ing. Rábarovou.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že znalecký posudok predstavuje technický podklad pre posúdenie veci, súd jeho závermi viazaný nie je, pričom pojem reálnej deľby z hľadiska technického nezodpovedá pojmu reálnej deľby z hľadiska právneho. Účelom reálneho rozdelenia spoločnej veci podľa ust. § 142 ods. 1 OZ nie je technické (grafické) rozdelenie na plochy síce zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej zo strán sporu (v danom prípade tri rovnako veľké nové pozemky), avšak za súčasnej výraznej degradácie novovzniknutých pozemkov čo do možností ich využívania, prístupu k nim a neposlednom rade i trhovej hodnoty v porovnaní s nehnuteľnosťou pred jej reálnym rozdelením.
9. Vychádzajúc z osobných zistení súdu na mieste samom za presvedčivejšie považoval znalecké posudky znalcov Ing. Wágnera a Ing. Bujňáka možnosť účelnej reálnej deľby vylučujúce. V danom prípade ide dlhý a úzky pozemok čiastočne zastavaný hospodárskou budovou, pivnicou a studňou, dlhodobo využívaný ako hospodárska usadlosť, pričom časť z neho tvorí vinohrad. Alternatívy reálneho rozdelenia navrhnuté Ing. Rábarovou nezohľadňujú charakter a druh pozemku, Nadôvažok nemožno vytknúť absenciu dôvodnosti argumentácie žalovaných 1/ a 2/ poukazujúcej na to, že alternatívy deľby sú priamo podmienené okrem iného aj zmenou druhu pozemku Okresným úradom podľa príslušných ustanovení správneho práva. Aj z jej vyjadrenia na pojednávaní je zrejmé, že ňou predostretá reálna deľba predpokladá zlučovanie pozemkov, pracuje so zmenou kultúr dvoch pozemkov, nebol dôvod posudzovať žalovaných 1/ a 2/ znalkyňou ako jednu stranu, ak má byť reálna deľba realizovaná, mala by byť realizovaná ako komplexne riešiaca vlastnícke vzťahy, nemala by zakladať ďalšie spoluvlastnícke
vzťahy potenciálne do budúcnosti sporné. V jednotlivých alternatívach dostatočne neriešila prístup k pivnici a hospodárskej budove, hoci na spornej nehnuteľnosti ležia, pričom je pravdou že žalovaní 1/ a 2/ by v zmysle jej deľby nemali prístup z verejnej (jedinej) komunikácie na svoje pozemky. Alternatívy zároveň pracujú so zriadením vecných bremien a vytvorením nových nehnuteľností v spoluvlastníctve strán sporu, čo v kontexte potreby odstránenia potenciálnych sporov s prihliadnutím na nespornú absenciu konštruktívnej komunikácie strán sporu, súd za vhodné riešenie nepovažoval. V neposlednom rade znalkyňa čiastočne rezignovala na zadanú úlohu, žiadnym spôsobom sa nevysporiadala s obsahom a závermi znaleckého posudku vypracovaného na účely konania Ing. Záreckým, obmedzila sa na prezentáciu vlastného spôsobu vyporiadania.
10. Možnosť technického odčlenenia čo aj za paralelnej existencie presného pomeru podielov nie sú jedinými a rozhodujúcimi kritériami determinujúcimi možnosť reálnej deľby v právnom zmysle, medzi určujúce kritériá treba zaradiť i druh pozemku, spôsob jeho využitia, dopad spôsobu využitia na pozemok susediaci, kde súd upriamuje pozornosť na závery znaleckého posudku Ing. Bujňáka, podľa ktorého ide o úzky pozemok o šírke cca 13 metrov a nie je účelné ho ďalej drobiť. Rozdelenie tejto nehnuteľnosti je funkčne neopodstatnené, pretože rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom nemôžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Reálnou deľbou by došlo k znehodnoteniu nových pozemkov, nebolo by ich možné ani nerušene a samostatne užívať. Ide o pozemky síce s veľkou výmerou, avšak ich tvar je remeňový, pozemok má dĺžku 123 m, ale je výrazne úzky od 12 do 13 m. Nevhodný geometrický tvar pozemku a existencia stavieb na ňom (pivnica, hospodárska budova a studňa) reálnu deľbu sťažujú, prikázaním do výlučného vlastníctva niektorej stavby v prospech jedného vlastníka oddeleného pozemku znamená obmedzenie užívania pre ostatných vlastníkov.
11. Obdobne vec uzavrel aj znalec Ing. Wágner, ktorý doplnil, že rozdelenie nie je ani účelné z hľadiska využitia nových pozemkov z dôvodu, že vytvorením nových pozemkov sa výrazne sťaží, ak nie úplne vylúči obhospodarovanie pozemkov poľnohospodárskou technikou. Zároveň nie je možné uvažovať o prístupe na nové pozemky cez parcelu č. 90/3 (zo zadnej strany pozemkov) z dôvodu absencie prístupovej komunikácie. Tieto pozemky sú využívané, existuje tam síce prístup využívaný majiteľmi priľahlých záhrad, ale táto „cesta“ vedie cez pozemky fyzických osôb a z podkladov katastra nebola zistená existencia cesty alebo právneho vzťahu umožňujúceho prístup k pozemku č. 902/3.
