Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: X. R., S.. XX.XX.XXXX, N. M. A. Ž. XX, XXX XX A. Ž., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, o zaplatenie 847,77 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 19.05.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), domáhal voči žalovanému zaplatenia celkovej sumy 847,77 Eur s príslušenstvom, z toho sumy vo výške 455,25 Eur titulom neuhradených faktúr a sumy vo výške 392,52 Eur titulom zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky pod referenčným číslom XXXXXXXXXX vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 na žalobcu, čo postupca oznámil v súlade s a nasl. žalovanému. Na základe zmluvy bol žalovanému aktivovaný zvolený program služieb a právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, ktoré žalovanému vyúčtoval predloženými faktúrami, ktoré žalovaný napriek opakovaným výzvam a upozorneniam právneho predchodcu žalobcu neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej rozsah bol dohodnutý pomerným denným znižovaním s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta tak zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, preto sa podľa žalobcu nemohlo jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Dňa 07.06.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp.zn.:19Up/688/2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 455,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 392,52 Eur a trovy konania vo výške 249,35 Eur.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu poprel tvrdenie žalobcu o doručení odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.08.2019, ktorého súčasťou mala byť výzva

v zmysle o elektronických komunikáciách a poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, pretože nepreukázal doručenie takejto výzvy žalovanému. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietal, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je podľa neplatné pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie si žalovaného nároku. S poukazom na uvedené žiadal platobný rozkaz zrušiť a po vykonaní dokazovania na súde príslušnom na prejednanie sporu v zmysle ustanovení , žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že podaný odpor považuje za nedôvodný a účelový s cieľom vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností, pričom žalovaný namietal výlučne aktívnu legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu nesplnenia podmienok Žalobca preto opätovne predložil odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.08.2019, ktorého súčasťou je aj výzva podľa , ako aj upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Zároveň predložil aj časť podacieho hárka, ktorým preukazoval odoslanie listiny žalovanému a internetový výpis Slovenskej pošty, a. s. o sledovaní zásielky, z ktorého je zrejmé, že zásielka bola odoslaná žalovanému a tento ju mal k dispozícii, avšak v odbernej lehote si ju neprevzal, čím sám žalovaný spôsobil nedoručenie zásielky a zmaril výkon práv právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd pokračoval v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

5. Okresný súd Banská Bystrica následne v súlade s v spojení s o upomínacom konaní postúpil vec dňa 19.07.2021 na prejednanie tunajšiemu súdu, ktorý vyjadrenie žalobcu k podanému odporu doručil v súlade s žalovanému.

6. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) doručenom dňa 28.10.2021 namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko právny predchodca žalobcu mu neoznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu, a ani žalobca mu postúpenie pohľadávky nepreukázal. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 30.06.2021 a právne závery v ňom uvedené.

7. Žalobca vo vyjadrení k doručenej duplike žalovaného uviedol, že trvá na vyjadrení, ktoré zaslal k odporu žalovaného.

8. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 03.11.2021, na ktoré sa strany sporu ani ich právni zástupcovia nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti, pričom zotrvali na svojich vyjadreniach prednesených v priebehu konania. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa splnené neboli, súd podľa rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu na nariadenom pojednávaní prejednal bez účasti strán sporu.

9. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi a v súlade s rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

14. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 10.11.2016 a 26.01.2018 boli medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorené Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a to podľa o elektronických komunikáciách, ktorými sa spoločnosť Slovak Telekom, a. s. zaviazala poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Žalovaný tieto zmluvy uzatvoril ako fyzická osoba

- nepodnikateľ. Dňom uzatvorenia zmlúv boli žalovanému aktivované zvolené programy služieb s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov, za podmienok uvedených v zmluve a následne uzavretých dodatkoch. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vyúčtovala žalovanému poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom celkovou sumou 455,25 Eur a zmluvné pokuty celkovou sumou 392,52 Eur, a to predloženými faktúrami.

15. Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.08.2019, ktoré obsahovalo aj upozornenie v zmysle , oznámila spoločnosť Slovak Telekom, a. s. žalovanému, že od uzavretej zmluvy s účinnosťou od 15.06.2019 odstupuje a vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 847,77 Eur s upozornením, že ak napriek písomnej výzve bude so splnením svojho peňažného záväzku v omeškaní dlhšie ako 90 dní, môže v zmysle svoju peňažnú pohľadávku, a to aj bez súhlasu dlžníka, postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Podľa predloženého podacieho hárka spoločnosti Slovak Telekom, a. s. a internetového výpisu Slovenskej pošty, a. s. o sledovaní zásielky bola zásielka s podacím číslom 46861259 adresovaná žalovanému podaná na pošte Bratislava 12 dňa 20.08.2019, táto bola následne dňa 22.08.2019 uložená na pošte Horná Ždaňa, a ako neprevzatá v odbernej lehote bola dňa 12.09.2019 vrátená odosielateľovi.

16. Dňa 17.12.2020 vyhotovila spoločnosť Slovak Telekom, a. s. Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa a nasl. , ktoré adresovala žalovanému, a v ktorom uviedla, že pohľadávky vyúčtované predloženými faktúrami v celkovej výške 847,77 Eur spolu s príslušenstvom postúpila na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovak Telekom, a.s. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 30.11.2020. V oznámení je uvedené, že všetky vyššie uvedené pohľadávky, so všetkými právami s nimi spojenými, prešli k 03.12.2020 do vlastníctva spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s.

17. Z lustrácie v obchodnom registri súd zistil, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 má sídlo na rovnakej adrese ako žalobca BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, avšak sa jedná o dve rôzne, samostatne existujúce spoločnosti.

18. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 17.03.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 892,97 Eur. Podľa predloženého podacieho hárka č. EPH233211515 bola výzva dňa 22.03.2021 odoslaná na adresu žalovaného.

19. Súd má za to, že právne vzťahy založené zmluvami o poskytovaní verejných služieb uzavretými medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a žalovaným sú spotrebiteľskými vzťahmi, preto ich je potrebné posúdiť nielen podľa príslušných ustanovení o elektronických komunikáciách, ale aj podľa ustanovení (ďalej len „“) o spotrebiteľských zmluvách a o ochrane spotrebiteľa., a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako poskytovateľ služby konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa , podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa a , účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a žalovaným boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa a nasl. č. o elektronických komunikáciách. Na základe týchto zmlúv spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako poskytovateľ sprístupnil a poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluvách a uzavretých dodatkoch. Žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku, ktorú mu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vyfakturovala predloženými faktúrami. Napriek tomu, že podľa uzavretej zmluvy a , a bol žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaný vyfakturované sumy poskytovateľovi neuhradil. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporná

medzi stranami nebola ani výška žalovanej sumy, keďže žalovaný túto vo svojich vyjadreniach v priebehu konania nijako nespochybňoval.

22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy s odôvodnením, že pohľadávky na zaplatenie žalovanej sumy nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2020 uzavretou so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., pričom tvrdil, že postúpenie pohľadávok bolo žalovanému oznámené postupcom, t.j. právnym predchodcom žalobcu, ktorý bol poskytovateľom služieb. Žalovaný na svoju obranu namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, a to jednak s poukazom na nesplnenie podmienky stanovenej v , ako aj s poukazom na skutočnosť, že mu nebolo doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky ani preukázané postúpenie pohľadávky žalobcom ako postupníkom. Hoci žalobca v konaní predložil odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.08.2019, ktoré obsahovalo aj výzvu v zmysle a súd mal z predloženého podacieho hárku a internetového výpisu Slovenskej pošty, a. s. o sledovaní zásielky (dôkazy na č.l. 66 až 69 spisu) preukázané tvrdenie žalobcu o doručení odstúpenia od zmluvy do dispozičnej sféry žalovaného, žalobca na obranu žalovaného založenú na tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku nedoručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, resp. nepreukázania postúpenia zo strany žalobcu osobitne nereagoval, a to napriek tomu, že bol s týmito tvrdeniami žalovaného riadne oboznámený. Tvrdenie žalobcu o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky tak zostalo medzi stranami sporné.

