Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-63-2023.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. A. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Benický, advokát s miestom výkonu činnosti Oravská Polhora 1236, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E., F. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za náhradu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX a žalovanej C. D., E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, E., a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci a k.ú. E., vedených Okresným úradom Námestovo na LV č. XXXX, a to parc. CKN č. 16773/2, trvalý trávny porast o výmere 11 m2, parc. CKN č. 16850/2, trvalý trávny porast o výmere 2 m2, parc. CKN č. 16859/157, trvalý trávny porast o výmere 744 m2, parc. CKN č. 16859/158, trvalý trávny porast o výmere 757 m2.
II. Nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX.
III. Žalobca A. A. je povinný k rukám žalovanej C. D. zaplatiť ako peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam sumu 360,- eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu so žalovanou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci a k. ú. E., vedených Okresným úradom Námestovo na LV č. XXXX, a to: parcela CKN, parcela č. 16773/2, trvalý trávny porast o výmere 11 m2, parcela CKN, parcela č. 16850/2, trvalý trávny porast o výmere 2 m2, parcela CKN, parcela č. 16859/157, trvalý trávny porast o výmere 744 m2, parcela CKN, parcela č. 16859/158, trvalý trávny porast o výmere 757 m2 - (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“).
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 251/252 k celku, čo predstavuje celkovú výmeru 1508 m2. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/252 k celku a celková výmera jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje 6 m2. Žalobca ako väčšinový a dlhodobý užívateľ sporných nehnuteľností (ktoré dostal darom od svojej mamy) nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam, ktorej spoluvlastníkom je aj žalovaná. Tá sa stala podielovou spoluvlastníčkou na základe dedičského konania. Žalobca osobne viackrát vyzval
žalovanú, aby mu predala predmetný podiel. Žalovaná s tým však nesúhlasila a žalobcovi uviedla, že ona mu predávať nič nebude. Z tohto dôvodu je žalobca nútený podať tento žalobný návrh. Žalovaná robí účelné schválnosti a svojím postojom bráni žalobcovi v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto žalobca žiada, aby podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vyporiadal súd. Žalobca navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za náhradu, a to prikázaním daných nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s jeho povinnosťou zaplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam primeranú náhradu. Má za to, že toto je jediné logické riešenie. Reálna deľba v danom prípade nie je účelná z dôvodu, že výmera spoluvlastníckeho podielu žalovanej je minimálna (6 m2) a rozdelenie nehnuteľnosti by nebolo účelné. Čo sa týka výšky primeranej náhrady za predmetné spoluvlastnícke podiely má vedomosť, že v danej lokalite sa pohybujú dané nehnuteľností v rozmedzí okolo 30 €/ m2. Má preto za to, že táto suma je vzhľadom na lokalitu, charakter, umiestnenie a najmä výmeru spoluvlastníckeho podielu primeraná. Pri výške uvádzanej náhrady vychádzali z iných podobných konaní, ako aj zo znalosti cien v danej lokalite. Žalobca si v konaní neuplatňuje trovy konania, nakoľko nechce zachádzať do ďalších zbytočných sporov so žalovanou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Okresný súd Námestovo v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam za náhradu.
3. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila dňa 05.01.2024, pričom uviedla, že neuznáva, aby si žalobca uplatňoval nárok z jej podielového vlastníctva, ktoré zdedila po dedkovi, a to predajom nehnuteľnosti. Podľa geometrického plánu sa mohlo predísť tomuto sporu, pretože sa mohlo urobiť riešenie. Tvrdí, že podiel, ktorý bol z uznesenia po neb. A. C. v celosti činí cca 200 m2 s ostatnými účastníkmi a chce, aby bol vysporiadaný zámenou. Ďalej uvádza, že nie je pravda, že žalobca ju viackrát vyzval, aby predala svoj podiel. Bol u nej len raz, aby mu predala svoj podiel, čo žalovaná odmietla s tým, že mu navrhla zámenu. Na záver tvrdí, že je to jej dedičstvo, ktoré si chráni pre jej dedičov. A že ak chce žalobca, nech predá jej, tiež chce kúpiť. Tvrdí, že nerobí žiadne účelné schválnosti a ani mu nebráni, aby užíval predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná chce, aby došlo k dohode a spokojnosti z oboch strán.