12. Na základe vyššie uvedeného tak prvoinštančný súd dospel k záveru, že na základe prevahy dôkazov v neprospech existencie reálnej možnosti deľby spornej nehnuteľnosti, táto ako prvá v zákonnej postupnosti možností v danom prípade ako spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti do úvahy neprichádza.
13. Následne súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ pristúpil k posúdeniu v záväznom zákonnom poradí druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci do vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu v prospech zvyšných spoluvlastníkov.
14. Primárne sa vyporiadal s protichodným návrhom žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ na prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva - či už výlučného vlastníctva žalobcu alebo podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Nehnuteľnosť celoročne užíva ako žalobca, tak i žalovaní 1/ a 2/, za situácie rovnosti podielov. Žalobca o nadobudnutie výlučného vlastníctva nehnuteľnosti pre prípad jej prikázania spočiatku záujem prejavil, avšak na ostatnom pojednávaní sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že striktne trvá na tom, aby bola sporná nehnuteľnosť reálne rozdelená medzi troch spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Žalovaní 1/ a 2/ od začiatku konania žiadali prikázať nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva (oni medzi sebou nezhody nemali a ani mať nebudú), pričom každý z nich by nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 a spoločne by uhradili žalobcovi náhradu podľa znaleckého posudku. Neopomenuteľným kritériom pri rozhodovaní o subjekte prikázania veci je i veľkosť spoluvlastníckeho podielu vychádzajúc z ust. § 137 ods. 1 OZ, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaní prejaviac zhodnú voľu vo vzťahu k predmetu sporu aj v časti spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepochybne disponujú podielom (a teda i právam a povinnostiam s tým spojeným) väčším v porovnaní s podielom žalobcu, sú teda majoritnými spoluvlastníkmi s podielom 2/3, žalobca je menšinovým spoluvlastníkom s podielom 1/3. Vzhľadom na uvedené, prihliadnuc i na podstatnú skutočnosť, že žalovaný 1/ je spomedzi strán sporu tým subjektom, ktorý doposiaľ na spoločnej veci hospodáril, súd prikázal spornú nehnuteľnosť (vcelku, nemožno prikázať
len podiel tak ako to navrhol právny zástupca žalovaných 1/ a 2/, nakoľko vyporiadaniu predchádza zrušenie spoluvlastníctva realizované v tom istom konaní) do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ tak, že každý z nich bude vlastníkom podielu o veľkosti 1 v pomere k celku.
15. Za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti determinujúcej veľkosť primeranej finančnej náhrady v prospech žalobcu, v konaní boli vykonané na základe nariadenia súdu dva znalecké posudky, kde znalecký posudok č. 8/2023 všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnostiach parc. č. 89/2 a č. 90/2 určil na sumu 5038,37 eur a znalecký posudok č. 12/2023 určil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1/3 na nehnuteľnosti parc. č. 90/3 na sumu 4,20 eur. Súd tak za primeranú vo vzťahu k žalobcovi určil sumu náhrady 5042,57 eur (5038,37 eur plus 4,20 eur), ktorú povinnosť úhrady uložil žalovaným 1/ a 2/ ako solidárnym dlžníkom.
16. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval viazanosť súdu zákonným poradím spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré záviselo najmä od záverov odborného znaleckého dokazovania, t.j. výsledok konania nebol závislý na vôli strán sporu, pričom súd návrhmi o spôsobe vyporiadania produkovanými stranami sporu rovnako viazaný nebol.
17. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 26Pc/12/2016-710 zo dňa 7.12.2023 súd prvej inštancie vo výroku I. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50% a vo výroku II. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne v rozsahu 50%. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 225 ods. 1, § 251 a § 255 CSP s tým, že v rozsudku opomenul rozhodnúť o náhrade trov štátu a zároveň tým, že štátu v súdnom konaní vznikli pri dokazovaní výdavky vo výške 775,85 eur a vzhľadom na výsledok sporu, ktorý závisel najmä od záverov znaleckého dokazovania, teda nebol závislý na vôli strán sporu, súd zaviazal k zaplateniu týchto trov strany rovnakým podielom po 50% každú stranu.
18. Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca s tým, že s dôvodmi, o ktoré prvoinštančný súd oprel rozhodnutie, sa nestotožňuje a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a “prikázať súdu prvej inštancie vo veci vykonať dokazovanie, z ktorého by bolo vidieť akú cenu by predstavovali jednotlivé podiely v prípade rozdelenia spoluvlastníctva a podľa toho rozhodnúť o možnom reálnom rozdelení parcely na 1/3 rozdelení a za akých podmienok a akým spôsobom“. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný, predčasný a nezákonný ako celok.
19. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že hoci jeho právny zástupca spochybnil závery znaleckých posudkov č. 148/2018, č. 11/2020 a č. 2/2022, dôvody právnym zástupcom uvádzané súd neuviedol a nehodnotil, čím navodil stav možného použitia posudkov, čo nakoniec aj spravil a posudky použil ako dôkaz pre svoje rozhodnutie o nemožnosti rozdeliť predmetnú parcelu podľa podielov.
20. K znaleckému posudku č. 148/2018 znalca Ing. Jozefa Záreckého uviedol, že znalec nevypracoval znalecký posudok, ale stanovisko k reálnej deľbe, podľa odvolateľa z dôvodu, že nie je znalcom v odbore poľnohospodárstvo, ale stavebníctvo. Tento záver sa natíska aj z dôvodu, že mal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosti nachádzajúce sa len na LV č. XX a nie aj na LV č. XX. Súd sa týmto nezaoberal, ale stanovisko vyhodnotil ako dôkaz.
21. K znaleckému posudku č. 11/2022 znalca Ing. Romana Wágnera namietal, že žalobca sa nemohol aktívne zúčastniť na ohliadke nehnuteľnosti, podávať vysvetlenie, alebo návrhy, preto uvedený posudok považuje za neobjektívny, na objednávku účelovo vypracovaný. K znaleckému posudku podal právny zástupca žalobcu vyjadrenie, ktorým sa súd nezaoberal.
22. K znaleckému posudku č. 2/2022 znalca Ing. Jozefa Bujňáka uviedol, že sa nemohol aktívne zúčastniť pri ohliadke a vyjadrovať sa k názorom znalca. Znalec sa pritom napriek zadaniu nevysporiadal s rozdielnymi závermi znaleckých posudkov Ing. Rábarovej a Ing. Wágnera.
23. K znaleckému posudku č. 8/2023 znalkyne Ing. Blanky Bendeovej uviedol, že zástupca žalobcu písomne namietal, že táto znalkyňa nie je svojou odbornosťou vhodným znalcom na stanovenie ceny nehnuteľnosti, ani na stanovenie súčasného spôsobu využitia pozemkov. Súd uznesením nevylúčil
znalkyňu z tohto konania. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok, pričom sa neriadila zadaním určeným v uznesení súdu. Znalkyňa stanovila aj východiskové a technické hodnoty aj hospodárskej budovy, studne, pivnice, čo je mimo zadania, bez uvedenia do ktorej 1/3 podielu z uvedeného čo patrí, nie je možné rozhodnúť o rozdelení parcely podľa jednotlivých podielov, lebo sa nevie akú cenu má ktorá tretina, nedáva to zmysel.
24. K znaleckému posudku č. 12/2023 znalca RNDr. Františka Bergendiho uviedol čo bolo úlohou znalca, poukázal na spôsob hodnotenia znaleckého dôkazu znaleckým posudkom. Podľa odvolateľa z ním označených znaleckých posudkov náročné kritériá obsahu znaleckého posudku spĺňa len posudok č. 2/2020 znalkyne Ing. Rábarovej, ostatné sú z pohľadu uvedených kritérií nepoužiteľné.
25. Odvolateľ pokračoval, že pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania a to reálne rozdelenie veci, súd má prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov, i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že bude rozdelenie v každom prípade podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkostí, znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívanie nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Do úvahy prichádza aj finančná náhrada. Súd sa v rozhodnutí nezaoberal okolnosťami ohľadom účelného využitia novovzniknutých vecí vlastníkmi, t.j. ich funkčného využitia, nezaoberal sa ani známou skutočnosťou, že parc. č. 87/2 je vo vlastníctve žalobcu a preto pri realizácii návrhu č. 3 zo znaleckého posudku 2/2020 by došlo k spojeniu časti podielu s už existujúcim vlastníctvom žalobcu, kým sa vylučuje žalovaným uvádzaný aj iný záujem (v tejto súvislosti odkázal na svoje stanovisko zo dňa 28.9.2020). Keďže rozdeľovaním nehnuteľnosti nikdy nie je možné dosiahnuť úplnú zhodu podielov, pripúšťa sa možnosť dorovnania rozdielov peniazmi a touto možnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Súd sa teda prvým spôsobom vyporiadania nezaoberal v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a hneď si osvojil názor o nemožnosti spravodlivého rozdelenia parcely, teda si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. V závere uviedol, že žalovaní doposiaľ nedali žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti a odmietali sa dohodnúť na užívaní.