23. Podľa , dokiaľ postúpenie nie je oznámené postupcom dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpeného nároku je preto daná, len ak postupca dlžníkovi postúpenie v súlade s oznámil, alebo ak postúpenie dlžníkovi postupník preukázal. Žalobca na tvrdenie žalovaného, ktorým žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o oznámení postúpenia osobitne nereagoval, napriek tomu, že s ním bol riadne oboznámený.

24. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

25. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ).

26. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V civilnom sporovom konaní spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

27. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016, ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia ( ). Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva ( ). Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa (, ) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze

pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné ( ), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie ( ). Skutočnosti, ktoré sa nedokazujú uvádza v , z ktorého možno a contrario vyvodiť, že všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku musia byť v konaní jednoznačne preukázané.

28. Ako už súd uviedol základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

29. Súd konajúci o žalobe v návrhovom kontradiktórnom konaní nemá povinnosť, a dokonca ani možnosť vykonávať dokazovanie vo veci v širšom rozsahu než navrhujú sporové strany, nakoľko by tým porušil zásadu „rovnosti zbraní“, ktorá sa uplatňuje v kontradiktórnom sporovom konaní. Civilné sporové konanie totiž nie je ovládané vyšetrovacou zásadou, v zmysle ktorej by sám súd bez dôkaznej iniciatívy a aktivity procesných strán sám alebo nad jej rámec nachádzal materiálnu pravdu (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany), ale naopak, na základe zásady kontradiktórnosti konania súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu navrhovanom sporovými stranami, aby tieto mali možnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Ak teda žalobca na tvrdenie žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku nedoručenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu nijako nereagoval, pričom žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o doručení oznámenia žalovanému súdu nepredložil, nemal súd inú možnosť, ako toto sporné tvrdenie vyhodnotiť ako nepreukázané. Žalobca ako dôkazy predložil v konaní len dva podacie poštové hárky, pričom jeden z nich sa vzťahoval k vyššie uvedenému predloženému odstúpeniu od zmluvy (na č.l. 56, resp. 66 spisu) a druhý (na č.l. 55 spisu) sa vzťahoval k výzve na zaplatenie zo dňa 17.03.2021, ktorú zaslal žalovanému žalobca, pričom ako je zrejmé z obsahu výzvy, žalobca k výzve nepripojil

zmluvu o postúpení, ktorou by žalovanému v súlade s ako postupník preukázal postúpenie pohľadávok. Žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o doručení oznámenia zo dňa 17.12.2020 o postúpení pohľadávok (z č.l. 54 spisu) žalovanému postupcom, žalobca predložil. Doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom žalovanému tak nebolo v konaní preukázané. Súd preto podanú žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol potom, ako dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

30. Na záver súd poukazuje aj na zmätočný obsah predloženého oznámenia o postúpení zo dňa 17.12.2020, v ktorom spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako postupca uvádza, že pohľadávky postúpil dňa 30.11.2020 na základe zmluvy o postúpení na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., no hneď v nasledujúcej vete je uvedené, že pohľadávky prešli k 03.12.2020 do vlastníctva spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., t. j. do vlastníctva žalobcu. Z lustrácie v obchodnom registri mal súd preukázané, že sa jedná o dve rôzne, samostatne existujúce spoločnosti, pričom ani jedna nie je právnym nástupcom druhej spoločnosti. Ak by postupca postúpil pohľadávky zmluvou zo dňa 30.11.2020 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., nemohol by ich postúpiť (ako to žalobca uvádzal v podanej žalobe) zmluvou zo dňa 03.12.2020 na žalobcu. Aj vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.

31. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

32. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23.03.2017, sp.zn. zo dňa 30.05.2017, sp.zn. zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).