4. Dňa 10.01.2024 došlo na tunajší súd vyjadrenie žalobcu, v ktorom uvádza, že nechce žalovanej nič zobrať, ale chce vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k daným nehnuteľnostiam za náhradu. Vzhľadom na minimálny podiel žalovanej nie je možné dané nehnuteľnosti rozdeliť. Žalobca do konania zároveň predkladá znalecký posudok, na základe ktorého sú ohodnotené susedné pozemky a teda pozemky, ktoré susedia bezprostredne s predmetnými nehnuteľnosťami. Poukazuje na to, že ide o pozemky tej istej kvality a bonity a v daných ohodnocovaných pozemkoch má taktiež podiel žalovaná. Má za to, že preukázal hodnotu predmetných nehnuteľností a navrhuje ako odplatu za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovanej ešte viac ako je ich reálna hodnota.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 05.03.2024, na ktorom žalobca uviedol, že došlo k jednaniu so žalovanou o výške náhrady, kde súhlasia s prípadnou výškou náhrady vo výške 60 eur/m2 s tým, že samotná žalovaná aj tu pred súdom preukázala, že dostala za m2 v uvedenej lokalite náhradu 50 eur/m2. Samotná žalovaná poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že prejadnanie dedičstva po jej právnom predchodcovi sa predĺžilo, GP bol vyhotovený bez jej vyčleneného podielu s tým, že má za to, že je možná aj reálna deľba, kde by jej m2 pripadajúce na jej podiel boli vyčlenené, prípadne došlo k zámene ohľadne podielov v susednej parcele. Za týmto účelom žiada, aby jej súd poskytol čas, v ktorom by jednala so všetkými osobami prichádzajúcimi do úvahy. Poukazuje, že je žalovaná vo viacerých sporoch a je pre ňu zaťažujúce chodiť na súd kvôli pár m2, avšak zároveň považuje za nespravodlivé, ak nie sú rešpektované aj jej záujmy. Právny zástupca žalobcu uviedol, že rešpektuje rozhodnutie súdu o poskytnutí lehoty. Má však za to, že to nie je celkom hospodárne, nakoľko podľa jeho názoru je v danom prípade možný iba jediný spôsob vyporiadania predmetných nehnuteľností, a to za náhradu. K výške náhrady za ustupujúce podiely poukazuje, že predložili ZP a nakoniec aj sama žalovaná predložila trhovú cenu podobných nehnuteľnosti. V tejto súvislosti by chceli zamedziť pretrvávaniu sporu a zameniť sumu na trhovú cenu. Na záver uvádzajú, že v prípade, ak bude žalovaná naďalej naťahovať toto konanie, budú si voči nej uplatňovať trovy.
6. Súd pojednávanie zo dňa 05.03.2024 odročil na termín 14.05.2024 za účelom poskytnutia lehoty žalovanej na rokovanie a prípadne uzavretie mimosúdnej dohody.
7. Dňa 24.04.2024 došlo na tunajší súd vyjadrenie žalovanej, v ktorom uvádza, že bola oboznámiť ostatných vlastníkov vo veci dotknutých parciel v katastri E. o podieľanie sa na novovytvorení, prípadne prekreslení geometrického plánu, nakoľko súhlasili, že podiely sa budú nachádzať v prístupovej ceste. Oslovila viacerých geodetov, ktorí odmietli zakreslenie geometrického plánu z toho dôvodu, že sa odvolávali na predošlého geodeta. Prekresliť to nechce už ani pôvodný geodet. Preto žiada súd, aby rozhodol tak, ako bolo stanovené súdom pri prvom pojednávaní. Žalovaná je za vyplatenie každého podielu v sume 60,- eur.
8. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej dňa 25.04.2024 došlo na tunajší súd vyjadrenie žalobcu, v ktorom žiada, aby súd vyhovel žalobnému návrhu s tým, že žalobca súhlasí aj s neúmerne vysokou sumou 60,- eur za m2 za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovanej.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.05.2024, na ktoré pojednávanie sa nedostavili žalobca a ani žalovaná. Zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby bolo pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to: predmetná žaloba, LV č. XXXX, vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 05.01.2024, uznesenie sp. zn. Dnot 84/2023, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.01.2024, znalecký posudok č. 1/2024, ktorý vyhotovil Ing. Eduard Bugala, vyjadrenie žalovanej zo dňa 24.04.2024, vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.04.2024.
11. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci a k. ú. E., vedených Okresným úradom Námestovo na LV č. XXXX a to: parcela CKN, parcela č. 16773/2, trvalý trávny porast o výmere 11 m2, parcela CKN, parcela č. 16850/2, trvalý trávny porast o výmere 2 m2, parcela CKN, parcela č. 16859/157, trvalý trávny porast o výmere 744 m2, parcela CKN, parcela č. 16859/158, trvalý trávny porast o výmere 757 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 251/252 k celku, čo predstavuje celkovú výmeru 1508 m2. Žalovaná je podielovou spoluvlastníkou predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/252 k celku a celková výmera jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje 6 m2.
12. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci
13. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Zhodnotením vykonaného dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za náhradu na návrh žalobcu ako podielového spoluvlastníka spornej nehnuteľností mal súd nesporne preukázané, že žalobca je majoritným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 251/252 predstavujúceho výmeru parciel v rozsahu 1508 m2. Žalovaná je minoritným podielovým spoluvlastníkom, keďže podiel 1/252 predstavuje 6 m2. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel má dôležitý význam v prípade zániku podielového spoluvlastníctva.
16. Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádza zo zásady, že nikoho proti jeho vôli nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve. Predmetné ustanovenie upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálny deliteľný. Súd dospel k záveru, že rozdelenie pozemku by nebolo účelné, a to s poukazom na výmeru, ktorá pripadá na jednotlivé strany sporu. Súd preto v danom prípade pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko je majoritným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V konečnom dôsledku má súd za to, že žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania. Na základe uvedených skutočností súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu predmetných nehnuteľností a vyporiadal ho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka.
17. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou a stanoviska Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20. 10. 1997 Cpj 30/97 potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola prestavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá napr. na veľkosti podielu, ale i na záujme o nehnuteľnosť, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.
18. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej vychádzal z vyjadrení žalobcu a žalovanej k žalobe, v rámci ktorých sa strany sporu v konaní dohodli na sume 60,- eur/m2. Na základe uvedeného preto má súd za to, že suma 60,- eur/m2 je primeraná a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanej finančnú náhradu v sume po 360,- eur, ktorú sumu je žalobca povinný k rukám žalovanej zaplatiť ako peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech a mal by tak proti žalovanej právo na náhradu trov konania. Žalobca si náhradu trov konania voči žalovanej neuplatnil, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Námestovo (§ 355 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.