26. Žalovaní odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu predložili prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd, ak odvolanie neodmietne podľa § 386 písm. d) CSP, aby rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Žalovaní namietali, že na strane 1 až 3 odvolania žalobcu je uvádzaná vecná argumentácia, ktorá však mala byť prednášaná v konaní pred súdom prvej inštancie, sú uvádzané skutkové tvrdenia a spochybňované dôkazy v podobe znaleckých posudkov, resp. je kritizované hodnotenie zo strany súdu. Žalobca mal pritom dostatok priestoru na to, aby na podporu akýchkoľvek svojich tvrdení produkoval vlastné dôkazy, čo však neurobil a zostal procesne pasívny. Súd podrobne zisťoval skutkový stav a to aj ohliadkou na mieste samom, pri odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými významnými okolnosťami a rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil a to aj v otázke hodnotenia významu jednotlivých znaleckých posudkov. Žalobca procesne relevantným spôsobom nedokázal spochybniť ich obsah.
28. Na ďalšie tvrdenia žalobcu o „márnej snahe žalobcu dohodnúť sa“ žalovaní uviedli, že ide len o opätovnú snahu vykladať si realitu po svojom, žalobca aj v tomto prípade zostal pasívny, hoci mal predložiť písomne svoju konkrétnu predstavu vzájomného spoluužívania nehnuteľnosti a namiesto toho podal žalobu a to len v časti nehnuteľností, ktoré so žalovanými spoluvlastní. Postoj žalobcu tak vykazuje znaky výraznej účelovosti. Pokiaľ žalobca deklaruje, že nemá kľúče od domu, ten nebol v konaní riešený, avšak nie preto, že žalovaní by nemali záujem o celkové vysporiadanie, ale preto, že žalobca podal žalobu len v časti týkajúcom sa selektívne vybraných pozemkov. V jednom momente konania dokonca žalobca na pojednávaní dňa 17.3.2022 vyslovil stanovisko, že už nemá záujem o pozemky a teda nech je vyplatený. Nasledoval pokus o späťvzatie žaloby, s ktorým už žalovaní nesúhlasili a napokon keď sa vyslovil, že už nemá návrhy na dokazovanie, v podanom odvolaní opätovne spochybňuje znalecké posudky, ktoré mu nevyhovujú, avšak nepredkladá žiadne dôkazy, iné, ako napríklad ohliadku, celkom ignoruje. Poukazovanie len a len na posudok znalkyne Ing. Rábarovej v odvolaní nie je dôvodom na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd sa k tomuto dôkazu podrobne a presvedčivo vyjadril v bode 25 odôvodnenia. Pokiaľ žalobca v závere uvádza, že dôvodom odvolania je, že rozsudok má byť nepreskúmateľný, podľa žalovaných to nie je pravda. Žalobca ale
neoznačuje konkrétne odvolacie dôvody podľa § 365 CSP. Súčasne žalobca navrhuje akoby nový dôkaz, ktorý doteraz nenavrhoval, hoci mohol a to bez splnenia podmienok podľa § 366 CSP.
29. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c) CSP), súc pritom viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
31. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim v kat. úz. K. H., obec K. H., okres Galanta evidovaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XX a to pozemok parcely registra „C“ č. 80/2 záhrada o výmere 651 m2, pozemok parcely registra „C“ č. 90/2 orná pôda o výmere 825 m2, pozemok parcely registra „C“ č. 90/3 orná pôda o výmere 23 m2, z ktorých každá zo strán sporu vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam tak, že budú reálne rozdelené a novovzniknuté časti nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva strán sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní so žalobou súhlasili v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a v časti spôsobu vyporiadania žiadali nehnuteľnosti prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 a 2 každému v polovici. Prvoinštančný súd po ustálení na základe vykonaného dokazovania, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné podľa podielov strán, po zrušení spoluvlastníctva prikázal dotknuté nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1 a 2 každému v polovici a žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.042,57 eur.
32. Keďže pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu s poukazom na § 379 CSP, odvolací súd v danom prípade nebol viazaný rozsahom odvolania, rovnako ako odvolacím návrhom (§ 381 CSP), avšak bol viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Hoci odvolateľ výslovne formálne neuvádza svoje odvolacie dôvody, podľa obsahu odvolania (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP) popísaného vyššie, uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.
33. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkovým alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, pričom nezistil ani existenciu odvolateľom vytknutých vád konania, a nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
34. Ako prvé odvolateľ namieta, že znalec Ing. Jozef Zárecký v rámci Znaleckého posudku č. 148/2018 nevypracoval znalecký posudok, ale stanovisko k reálnej deľbe, pričom mal vypracovať posudok na nehnuteľnosti nachádzajúce sa len na LV č. XX a nie aj na LV č. XX, čím sa súd nezaoberal a stanovisko vyhodnotil ako dôkaz.
35. V zmysle § 16 ods. 1 veta druhá zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. V zmysle § 18 citovaného zákona na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ust. § 17 ods. 5, pričom podľa ods. 2 § 18 druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, zodpovednosť za jeho výber nesie znalec; čo neplatí, ak bol druh znaleckého posudku určený súdom, alebo iným orgánom verejnej moci.
36. Zo stanoviska je zrejmé, že ho podal znalec, že znalecký úkon je zapísaný v denníku pod poradovým číslom 148/2018 a v závere posudok obsahuje aj potrebnú znaleckú doložku. Skutočnosť, že v danom prípade si znalec v rozpore s cit. § 18 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. (keďže druh znaleckého úkonu - znalecký posudok - bol v danom prípade určený súdom) sám zvolil iný znalecký úkon, keď namiesto znaleckého posudku vypracoval odborné stanovisko (zrejme po zohľadnení zložitosti znaleckého skúmania) samo osebe nič nemení na relevantnosti daného dôkazného prostriedku ako dôkazu v predmetnom konaní a nespôsobuje nepoužiteľnosť tohto znaleckého úkonu.
37. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že znalec Ing. Zárecký v rozpore so zadaním súdu v rámci posudku riešil nielen dotknuté parcely č. 89/2, 90/2, 90/3 na LV č. XX, ale naviac aj parc. č. 88/1 na LV č. XX, čo prvoinštančný súd aj skonštatoval v ods. 8 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd je názoru, že skutočnosť, že znalec v rozpore so zadaním do posudku začlenil aj parc. č. 88/3, ktorá má vzhľadom k výmerám ostatných troch parciel zanedbateľnú plochu a polohu, ktorá nemá vplyv na závery znalca k otázke možného rozdelenia nehnuteľností podľa podielov, nič nemení na záveroch znalca, že dotknuté nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov bez značného finančného vyrovnania, aby deľbou vznikli veci v právnom zmysle slova.
38. Vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 11/22 odvolateľ namietal, že sa nemohol aktívne zúčastniť na ohliadke a preto uvedený posudok považuje za neobjektívny, na objednávku účelovo vypracovaný.
39. Je nesporné, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na základe zadania žalovaných ako súkromný znalecký posudok predložený stranou plne v súlade s ust. § 209 CSP. Ako správne skonštatoval prvoinštančný súd (ods. 21 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku) súkromné znalecké posudky predložené žalovanými spĺňajú predpoklady podľa § 209 CSP, keďže majú všetky zákonom predpísané náležitosti, obsahujú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Bolo preto dôvodné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať tak, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
40. K námietke odvolateľa, že sa nemohol aktívne zúčastniť na ohliadke nehnuteľnosti vykonanej týmto znalcom, podať vysvetlenia alebo návrhy, pokiaľ znalec nepredvolal k účasti na ohliadke všetky strany, zrejme to na účely znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné. Nie je ani zrejmé aký praktický význam by mala účasť všetkých strán na ohliadke, keďže jej účelom bolo, aby sa znalec sám vizuálne oboznámil na mieste samom s polohou, rozlohou, prístupom, či polohou stavieb na dotknutých pozemkoch, účasť strán na ohliadke nebola potrebná. Právo žalobcu vyjadriť sa nielen k tomuto, ale k všetkým podaným posudkom bolo pritom zachované. Len to, že sa žalobca nezúčastnil na ohliadke samo osebe nezakladá neobjektívnosť posudku znalca.
41. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. Jozefa Bujňáka č. 2/2022. Naviac z obsahu jeho znaleckého posudku ani nevyplýva, že by znalec bol vykonal osobnú ohliadku na mieste, pričom uvádza, že z dôvodu hospodárnosti ani nevykonával duplicitné geodetické meranie v teréne a vychádzal z predložených znaleckých posudkov, údajov katastra a leteckých meračských snímok. Z obsahu tohto znaleckého posudku pritom jednoznačne vyplýva, že znalec sa výslovne vysporiadaval s rozdielnymi závermi znaleckých posudkov Ing. Rábarovej a Ing. Wágnera (viď najmä č.l. 419), preto neobstojí námietka odvolateľa, že znalec takto nepostupoval.
42. K znaleckému posudku znalkyne Ing. Blanky Bendeovej č. 8/2023 odvolateľ namietal, že nebola svojou odbornosťou vhodným znalcom na stanovenie ceny nehnuteľností a súčasného spôsobu využitia pozemkov. Prvoinštančný súd neuznal námietku žalobcu a právoplatným uznesením sp. zn. 26Pc/12/2016-586 zo dňa 16.1.2023 rozhodol tak, že znalkyňu z konania nevylúčil. Žalobca pritom
neodôvodňuje podané odvolanie v zmysle § 365 ods. 2 CSP tým, že toto právoplatné uznesenie by malo niektorú z vád uvedených v ods. 1 a zároveň že táto vada by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
43. Je pravdou, že táto znalkyňa prekročila rozsah zadania vymedzený uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 26Pc/12/2016-567 zo dňa 15.11.2022, keď naviac oproti zadanému oceneniu nehnuteľností – parc. č. 89/2 a 90/2 ocenila aj stavby, keďže ale zo znaleckého posudku je jednoznačne možné vyčítať osobitne všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov, je táto diskrepancia vo vzťahu k relevantným záverom posudku nepodstatná. Predmetnom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán je na základe žaloby výlučne spoluvlastníctvo k dotknutým parcelám a nedotýka sa daných stavieb na niektorých z nich stojacich.
44. Hoci odvolateľ poukazuje aj na znalecký posudok RNDr. Františka Bergendiho č. 12/2023, uvádza, že bol vypracovaný v zmysle zadania a žiadne námietky voči nemu nevznáša.
45. Odvolací súd sa zhodol s prvoinštančným, že uvedené znalecké posudky spĺňali zákonom stanovené náležitosti, ich obsah bol preskúmateľný a overiteľný v súlade s ust. § 17 najmä ods. 5 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, nezdieľa preto názor odvolateľa, že posudky Ing. Záreckého, Ing. Wágnera a Ing. Bujňáka vyjadrujúce sa k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva sú nepoužiteľné.
46. Napokon odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s možnosťou reálneho rozdelenia nehnuteľností, keď do úvahy prichádza i finančná náhrada a nezaoberal sa ani okolnosťami účelného využitia novovzniknutých nehnuteľností, účelného funkčného využitia novovzniknutých nehnuteľností, ani možnosťou spojenia časti podielu žalobcu s parc. č. 87/2 v jeho výlučnom vlastníctve.
47. Predovšetkým odvolateľom poukázaná parc. č. 87/2 podľa pripojenej kópie z mapy len z malej časti susedí s parc. č. 89/2 a ani podľa odvolateľom poukázaného návrhu rozdelenia č. 3 znalkyne Ing. Rábarovej, podľa ktorého by mala žalobcovi pripadnúť nie sčasti susediaca parc. č. 89/5 (majúca pripadnúť žalovanému 2), ale parcela na opačnej strane č. 89/6, nie je zrejmé ako by malo dôjsť k spojeniu časti podielu s už existujúcim vlastníctvom žalobcu, ako to tvrdí, ale bližšie nevysvetľuje, v podanom odvolaní.
48. S poukazom na rozsah vykonaného dokazovania prvoinštančný súd sa dostatočným spôsobom zaoberal prvým variantom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ a dospel k správnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd zhoduje, že rozdelenie dotknutých nehnuteľností nie je dobre možné, pričom svoj záver aj vyčerpávajúco odôvodnil najmä v ods. 24 až 28 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd odkazuje. Prvoinštančný súd pritom správne zohľadnil všetky preukázané rozhodné okolnosti danej veci s prihliadnutím na to, že ide o dlhý (123 m) a úzky (cca 12 až 13 m) pozemok remeňovitého tvaru, ku ktorému je reálny prístup výlučne z verejnej komunikácie prac. č. 207/1, pričom nie je možné uvažovať o prístupe cez parc. č. 90/3 z dôvodu absencie prístupovej komunikácie a iných vlastníckych vzťahov iných fyzických osôb k nej i skutočnosť, že pozemky sú čiastočne zastavané stavbami - hospodárskou budovou, pivnicou a studňou, pričom na časti sa nachádza vinohrad patriaci žalovaným 1 a 2. Pri reálnom rozdelení by nehnuteľnosti bolo nevyhnutné drobiť, meniť druh pozemku, nebol by zabezpečený prístup strán k jednotlivým stavbám, vyžadovalo by si to zriadenie vecných bremien, i vytvorenie nových nehnuteľností v spoluvlastníctve strán, čo by vzhľadom na negatívne vzťahy medzi stranami nebolo vhodné a neriešilo by danú situáciu. Reálnym rozdelením nehnuteľností medzi troch spoluvlastníkov by mohli vzniknúť iba parcely o šírke cca 4 m, čo by výrazne sťažilo, ak nie úplne vylúčilo obhospodarovanie poľnohospodárskou technikou. S poukazom na uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia v dotknutej časti, odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že v danom prípade rozdelenie veci, ani s nadväzným finančným vyrovnaním, či už celkom alebo približne podľa spoluvlastníckych podielov strán nie je dobre možné, a preto prichádzala do úvahy až druhá alternatíva vysporiadania a to prikázanie do vlastníctva jednému alebo niektorým z viacerých spoluvlastníkov. Odvolateľ pritom prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaným osobitne v podanom odvolaní nenamietal, keď netvrdil, že nehnuteľnosti mali byť prikázané do jeho vlastníctva. Rovnako nenamietal ani výšku priznanej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel.
49. V závere odvolania žalobca navrhol vykonať bližšie nešpecifikované dokazovanie na cenu jednotlivých podielov v prípade rozdelenia spoluvlastníctva. Na ostatnom pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 17.10.2023 (č.l. 698) advokát žalobcu ale uviedol, že k vykonanému dokazovaniu nemá námietky a nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Keďže žalobca v podanom odvolaní netvrdil, ani nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 366 písm. a) až d) CSP na uplatnenie novôt v odvolacom konaní, včítane návrhov na vykonanie dôkazov ako prostriedkov procesného útoku (§ 149 CSP), takýto odvolací dôvod nebol v odvolacom konaní použiteľný a prípustný.
50. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom, ako vo všetkých výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.
51. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
54. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodujúcim pri rozhodovaní o náhrade trov daného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jeho špecifická povaha - konania iudicium duplex. Takéto konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek so spoluvlastníkov. Všetky strany vzájomne sú v postavení procesnej pozície žalobcu a žalovaného súčasne, bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Chýba tu ten, kto by zapríčinil začatie konania svojim protiprávnym konaním, z povahy veci neexistuje strana, ktorá by bezdôvodne zasahovala do právnej sféry protistrany. Pre určenie „obete a vinníka“ či „víťaza a porazeného“, teda pre konštatovanie plného úspechu jednej strany na úkor druhej, tu chýba kľúčový pojmový znak – nebolo porušené subjektívne právo, ktoré by bol žalobca proti žalovanému nútený pred súdom hájiť. Vyvolanie konania je slobodnou voľbou žalobcu, do ktorého majetkovej sféry nemusel nikto zasiahnuť a ani ho k podaniu žaloby primäť. Rovnako tak je slobodnou voľbou iného spoluvlastníka neuzavrieť navrhnutú mimosúdnu dohodu a požadovať určitý spôsob vysporiadania, lebo i na jeho strane ide o výkon ústavne zaručeného vlastníckeho práva. Ak má procesná obrana žalovaného spoluvlastníka rozumný a presvedčivý základ (a nespadá do kategórie zneužitia práva či obštrukčného chovania), nemožno mu jej uplatnenie klásť na ťarchu a zmenšovať uložením náhrady trov konania jeho majetkovú sféru v prospech spoluvlastníka, ktorý sa slobodne rozhodol v spoluvlastníctve naďalej nezotrvať. Žiadna z procesných strán naviac výsledkom konania po finančnej stránke nestráca, obe získavajú majetkovú hodnotu, s ktorou do konania vstúpili. Nikto z hľadiska objemu majetku nezískava nič naviac, nikto nič nestráca; majetkovú stratu utrpí každá zo strán „iba“ vo vynaložených trovách konania.
55. Spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť začatý na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať. V prípade spoluvlastníctva sa špecificky uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvávať v spoluvlastníctve. Pre prípad, že sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na jeho zrušenie a vyporiadanie. Platí tiež, že nikoho nemožno nútiť k uzavretiu mimosúdnej dohody (či už sa bráni z objektívnych či subjektívnych dôvodov). Ak súd zruší spoluvlastníctvo, následne vydá konštitutívne rozhodnutie o spôsobe jeho vyporiadania, pričom návrhmi účastníkov nie je viazaný, je viazaný iba zákonným poradím jednotlivých možností podľa § 142 ods. 1 OZ. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je v konečnom dôsledku na úvahe súdu, strana nad tým nemá fakticky kontrolu.
56. Vzhľadom na uvedené nemožno procesný úspech odvodzovať z toho, aký spôsob vyporiadania jednotliví spoluvlastníci navrhovali, a ku ktorému sa súd v konečnom rozhodnutí priklonil. Ak nie je súd pri vyporiadaní zrušovaného spoluvlastníctva viazaný návrhmi strán, nie je potom dobre možné odvíjať procesný úspech vo veci ani od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu bolo vedené dokazovanie. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nemožno hľadať víťaza ani porazeného, pretože strany nemožno vnímať tak, ako keby jedna bola v práve a druhá nie. Nie je na mieste vytýkať spoluvlastníkovi, ktorý navrhoval odlišný, než súdom zvolený spôsob vyporiadania, nevôľu k uzavretiu mimosúdnej dohody, či súdneho zmieru, ak nebol jeho odpor čisto obštrukčného charakteru.
57. I keď rozhodnutia súdov ČR nepatria v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP medzi ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací súd (pri veľmi blízkej, resp. obdobnej procesnoprávnej aj hmotnoprávnej úprave danej problematiky) odkazuje aj na právny názor a závery ÚS ČR v náleze sp. zn. I.ÚS 262/2020 zo dňa 10.11.2020, IV. ÚS404/2022 zo dňa 5.4.2022, v stanovisko pléne PL. ÚS-st. 59/23 zo dňa 13.9.2023 a, ktorý sa vysporiadal i s predchádzajúcou odlišnou judikatúrou tak NS ČR ako i ÚS ČR, a vydal stanovisko: „v konaní o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, majúcom povahu iudiciu duplicis, ak nie je žaloba zamietnutá, spravidla nemožno určiť, ktorý účastník mal vo veci plný úspech (§ 142 ods. 1 o. s. r.). Je preto všeobecným východiskom pre rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 a práva na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi, ibaže by pre to boli dané zvláštne dôvody“. Za ústavne konformné východisko pri rozhodovaní o trovách konania, ktorým bolo vyporiadané zrušené spoluvlastníctvo, vidieť u oboch strán (u všetkých spoluvlastníkov) čiastočný úspech vo veci v zmysle § 142 ods. 2 a 3 OSŘ s tým, že zásadne je namieste rozhodovať, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom pomerné rozdeľovanie trov konania z povahy veci nemá zmysel, rovnako ako je v danej fáze konania už vylúčené hľadať považoval na ktorejkoľvek strane plný úspech vo veci a aplikovať § 142 ods. 1 OSŘ. Ústavný súd ČR ale dodal, že v odôvodnených prípadoch (skôr výnimočných) možno niektorej zo strán priznať právo na náhradu trov (podľa § 142 ods. 3 OSŘ), lebo spôsob vyporiadania spoluvlastníctva (stanovenie miery úspechu jednotlivých strán) závisí na úvahe súdu. Zvláštnymi okolnosťami konkrétneho jedinečného prípadu môže byť napr. obštrukčné chovanie spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci, alebo šikanózny výkon práva. Šikanóznym konaním však nie je sama osebe skutočnosť, že niektorý (alebo každý) zo spoluvlastníkov navrhuje prikázanie spoluvlastneného majetku do svojho výlučného vlastníctva. Súd by musel presvedčivo vyložiť ďalšie dôvody, ktoré by viedli k záveru, že je (výnimočne) namieste danému spoluvlastníkovi uložiť povinnosť hradiť trovy konania inému spoluvlastníkovi. Podľa Ústavného súdu ČR ďalšie širšie okolnosti, ku ktorým možno prihliadnuť, plynú z judikatúry najvyššieho súdu – napr. že strany ohľadom predmetu konania sa aspoň čiastočne dohodli, aké bolo procesné chovanie a stanoviská jednotlivých strán v priebehu konania, či aké bolo ich konanie pred začatím konania pri snahe o zrušenie spoluvlastníctva dohodou.
58. Ústavný súd SR sa tiež zaoberal náhradou trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V náleze sp. zn. III. ÚS 138/22 z 23.6.2022 uviedol právnu vetu: „Rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady spolu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy paragrafu v § 255 Civilného sporového poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Obdobne aj rozhodnutie III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.mája 2023. Zohľadnená skutková situácia v spore pred ústavným súdom však bola odlišná ako v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu na daný prípad sa citovaný nález ústavného súdu nevzťahuje.
59. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. 43/2023 zo dňa 25.1.2023, ktorý odmietol sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/13/2019-13 zo dňa 27.7.2022, keď krajský súd výrokom IV. svojho rozhodnutia nepriznal nárok na náhradu trov konania v žiadnej zo sporových strán. Krajský súd poukázal na to, že v danom prípade ide o konanie iudicium duplex a uviedol tiež, že z hľadiska charakteru, nejde o klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z protichodných strán musela vyhrať a druhá by musela prehrať; ak spoluvlastníci
nemôžu vopred presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu, tak majú všetci rovnaké postavenie v konaniach, v ktorých ide o rovnaké vlastnícke právo všetkých; ako spravodlivý východiskový bod pre rozhodnutie o trovách konania sa javí, že každý zo spoluvlastníkov by mal znášať svoje vlastné trovy konania a nebol by povinný platiť trovy iného spoluvlastníka, pokiaľ na to neexistujú osobitné dôvody; vzhľadom na priebeh konania, ako aj výsledok odvolací súd dospel k záveru, že neexistujú osobitné dôvody, na základe ktorých by niektorá zo strán sporu bola v konaní úspešnejšia; preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Ústavný súd uzavrel, že „preskúmal napadnuté rozhodnutie a nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutej časti rozhodnutia krajského súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo o ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd poskytol jasné, zrozumiteľné a dostatočné argumenty zodpovedajúce zásadám spravodlivosti pre prijaté rozhodnutie. Závery krajského súdu v napadnutom rozhodnutí sú riadne uvedené presvedčivé a netrpia absenciou logiky“.
60. Opierajúc sa o vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že ak súd vyhovie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a rozhoduje ďalej o spôsobe jeho vyporiadania (príp. schváli zmier) je na procesný úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudici duplicis totožné postavenie žalobcu i žalovaného, treba pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, s výnimkou ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán, čo v danom prípade splnené nebolo, obe strany boli v konaní aktívne, nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie sporu. Odvolací súd, ktorého rozhodnutím sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) preto podľa § 256 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP vo výroku II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
61. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).